Komunikácia s tínedžermi vie byť značne komplikovaná. Dospievajúce deti sú vo veku, kedy majú prirodzene potrebu rodičom vzdorovať. Vzdor môže mať rôzny charakter - od ignorácie, cez odvrávanie, prevracanie očami, kričanie, urážky až po fyzickú agresiu. Ak sa v správaní dieťaťa voči svojmu rodičovi vyskytujú niektoré z uvedených prejavov, je to jeden z aspektov neúcty dieťaťa voči rodičovi. Bežne sa mnohí rodičia snažia neúctivé správanie u svojich detí ospravedlniť, ale jedno je isté - takéto správanie nie je na mieste a vždy treba tínedžerov upozorniť na to, že existujú hranice, ktoré sa prekročiť nemôžu.
Neúcta dieťaťa v každodennom živote
Deti a tínedžeri majú vždy jasný dôvod, ktorý stojí za ich správaním. Predstavte si situáciu, kedy hovoríte svojmu dospievajúcemu synovi, že si má robiť úlohy a nehrať sa na počítači. On je v tej chvíli rovnako frustrovaný ako vy, preto sa snaží problém vyriešiť po svojom. Vyvolá hádku a v domácnosti sa kričí. Tým, že prejaví voči vám neúctu a vás ako rodiča sa to dotkne, reagujete na jeho nevhodné správanie podobnými odpoveďami.
Chýbajúci rešpekt ako súčasť prirodzeného vývinu?
To, že dieťa koná s neúctou a nerešpektuje vás môže byť súčasťou jeho prirodzeného vývinu, kedy sa zbavuje identity mladšieho dieťaťa a snaží sa o vlastnú samostatnosť. Ako sa vyvíja, učí sa aj správnym a adekvátnym reakciám. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie a samostatnejšie, tým viac reaguje úctivo a s rešpektom. Samozrejme, rešpekt si u detí neviete vybojovať a vynútiť, ale môžete ho deti postupne učiť. A ako hovorí J. Lehman - je dôležité pomenovávať neúctivé správanie, aby neostalo prehliadnuté.
Príčiny a riešenia neúctivého správania
Puberta je obdobie plné zmien a výziev, nielen pre dospievajúce deti, ale aj pre ich rodičov. Tento článok sa zameriava na neurologické, emocionálne a fyzické zmeny, ktorými dieťa prechádza, a na to, ako tieto zmeny ovplyvňujú jeho správanie a vzťah s rodičmi. Cieľom je poskytnúť rodičom nástroje a porozumenie na efektívnu komunikáciu a podporu svojich detí v tomto náročnom, no zároveň dôležitom období.
Neurologické Zmeny a Ich Vplyv na Správanie
V puberte dochádza v mozgu dieťaťa k rozsiahlym zmenám. Niektoré prepojenia sa posilňujú, čo vedie k zlepšeniu komunikačných zručností, rozhodovania a rýchlejšiemu spracovaniu informácií. Zároveň sa strácajú prepojenia, ktoré sa nepoužívajú, čo umožňuje dieťaťu prispôsobiť sa prostrediu, v ktorom žije. Tieto zmeny však môžu spôsobiť, že dieťa je impulzívnejšie a viac riskuje.
Vývoj Prefrontálneho Kortexu a Rozhodovanie
Prefrontálny kortex, časť mozgu zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie, sa v puberte stále vyvíja. To môže viesť k tomu, že dospievajúci sú impulzívnejší a menej si uvedomujú riziká. Je dôležité, aby rodičia boli trpezliví a poskytovali deťom priestor na učenie sa z vlastných chýb, zároveň ich však chránili pred vážnymi nebezpečenstvami.
Emocionálna Intenzita a Sociálna Reorientácia
Dieťa v puberte začína oveľa viac vnímať svoje vlastné emócie a intenzívne nad nimi uvažuje. Zároveň dochádza k "sociálnej reorientácii", čo znamená, že sa dieťa viac zameriava na svojich rovesníkov ako na rodičov a rodinných príslušníkov. To však tiež znamená, že je vysoko citlivé na reakcie okolia.
