François Rabelais, francúzsky renesančný spisovateľ, kňaz, lekár a humanista, zanechal v literatúre nezmazateľnú stopu svojím rozsiahlym románovým cyklom Gargantua a Pantagruel. Tieto diela, plné bujarého humoru, satirických postrehov a neviazanej fantázie, ponúkajú nielen zábavné čítanie, ale aj hlboký pohľad na spoločnosť a kultúru Rabelaisovej doby. Hoci sa pojem „Rabelaisova diéta“ priamo nevyskytuje v jeho dielach, môžeme ho interpretovať ako metaforu pre jeho prístup k životu a umeniu: hodovanie na poznaní, smiechu a kritickom myslení.
Kto bol François Rabelais?
François Rabelais (1494 - 1553) bol renesančný spisovateľ, kňaz, lekár a humanista. O jeho živote poznáme viac legiend než faktov. Isté je, že sa narodil na konci 15. storočia, na sklonku obdobia scholastiky a v počiatkoch humanizmu, čo ovplyvnilo celý jeho život. V mladosti vstúpil k františkánom, ktorých pobúrilo, že prekladal Hérodota, prestúpil teda k benediktínom do Poitiers. Neskôr opustil aj ich kláštor. V Paríži a potom v juhofrancúzskom Montpelieri študoval medicínu a splodil dve nemanželské deti. V Lyone pracoval ako lekár v nemocnici, prekladal, písal a stal sa sekretárom bordeuaxskeho arcibiskupa a kardinála Jeana du Bellay. Neskôr dostal formálne pápežské povolenie opäť vstúpiť do benediktínskeho rádu, aby získal výnosné miesto kapitulára, promoval na doktora medicíny, a začal prednášať anatómiu a Hippokrata na univerzite. Legendami opradené sú aj jeho posledné slová. Kardinál du Bellay cituje tieto: "Nemám nič, dlhujem veľa a zvyšok odkazujem chudobným." A podľa kardinála de Chatillon, zneli: "Odchádzam hľadať veľké Snáď."
Gargantua a Pantagruel: Zrkadlo renesančnej spoločnosti
Román Gargantua a Pantagruel bude čochvíľa päťsto rokov. Prvé vydanie Pantagruela (pod názvom Hrozné a úžasné skutky a slová veľaváženého Pantagruela, kráľa Dipsodov, syna veľkého obra Gargantuu) publikoval autor v roku 1532 v Lyone pod pseudonymom Alcofribas Nasier, čo je anagram vytvorený z jeho mena. Roku 1542 napísal zábavnú Pantagruelskú pranostiku. Potom, už s kráľovským privilégiom publikoval pokračovania pod prostými názvami Tretia a Štvrtá kniha. Skompletizované štyri časti príbehu vyšli až roku 1552. Keby toto dielo napísal niekto v súčasnosti, všetci by ho považovali za modernú avantgardnú fantasy, zábavný stredoveký pastiš plný slovných hračiek, rýmovačiek a popevkov, neologizmov a archaizmov.
Gargantuu a Pantagruela obdivuje množstvo súčasných autorov, medzi nimi napríklad aj Milan Kundera. Kniha bola významnou inšpiráciou pre Laurenca Sterna, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa či Vladislava Vančuru, ale i pre Alfreda Jarryho a jeho Kráľa Ubu, ktorému sa miestami nápadne podobá.
Najlepšie to pochopíte, keď si ju prečítate, pretože nejde len o príbeh. Sledujeme v nej históriu kráľovského plemena obrov. Prvá kniha sa začína narodením Gargantuu, syna obra Grandgousiera, pokračuje jeho výchovou a objavmi (pričom, mimochodom, napríklad príde na to, že na očistenie po veľkej potrebe najlepšie poslúžia malé húsatká), štúdiom v Paríži, vojnou, ktorú vedie značne donkichotským spôsobom, a založením utopického Thelémskeho opátstva. Pantagruela autor privádza na svet v druhej knihe, ktorá sleduje jeho štúdium a dospievanie, a dobrodružné cesty s priateľom Panurgom. V tretej knihe prichádzajú na rad zábavné Pantagruelove úvahy o ženení a jeho rozhodnutie navštíviť vzdialenú veštiareň. Vo štvrtej a piatej knihe Pantagruel putuje - na spôsob Odysey či plavby Argonautov - zvláštnymi krajinami a stretáva ich podivných obyvateľov, aby nakoniec získal vytúženú veštbu a jej výklad.
