Keď niekto privedie na svet šestnásť detí, tak je asi dobrý rodič. O slávnej habsburskej panovníčke Márii Terézii si to myslelo veľa ľudí. Bola však naozaj taká milujúca matka a láskavá žena, ako sa o nej tvrdí?
Hoci v časoch absolutizmu ešte nikto nepoznal pojmy ako reklama či PR, Mária Terézia, od ktorej narodenia uplynulo 300 rokov, sa medzi ľuďmi tešila skvelej povesti. Aj keď to nebolo bežné, ona sama sa vydala z lásky, svojim deťom však takýto luxus nedovolila. Vystihovať to mali príbehy ako ten, ktorý sa ešte v 19. storočí často objavoval na obrazoch i v rozprávaní: Pri prechádzke po parku v Schönbrunne stretne cisárovná utrápenú žobráčku s plačúcim dieťaťom v náručí. Dojatá zastane, vezme dieťa na ruky, pritlačí si ho na prsia a utíši. Bola by to pekná historka, keby nebola vymyslená.
Nielenže Mária Terézia nikdy netíšila cudzie dieťa, ale ani tie svoje. To bola predsa úloha pestúnok. No a do styku s obyčajnými ľuďmi, či dokonca žobráčkami, vôbec neprichádzala. Na svoje deti bola tvrdá. Miešala sa im do života, a keď bolo treba, riešila dokonca aj ten ich intímny. Tráviť vtedy detstvo na cisárskom dvore nebolo ľahké. Je paradoxné, že mnohé mýty o Márii Terézii šíril a upevňoval práve jej syn a nástupca na tróne Jozef II. „Nielen on, ale všetky deti trpeli,“ vysvetlila pre nemecký časopis Die Zeit historička Barbara Stollberg-Rilinger, profesorka na Univerzite v Münsteri, ktorá nedávno vydala biografiu Márie Terézie. „Mária Terézia so svojimi deťmi zaobchádzala obzvlášť nešetrne. Leopolda, jej tretieho syna a neskôr tiež cisára, ako dieťa nesmierne ponižovali - ona sama aj vychovávatelia.“
Pri konfrontácii s realitou sa rýchlo rozpadne i jej obraz „láskavej“ cisárovnej. Už za jej života ju mnohí ľudia zbožňovali. „Mala povesť, že si vypočuje každého, aj toho najmenšieho poddaného. Na ľudí nebrala veľký ohľad ani pri svojich, nie práve najšikovnejšie vedených vojnových dobrodružstvách. Napriek tomu bola pre veľa poddaných akousi rozprávkovou kráľovnou a milujúcou matkou.
Vzťah k potomkom a osobný život
O vzťahu cisárovnej k potomkom veľa napovedajú listy, ktoré adresovala druhej najmladšej dcére Márii Antonii, známej skôr ako Mária Antoinetta. Asi si dodatočne uvedomila, že jej výchovu na viedenskom dvore dosť zanedbala. Jej vzdelanie za veľa nestálo, rovnako ako jej vedomosti o politike a urodzenom správaní sa na dvore, o francúzštine ani nehovoriac. Jej matka bola preto veľmi znepokojená. Z korešpondencie, ktorá sa zachovala, vieme, že jej po tajnom kuriérovi každý mesiac do Francúzska posielala listy plné obáv a kárania. Mária Antoinetta sa totiž rada zabávala v nevhodnej spoločnosti a kolovali o nej nie príliš lichotivé klebety.
Obsah niektorých listov je pritom dosť chúlostivý. Márii Antoinette sa totiž dlhší čas nedarilo otehotnieť a problém sa ešte vystupňoval, keď sa v roku 1774 stal z jej manžela francúzsky kráľ Ľudovít XVI. „Povolaná ste predovšetkým k tomu, aby ste mali deti,“ pripomenula dcére jej kráľovskú povinnosť. Jej obavy však boli opodstatnené. Márii Antoinette to povedala narovinu: „Ani Vaša krása, ktorá v skutočnosti nie je taká veľká, ani Váš talent či Vaše vedomosti (asi viete, že nič z toho neexistuje), Vám neprinesú šťastie.“ To podľa cisárovnej môže len zmena jej stavu - teda otehotnenie.
