Vývoj dieťaťa: Od prvých krokov po objavovanie sveta

Dieťa rastie priamo pred očami. Mení sa z malého bábätka na predškoláka. Môžeme to vidieť na jeho fyzickom vývine, ale aj emocionálnom, sociálnom a kognitívnom. Rodičia môžu pozorovať, že dieťa žije naozaj naplno a využíva každú možnú chvíľku na to, aby sa hralo, učilo a rozvíjalo. Nesmieme však zabudnúť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom.

Už pred dosiahnutím prvého roka pozorujeme, ako sa naše „nemohúce“ stvorenie, doteraz celkom odkázané na nás, neuveriteľne rýchlo mení pred našimi očami na naozajstného „človeka.“ Čochvíľa začne zvuky meniť na prvé slová a odhodlá sa spraviť prvé kroky. Všetko je pre neho hra.

Motorický vývoj

Vývoj hrubej motoriky je kľúčový pre celkový rozvoj dieťaťa. V období medzi 2. - 6. rokom sa zlepšujú jeho pohybové schopnosti.

Hrubá motorika

Dieťa sa stále učí ovládať svoje telo a pocit úspechu ho motivuje k tomu, aby skúšalo nové veci a tak sa ďalej rozvíjalo. Už je schopné skákať na mieste a tiež udržať balans na jednej nohe. Rovnako sa výrazne zlepšujú jeho schopnosti chôdze po schodoch a hádzanie lopty. Koordinácia pohybov tela je stále lepšia, aj keď priestorové videnie ešte stále nie je dostatočne rozvinuté, preto môže pri otočení hlavy naraziť. Vyhľadáva možnosti na fyzické aktivity - obľubuje pieskoviská, chytanie motýľov, chrobákov, práce na záhrade.

Do 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu. Do dvoch rokov poskakovanie skôr naznačovalo a pokrčilo len kolená, bez toho, aby sa odrazilo od podložky. Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo. Vie chodiť po špičkách aj po pätách.

Deti od dvoch rokov milujú jazdu na trojkolkách či bicykloch s postrannými kolieskami. Vyberajte teda vhodný terén na jazdu. Vaše dieťa pravdepodobne nebude mať dostatočne silné svaly, aby vyšliapalo kopec alebo išlo po kamenistej či štrkovej ceste. Najvhodnejšie sú teda asfaltové cesty bez veľkých prevýšení. Ak predsa len bývate na kopci, vezmite si so sebou povraz, ktorý priviažete o riadidlá trojkolky a cestu do kopca mu uľahčíte ťahaním za povraz.

V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami. Hrubá motorika: Do 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu.

Dieťa sa stáva čoraz samostatnejšie a obratnejšie. Zlepšuje sa hrubá aj jemná motorika. Pomaly zvláda odrážadlo, aj trojkolku. Ťažkosti robí ešte pedálovanie.

V poslednom štvrťroku života, teda medzi 10. a 12. mesiacom, dieťa prechádza významnými zmenami v motorických, kognitívnych, rečových a emocionálnych oblastiach. Dokáže loziť po celom byte, vyliezť a zliezť z pohovky. Ak sa s dieťaťom cvičí, okolo 10. - 11. mesiaca môže začať chodiť.

Rozvíjanie hrubej motoriky:

• Hry na zdokonaľovanie lezenia: Naháňačka na štyroch, lezenie do svahu a zo svahu, lezenie pomedzi predmety, preliezanie, podliezanie, vystupovanie na rebrík.
• Cvičenie posadenia sa zo stoja: Na širokom predmete, vysokom asi 15 - 20 cm (napr. matrac, schod). Dieťa postavíme tvárou k matracu, potom ho otočíme o 180°, podáme ruky a mierne zatlačíme, aby sa posadilo. Dôležité je, aby sa na miesto, kam sa chce posadiť, najskôr pozrelo, potom sa otočilo a posadilo.
• Prvé kroky a zdokonaľovanie chôdze: Postavíme dieťa k nábytku, ktorého sa môže držať a lákame ho k sebe. Postupne zväčšujeme vzdialenosť medzi sebou a dieťaťom.

