Vianočné obdobie prináša so sebou neodmysliteľnú atmosféru plnú očakávania, radosti a pokoja. Jedným z najvýraznejších symbolov týchto sviatkov je betlehem - umelecké stvárnenie scény narodenia Ježiša Krista. Už celkom maličké deti sa rady chodia pozerať do kostola na takzvané jasličky, ktoré predstavujú hlboko zakorenenú tradíciu v kresťanskej kultúre.
Betlehem je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc mnoho stáročí. Znázorňuje príbeh narodenia človeka, ku ktorému s nádejou vzhliadali a za ktorým smerovali a smerujú zástupy ľudí. Obsahovo vychádza z biblického príbehu o narodení Ježiša, tak ako je opísaný v evanjeliách. Dnes sa najčastejšie na jeho výrobu využíva drevo, ale vyskytuje sa i papier, keramika, perník, piesok, vosk, sneh či ľad. Na pútnických miestach sa dokonca vyskytujú aj živé betlehemy.
Aj v malackých kostoloch nechýba známa scenéria, ktorej základom je Svätá rodina - Panna Mária, Svätý Jozef a práve narodený Ježiško uložený v jasličkách na slame. V Kostole Najsvätejšej Trojice, medzi Malačanmi známy aj ako farský či Biely kostol, ktorý je najstaršou sakrálnou pamiatkou v meste, je betlehem umiestnený v malej miestnosti vľavo od hlavného oltára. Okrem Svätej rodiny ho tvorí postava pastiera, kľačiaceho anjela a troch kráľov.
Cesta k jasličkám ukáže hviezda
Krásna scenéria betlehema v Kostole Najsvätejšej Trojice sa nachádza v štylizovanej maštaľke. Na jej priečelí, ako je pri pôvodných betlehemoch zvykom, sa nachádza ďalší anjel - zvestovateľ - s veľkým nápisom Gloria in excelsis Deo, slovensky Sláva Bohu na výsostiach. „Bola tu aj svietiaca hviezda - kométa, ale tú dávam von, aby symbolicky priviedla ľudí k jasličkám s Ježiškom. Podľa hviezdy predsa išli aj traja králi,“ vysvetlil kostolník Silvester Masrna.
V minulosti vkladali sochy mudrcov do jasličiek až v deň ich príchodu, teda 6. januára. V súčasnosti sa betlehemská scenéria so všetkými postavami ľudí a zvierat inštaluje hneď celá tesne pred Vianocami. „V Biblii je písané, že by tam mal byť aj oslík a vôl, ktorí dýchali na Ježiška a tak mu v zime zachránili život,“ pripomína kostolník. Pýtame sa, na čo slúžia prázdne jasličky stojace samostatne vedľa betlehema. „Tie sa dávajú na polnočnej omši pred oltár, aby do nich kňaz mohol uložiť Jezuliatko. Ale to už je celkom iná socha,“ vysvetlil S. Masrna.
V staršom betleheme je aj slon
Betlehem v Kostole Najsvätejšej Trojice dal postaviť dekan Ján Hudec približne pred desiatimi rokmi. Pôvodný bol zničený, kostolník ho ponúkol do mestského múzea, kde ho renovovali. V kostole býval vystavený zboku, pretože od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia sa omše začali slúžiť tvárou k ľudu, takže jasličky už nemohli byť pri hlavnom oltári. Zahŕňa oveľa viac figúrok než súčasný betlehem a nechýba ani žiadaný oslík a vôl. Znázorňuje aj okolie maštaľky, veže nočného Betlehema, ovečky na skalách, viacero anjelov, ba dokonca i slona, na ktorom prišiel jeden z kráľov.
Tento betlehem býva vždy pred Vianocami inštalovaný pri vstupe do mestského centra kultúry. Vianočný stromček musí byť Betlehem v Kostole Najsvätejšej Trojice teda už stojí, atmosféru dotvorí vianočný stromček a výzdoba. Taký istý, ale väčší betlehem, bude aj vo františkánskom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Zhotoviť ho dal rovnako dekan Ján Hudec desať rokov dozadu.