Fyzické Zmeny a Vnímanie Vlastného Tela
Počas puberty sa u detí deje aj množstvo fyzických zmien, s ktorými sa môžu ťažko vyrovnať. Často sa stáva, že sa vo svojom vyvíjajúcom sa tele dieťa necíti "doma". Výkyvy Nálad a Hormonálne Zmeny Výkyvy nálad sú v období dospievania bežné. Sú spôsobené kolísaním hladiny neurotransmitterov a hormónov, ako je serotonín, GABA či kortizol. Je dôležité, aby rodičia boli empatickí a snažili sa pochopiť emocionálne rozpoloženie svojho dieťaťa.
Dopamínový Systém a Hľadanie Vzrušenia
Významnými zmenami prechádza počas dospievania aj dopamínový systém v mozgu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý zohráva úlohu pri odmeňovaní a motivácii, a počas dospievania sa naň mozog stáva citlivejším. Zvýšené uvoľňovanie dopamínu spôsobuje, že dospievajúci inklinujú k vzrušujúcim zážitkom a pocitom. To je aj dôvod, prečo sa pri bežných aktivitách tínedžeri sťažujú, že ich nudia, a častejšie sa vystavujú rizikovým situáciám.
Pozitívne Aspekty Zvýšenej Citlivosti
Zvýšená citlivosť a znížené vnímanie rizika môžu mať aj pozitívne dôsledky. Dospievajúci sú často iniciátormi spoločenských zmien, pretože citlivejšie prežívajú emócie a neboja sa postaviť autoritám. Príkladom sú študentské revolúcie alebo klimatické hnutia.
Zmena Spánkového Režimu
U dospievajúcich často dochádza k zmene spánkového režimu a oneskoreniu cirkadiánneho rytmu, čo spôsobuje, že sú zrána unavení a v noci majú ťažkosti so zaspávaním. Je to spôsobené posunutím "vnútorných hodín" oproti dospelým.
Vzťah s Rodičmi a Potreba Prijatia
Neurologické a psychické zmeny, ktoré prebiehajú v mozgu počas dospievania, môžu pôsobiť na tínedžerov zaťažujúco a môže z nich vyplývať nelogické správanie. Zmena Vzťahu z Vertikálneho na Horizontálny Vzťah s rodičmi sa v tomto období mení. Kým v ranom detstve je dieťa od rodiča závislé a vzťah je vertikálny, pri dospievaní sa mení na horizontálny. Dieťa sa stáva viac rovnocenným a dokáže o mnohom rozhodnúť aj samo. Pri tejto zmene vzťahu však často dochádza ku konfliktom, a to najmä vtedy, ak rodič nedokáže prijať tento meniaci sa vzťah alebo ak sa názory rodiča a dieťaťa líšia.
Komunikácia ako Kľúč k Budovaniu Vzťahu
Kľúčom k budovaniu si vzťahu s tínedžerom je otvorená komunikácia. Direktívne príkazy a zákazy dieťaťu signalizujú, že ho rodič nevníma ako seberovného partnera.
Otvorenie a Úprimnosť
Rodičia by sa nemali vyhýbať ani náročným témam a nemali by dieťa odbiť tým, že by ich ešte nepochopilo. Je dôležité prekonať ostych a zábrany a viesť s dieťaťom úprimný a otvorený rozhovor. Rodičia by sa mali pýtať, ako dieťa vníma ich odpovede, čo presne chce vedieť a prečo chce danú tému otvoriť.
Rešpektovanie Súkromia
Každého rodiča pokúša nazrieť dieťaťu do telefónu či počítača a zistiť, čo všetko na internete robí a s kým a o čom si píše. Ak má rodič starosti kvôli bezpečnosti, dôležitá je najmä prevencia. Rodičia by sa mali s deťmi rozprávať o tom, čo môže na internete číhať, čomu sa vyhýbať a čo robiť, ak im cudzí alebo aj známy človek pošle niečo nevhodné.
Stratégie pre Efektívnu Komunikáciu a Podporu
Ak chcete, aby sa vaše dieťa správalo ku vám a k iným ľuďom s úctou, správajte sa tak k svojmu okoliu aj vy. Keď šoférujete, nakupujete v obchode alebo telefonujete s blízkym, sústreďte sa na štýl komunikácie, ktorý voči druhým máte. Ak sa budete správať k svojmu okoliu bez rešpektu a úcty, vaše dieťa si bude myslieť, že je to normálne správanie. Správajte sa tak, ako chcete, aby sa správalo ono.