Jemná motorika

Spolu s hrubou motorikou sa rozvíjajú aj jemnomotorické zručnosti dieťaťa - tie potrebuje pre svoju budúcnosť v škole. Pomaly sa ukazuje, či bude pravák alebo ľavák - lateralita nie je celkom vyhranená.

Do 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku (ľahšie je rozopnutie gombíka). Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice. Samozrejme veľmi záleží na veľkosti a tvare gombíka a pomere veľkosti gombíka voči dierke.

Kresba dieťaťa je ďaleko upravenejšia. Vaše dieťa by malo zvládnuť namaľovať tzv. "hlavonožce" čo je postava, ktorá má hlavu, oči, nos, ústa, rozježené vlasy a priamo z hlavy jej vystupujú dlhé ruky a nohy. Taký "hlavonožcový mäkkýš" vyzerá čiastočne ako slniečko. Dieťa by malo zvládnuť namaľovať zatvorený kruh (zatiaľ maľovalo kruh, ktorého začiatok a koniec nemusel byť spojený). Často deti maľujú kresbu otočenú o 90 či 180 stupňov. Kresba teda vyzerá tak, že "hlavonožcový mäkkýš" leží alebo stojí na hlave.

Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.

Do konca 1. roka by sa malo dieťa zdokonaliť v týchto činnostiach:

• Kladenie a stavanie predmetov.
• Vyprázdňovanie, vysypávanie, plnenie, zasúvanie a uzatváranie dutých predmetov.
• Zdokonaľovanie sa v spracovávaní materiálov.
• Používanie nástrojov zložitejším spôsobom.
• Osvojenie ľahkých pracovných a sebaobslužných pohybov a začatie napodobňovania.
• Hranie sa s pieskom a vodou.
• Kladenie plochých predmetov na seba (drevené doštičky, krabičky, zošity, knihy, tanieriky).
• Kladenie menších predmetov na väčšie (rôzne veľké krabice, kocky).
• Vyťahovanie predmetov z vrecka, zo sáčku.
• Vysypávanie predmetov z krabíc, košíkov, hrnčekov a sáčkov.
• Otváranie a zatváranie krabíc (valcovité, vysoké a ploché krabice z lepenky, dreva, umelej hmoty s viečkami).
• Zasúvanie kužeľovitých mištičiek do seba.
• „Pribíjanie kladivom“ na drevenej doštičke s dierkami.
• Prelievanie vody z nádoby do nádoby pri kúpaní.

Veľký pokrok je vidieť aj v rozvíjaní jemných pohybov ruky, ktoré odzrkadľujú úroveň intelektuálnej činnosti a narastajúce skúsenosti dieťaťa. V 10. mesiaci dieťa rado uchopuje drobné predmety, nitky a zrnká jemným pinzetovým úchopom - koncom palca a ukazováka. Tiež už dokážu vedome uvoľniť úchop a pustiť napr. kocku do nádoby.

Kognitívny a rečový vývoj

Po 4. roku skúma a učí sa vyjadrovať svoje emócie - rozprávaním, gestami, zvukmi, hrou. Je tiež spoločenské a rado sa pohybuje medzi inými ľuďmi a deťmi. Vyskytujú sa tiež uňho imaginatívni priatelia - preto ho môžete nájsť sa s nimi hrať, rozprávať sa a niekedy vyžaduje, aby sa s nimi pozdravili aj rodičia. Táto fáza sama pominie. Dieťa používa slová ďakujem, prosím, prepáč a začína pociťovať empatiu. Znižuje sa počet záchvatov zlosti - najmä preto, že už vie vyjadriť, čo chce a ostatní mu rozumejú.

