Ako naučiť dieťa zodpovednosti: Komplexný sprievodca pre rodičov

Výchova detí k zodpovednosti je jednou z najdôležitejších úloh, ktorú ako rodičia môžeme splniť, a zároveň jednou z našich najväčších výziev. Ako teda vychovať deti tak, aby boli nezávislé a schopné postarať sa o seba? Ako im vštepiť vysoký pocit sebaúcty? Deti sa cítia milované, keď vedia, že majú hodnotu a keď sa cítia ocenené a milované za to, kým sú. Cítia sa schopné, keď vedia, že sú kompetentné a že majú pocit kontroly nad svojím životom, veriac, že dokážu zvládnuť výzvy.

Klinická psychologička Dr. Laura Markhamová a autorka viacerých výchovných bestsellerov radí rodičom v rôznych oblastiach, aby pochopili konanie detí a zažili čo najviac výchovných "aha momentov". V jednom zo svojich blogov sa zamerala aj na dôležitú ľudskú schopnosť - zodpovednosť. Radí rodičom, ako si prirodzene poradiť s budovaním zodpovednosti u detí.

Vždy od detí očakávajte, že si po sebe neporiadok upracú. Dr. Laura Markhamová radí rodičom, aby mali voči svojim deťom očakávania a nerobili za ne veci, ktoré zvládnu. Myslí si, že v opačnom prípade im robia medvediu službu. Deti musia cítiť, že svet si vytvárajú spoločne a sú zaň do istej miery zodpovedné aj ony. Očakávania by ste mali mať už aj od tých najmenších detí, ktoré zvládnu odniesť špinavý tanier či šálku zo stola. Radí, aby ste im boli nápomocní, ale nerobili veci kompletne za ne.

Nervozita a krik nemajú mať svoje miesto pri upratovaní. „Pamätajte, že nemá zmysel robiť si starosti nad rozliatym mliekom,“ upozorňuje Markhamová. Namiesto paniky a výčitiek by ste podľa nej mali siahnuť po špongii, dať ju dieťaťu a povzbudiť ho, aby to upratalo, hoci by ste to určite urobili lepšie a rýchlejšie. „Zlá správa je, že to budete robiť pravdepodobne dovtedy, kým vaše deti nevyrastú a neopustia domov,“ píše Markhamová. Zároveň ale dodáva, že ak je váš prístup láskavý, dieťa nemá dôvod zaujímať obranný postoj a vezme si takéto správanie do svojho života. Stačí, ak budete mať v daných situáciách pozitívny prístup: „To nevadí, že si rozliala mlieko, všetko sa dá upratať.“

Deti potrebujú príležitosť prispievať k všeobecnému dobru. Psychologička je presvedčená, že všetky deti potrebujú pravidelne nejakým spôsobom k niečomu prispievať. Dôležité je nájsť tieto spôsoby v živote dieťaťa a komentovať ich. Môže to byť aj milé správanie k bratovi alebo príjemný rozhovor so starou osamelou susedkou. Akékoľvek správanie, ktorému venujeme pozornosť, bude rásť. Tým, ako vaše dieťa bude dospievať, bude primerane rásť aj jeho prínos či už v domácnosti alebo mimo nej. Markhamová hovorí, že deti potrebujú rásť predovšetkým v dvoch druhoch zodpovednosti - starostlivosti voči sebe a prínosu k rodinnej pohode. Výskumy dávno potvrdzujú, že deti, ktoré pomáhajú v domácnosti, tak sú ochotné pomôcť aj v iných situáciách. Tento prístup sa však nedá vybudovať cez noc.

Majte na pamäti, že žiadnemu dieťaťu sa nechce upratovať. Sprevádzajte dieťa pri upratovaní, až pokiaľ sa nestane táto činnosť preň rutinou. V opačnom prípade k nej môže získať veľmi rýchlo odpor a vzdá to. „Vaším cieľom ale nie je prácu vykonať, no formovať dieťa, ktoré má radosť z toho, že niečím prispelo a prevzalo na seba zodpovednosť,“ upozorňuje psychologička. Urobte napríklad povinnosti zábavnejšími. Stanovte si režim, kedy sa upratovaniu venujete a buďte pri dieťati, ak potrebuje vašu pomoc pri zvládaní úlohy.

Dovoľte deťom, aby veci robili samy, hoci to pre vás znamená viac práce. Vždy bude upratovanie najmenších detí pre vás znamenať viac práce. Ale batoľatá potrebujú zdokonaľovať svoje motorické schopnosti vo fyzickom svete, a ak ich podporíte, postupne získajú zodpovednosť.