Miništranti stáli ako vzor
Sochy súčasného betlehema vo farskom kostole sú zo živice. V tejto súvislosti sa kostolník S. Masrna, ktorý v minulosti robil kostolníka aj vo františkánskom kostole, zaspomínal na jeden z tamojších betlehemov: „Svojho času pôsobil v Malackách františkán, páter Štefan Muška, a ten vedel stavať sochy! Ako malí chlapci sme mu stáli vzorom, aj naše ruky odlieval do sadry, ako držíme píšťaly a podobne. Vyrobil veľký betlehem a čo bola rarita, bol zároveň pohyblivý. Išlo o jeden veľký kruh napojený na elektrinu, vďaka čomu pastieri chodili stále dokola. Keď narazili na tzv. doraz či prekážku, poklonili sa. A uprostred mali oheň.“
Páter Štefan pôsobil v Malackách v 50. rokoch a na začiatku 60. rokov 20. storočia. Po koncile v 60. rokoch stával na bočnom oltári, kde bol už zmenšený. „Boli sme partia, ako tínedžeri sme ho spolu skladali, niektorí už sú nebohí,“ dodáva.
Symbolika zvierat v betleheme
K poriadnemu betlehemu patria aj zvieratká, najmä osol a vôl. Kedy sa osol a vôl objavujú na zobrazeniach scény narodenia? Možno je to prekvapivé, ale súčasťou obrazových stvárnení Ježišovho narodenia sú už od čias raného kresťanstva. Okrem vyrezávaných betlehemov sa objavujú aj na freskách či v sklenených výkladoch kostolov už od 4. storočia. Avšak, zmienku o zvieracích svedkoch Ježišovho narodenia v evanjeliách nenájdeme. Niektorí historici sa domnievajú, že vôl a osol v jasličkách sú odkazom na Starý zákon. V Knihe proroka Izaiáša sa nachádzajú nasledovné slová: „Vôl pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána; Izrael nič nevie, môj ľud nemá rozum“ (Kniha proroka Izaiáša, kapitola 1, verše 2-3).
Táto veta znamená: Zvieratá poznajú svojho pána, ale Izraeliti nedokážu spoznať svojho Pána a odvracajú sa od neho. Až neskôr sa súčasťou betlehema stávajú pastieri a traja králi. Túto interpretáciu podporuje aj znázornenie na sarkofágu mestskej brány v kostole sv. Ambróza v Miláne postavenom okolo roku 380. Malý Ježiš tu leží úplne sám v jasliach, dokonca aj bez Márie a Jozefa - ale po boku vola a osla!
Ovce sú zvieratá, o ktorých sa v Biblii hovorí veľmi často. Nepovažovali sa za hlúpe, ale za užitočné zvieratá. V Starom aj v Novom zákone sú početné zmienky o ovciach alebo jahňatách. Kým Starý zákon hovorí o obetnom baránkovi, ovca v Novom zákone symbolizuje človeka, ktorého Ježiš - Dobrý Pastier privádza späť na správnu cestu. K jasličkám podľa Lukášovho evanjelia prišli pastieri, ktorí v okolí Betlehema pásli svoje stáda a stali sa svedkami Ježišovho narodenia. Lukáš píše: „V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Prišiel k nim Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva“ (Lk 2, 8-9). Boli to teda pastieri, ktorí ako prví počuli radostnú správu o narodení Ježiša prostredníctvom anjela. Ovečky jednoducho k postave pastiera patria, a preto ich nachádzame aj v našich betlehemoch. V mnohých prípadoch sa k zástupu zvierat pri jasliach pripojí aj pes. Tiež nevyhnutne patrí k postave pastiera, ochraňuje stádo aj samotného pastiera.