Nestavajte sa Vždy na Stranu Svojho Dieťaťa
Predstavte si situáciu, že domov zo školy príde vaše dieťa, ktoré sa veľmi hnevá, napríklad na učiteľku, ktorá mu zadala priveľa domácich úloh. Je síce pochopiteľné, že je vám vášho dieťaťa ľúto a chcete sa postaviť na jeho stranu. Ale! Ak to urobíte a budete to v podobných situáciách robiť pravidelne, dieťa sa naučí, že je v poriadku na všetko frflať, nadávať na školu, na učiteľky a podobne.
Všímajte si Dobré a Pozitívne Správanie
Je dôležité upozorniť deti a dospievajúcich na nevhodné správanie. Zároveň je ale dôležité poukázať na správanie, ktoré je pozitívne a správne. Ak si všimnete, že váš dospievajúci syn urobil niečo dobré, oceňte ho za to.
NeVynucujte si Rešpekt
Mnoho rodičov hovorí: „Som tvoj rodič a ty ma budeš rešpektovať.“ Znie vám to povedome? Mocou a tlakom však rodičia nikdy nič nedosiahnu. Nič, čo by fungovalo dlhodobo a prirodzene. Podobne je to aj pri úcte k rodičom. Tínedžer vás ako rodiča nerešpektuje automaticky. Je to súčasťou dozrievania v tomto období a veľa rodičov s tým zápasí. Musíte si uvedomiť, že ak budete na neúctivé správanie dieťaťa reagovať podobne a vyžadovať si tak rešpekt nútene, nedosiahnete čo chcete. Psychoterapeutka M. Devine radí, že by ste sa nemali zameriavať na riešenie emócií dieťaťa voči vám, ale sústrediť sa na riešenie konkrétneho správania. James a Janet Lehmanovci hovoria, že ak sa dieťa správa neúctivo, môžete mu povedať: „Toto pravidlo sa ti nemusí páčiť, ale musíš ho dodržiavať.
Čo naopak v podobnej situácii vyskúšať?
To, čomu sa treba vyhnúť pri nerešpektujúcom správaní zo strany dieťaťa, je zrejmé. Čo však môžete ako rodič urobiť, aby boli vaše reakcie adekvátne? Ako môžete na neúctivé správanie vášho dieťaťa reagovať? Skúste sa na chvíľku zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a nechať si tak priestor na uvedomenie si neadekvátneho správania zo strany vášho dieťaťa. Nie je nič zlé na tom, keď si doprajete čas. Zároveň je taktiež na mieste prejaviť voči dospievajúcemu empatiu a pochopenie. Keď tínedžeri vidia, že sa ich rodičia snažia pochopiť, väčšinou zmäknú. Neúcta zo strany detí a dospievajúcich vie byť pre rodičov bolestivým obdobím. Každý sa snaží dieťa pochopiť, no nejde to ľahko, ak je k vám dieťa nepríjemné, drzé či dokonca agresívne.
Riešenie Konfliktov a Drzosti u Detí
Určite poznáte situácie, kedy o niečo slušne svoje dieťa požiadate, a ono na to reaguje prekrúcaním očí, drzosťou a odvrknutím či plačom. Ako najlepšie reagovať na drzosť našich detí, aby vás nevtiahli do boja o moc a zachovali ste sa "ako dospelý, zrelý človek" radí klinická psychologička a trojnásobná mama.
Tri Spôsoby, Ako Komunikovať s Odvrávajúcim Dieťaťom
Ako teda reagovať v situácii, keď aj váš anjelik, inak dobré dieťa protestuje a postaví sa proti vám a vašim požiadavkám s výčitkou? Tu sú tri spôsoby, ako odpovedať na drzosť a odvrávanie svojich detí:
- „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
- „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
- „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“
Nedovoľte vtiahnuť sa do mocenského boja a nedovolíte situácii ani drzosti eskalovať. Samozrejme, že sa môžete cítiť dobre, keď na to zareagujete, ako chcete v prvej chvíli zareagovať, ako - nemôžeš takto so mnou rozprávať! Tvoje správanie je nerešpektujúce, neospravedlniteľné, dnes žiadny iPad! Lenže dobre vieme, že keď na drzosť a odvrávanie budeme reagovať takto, drzosťou, tak presne aj oni budú na nás reagovať ešte väčšou drzosťou. A to je neefektívne. My musíme byť v tomto tí dospelí. Naše deti budú spolupracovať s väčšou pravdepodobnosťou, keď si zvyknú, že práve doma sa môžu cítiť aj napriek tomu, čo prežívajú, napriek impulzívnym reakciám, rešpektovaní, vypočutí, videní.