Nech sa však mladý pár hocijako snažil, nič nepomáhalo. Dedič neprichádzal. Zúfalstvo je cítiť aj z listov, ktoré cisárovnej zasielala dcéra. „Pán následník má dobrú vôľu, ale podľahol ľahostajnosti a lenivosti, ktorá ho opúšťa len pri poľovačke. Aby matku aspoň trochu upokojila, ubezpečila ju, že jej manželstvo sa vyvíja dobre, aj keď nie v tom zmysle, že by otehotnela. Manželka budúceho kráľa ignorovala rady svojej matky, celé noci sa venovala zábave a radovánkam, a tým, že sa rada ukazovala s drahými šperkami a novými účesmi, stratila i priazeň poddaných.
Máriu Teréziu, ktorá svojho nebohého manžela Františka Štefana úprimne milovala, také správanie poburovalo.
Situácia sa zmenila, keď dvorní lekári Ľudovítovi XVI. zistili diagnózu, ktorá mohla byť príčinou, prečo mal kráľovský pár také problémy v sexuálnej oblasti. Vina za to, že sú bezdetní, zrazu padala i naňho. Vtedy opäť zasiahla Mária Terézia. V roku 1777 vyslala do Paríža syna, budúceho cisára Jozefa II., aby s tým skúsil niečo spraviť. Ten sa s Ľudovítom XVI. „Od Vašej cesty to bolo čoraz lepšie,“ pochválil sa mu v liste francúzsky kráľ. A naozaj. V apríli 1778, po ôsmich rokoch márneho čakania, došla do Viedne radostná zvesť - Mária Antoinetta konečne otehotnela. Na pochyby však už nebol dôvod. V decembri 1778 sa Márii Antoinette narodila dcéra a do roku 1786 ďalšie tri deti, medzi nimi aj vytúžený následník trónu. O ten sa však Ľudovít XVI. so ženou napokon nečakane prišli. Toho sa však už jej matka nedožila.
Mária Terézia milovala svojho muža celý život. Mária Terézia uprednostňovala obľúbenú dcéru Mimi celý život. Darovala jej a jej manželovi značné bohatstvo, čím im zabezpečila blahobyt. Manželia sa mohli venovať svojim umeleckým záľubám. Investovali veľa do honosného zariadenia. Na predmestí Bruselu nechali postaviť veľkolepý, nádherný zámok Laekene.
Mária Terézia ako panovníčka
Habsburským krajinám, vrátane Slovenska, vládla štyridsať rokov. Počas toho stihla porodiť šestnásť detí, viesť niekoľko vojen a robiť rozsiahle reformy. Mária Terézia (nem. Maria Theresia; * 13. máj 1717, Viedeň - † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (1740 - 1780, ako Mária II. Terézia) a česká (1740 - 1780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.
Jej otec, cisár Karol VI., zabezpečil už štyri roky pred narodením budúcej cisárovnej, keď presadil takzvanú Pragmatickú sankciu. Len jediný titul nemohla Mária Terézia zdediť: titul rímskeho cisára. Ten mohol prejsť jedine na muža. Karol VI. sa preto nevzdával; bol stále mladý a na splodenie mužského potomka bolo more času.
Po smrti svojho otca, dňa 20. októbra 1740, sa Mária Terézia stala panovníčkou nad habsburskými územiami, rakúskou arcivojvodkyňou, vojvodkyňou lotrinskou a vojvodkyňou toskánskou. Ostatné tituly, vrátane uhorskej kráľovnej, českej kráľovnej a moravskej markgrófky, si musela časom najprv potvrdiť. Na začiatku vlády mala okrem problémov so susednými krajinami, ktoré si robili nároky na jej územia, tiež problémy vnútri Rakúska. Mnohí totiž nepokladali za dobré, že im vládla žena, no táto situácia v Rakúsku sa upokojila počas nasledujúceho mesiaca.