Evanjelista Matúš pri rozprávaní o narodení Ježiša zasa spomína poklonu troch mudrcov z Východu. Preto obohacujú betlehem aj exotické zvieratá. Okrem vola a somára, oviec a pastierskeho psa, preto môžete v niektorých betlehemoch vidieť aj exotické zvieratá, napríklad slona, ťavu alebo koňa. Rovnako ako ich jazdci predstavujú vtedajšie známe svetadiely.
Anjel: Posol a ochranca
Slovo "anjel" pochádza z gréckeho "angelos", čo znamená "posol". Anjeli sú v Biblii zobrazení ako Boží poslovia, ktorí prinášajú dôležité správy a zohrávajú úlohu ochrancov. V 19. storočí sa rozšírilo zobrazovanie osobného anjela strážcu, najmä u detí. Anjeli na starých obrazoch často nemajú konkrétne črty tvárí, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit pokoja a nádeje. Farby, ktoré ich obklopujú, zosilňujú expresívny pocit, kontempláciu (modrá), svetlo (žltá) a oheň (červená). Anjel strážny nemôže priamo vplývať na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Svojou prítomnosťou však môže vniesť upokojenie a nádej do zložitých životných situácií. Aj mestá, obce, štáty, farnosti, domy a miesta majú svojich anjelov.
Betlehem s anjelom je verzia tradičného betlehema, ktorá zahŕňa aj postavu anjela, ktorý oznamuje narodenie Ježiša Krista. Anjel je často zobrazený ako významný symbol vianočnej scény, pretože v biblickom príbehu anjeli oznamovali pastierom narodenie Spasiteľa. Tento anjel je umiestnený nad scenériou Betlehemu, aby zdôraznil jeho úlohu v narodení. Tento Betlehem je veľmi detailný a umelecký, kde sa anjel stáva nielen náboženským, ale aj vizuálnym centrom pozornosti.
Tradícia jaslí a ich vývoj
Tradícia jaslí, ako sa tiež zvykne nazývať betlehem, siaha až do 13. storočia. V roku 1223 taliansky šľachtic pozval na svoje panstvo Františka z Assisi, aby u neho strávil Vianoce. František v neďalekej jaskyni pri dedine Greccio v Umbrii postavil jednoduché jasle, do ktorých uložil dieťa a ku nim postavil jeho rodičov, miestnych obyvateľov. Tak stvárnil motív Svätej Trojice. Súčasťou boli aj zvieratá a mudrci z Východu s darmi, tak ako sa uvádza v evanjeliu. Pri tejto „scéne“ slávil štedrovečernú polnočnú omšu. Týmto spôsobom chcel upriamiť pozornosť na to, v akej chudobe prišiel Ježiš na svet. Veriaci tak mohli priamejšie rozjímať nad Ježišovým narodením. Tento zvyk sa veľmi rýchlo rozšíril aj mimo talianskeho územia.
Najväčší rozmach tvorby betlehemov na našom území je zaznamenaný v 18. storočí. Podľa reforiem Jozefa II. sa považovalo stavanie betlehemov v kostoloch za nedôstojné pre cirkev. Preto sa jasle rozšírili do domácností a vtedy zaznamenala ich výroba najrozsiahlejšiu prosperitu. Postavy sa v betleheme zmenšovali od životnej veľkosti na malé figúrky a ukladali sa do „kultového“ kúta domu či izby. Osobitným druhom boli prenosné betlehemy, ktoré sa používali pri koledových obchôdzkach. Väčšina pevných i prenosných betlehemov bola vyrábaná ľudovými modelármi a rezbármi bez teologického vzdelania, preto sa volajú ľudové betlehemy.