Štvorročné dieťa začína lepšie riešiť problémy a snaží sa brať do úvahy aj stanovisko druhých. Už dokáže pomenovať základné farby, zarecitovať krátku básničku, učí sa klásť otázky a hľadať odpovede. Chápe už rozdiel medzi veľký, malý, veľa, málo… Pozná svoje meno a tiež aj to, kde býva. Rozumie a vie používať okolo 3 000 slov. Miluje rozprávky, príbehy, rado sa rozpráva - a veľmi veľa rozpráva. Nastáva aj fáza zajakávania sa - snaží sa niečo rýchlo povedať, a pritom zdvojuje prvú slabiku slova alebo viackrát opakuje prvé slovo vo vete. Obľubuje rytmické básničky, pesničky ap. Rozvíja sa tiež jeho fantázia. Pamäť dieťaťa je mechanická a myslenie veľmi konkrétne.

V 2,5 roku, ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie. Deti s nižšou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia, stále používajú detský žargón. Deti s vyššou aktívnou zásobou slov: majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať, seba označujú ako "ja". Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách, môžu prehadzovať slovosled.

Dieťa dokáže používať slovíčka, ktoré majú niečo spoločné s časom (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Môže sa teda zdať, že rozumie časovej postupnosti. Fakticky ale všetko, čo sa stalo, bude označovať napr. slovíčkom "včera" hoci sa dej stal pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ čo "zajtra" bude označenie pre niečo, na čo sa teší, aj keď sa dej odohrá za týždeň. Zvolené pojmy pre označenie budúcnosti a minulosti občas zamení a pritom použije správny čas slovesa (napr. "Včera pôjdeme do zoo" alebo "Zajtra som bol u deda"). Chápanie časového sledu sa bude vyvíjať ešte do 4 - 5 rokov.

Dieťa vo veku 2,5 roka by malo zvládnuť udať svoje plné meno (eventuálne na opakované opýtanie). Môže zvládnuť povedať, kde približne býva (mesto, časť mesta).

Do konca 12. mesiaca sa rozvinie pasívne porozumenie reči tak, že k tomu vedené dieťa porozumie všetkému, ak sa hovorí o známych každodenných situáciách súvisiacich s dieťaťom. Priemerne v 10. - 11. mesiaci dieťa vysloví prvé aktívne slovo. Niekedy môžeme počuť ako si dieťa rozpráva samé pre seba a vedie dlhý monológ. V takomto rozhovore využíva napodobňovanie dospelých - napodobňuje melódiu reči a trénuje si tak základy používania hlasu. Môže sa pri tom objaviť aj napodobňovanie mimiky a gestikulácie.

Podpora kognitívneho vývoja a reči:

• Pomenovávanie činností a predmetov pri hre: Ak chceme, aby sa dieťa naučilo rozlišovať význam slova kocka, krabica, hrnček, posadíme sa s dieťaťom k stolu na ktorom sú všetky tri predmety a hovoríme a ukazujeme napr. „tu je kocka, tu je krabica. Dáme kocku do krabice, kde je kocka? Tu je kocka. To je hrnček. Dáme kocku do hrnčeka.“ Princíp hry je v tom, že dospelý vykonáva s niekoľkými predmetmi úplne jednoduché činnosti, ktoré súčasne čo najjednoduchšie popisuje.
• Aktívna spolupráca dieťaťa: Dieťa aktívne spolupracuje a sprevádza popisované činnosti samé. Napr. „pohladíme bábiku, aj ty ju pohlaď.“
• Rozhovor o obrázku: Dieťaťu ukazujeme obrázok a podnecujeme ho, aby samé označovalo niektoré javy slovom. Pri práci s obrázkami je potrebné dodržiavať zásadu, že nemáme dieťaťu ukazovať obrázky niečoho, čo nepozná zo skutočnosti. Obrázok má dieťaťu skutočnosť pripomenúť a nie nahradiť.

Sociálny a emocionálny vývoj

Dieťa sa snaží osamostatňovať - chce robiť všetko samo. Rozvíja sa jeho osobnosť a tiež aj samostatnosť.