Nehovorte deťom detailne, čo majú robiť. Ďalším z tipov, ktorý psychologička uvádza, je upriamenie pozornosti na plánovanie. Deti by mali časom poznať svoje pravidelné povinnosti a dokázať si ich aj skontrolovať. Preto radí, aby ste sa namiesto otázok, či už majú ustlanú posteľ, pobalenú tašku a nezabudli na desiatu, pýtali: „Čo ti ešte chýba, aby si bol nachystaný do školy?“

Poskytnite deťom v živote rutinu a režim. Rutina a režim má pre deti dôležitý význam z viacerých dôvodov.

Učte deti, že majú zodpovednosť za svoje správanie voči iným ľuďom. „Ak vaša dcéra zraní bratove city, nenúťte ju v tej chvíli ospravedlniť sa,“ radí psychologička. Nebude to myslieť úprimne a ani cítiť. Skôr by ste sa mali zamerať na čas, keď sa upokojí a priviesť ju k tomu, aby premýšľala, ako zlepšiť vzťah medzi ňou a bratom. Možno vtedy už bude pripravená aj na ospravedlnenie. A možno sa s bratom radšej zahrá alebo navrhne nejakú zábavnú športovú aktivitu. Učte deti, že sú zodpovedné za to, aby napravili škodu, ktorú na vzťahoch napáchali.

Nechajte deti, aby niesli následky, ak niečo stratia či zničia. Rozbilo vaše dieťa okno, aj keď ste mu stokrát hovorili, aby tam loptu nekopalo? Alebo stratilo mobil, hoci ste ho stále upozorňovali, že ho má nosiť v taške?

Nikdy neoznačujte vaše dieťa ako nezodpovedné. Nikdy nehovorte o vašom dieťati ako o nezodpovednom. Všetko, čo hovoríme a ako deti nálepkujeme, sa totiž stáva sebanaplňujúcim proroctvom. Namiesto toho sústreďte svoju energiu na učenie zručností, ktoré mu pomôžu správať sa zodpovedne.

Naučte deti viesť si diár. V dnešnom svete plnom povinností a času, kedy deti nemajú veľa priestoru na zaháľanie, je dobré naučiť ich tejto zručnosti čo najskôr. Plánovanie a kontrola úloh, ktorú vidia na papieri, je vždy jednoduchšia, ako keď si ich držia len v hlave. Nech si do diára dieťa zvykne písať domáce úlohy, krúžky, ale i povinnosti doma, ak sa strieda so súrodencami.

Vytvorte každý deň podobný rozvrh a vaše dieťa si na túto rutinu zvykne. Ranná rutina pomáha deťom vedieť, kedy je čas raňajkovať, učesať sa, umyť si zuby a obliecť sa. Udržujte rutiny svojho dieťaťa jednoduché. S praxou sa vaše dieťa naučí robiť veci aj bez vašej pomoci. Nie je nič lepšie, ako keď si dieťa z vlastnej iniciatívy umyje zuby, uprace izbu alebo nachystá pomôcky do školy.

Vždy, keď vaše dieťa preukáže zodpovednosť alebo samostatnosť, pochváľte ho. Poukážte na jeho dobré správanie, ktoré chcete posilniť a vidieť častejšie. Dobré správanie niekedy býva nepovšimnuté. Preto chváľte deti, keď robia veci bez toho, aby ste ich napomínali.

Ukazujte deťom, ako vykonávať úlohy. Ak chce vaše dieťa občerstvenie, ukážte mu, kde sú jablká a ako ich umyť. Hodí vaša dcéra vždy svoje špinavé oblečenie na zem? Ukážte jej, kam patrí špinavé prádlo. Prispôsobte povinnosti veku a používajte slovo „zodpovednosť,“ keď informujete deti o úlohách, ktoré od vás očakávate.

Keď deti urobia niečo proti pravidlám, vysvetlite im, že to, čo urobili, bolo nesprávne. Majte jasné a konzistentné pravidlá, ktoré budú vaše deti dodržiavať. Nezabudnite vysvetliť tieto pravidlá vzhľadom na ich vek, aby im porozumeli.