Bezpodmienečná Láska a Pozitívna Energia
Súhlasiť s tým, že láska za odmenu nie je ozajstná láska. Naše deti, aj ja, aj ty chceme byť milovaní stále a takí, akí sme. Bude to fakt zábava, objaviť v sebe bezpodmienečnú lásku pre môjho syna či dcéru. Veď každý čert je iba padlý anjel! Je jediné spoľahlivé riešenie. Navyše viem, že opak nefunguje. Odskúšané. Veľa krát. Bolo zle, pridám svoj diel pohromy a je ešte horšie, negatívneho pribúda. Nemusela som byť víťaz v matickej olympiáde, aby som bezchybne zrátala túto rovnicu. A preto do vyhrotenej situácie prinesiem to, čo chýba. POZITÍVNU ENERGIU.
Milý môj syn! Rozhodla som sa, čo voči tebe cítim a nerozmyslím si to, aj keď si ku mne škaredý. Rozhodla som sa, že ťa mám naozaj, naozaj rada a nezmením svoj názor na teba, bez ohľadu na to, koľko škaredých slov mi povieš alebo koľko zlých vecí urobíš, takže v nich kľudne pokračuj, ale neočakávaj, že na ne budem reagovať, lebo som rozhodnutá. Už som sa rozhodla, že si úplne super decko, a že život bude pre teba každým dňom lepší a lepší, takže nezáleží na tom, ako veľmi mi budeš ukazovať o...
Učenie sa z Každodenných Momentov
Možno si myslíš, že tvoje dieťa nebude pamätať bežné dni. Že všetky tie rána, keď nestíhaš, večery, keď si unavená, alebo momenty, keď len „funguješ“, sa raz jednoducho stratia. Že si zapamätá len narodeniny, výlety alebo darčeky. Deti si totiž neukladajú do pamäti udalosti tak, ako si myslíme. Nezapamätajú si presne, čo si povedala alebo čo si kúpila. Zapamätajú si, ako sa pri tebe cítili. Či sa cítili prijaté, vypočuté, milované alebo naopak neisté, nepochopené či prehliadané.
Ako Reagovať na Chyby Dieťaťa
Každé dieťa robí chyby. Rozleje džús, zabudne si úlohu, povie niečo nevhodné. Ak v takých chvíľach reaguješ krikom, výčitkami alebo zahanbením, dieťa si neodnesie len informáciu, že niečo pokazilo. Odnesie si pocit, že nie je dosť dobré. Že robí veci zle. Naopak, ak dokážeš zostať pokojná, vysvetliť mu situáciu a ukázať mu, že chyba je normálna, učíš ho niečo oveľa dôležitejšie. Učíš ho, že môže zlyhať a stále byť prijaté.
Dôležitosť Každodenných Momentov
Možno máš pocit, že na veľkých veciach záleží najviac. No pre tvoje dieťa sú najdôležitejšie tie úplne obyčajné momenty. Ráno, keď sa zobudí. Popoludnie, keď ti chce niečo povedať. To, či sa naň usmeješ, či ho vypočuješ, či na chvíľu odložíš telefón a venuješ mu plnú pozornosť, sa v jeho vnútri zapisuje oveľa hlbšie než akýkoľvek výlet či darček. Práve tieto každodenné momenty vytvárajú obraz o tom, aký je jeho vzťah s tebou.
Vplyv Rodičovského Správania na Dieťa
Tvoje dieťa nesleduje len to, ako sa správaš k nemu. Sleduje aj to, ako sa správaš sama k sebe. Ak sa často kritizuješ, zhadzuješ alebo o sebe pochybuješ, učíš ho, že toto je normálny spôsob, ako pristupovať k sebe. Naopak, ak sa prijímaš, odpúšťaš si chyby a správaš sa k sebe s rešpektom, dávaš mu ten najlepší príklad, aký môže mať. Pretože deti sa neučia z toho, čo hovoríme.