Po 4. roku skúma a učí sa vyjadrovať svoje emócie - rozprávaním, gestami, zvukmi, hrou. Je tiež spoločenské a rado sa pohybuje medzi inými ľuďmi a deťmi. Vyskytujú sa tiež uňho imaginatívni priatelia - preto ho môžete nájsť sa s nimi hrať, rozprávať sa a niekedy vyžaduje, aby sa s nimi pozdravili aj rodičia. Táto fáza sama pominie. Dieťa používa slová ďakujem, prosím, prepáč a začína pociťovať empatiu. Znižuje sa počet záchvatov zlosti - najmä preto, že už vie vyjadriť, čo chce a ostatní mu rozumejú. Môže začať klamať a fabulovať - (neurobil som to, chytil som hrocha…). Záchvaty zlosti sú menej časté, ale práve udalosti z jeho okolia môžu byť ich opätovným spúšťačom - rozvod, sťahovanie, narodenie súrodenca - prechodne sa môže zmeniť nálada a správanie dieťaťa. Avšak rodičia, starí rodičia sú naďalej zdrojom bezpečia a istoty. Napriek tomu dieťa stále viac vyhľadáva rovesníkov, s ktorými sa môže hrať. Chce spievať, tancovať, hrať sa. Učí sa tým rozlišovať medzi fantáziou a realitou. Tiež si začína viac uvedomovať, kým je a začínajú sa hry takto ovplyvnené - dievčatá sa hrajú na mamy, učiteľky, chlapci zase na pretekárov, vojakov… Dieťa začína byť tiež zvedavé na svoje telo a začína ho skúmať - na sebe aj kamarátoch.

Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.

Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov). V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali (napr. môžete dať dieťaťu jedálenský nôž, ktorý nie je tak ostrý, predkrájať mu väčšie zemiaky na menšie kúsky a položiť ich na kuchynskú doštičku). Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.

Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia. Bude tiež schopné konať samo za seba.

Mali by ste dieťa učiť aj zodpovednosti:

• Malo by na seba brať vinu (ak niekomu ublíži či niečo rozbije).
• Malo by po sebe samo, alebo s menšou pomocou, upratať neporiadok (rozbité a rozhádzané hračky, jedlo ...).
• Malo by sa naučiť hovoriť "prepáč", ak niekomu ublížilo.
• Malo by sa naučiť rešpektovať práva iných.

Ak musíte od dieťaťa odísť, opakovane ho uistite, že sa čoskoro vrátite. Rozptýlite tým jeho obavy, keď vás vidí odchádzať. Ak máva obavy a strach (z iných osôb, z tmy, z predstáv, a pod.), vypočujte ich s porozumením a pokúste sa nájsť nejaké vysvetlenie, ktoré vaše dieťa upokojí.

Spolu s celou osobnosťou sa rozvíjajú aj emócie dieťaťa. Dieťa prejavuje svoju lásku k mame - príde ju pohladiť, objať, dá pusu. Snaží sa svojím rodičom urobiť radosť napr. aj tým, že ukazuje, čo sa naučilo, pretože ju chce pobaviť a potešiť. Jeho odmenou je mu prejavená radosť, ktorá sa stala cieľom hry. Práve v tomto období je významným a veľmi účinným výchovným prostriedkom odmena dieťaťa.

Dieťa v tomto období ešte nechápe pojmy dobro a zlo. Nevie, čo môže a nemôže. Najlepšie si pamätá činnosti, ktorými svojich rodičov potešilo, rozveselilo. Preto naše citové reakcie a náš spôsob správania ako odozva na správanie dieťaťa by mali byť vždy v rovnakých situáciách rovnaké, aby sme pomohli pochopiť dieťaťu, čo je dobré a čo nie.

Ak mu dáme jasne najavo, že sa nám to nepáči a neželáme si to, musíme byť zásadoví a trvať na tom v každej situácii - bez výnimky. Dieťa nechápe relatívnosť - všetko je pre neho čierne alebo biele.