Buďte dobrým príkladom. Jedným z najlepších, a zároveň najťažších spôsobov, ako podnietiť zodpovedné správanie, je byť dobrým vzorom. Vaše deti vás neustále sledujú a kopírujú vaše správanie. Predtým, ako sa pred dieťaťom nahneváte, zanadávate alebo zakričíte, premýšľajte o tomto: „Chcete, aby sa vaše dieťa takto správalo, keď je nahnevané?“ Choďte im príkladom a ukážte im správanie, ktoré chcete v neskoršom veku na nich vidieť vy: rešpekt, priateľskosť, čestnosť, láskavosť, úctu, zodpovednosť.

Poďakujte a dávajte komplimenty. Nemôžete čakať, že deti urobia všetko jednoducho, preto, lebo vy, ako rodičia „to poviete". Aj deti chcú, potrebujú a zaslúžia si vysvetlenia. Objasnite im vaše očakávania. Ak je problém, popíšte ho, vyjadrite vaše pocity a povzbuďte dieťa, aby s vami pracovalo na ich vyriešení. Buďte otvorení aj návrhom vášho dieťaťa.

Vytvorte priestor na vyjadrenie emócií. Aby si dieťa vedelo poradiť so svojimi emóciami, musí vedieť, že existuje miesto, kde sa môžu vyplakať a človek, na ktorého sa kedykoľvek môžu obrátiť, spoľahnúť a ktorý ich vypočuje. Komunikácia je dôležitá a kľúčom k úspechu, spokojnosti a dobrým vzťahom.

Nechajte vaše dieťa objavovať veci. Využívanie ich vlastných myslí a schopností na riešenie problémov a splnenie úloh je dôležité. Dajte im priestor, keď to potrebujú.

Nechajte deti niesť následky. Ak vaše dieťa spôsobí škodu, nechajte ho niesť následky. Namiesto toho, aby ste sa nahnevali alebo ho potrestali, vysvetlite mu, prečo je jeho konanie nesprávne a aké dôsledky to má. Týmto spôsobom sa naučí, že jeho činy majú následky a že za ne nesie zodpovednosť.

Učte deti finančnej gramotnosti. Finančná gramotnosť je dôležitá súčasť zodpovednosti. Naučte deti, ako narábať s peniazmi. Zahrajte sa s deťmi na obchod. Dajte im vreckové a nechajte ich rozhodovať, ako a na čo ho minú.

Učte deti efektívne si rozplánovať čas. Naučte deti, ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať jednotlivé úlohy. Poskytnite im kalendár a vytvorte si spolu zoznam úloh, aby mohli sledovať postupné plnenie povinností a termínov.

Prejavte dôveru v ich schopnosti. Aj keď urobia chybu, nekritizujte ich. Ako rodič by ste taktiež mali poznať vaše vlastné potreby a hranice. Ako vodca rodiny máte aj vy silné a slabé stránky. Snažte sa mať reálne očakávania aj na seba, svojho manžela/manželku a svoje deti. A skúste z rodičovstva urobiť zvládnuteľnú prácu.

Zamerajte sa na dôležité oblasti. Namiesto toho, aby ste sa snažili venovať všetkému naraz, zamerajte sa na oblasti, ktoré si vyžadujú najväčšiu pozornosť. Tým, že sa zameriate na seba a svoje potreby, z vás neurobí sebeckých rodičov. Znamená to jednoducho, že ani vy nie ste dokonalý, robíte chyby, potrebujete oddych a že vám záleží na vašom vlastnom blahu. A to je ďalšia dôležitá hodnota, ktorú musíte vašim deťom naučiť.

Byť rodičom je tvrdá práca. Dobrý rodič je niekto, kto sa snaží robiť rozhodnutia v najlepšom záujme dieťaťa. Určiť hranicu, kedy sú deti dosť veľké na to, aby boli zodpovedné za svoje konanie, je zložité. Najmä ak tú hranicu odvíjame na základe veku. Faktom je, že ročné dieťa sa len učí vnímať príčiny a dôsledky a hnevať sa naň za to, že prevrhlo vedro s vodou, nie je namieste. Podľa detskej psychologičky a riaditeľky siete škôl Fantastické, PaedDr. Petry Arslan Šinkovej, je dôležité, aby sme k deťom výchovne pristupovali tak, aby boli od raného veku schopné chápať príčinu a následok. „Iba tak sa dokáže zo situácie poučiť a prevziať zodpovednosť za svoje konanie,“ je presvedčená P. Arslan Šinková.