Bol 25. jún 1741, keď sa ešte len 24-ročná Mária Terézia vydala na slávnostný okruh Bratislavou, ktorá sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Panovníčka vstúpila do mesta Vydrickou bránou a absolvovala slávnostný obrad. Keď prechádzala ulicami, prefekt kráľovskej komory naokolo rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Pod korunovačným pahorkom vysadla na čierneho ozdobeného koňa, vyšla na pahorok a švihla mečom na štyri strany, aby dala najavo odhodlanie brániť krajinu proti nepriateľom zo všetkých strán. A pobrala sa na slávnostnú hostinu.
Na začiatku svojej vlády si uvedomila, že krajina je nejednotná, zaostalá, ekonomicky a vojensky slabá. Tento zlý stav monarchie bol z veľkej miery spôsobený aj vyše dvestoročnými bojmi s Osmanskou ríšou. Boje sa skončili mierom len rok pred jej nástupom na trón, teda v roku 1739. Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Zakladala manufaktúry - plátennícke, sklárske i bavlnárske.
V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť tzv. trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti. Reforma zaviedla povinnú šesťročnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov.
Mária Terézia podporovala počas svojej vlády aj umenie. Na jej dvore sa nachádzali mnohí významní básnici a skladatelia. V roku 1767 mal v Bratislave Joseph Haydn svetovú premiéru svojej komiksovej opery La Canterina (The Songstress).
Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 1756 až 1763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie. Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko.
Mária Terézia bola najstaršia dcéra Karola VI. Habsburského a jeho manželky Alžbety Kristíny Brunšvickej. Pokrstená bola ako Mária Terézia Walburga Amália Kristína. Po smrti svojho staršieho brata Leopolda, ktorý zomrel ako sedemmesačný ešte pred jej narodením, bola podľa pragmatickej sankcie z roku 1713 považovaná za dedičku habsburských krajín.
Máriu Teréziu od detstva vychovávali a vzdelávali jezuiti, najmä čo sa týka náboženských oblastí. Okrem toho sa jej dostalo vynikajúceho vzdelania v oblasti histórie, latinčiny, francúzštiny a nemčiny. V roku 1728 sa stala jej vychovávateľkou grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorá zostala po boku panovníčky až do svojej smrti v roku 1754. Mária Terézia si Karolínu veľmi obľúbila a ako jedinú ju nechala pochovať do rodinnej hrobky vo Viedni.
Mýty o cisárovnej
Je správne, ak rakúsko-uhorskú panovníčku Máriu Teréziu nazývame cisárovnou? Spory o tom sa vedú už roky - u nás i v zahraničí. Niektorí slovenskí historici na také označenie reagujú až prekvapivo podráždene. Naozaj platí, že jej oficiálne tituly boli len „kráľovná“ a „arcivojvodkyňa“ a za cisárovnú ju nikdy nekorunovali. Dlhoročný vedúci Inštitútu náuky o Rakúsku (Institut für Österreichkunde) Hermann Möcker napríklad tvrdí, že Máriu Teréziu možno pokojne nazvať „cisárovnou“. Oficiálne sa cisárovnou nestala, pretože z právneho hľadiska nebolo možné, aby tú korunu získala žena. Tým sa aspoň navonok stala cisárovnou. Nehovoriac o tom, že František Štefan síce získal titul, ale nie moc. Nikdy nevládol, tú ťarchu niesla jeho manželka. A či už sa to dnešným historikom páči alebo nie, už za jej panovania sa pre ňu vžilo pomenovanie „cisárovná“, ako pripomína denník Die Presse. Weyss pre to našiel dôkaz v jednom dokumente s jej pečaťou v Mödlingu. Panovníčka tam podpísala text, kde sa o nej hovorí ako o „vládnucej cisárovnej, kráľovnej a kniežati dedičnej krajiny“. Rakúski historici navyše pripomínajú, že bolo bežné, aby sa manželky rakúskych cisárov všeobecne volali „cisárovná“.