Podpora emocionálneho a sociálneho vývoja:

• Jasné a konzistentné reakcie: Na správanie dieťaťa reagovať vždy rovnako, aby dieťa pochopilo, čo je dobré a čo nie.
• Vytváranie návyku deliť sa s druhými: Matka občas vyzve dieťa, aby dalo svoju obľúbenú hračku otcovi. Otec si ju vezme, chvíľu sa s ňou pohrá a potom ju dieťaťu vráti. Využijeme iných príležitostí - napr. v parku dieťa požičia svoju hračku inému. Ak dieťa dostane nejakú obľúbenú pochúťku, vyzveme ho aby dalo kúsok niekomu inému.

Hry a hračky

Rodič ešte naozaj dosť dlhú dobu bude pre dieťa tou najlepšou, najzaujímavejšou a najinšpiratívnejšou „hračkou“ jeho mama alebo ocino. Veľa sa objímajte, túľte, noste, držte v náručí, hojdajte, tancujte, cvičte, relaxujte.

Predstavte si, že ste pre dieťa tou najlepšou preliezkou. Stačí si len ľahnúť na zem a bez toho, aby ste ho museli prosiť, aby sa s vami išlo hrať, prifrčí k vám, bude vás chcieť preliezť, oprie sa o vás, bude sa pokúšať stáť, trhať vám vlasy…

Plastové misky, drevené varechy, odmerky, dosky, ale aj malé rajničky, veľké hrnce - sú pre vaše bábätko vždy zaujímavejšie, ako ktorákoľvek „edukatívna“ zvuky vydávajúca, multifunkčná, päťjazyčná hračka z obchodu. Nechajte dieťa hrať sa s plastovými nádobami, vrchnákmi, nech ich vyberá, dáva jedno do druhého, nech ich zahrká, zatvorí vareškou. Búchajte do misiek, hrncov - počúvajte, aké rôzne zvuky to vylúdi.

Potrebujete k tomu len nábytok, ktorý už máte doma a odhodlané dieťa, ktoré bude chodiť popod stôl, poza gauč, popod stoličky.

Každú škatuľu, ktorá sa u vás doma ocitne, nechajte dieťa preskúmať, postaviť sa k nej, rozbaľovať (áno, bude ju chcieť aj hrýzť), deti radi do krabíc vliezajú, vyliezajú, vyprázdnená krabica je ideálna ako tunel, môžete im vystrihnúť aj nejaké otvory.

Je fajn mať doma lopty rôznych veľkostí, z rôzneho materiálu, napríklad tenisová loptička je iná ako futbalka, môžete bábätku ponúknuť aj mäkkú antistresovú stláčaciu guľu alebo vašu masážnu loptičku na celulitídu :)) loptičky môže vkladať/vykladať do nádoby. Kotúľajte si lopty.

Autíčka, alebo aj vláčiky - dieťatko ich môže posúvať tam a späť, môžete si ich kotúľať ako loptu. Na autíčko alebo vláčik môžete upevniť špagát, aby ho dieťa mohlo ťahať.

Sem patria hračky, na ktorých môžu deti jazdiť alebo ich môžu tlačiť, napríklad vozík, o ktorý sa dieťa dokáže oprieť a tlačiť pred sebou. Naopak nepatria sem chodítka, či chodúľky, pavúky, ktoré nielenže nepomáhajú dieťa naučiť sa skôr chodiť, ale tento vývoj brzdia.

Ďalšie: poháriky, ktoré sa do seba vkladajú, zvukové hračky, napríklad xylofón, bubon, kocky…