Systém prirodzených a logických dôsledkov. Podľa detských psychológov je vo výchove vhodné používať systém prirodzených a logických dôsledkov, vďaka ktorému dieťa učíme prevziať zodpovednosť za svoje správanie. To znamená netrestať ho, ale vysvetľovať, ukazovať a nechať ho niesť dôsledky situácie. „Systém logických a prirodzených dôsledkov umožní dieťaťu chápať príčinu a dôsledok konania. Zároveň dokáže oveľa lepšie prijať zodpovednosť, pretože sa zo situácie samo poučí,“ je presvedčená P. Arslan Šinková.

Tento systém výchovy spočíva v tom, že prirodzené dôsledky nastupujú automaticky, bez zásahu autority, ako následok zlého rozhodnutia dieťaťa či nedodržania pravidla. Napríklad ak dieťa odmieta jesť - je hladné. Pokiaľ to však situácia nedovolí inak, je nebezpečná, ohrozuje ostatných alebo je prirodzený dôsledok príliš ďaleko, nastupujú logické dôsledky. „Vtedy rodič usmerní situáciu tak, aby za svoje správanie bolo stále zodpovedné dieťa, aby mohlo urobiť vlastné rozhodnutie a necháva dieťa niesť následky svojho konania,“ vysvetľuje psychologička.

K zodpovednosti bez trestov a odmien. Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí. Tento spôsob výchovy je podľa psychologičky veľmi efektívny hlavne pre deti tejto doby. „Deti sa učia prijímať zodpovednosť za svoje konanie už od útleho veku. Rodič nie je v situácii, keď o dieťati rozhoduje z pozície moci a sily, teda autority. Dieťa si nesie následky svojho konania samo, z čoho sa oveľa viac poučí a rodič nie je frustrovaný tým, že svoje dieťa trestá,“ pokračuje P. Arslan Šinková.

Systém logických dôsledkov vylučuje z výchovy tresty, ale funguje iba vtedy, ak je s ním rodič úplne stotožnený. Iba tak sa dokáže na deti nehnevať, nič im nevyčítať, netrestať ich. „Cieľom výchovy by mali byť predovšetkým spokojné a vyrovnané deti, ktoré budú mať zdravé sebavedomie a budú niesť zodpovednosť za svoje správanie od útleho veku.“ Keď si rodičia vyberú výchovu cestou logických a prirodzených dôsledkov, okrem nástroja, ktorým sú tresty, sa musia vzdať aj odmien. Tie je vhodné nahradiť povzbudzovaním. Dôležitá je pritom správna štylizácia povzbudenia. Detská psychologička odporúča namiesto hodnotenia „aký si šikovný“ použiť radšej vetu, ktorá hodnotí danú situáciu. Teda hodnotenie by mohlo napríklad znieť takto: „Páči sa mi, ako si to namaľoval.“

„Aby to fungovalo, rodič musí byť dôsledný a, samozrejme, sám musí ísť príkladom, teda preberať zodpovednosť za svoje správanie a činy,“ uzatvára psychologička.

Ako učiť deti zodpovednosti? Veľa rodičov sa snaží svojim deťom odovzdať zodpovednosť za rôzne úlohy. Ak sa im ale nedarí niektoré z nich plniť podľa predstáv rodičov, tí majú tendenciu robiť povinnosti za deti. Rodičia často stanovujú svojim deťom zodpovednosť len tak na polovicu. Typickým príkladom je starostlivosť o domácich miláčikov alebo zodpovednosť dieťaťa za jeho prácu v škole a pri domácich úlohách.

Nechajte deti zažiť prirodzené dôsledky. Veľmi často sa stáva, že dieťa chce psíka. Vy mu ho kúpite pod podmienkou, že preberie za neho zodpovednosť. Zo začiatku je dieťa nadšené, a tak funguje na sto percent. Neskôr sa však môže situácia zmeniť a vy začínate vidieť, že dlhšiu dobu nebola vymenená voda alebo psík nemá žrádlo. Ako dlho vydržíte mlčať? Toto je pre rodičov najťažšia situácia. Na jednej strane ľutujú psíka a na druhej strane nechcú dieťa napomínať, lebo vedia, že by tak začali brať na seba zodpovednosť za psíka.