Kritickí diváci často vyčítali historickým minisériám o Márii Terézii lascívny humor či všadeprítomnú erotiku. Čo sa však mravov týka, bola realita v rakúsko-uhorskej monarchii ešte horšia. Televízna miniséria sa začína bizarnou scénou, pri ktorej sa cisár Karol VI. snaží o mužského následníka trónu a vchádza do komnaty starnúcej manželky. Aby sa správne navnadil, pred štátnickou povinnosťou, sluhovia prinesú obrazy s erotickými motívmi. Legenda o tom, že František Štefan a Mária Terézia počas milostných radovánok rozbili posteľ, je zrejme pravdivá. Len asi sa to nestalo počas svadobnej noci.
Mária Terézia ako Matka: Láska a Preferencie. Mária Terézia mala šestnásť detí, no milovala všetky rovnako? Historička Katrin Unterreiner čerpala informácie zo zaujímavých zdrojov a zistila, že jej favoritom bol prvorodený syn Jozef, následník trónu. A privilégium miláčika si odmalička získala dcéra Mária Kristína, prezývaná ,,Mimi“, čo vzbudzovalo žiarlivosť ostatných súrodencov. Ako jediná mala dovolené vydať sa z lásky za obrovskej podpory matky.
Mária Terézia dávala Mimi rady ako byť zdržanlivá a trpezlivá. Prízvukovala jej, nech hrá naoko úlohu, ktorú jej predpisuje povinnosť a nech na svoju lásku neustále nemyslí a správa sa prirodzene. Pripomínala jej, aby zaľúbenosť nepreháňala, aby občas šetrila i s nežnosťami voči manželovi, čím bude preňho viac žiadúca.
Život detí Márie Terézie
Manžel Márie Terézie - František I. Skutočnosť, že Karol VI. už pravdepodobne nebude mať mužského dediča, bola dôležitá pri rozhodovaní, koho vyberie za budúceho manžela pre svoju najstaršiu dcéru. Jedným možným budúcim manželom bol wittelsbachský kurfirst. V tomto prípade by sa k Rakúsku pridalo Bavorsko, čo by však spôsobilo nezhody nielen v Európe, ale aj v krajine. Ďalší, kto prichádzal do úvahy, bol španielsky následník trónu. Karol VI. však prisľúbil Anglicku, že svoju dcéru vydá za vedľajšieho princa, teda nie následníka trónu. Tomu najviac vyhovoval František.
Vysoký a fešný František sa stal predmetom záujmu mnohých dám. Rád chodil do divadla, kde venoval pozornosť tanečniciam a organizoval plesy. Pruský vyslanec písal svojmu kráľovi, že cisár občas udržiava galantné vzťahy.
Historik Ivan Mrva uvádza, že napriek zvyčajne šťastnému obrazu manželstva, niektoré vzťahy Františka Štefana k iným ženám boli dlhodobé a údajne splodil aj nemanželské deti. Životopisy oboch manželov zvyčajne hovoria o šťastnom manželstve, no historik Patrik Kunec v štúdii z roku 2016 zhrňuje, že podľa zachovaných listov je isté, že manželia sa mali úprimne radi.
Viedeň sa nevyznačovala ukážkovou mravnosťou, darilo sa prostitúcii a o nemanželské deti nebola núdza. Cisárovná v Boji za Morálku a Manželskú Vernosť. Keď Mária Terézia prevzala moc, Uhorsko potrebovalo reformy v každej oblasti. Iba manžela nedokázala zmeniť.
V obavách pred nákazou z manželskej postele zriadila štátnu políciu. Tá dozerala na dodržiavanie mravnosti. Ženu pristihnutú pri prostitúcii verejne zbičovali a ostrihali dohola.
František Štefan zomrel náhle 18. augusta 1765 na srdcovú mŕtvicu v Innsbrucku. Bolo mu 57 rokov. Cisárovná sa zahalila do smútku a v čiernom zostala až do svojej smrti v roku 1780. Venovala sa ríši a deťom.
Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.
tags: #maria #terezia #nemanzelske #dieta