Hry vhodné pre vek 9 - 18 mesiacov

• Schovávačka / Ku-kuk: Veľmi obľúbenou u detí býva hra na schovávačku - stačí si schovať tvár za ruky a urobiť „ku-kuk“. Skúste prehodiť aj dieťatku cez tvár šatku, nech si ju strháva dole, prekvapte ho, rýchle ju dajte preč z jeho tváre a veselo zavolajte „tu si“. Môžete schovávať aj hračky napríklad pod deku, tak, aby to dieťa videlo, povedzte mu, aby ju našlo, nech odtiahne deku, deti sa zvyknú tešiť, keď ich objavia.
• Kde je?: Ukazujte na rôzne časti tela, učte dieťa, kde je nos, kde je oko, kde je líčko, zoberte mu rúčku, priložte na líčko - postupne sa naučí aj ono ukazovať, kde čo má. Ukazujte na predmety, napríklad kde je okno, ukáž mi dvere.
• Ťap-ťap-ťapušky: Zoberte rúčky dieťaťa, v rytme ich dávajte k sebe a hovorte pri tom ťap-ťap-ťapušky, išli mačky na hrušky, roztrhali pančušky… prípadne inú verziu, akú poznáte.
• Aký budeš veľký?: Naučte dieťa ukázať, aké bude veľké (dáva rúčky hore).
• Moj, moja: Napríklad pohladkať macíka, mamu po hlave a povedzte pri tom „moja“.
• Ako robí…: ako robí indián (zakryte mu ústa), koník, havo.
• Vodné hry: počas kúpania mu dajte hračky alebo nádobky, ktoré plávajú, ktoré môže ponárať, prelievať…
• Kocky: stavajte/búrajte kocky.
• Podávanie vecí: Nechajte si priniesť veci, povedzte bábätku „podaj mi“ - napríklad prádlo z koša, ktoré sa chystáte vyvesiť alebo upratať veci - porozkladané kocky do nádobky a pod.

Čo už v tomto veku bábätko vie (alebo sa čoskoro naučí) a bude zdokonaľovať:

• stabilne sedí,
• lozí po celom byte či dome,
• dvíha sa popri nábytku, skúša sa postaviť s podporou, neskôr bez nej,
• pokúsi sa pohybovať okolo nábytku alebo v postieľke,
• okolo roku plus mínus spraví prvé kroky.

Čo bábätko v tomto veku baví:

• oveľa radšej kocky búra ako stavia,
• pri pokuse čítať knihu vám ju zoberie z ruky a začne ju hrýzť, niekedy ju prisadne alebo priľahne celým telom - nie každá detská kniha prežije prvé narodeniny svojho majiteľa,
• dokáže zdvihnúť poslednú zaschnutú špinu z koberca a dať si ju do úst.

Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.

Častou témou rozhovoru mamičiek je porovnávanie pokrokov svojich ratolestí. Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii.

Vývoj dieťaťa a vplyvy naň pôsobiace počas prvého roka života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa.

Pri vývoji dieťatka nie je ani tak dôležité, či danú činnosť dokáže vykonávať v konkrétny mesiac veku. Polohovaním dieťatka na bruško podporujete posilňovanie svalov krku a trupu. V tejto fáze sledujte, či hlavičku dvíha rovno a nie do niektorej zo strán. Neskôr nasleduje pretáčanie a otáčanie na obidve strany. Sledujte, či sa otáča rovnako na jednu aj druhú stranu. Nasleduje plazenie po zemi, ktoré pokračuje do lezenia. Ak vaše dieťatko túto fázu akoby preskočilo, určite to konzultujte s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Súčasne s lezením dieťa cvičí samostatný sed. Dieťa sa musí posadiť samé, nepodkladajte ho vankúšmi ani ničím iným. Po lezení a sede nasledujú prvé pokusy o postavenie sa a kroky. V prvom roku je dôležitá nadväznosť jednotlivých zručností. V celom vývoji sú veľmi nápomocné vhodné hračky a hry. Dieťa od malička prejavuje o hračky záujem a hry má rado. Viete ho nimi pekne motivovať precvičovať si vhodné pohyby.