Jedna zo základných povinností, ktorú by mali deti vykonávať v tretej alebo v štvrtej triede, je samostatné sa budenie do školy. Lenže čo robiť, keď zistíte, že dieťa nemá večer nastavený budík? Podľa názoru Kataríny Novotnej je najlepšie nerobiť nič a už v žiadnom prípade by ste nemali budík nastavovať. Potom by ste dieťaťu neumožnili prijať prirodzené dôsledky. Ak to naozaj nemôžete vydržať a ten budík nastavíte alebo dieťa len upozorníte na to, aby si ho nastavilo, tak mu zároveň aj povedzte: „Nemám na to silu, aby si prišla ráno neskoro do školy, a tak ti idem nastaviť budík.“ V takejto situácii si človek uvedomí, že zároveň dieťaťu odobral zodpovednosť za to, ktorú mu už raz dal. Ak nepoviete nič a dieťa ráno zaspí, prežije si tak dôsledky svojej nezvládnutej zodpovednosti. Ak dieťa problémovú situáciu zvládne, tak sa nielen veľa nového naučí, ale porastie aj jeho sebavedomie a sebaúcta. Zisťuje totiž, že dokáže prekonávať prekážky.

Naučte dieťa požiadať o pomoc. Súčasťou učenia sa k zodpovednosti je aj to, že dieťa požiada rodičov o pomoc, ak situáciu nezvláda. Napríklad syn chce ísť so spolužiakmi hrať večer hokej a nestihne vyvenčiť psa. Keď deň dopredu situáciu rodičom vysvetlí a požiada o pomoc, všetko je v poriadku. Nesmie sa to však opakovať často. Keď dieťa požiada o pomoc, tým si vlastne uvedomuje svoju zodpovednosť.

Deti zvládnu zodpovednosť vtedy, keď im rodičia veria. Keď dieťa vidí, že mu rodič verí a stále ho nekontroluje, začína mu viac veriť a kvalita vzťahu sa ešte viac zlepšuje. Odovzdanie zodpovednosti dieťaťu je veľká škola aj pre rodičov, ktorí si často myslia, že sú nezastupiteľní a že musia všetko riešiť za deti. Pre niektorých rodičov je naozaj náročné odovzdať deťom dôveru.

Preberanie zodpovednosti učte deti postupne. Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti by malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Toto sa deje približne vo veku troch rokov. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. Po pár rokoch nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo.

Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa správali zodpovedne a aby si všetci plnili svoje úlohy príkladne. Takto sa celá rodina stáva dobrým vzorom pre dieťa.

Buďte pri spoločnej práci pozitívne naladení a chváľte dieťa aj za maličkosti. Pochváľte aj jeho výkon a postupne ho učte nové zručnosti. Nebuďte puntičkári. Je úplne jasné, že dieťa neustelie posteľ tak dobre ako vy, dôležitá je však snaha.

Aby sa dieťa naučilo zodpovednosti, nemusí dostávať žiadne odmeny. Deti totiž reagujú rovnako na pochvalu ako na odmenu. Deti odmeňte len za úlohy, ktoré sú nad rámec vášho očakávania.

Výchova synov k zodpovednosti. Spoločnosť sa naučila ospravedlňovať niektoré činy mužov. Tolerujeme ich drsnejšie správanie a niekedy aj neadekvátne vystupovanie voči ženám, pretože to pokladáme za prirodzené ich povahe. Kvôli tomu ich nedokážeme naučiť ani to, aby preberali plnú zodpovednosť za ich konanie. Aby ste zo svojich synov nevychovali takýchto ignorantov, mali by ste sa vyhnúť týmto veciam:

• Veríte tomu, že chlapci budú vždy len chlapcami. Mnoho rodičov dovolí robiť synom väčšie neplechy ako dievčatám. Keby napríklad dcéra rozbila nejaké okno, nahnevalo by ich to a vysvetľovali by jej, že takto sa žena nemôže správať. Pri chlapcovi by len mávli rukou, pretože by to zvalili na prirodzenú mužskú povahu. Takto v nich vedome podporujeme to, že majú toho v živote viac dovolené a kvôli tomu si nedokážu pripustiť ani tie situácie, keď sa majú správať zodpovednejšie.
• Ospravedlňujete sa za neho. Keď urobia chlapci niečo zlé, nesnažte sa to hneď zamaskovať nejakou výhovorkou. Taktiež sa za nich neospravedlňujte, pretože sa to inak nenaučia robiť sami. V takejto situácii ich vezmite za ruku a priveďte ich k osobe, ktorej nejako ublížili. Na začiatku sa snažte spoločne nájsť slová, ktorými sa má za všetko ospravedlniť a potom to úplne nechajte na ňom. Takto sa naučí, že ak sa nespráva vhodne, musí si to uvedomiť a poprosiť tohto človeka o odpustenie.
• Neobviňujte iných za to, že sa stali obeťami. Keď sa stane niečo zlé, veľmi často sa zameriavame skôr na hľadanie príčiny ako na potrestanie vinníka. Ak napríklad muž znásilní ženu, rozčuľujeme sa, prečo bola vyzývavo oblečená alebo prečo šla sama nejakou opustenou oblasťou. Vôbec nás nezaujíma, čo tento chlap urobil a že je to neprípustné, ale namiesto toho premýšľame, aké dôvody ho k tomu mohli priviesť. Takúto chybu robíme už v útlom veku. Keď sa napríklad váš syn s niekým pobije, poviete, že ho nemal ten druhý provokovať. Namiesto toho by ste ho mali poučiť, ako vyzerá slušná diskusia a ústretové správanie.
• Presviedčate iných, že to tak nemyslel, i keď to nie je pravda. Niektoré chyby robia rodičia kvôli tomu, že oni sami nechcú akceptovať nezodpovedné a zlé konanie svojich synov. Keď opäť niečo vyparatia, nesnažia sa ospravedlniť alebo aspoň nájsť nejakú výhovorku. Namiesto toho každému vysvetľujú, že to tak vôbec nemysleli a nemajú sa na nich hnevať. Radšej by si mali uvedomiť, aké sú skutočné dôvody konania ich potomka a poučiť ho, že keď urobí niečo zlé, tak musí na seba prevziať zodpovednosť. A to musí vedieť nielen dieťa, ale aj jeho rodič.
• Vyhovárate sa. Občas si neuvedomujete, aký vzor dávate svojim deťom. Ak váš syn bude počuť po každom jeho prešľape nejaké výhovorky, prečo to tak urobil, to isté začne časom robiť aj on. Potom mu už budete len veľmi ťažko vysvetľovať, že takéto správanie nie je vhodné. Musí pochopiť, že ak urobil chybu, má sa k tomu čestne priznať. Všetky ostatné polopravdy situáciu len zhoršujú a stavajú ho do nelichotivej pozície klamára.
• Robíte za neho jeho prácu. Dcéry často učíme to, že musia v domácnosti pomáhať, pretože aj v budúcnosti bude všetko spočívať hlavne na ich pleciach. Chlapcov do ničoho nenútime, nechávame im dlhšie slobodu a nedávame im žiadne domáce úlohy. Dokonca pokiaľ potrebujeme niečo urobiť, radšej to urobíme za nich. V budúcnosti budú z takýchto synov leniví muži, ktorí nebudú ochotní pomôcť ani svojej partnerke. Tak ako musia v domácnosti pomáhať dievčatá, mali by ste k tomu motivovať aj chlapcov.
• Chránite ich pred zlými skúsenosťami. Aby mali synovia v sebe dostatok zodpovednosti, nemôžu sa v živote stretávať len s peknými vecami. Keď pred nich príde ťažká skúška, nechajte ich popasovať sa s ňou. Len na základe vlastných skúseností budú potom vedieť, aké náročné je prekonať niektoré ťažkosti. Zároveň si tak budú viac vážiť iných ľudí a budú mať v sebe väčšiu pokoru.
• Chránite ich pred dôsledkami zlého správania. Rodičia len veľmi ťažko znášajú, keď ich deti potrestá niekto iný. Kvôli tomu však vychovávajú najmä zo synov drzých ignorantov, ktorí nikdy ochotne neprijmú dôsledky svojho správania. Keď napríklad neposlúchajú v škole a učiteľ im chce udeliť pokarhanie, prípadne nejakú činnosť, ktorá má napraviť to zlé, čo urobili, začnete hneď protestovať. Namiesto toho by ste mali pokojne počkať, pokiaľ to všetko urobí a potom mu navyše prehovoriť do duše, aby sa nabudúce správal slušnejšie, inak sa tieto tresty budú opakovať.
• Nechajte ho dodržať svoje záväzky. Chlapci sa musia naučiť, že je veľmi dôležité splniť všetko, čo sľubujú. Nemôžu brať jednotlivé záväzky ako zábavu a nikdy ich nepokladať za niečo seriózne. Už od mala ich učte, že ak niečo povedia, musia to aj splniť. Preto ich kroťte pri rozprávaní nereálnych záväzkov, aby vedeli, čo vedia urobiť a čo je v ich silách aj vyplniť.

Výchova detí a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti je kľúčovou úlohou každého rodiča pre budúci úspech jeho dieťaťa. Deti, ktoré sú schopné robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, majú veľký predpoklad stať sa sebavedomými a úspešnými dospelákmi.

1. Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov. Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa. Takto jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom včas pochopiť, čo je správne a čo správne nie je.
2. Dovoľte deťom robiť vlastné rozhodnutia v rámci bezpečných a primeraných hraníc. To môže zahŕňať výber oblečenia, výber aktivity alebo rozhodovanie o tom, ako stráviť voľný čas. Môžete začať úplne jednoduchými rozhodnutiami, ako napríklad čo postavia dnes zo stavebnice alebo s ktorou hračkou sa chcú hrať dnešné popoludnie. Keď deti robia vlastné rozhodnutia, učia sa hodnotiť možnosti a niesť zodpovednosť za svoje voľby.
3. Zverte deťom malé zodpovednosti, ako je starostlivosť o domáce zvieratko, upratovanie izby alebo pomoc s domácimi prácami.
4. Deti potrebujú vedieť, že majú vašu podporu, aj keď robia chyby. Povzbudzujte ich a poskytnite im pozitívnu spätnú väzbu vždy, keď sa budú snažiť dosiahnuť stanovené ciele.
5. Finančná gramotnosť je dôležitá súčasť zodpovednosti. Naučte deti, ako narábať s peniazmi. Zahrajte sa s deťmi na obchod. Dajte im vreckové a nechajte ich rozhodovať, ako a na čo ho minú.
6. Naučte deti, ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať jednotlivé úlohy. Poskytnite im kalendár a vytvorte si spolu zoznam úloh, aby mohli sledovať postupné plnenie povinností a termínov.
7. Buďte deťom príkladom tým, že sami preukážete svoje zodpovedné správanie.
8. Vytvárajte pre deti také príležitosti, kde môžu praktizovať samostatnosť a zodpovednosť. Či už pri pohybových aktivitách, edukačných hrách alebo napr. pri dobrovoľníctve.

Vedenie detí k samostatnosti a zodpovednosti je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a konzistenciu. Sme si však istí, že s vyššie spomínanými tipmi to zvládnete hravo. Keď u vašich detí posilníte sebaúctu a zodpovednosť, tak vylepšíte ich schopnosti, ktoré zužitkujú pri dosahovaní nielen spoločenského a akademického úspechu. Sebaúcta a sebadôvera je pre šťastie, zdravie a úspech dieťaťa zásadne dôležitá.

1. Vedieť, ako veľmi ich máte radi, dáva vašim deťom pocit bezpečia a spolupatričnosti, ktorý je rozhodujúci pre ich pohľad na seba samého. Vaša láska predstavuje základ pre všetky zdravé a pevné vzťahy, ktoré si neskôr v živote vytvoria. Objímte vaše dieťa, keď sa lúčite, tulte sa k sebe a prejavujte lásku každú deň.
2. Zodpovednosť za vykonávanie úloh primeraným ich veku, dáva dieťaťu zmysel pre cieľ a úspech. Aj keď niečo neurobia ideálne, dajte im vedieť, že si ceníte ich úsilie. Pochváľte ich za všetky veci, ktoré robia dobre a ubezpečte ich, že časom sa budú zlepšovať v mnohých veciach vrátane svojich domácich prác.
3. Počas navštevovania základnej školy sa deti naučia samostatnosti. Keď sa dostanú do stredoškolských rokov, mnoho detí začína tráviť čas osamote. Je dôležité, umožniť deťom, aby boli stále viac samostatnejšie. Pomôžte im, aby prišli na to, ako môžu s učiteľmi hovoriť o problémoch.
4. Keď vaše dieťa robí niečo, čo vás vedie k šialenstvu, nehnevajte sa naň ani nekričte. Radšej s dieťaťom hovorte s úctou a rešpektom. Samozrejme však strážte hranice a dajte najavo rešpektujúcim štýlom, čo je prijateľné a čo už nie. Zdôraznite deťom, že byť človekom znamená aj robiť chyby a nebyť dokonalý. Naučte ich vnímať neúspechy ako príležitosti na zlepšenie a rast. Buďte trpezliví, keď robí chyby. A ak zistíte, že majú v škole problémy so správaním, urobte všetko, aby ste z týchto situácií urobili príležitosť na rast.
5. V dnešnom prostredí sme všetci, vrátane detí a rodičov, neustále pripojení k našim digitálnym zariadeniam. Technológia je len pomôcka a je na nás, či ju využijeme „dobre“ alebo „zle“. Pozitívne môže byť vtedy, keď ľudia môžu byť vďaka technológii produktívnejší a zostať v kontakte s ostatnými z pohodlia svojich domovov. Ako rodina sa rozhodnite, aký typ online aktivít je nevyhnutný a čo je iba zábava. Navrhnite plán, v ktorom sa všetci naučíte vyvážiť svoj čas strávený na obrazovke zdravými aktivitami, ako sú prechádzky, jazda na bicykloch, spoločné čítanie alebo pri hraní spoločenských hier.
6. Deti, ktorým chýba sebadôvera, sa často vyhýbajú skúšaniu nových vecí alebo zvládaniu nových výziev. Povzbuďte deti, aby skúšali nové aktivity a rozvíjali nové zručnosti. Pocit, že môžu zvládnuť všetko, čo im príde do cesty, deťom pridáva na zdravom sebavedomí. Je tiež nevyhnutné, aby deti objavili svoje záujmy a vášne.
7. Láska a prijatie sú kľúčovými zložkami dôvery, preto by rodičia mali tráviť kvalitný čas so svojimi deťmi, aby im ukázali, že sú cenné.
8. Umožnite dieťaťu, aby svoje výtvory ukázalo svetu a vystavte si ich, hoci po celom dome. Keď vytvárajú umelecké diela, píšu príbeh alebo robia projekt do školy, nechajte svoje dieťa, aby vám rozprávali o svojich výtvoroch. Spýtajte sa, čo chcú, aby si ľudia mysleli alebo cítili, a čo sa im na ich výtvoroch páči najviac. Dať deťom príležitosť predviesť, čo robia, alebo hovoriť o veciach, ktoré vytvárajú, im dá pocit, že ich práca si zaslúži pozornosť. Aj keď vaše dieťa primárne robí všetku svoju prácu doma a nie v škole, dovoľte mu, aby vám svoju prácu ukazovalo.