Riešenie Konfliktov vo Vzťahoch
Každý vzťah má konflikty. Aj rodičovský. Aj partnerský. A práve tieto momenty sú pre dieťa extrémne dôležité, aj keď si myslíš, že si ich nevníma. Nejde o to, či sa pohádate. Či kričíte, ignorujete sa, alebo sa snažíte pochopiť jeden druhého. Či sa ospravedlníš, keď spravíš chybu. Alebo či si dokážeš priznať, že nie si dokonalá. Dieťa si z týchto situácií vytvára obraz o tom, ako fungujú vzťahy.
Byť Prítomný pre Svoje Dieťa
V dnešnej dobe je veľmi jednoduché byť „pri dieťati“, ale nebyť s ním skutočne prítomná. Telefón, povinnosti, myšlienky - všetko nás odvádza. Ak má pocit, že jeho slová nemajú váhu, postupne sa uzavrie. Prestane zdieľať svoje myšlienky, pocity, zážitky. A to je moment, ktorý sa už veľmi ťažko vracia späť.
Prijatie Detských Emocií
Každé dieťa prežíva emócie intenzívne. Plač, hnev, frustrácia - to všetko je pre neho reálne a silné. Ak jeho emócie zľahčuješ, ignoruješ alebo potláčaš, učíš ho, že nie sú správne. A to môže viesť k tomu, že ich začne potláčať aj v dospelosti. Naopak, ak jeho emócie prijmeš a pomôžeš mu ich pochopiť, učíš ho pracovať s nimi.
Bezpečie a Istota vo Vzťahu
Bezpečie nie je len o materiálnych veciach. Je to pocit, že sa na teba môže spoľahnúť. Keď tvoje dieťa vie, že ho nebude milovať menej kvôli chybe, vytvára sa v ňom základná istota. Možno máš pocit, že robíš chyby. Že nie si ideálna mama. Že by si mohla robiť viac. No tvoje dieťa nepotrebuje dokonalosť. Potrebuje teba. Nie je dôležité, či robíš všetko perfektne. Dôležité je, aký pocit si odnesie z toho, že vyrastalo práve s tebou. Na konci dňa si totiž nebude pamätať každý deň. Ale bude si pamätať, ako sa pri tebe cítilo.
Princípy Úspešnej Rodičovskej Výchovy
Americký psychológ Thomas Gordon (1918-2002), nominovaný na Nobelovu cenu za mier, je priekopník vo výučbe komunikačných zručností a metód riešenia konfliktov nielen pre rodičov, ale aj pre pedagógov, či zamestnancov. Gordon tvrdil, že použitie donucovacích prostriedkov v akomkoľvek vzťahu je na škodu.
Komponenty Šťastného Vzťahu Medzi Rodičom a Dieťaťom
Úspešná rodičovská výchova obsahuje tri základné komponenty:
- Neverbálne akceptovanie - nezasahovanie, počúvanie
- Aktívne počúvanie
- Verbálne akceptovanie - komunikačné „vábničky“
Akceptovanie dieťaťa vedie k jeho samostatnosti. Rodičia zriedkavejšie vysielajú odkazy akceptovania smerom k dieťaťu. Gordonove kurzy však dokazujú, že rodičov je možné naučiť tým istým schopnostiam, ktoré používajú odborníci v psychoterapii. Hneď ako sa rodičia naučia slovami vyjadrovať deťom pocit akceptovania, získajú prostriedok, ktorý môže mať ohromujúce účinky. Môže napríklad prispieť k tomu, aby sa dieťa naučilo akceptovať a mať rado samého seba, aby získalo určitú sebadôveru. Podporuje rozvoj geneticky daných schopností, pomôže dieťaťu sa lepšie v živote presadiť. Dieťa sa tak naučí riešiť problémy, ktoré mu bude život predkladať a zároveň silu, vďaka ktorej bude vedieť preklenúť obvyklé sklamania a bolesti, sprevádzajúce detstvo a pubertu.