Umocniť vianočnú atmosféru sa rozhodlo v našom meste aj Múzeum Janka Kráľa. Už minulý rok bol pod arkády inštalovaný výjav narodenia Ježiša. Betlehem skrášľoval priestor pod arkádami. Autorom diela sú liptovskí ľudoví rezbári Miroslav Trnovský a Michal Trnovský žijúci a tvoriaci v Kalamenoch. Autori si dali záležať na znázornení témy tajomstva Vianoc, ktoré sa skrýva v narodení Ježiška. Súsošie z dreva tvorí svätý Jozef, Mária a dieťatko v jasliach. Nad nimi je umiestnená drevená kométa a dvaja anjeli, ktorí držia v rukách liturgický nápis „Sláva Bohu na výsosti“, čo je odkazom na historické piesne od Juraja Tranovského. V tomto roku budú jasle opäť inštalované pod arkádami a rozrastú sa o ďalšie postavy. Sochy budú znázorňovať troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježiškovi. Rezbári zobrazia troch kráľov v takmer životnej veľkosti. Najvyšší z nich by mal merať 160 centimetrov. Dvaja mudrci nad jasličkami stoja a jeden kľačí.
DIY: Ako si jednoducho postaviť Beltehem, ktorý bude ozdobou každých Vianoc.
Betlehem ukazuje biblické udalosti od Vianoc do Troch kráľov. Je to vlastne akési hmatateľné 3D zobrazenie významnej udalosti kresťanského sveta. Trocha viery, histórie a kúsok ľudového gýča. Figúrky sú po väčšinu roka odložené. Betlehemy v trnavských kostoloch nie sú žiadna veľká pýcha. Figúrky na nich len stoja na svojich miestach. Nič sa nehýbe, nič nebliká. Okrem jedného. Jediný pohyblivý betlehem je v kostole Najsvätejšie Srdca Ježišovho na Tulipáne. Zhotovili ho tunajší farníci v roku 1976. Pri jeho zrode stál aj rezbársky majster Jozef Pekara, autor slávneho slovenského betlehemu v Rajeckej Lesnej. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus svojho kraja. Toto monumentálne dielo prekvapí každého. Wikipedia o ňom píše: Majster Pekara sa po odchode do dôchodku v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Dielo z Tulipánu je starším bratrancom tohto slávneho unikátu.
Betlehemu hovoríme aj jasle alebo jasličky. Znázorňuje v malom svätú rodinu pri narodení Ježiša, ktorý ako novorodeniatko leží v chlieviku alebo v jaskyni v jasliach, čo je stojan na krmivo pre dobytok. Nad ním sa skláňa Panna Mária a svätý Jozef. Zvyčajne sú okolo aj pastieri a iné figúrky z bežného života, najmä remeselníci. Samozrejme, nesmú chýbať ani traja králi, ktorí prinášajú dary. Scénu zvyčajne dopĺňajú zvieratá: vôl, osol, ovce či ťavy a iné exotické tvory. V Hrubom kostole môžete nájsť aj slona a vo františkánskom kostole tiež žirafy či medveďa.
Biblickému výjavu dominujú anjel a hviezda aj v Kostole sv. Za vznik miniatúrnych betlehemov môžu reformy Jozefa II. na konci 18. storočia. Panovník zrušil niektoré cirkevné objekty a kopa umelcov zrazu prišla o prácu. Z dlhej chvíle a nedostatku iných príležitostí na obživu začali vyrábať betlehemy. Betlehemy prenikli na územie dnešného Slovenska približne v 13. Pôvodne do scény betlehema pribúdali kľúčové figúrky postupne. Medzi vopred rozostavené postavy vkladali Jezuliatko 24. decembra. Troch kráľov zasa až 6. januára. Finálna scéna zrodenia by potom tradične mala zostať nedotknutá až do hromníc, ktoré sú zároveň koncom obdobia sviatku Troch kráľov. Toto pravidlo však nikto presne nedodržiava a betlehemy miznú so stromčekmi kompletne tak, ako ich kompletne aj inštalujú.
Tak ako si dnes nevieme predstaviť Vianoce bez stromčeka, tak v mnohých obciach a mestách nemôže chýbať aj betlehem. Jeho posolstvo tkvie vo viere, že vždy môžeme byť lepší a rovnako tak i náš svet.