Ako rodičia detí myslite na to, že ich cesta je čiastočne vo vašich rukách. Môžete ich učiť zručnosti, ktoré ich pripravia na to, aby sami seba dokázali viesť aj v tomto konkurenčnom svete. Áno, výchova detí je veľká zodpovednosť. Sebaúcta a zodpovednosť sú vlastnosti, ktoré sú pre nás nenahraditeľné. Aby tieto vlastnosti dosiahli aj naše deti, mali by sme ich podporovať, rešpektovať ich, rozvíjať ich vlohy a dávať im dostatočne najavo, aké sú pre nás dôležití.

V niektorých ohľadoch to nie je žiadna záhada: deti sa rodia bez zodpovednosti a všetko, čo robia, je inštinkt. Plačú, keď sú hladné alebo niečo chcú, a na toaletu idú, keď si musia urobiť potrebu. Nie je tam žiadna zodpovednosť, všetko je to inštinkt a príčina a následok. Takže zodpovednosť nie je vrodená, a byť zodpovedným tiež nie je príliš zábavné. Väčšina povinností je pre dieťa časovo náročná a nudná. Výsledkom je, že deti prirodzene hľadajú vzrušenie a snažia sa držať ďalej od nudných vecí, ako sú napríklad upratovanie, robenie si domácich úloh, ustielanie postele a podobne.

Presadzujte zodpovednosť. Zodpovednosť sa musí presadzovať.

Nechajte ho niesť dôsledky. Naučiť sa starať o svoje veci tiež pomáha dieťaťu rozvíjať zmysel pre zodpovednosť za svoje činy. Ak chcete, aby vaše dieťa napríklad po umeleckom projekte upratalo, povedzte mu, že ak odíde od neporiadneho stola, nebude sa môcť hrať s legom do nasledujúceho dňa. Potom ho musíte sledovať a odobrať mu skladačky, ak sa zbaví zodpovednosti. Čím viac budete presadzovať pravidlá, tým je pravdepodobnejšie, že uprace bez toho, aby o to bolo požiadané, alebo aspoň bez toho, aby nad tým príliš nariekalo. Neupratať hračky je v konečnom dôsledku na rozhodnutí vášho dieťaťa. Rodičia sa boja nechať deti trpieť, byť smutné alebo nahnevané, ale ak vždy riešime problémy detí, nenaučia sa byť zodpovedné, keď vyrastú.

Naučiť sa plniť povinnosti je jednou z najdôležitejších zručností, ktoré sa môže dieťa naučiť, keď je malé.

tags: #ako #naucit #dieta #zodpovednosti