Akceptovanie Dieťaťa Vyžaduje Aktivitu
Akceptovanie znamená súhlas, prijatie správania iného človeka, bez toho, aby nás ovládal zlý pocit. Neakceptovanie autor chápe ako pocit, že správanie druhého človeka nás ruší a nedokážeme sa s tým vysporiadať. Jedna vec je cítiť akceptovanie voči dieťaťu a druhá dať mu akceptovanie aj najavo. Rodič sa musí naučiť stvárniť akceptovanie tak, aby to dieťa zachytilo na svojej úrovni. Tak sa dostane do vedomia dieťaťa a bude mať naňho aj účinný vplyv. Gordon predpokladá, že na to nie sú potrebné nijaké špeciálne zručnosti. Treba mať však na pamäti, že akceptovanie nie je pasívne- nejde o duševný stav, cit, či mentalitu.
Neverbálna Komunikácia a Akceptovanie
Komunikujeme nielen slovami, ale aj správaním. Rodičovské neverbálne oznamy sprostredkúvajú gestá, očný kontakt, ale aj držanie nášho tela, mimika a gestikulácia, ktoré odovzdáva ďalšie informácie dieťaťu. Aj deti sú malí prijímatelia, ktorí vedia informáciu z neverbálnej komunikácie dekódovať, pochopiť význam použitých signálov a doslova „načítavať“ reč tela. Napríklad, ak komunikujeme s dieťaťom a hýbeme pritom rukou od nás, smerom k dieťaťu a máme pritom otvorenú dlaň smerom hore, toto gesto si dieťa vysvetľuje: „Choď preč (odo mňa)! Teraz nechcem, aby si ma vyrušoval!“ Ak však máme dlaň otvorenú smerom k sebe a pohybujeme ňou tiež smerom k sebe, dieťa chápe tento odkaz ako: „Poď sem! Poď bližšie ku mne!“
Metóda "Ruky Preč"
Rodič môže prejaviť svoje akceptovanie aj tým, že nezasiahne do činnosti dieťaťa. Gordon ju nazval metódou „ruky preč“. Vychádzajúc zo svojej terapeutickej praxe zistil, že takéto správanie pre rodičov nie je také ľahké. Ako názorný príklad uviedol dieťa, ktoré stavia na brehu hrad z piesku. Rodič, ktorý sa nezúčastňuje na tejto činnosti, ale robí niečo iné, dáva dieťaťu priestor, aby mohlo robiť chyby, ich nápravy, uplatniť vlastný plán výstavby hradu, ktorý sa nemusí podobať na ten, ako by ho postavil jeden z rodičov. Myslia to dobre, aby dieťa inšpirovali. Gordon si však myslí, že tým nenechávame byť deti deťmi a pripisuje to strachu, úzkosti a pocitu neistoty otca, či matky. Rodičia chcú, aby sa dieťa poučilo a často mu hovoria: „Vidíš, tak by mal vyzerať skutočný hrad. Daj ocko ti pomôže. Dokážeš postaviť aj lepší, ako je tento. No poď už, lepšie to nebude! atď. Rodičom vadí, ak deti robia chyby a je pre nich dôležité, aby mohli byť hrdí na výkony svojich detí.
Hodnota Ticha v Komunikácii
Gordon predstavuje hodnotu ticha v komunikačnej stratégii ako pasívnu sústredenosť, ktorá môže človeku sprostredkovať naše úprimné akceptovanie. Aj v psychologickej praxi je tento moment veľmi dôležitý, pretože tým signalizujeme rešpektovanie druhého. Tým rodič vysiela dieťaťu, že môže slobodne vyjadriť svoje pocity a dostalo sa mu pomoci pri riešení problému, pričom iniciátorom riešenia problému by bolo ono samo. Ako názorný príklad autor uviedol dieťa, ktoré zdeľuje rodičovi, že bolo poslané do riaditeľne. Rodič necháva dieťa hovoriť o priebehu incidentu, namiesto: „Čože? Poslali ťa do riaditeľne? To nemyslíš vážne! Dúfam, že z toho máš ponaučenie!
Aktívne Počúvanie
Ako sa máme rozprávať, aby nás dieťa počúvalo? Tento problém sa vyskytuje v mnohých rodinách. Aktívne počúvanie je presné pochopenie nielen prejavu iného človeka, ale aj pocitov, ktoré ten prejav odzrkadľuje. Znamená to preniknúť do vnútra hovoriaceho a uchopiť niečo z jeho pohľadu na vec.