Hračky vhodné pre vek 9 - 18 mesiacov:

• Rodič ešte naozaj dosť dlhú dobu bude pre dieťa tou najlepšou, najzaujímavejšou a najinšpiratívnejšou „hračkou“ jeho mama alebo ocino
• Preliezka - tou najlepšou preliezkou ste pre dieťa vy, stačí si len ľahnúť na zem a bez toho, aby ste ho museli prosiť, aby sa s vami išlo hrať, prifrčí k vám, bude vás chcieť preliezť, oprie sa o vás, bude sa pokúšať stáť, trhať vám vlasy…
• Kuchynská výbava - plastové misky, drevené varechy, odmerky, dosky, ale aj malé rajničky, veľké hrnce - sú pre vaše bábätko vždy zaujímavejšie, ako ktorákoľvek „edukatívna“ zvuky vydávajúca, multifunkčná, päťjazyčná hračka z obchodu.
• Krabice - každú škatuľu, ktorá sa u vás doma ocitne, nechajte dieťa preskúmať, postaviť sa k nej, rozbaľovať (áno, bude ju chcieť aj hrýzť), deti radi do krabíc vliezajú, vyliezajú, vyprázdnená krabica je ideálna ako tunel, môžete im vystrihnúť aj nejaké otvory.
• Lopty - je fajn mať doma lopty rôznych veľkostí, z rôzneho materiálu, napríklad tenisová loptička je iná ako futbalka, môžete bábätku ponúknuť aj mäkkú antistresovú stláčaciu guľu alebo vašu masážnu loptičku na celulitídu :))
• Hračky s kolieskami - autíčka, alebo aj vláčiky - dieťatko ich môže posúvať tam a späť, môžete si ich kotúľať ako loptu na autíčko alebo vláčik môžete upevniť špagát, aby ho dieťa mohlo ťahať.
• Hračky na podporu rovnováhy - sem patria hračky, na ktorých môžu deti jazdiť alebo ich môžu tlačiť, napríklad vozík, o ktorý sa dieťa dokáže oprieť a tlačiť pred sebou.
• Ďalšie: poháriky, ktoré sa do seba vkladajú, zvukové hračky, napríklad xylofón, bubon, kocky…

Pre dospelých je dôležité uvedomiť si, že nie je hra ako hra. Pre dieťa, ale aj pre rodiča, je hra najprospešnejšia (a čo je nemenej dôležité aj najpríjemnejšia), keď sa riadi pravidlami, ktoré sa využívajú pri takzvanej filiálnej terapii.

Princípy filiálnej terapie pri hre:

1. Rodič sa sústredí výlučne na dieťa, bez akýchkoľvek vyrušení. Čas na spoločnú hru je dobré vopred si naplánovať tak, aby sme boli skutočne schopní sa sústrediť na dieťa. Dĺžku si môžete nastaviť podľa svojich možností, dobrým odporúčaním je vyhradiť si aspoň 30 minút. V tomto čase sa rodič venuje výlučne jednému dieťaťu.
2. Hru vedie dieťa, nie rodič. Počas celého spoločného hrania je iniciátorom aktivít dieťa. Dieťa rozhoduje, s čím sa bude hrať a ako sa bude hrať. Rodič môže nejakú aktivitu navrhnúť, ale je na dieťati, ako sa rozhodne. Dieťa rovnako rozhoduje o tom, ako bude do hry zapojený rodič.
3. Rodič stanovuje počas hry hranice. Pokiaľ je niečo, čo je počas spoločného hrania skutočne neprijateľné, napríklad kvôli bezpečnosti, rodič to jasne pomenuje, keď taká situácia nastane.
4. Rodič popisuje - bez poúčania ale aj chválenia. Počas spoločnej hry rodič počúva, pozoruje a slovne popisuje, čo dieťa robí alebo ako sa cíti. „Hneváš sa, že ti nejde spojiť tie kocky.“

Hra s Legom je skvelý príklad spoločnej hry. Stavanie podľa návodu je ideálne pre začiatočníkov, voľné stavanie podporuje fantáziu a hra s hotovým modelom umožňuje kreatívne začlenenie do detského sveta.

Spoločná hra je rovnako ako spoločné čítanie zázračný elixír, ktorý pomáha deťom aj rodičom vyrovnávať sa s ťažkosťami každodenného života.

tags: #dieta #stavia #kocky