- Pozorne sledujeme rečníka.
- Udržiavame vizuálny kontakt.
- Neverbálne dávame najavo svoj záujem - prikyvovaním, naklonením tela, otvorenými gestami.
- Parafrázujeme rečníkove slová - zhrnieme záver, či sme dobre rozumeli.
- Kladieme doplňujúce otázky.
Slová Akceptovania
Prejav akceptovania slovami je praktická časť akceptovania človeka, pretože mu to dáme najavo. Ak pozorujeme slovný kontakt v interakcii medzi dieťaťom a jeho rodičom, dozvedáme sa o ich vzťahu veľa. Gordon radí každému rodičovi prehodnotiť, akými slovami reaguje na dieťa, pretože tu niekde sa nachádza kľúč k účinnosti dôverného vzťahu.
Jednoduché "Vábničky"
Keď nám dieťa posiela odkaz o svojich pocitoch alebo problémoch, môžeme na ne efektívne reagovať typmi odpovedí, ktoré nabádajú k ďalšiemu rozprávaniu. Fungujú ako povzbudzovacie pomôcky, aby dieťa vyrozprávalo myšlienky a názory, prerozprávalo svoje pocity a otvorilo sa. Väčšinu rodičov prekvapuje, ako prijímajú ich deti tieto jednoduché frázy, otvárajú sa, doslova vylievajú svoje pocity rodičom. Rovnako ako dospelí, aj deti sa rady rozprávajú.
Vnútorné Dieťa a Jeho Vplyv na Dospelosť
Ste nespokojní sami so sebou? Mávate konflikty s inými? Každá ľudská bytosť túži byť prijímaná a milovaná. V ideálnom prípade sa už v detstve učíme rozvíjať potrebnú sebadôveru a základnú dôveru v iných ľudí. Avšak ani to najšťastnejšie dieťa sa nemôže vyhnúť sklamaniam, smútku a iným negatívnym skúsenostiam, na ktoré síce časom zabúda, ale ktoré sa tiež postupne ukladajú do jeho nevedomia.
Nenaplnené túžby, trápenia a zranenia z detstva si teda všetci nosíme v sebe aj v dospelosti. Na nevedomej úrovni sú zodpovedné za náš vnútorný diskomfort - nepríjemné pocity, ktoré nás nútia istým spôsobom reagovať, čím si v konečnom dôsledku neraz vytvárame konfliktné vzťahy.
Kniha "Tvoje Vnútorné Dieťa Musí Nájsť Domov"
Kniha "Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť domov" vám ukáže, ako získať vzťah k svojmu vnútornému dieťaťu, teda k tej zložke osobnosti, ktorá viac-menej automaticky riadi naše pocity a správanie. Bezpečne vás navedie na cestu, ako nájsť problematické miesto vo vlastnom duševnom svete, ako vyliečiť svoje vnútorné zranenia a ako získať sebadôveru a vnútorný pocit bezpečia. Spriateľte sa so svojím vnútorným dieťaťom a nájdite spôsob, ako sa budete sami so sebou i s inými cítiť šťastne a sebaisto!
Ako Sa Uistiť, Že Sa Vaše Dieťa Cíti Bezpodmienečne Milované
Jednou z vecí, o ktorej zvykne hovoriť každý rodič bez výnimky je, že svoje dieťa bezpodmienečne miluje. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, či to dieťa naozaj tak cíti a ako váš vzťah v skutočnosti vníma ono? Ak vám s úsmevom odpovie niečo ako: ‚Len tak.‘, alebo ‚Pretože som tvoje dieťa.‘, ‚Neviem.‘, ‚Pretože si moja mama/otec.‘, ‚Pretože ma vždy objímeš, keď som smutný/á.‘, ‚Pretože si mi to už veľakrát povedala/povedal.‘ a podobne, znamená to, že vie, že ho milujete bez podmienok. Ak, naopak, začne vymenúvať konkrétne dôvody, napríklad: ‚Pretože som poslušný.‘, ‚Pretože pekne kreslím.‘ či ‚Pretože pomáham.‘, môže to znamenať, že si myslí, že si vašu lásku a priazeň musí zaslúžiť.