Kritika a Uznanie
V čase svojho vydania táto kniha vzbudila veľké pobúrenie a útoky zo strany parížskej Sorbonny, ktorej scholastické prístupy Rabelais zosmiešňoval, neskôr sa ku kritike pridal aj reformátor Ján Kalvín a nakoniec Gargantuu a Pantagruela zaradila katolícka cirkev na slávny Index zakázaných kníh, kde zostala až do roku 1900 - nie preto, že by cirkev nebodaj poopravila svoj názor, ale z dôvodu, že v Indexoch z dvadsiateho storočia prestali byť uvádzané zakázané knihy spred roku 1600. Autor sa našťastie vyhol závažnejšiemu prenasledovaniu, ani mu, napodiv, nešlo o krk, pretože bol až do svojej prirodzenej smrti pod ochranou kardinála Jeana du Bellay.
Čo teda znamená "Rabelaisova diéta"?
Hoci sa v diele Gargantua a Pantagruel nenachádza priama zmienka o "Rabelaisovej diéte" v modernom zmysle slova (teda ako špecifický stravovací režim), môžeme odvodiť jej charakteristické črty z autorovho prístupu k životu, jedlu a zábave, ako ich zobrazil vo svojom diele.
- Hojnosť a Rozmanitosť: V Rabelaisovom svete sa jedlo objavuje v obrovských množstvách a v neuveriteľnej rozmanitosti. Opisy jedál sú plné detailov a zmyselnosti. Diéta v tomto kontexte neznamená obmedzovanie, ale skôr oslavu všetkého, čo príroda a ľudská vynaliezavosť ponúkajú.
- Spoločenský Aspekt: Jedlo nie je len prostriedkom na prežitie, ale aj dôležitou súčasťou spoločenského života. Hostiny, pitky a oslavy sú príležitosťou na stretávanie sa, zábavu a upevňovanie vzťahov.
- Zmyselnosť a Pôžitok: Rabelais sa nehanbí za telesné pôžitky. Naopak, oslavuje ich ako prirodzenú súčasť ľudskej existencie.
- Paródia a Satira: Autor často využíva opisy jedla na parodovanie a satirizovanie spoločenských nedostatkov a pokrytectva. Prejedanie sa a obžerstvo sú v tomto kontexte symbolom morálnej skazenosti a duchovnej prázdnoty.
- Zdravý Rozum a Miernosť: Hoci Rabelais oslavuje hojnosť a pôžitok, nezabúda ani na dôležitosť zdravého rozumu a miernosti. Prejedanie sa a obžerstvo vedú k chorobám a utrpeniu.
Praktické aplikácie "Rabelaisovej diéty"
Ak by sme sa pokúsili aplikovať princípy "Rabelaisovej diéty" do moderného života, mohli by sme si z nej vziať nasledovné ponaučenia:
- Uprednostňujte Kvalitu pred Kvantitou: Namiesto prejedania sa nekvalitnými potravinami si doprajte menšie porcie kvalitných a čerstvých surovín.
- Oslavujte Jedlo s Priateľmi a Rodinou: Vychutnávajte si jedlo v príjemnej spoločnosti a premeňte ho na spoločenskú udalosť.
- Nezabúdajte na Zmyselnosť: Vnímajte jedlo všetkými zmyslami - vôňou, chuťou, farbou a textúrou.
- Buďte Mierni: Udržujte si zdravý rozum a nepreháňajte to s pôžitkami.
- Smejte sa: Neberte jedlo príliš vážne a užívajte si ho s humorom a nadhľadom.
Citáty z diela
Tu je niekoľko pozoruhodných výrokov z románu:
- "Čo je najväčšou stratou času? Rátanie hodín."
- "Bežte vždy za psom a nepohryzie vás, pite vždy pred smädom a nebudete ním trpieť."
- "Právo je iba krásny talár vyšívaný lajnom."
- "Zlosť je nebezpečná, človeka ponižuje, zamilovaný i blchu od milej zje, veľa dlhujem: nič nemám, zvyšok dám bedárom, tajomstvo života je poznať, aby sme mohli milovať, šťastný lekár, privolaný, keď choroba už ustupuje, pite vedu, pite pravdu a pite lásku! obcuj s ľuďmi vznešenej povahy a sám budeš povýšený a povznesený, nikdy som sa nepodriaďoval hodinám, hodiny sú vyrobené pre človeka a nie človek pre hodiny, nevzdelanci trpia na čudnú chorobu - necítia, že sú nevzdelanci, keď chýbajú peniaze, chýba všetko, je koniec frašky, idem hľadať to veľké azda"
Tieto citáty odrážajú Rabelaisov humanistický pohľad na svet, jeho dôraz na vzdelanie, slobodu myslenia a kritické prehodnocovanie spoločenských noriem.
Rabelaisova diéta ako metafora
Ak chápeme "Rabelaisovu diétu" ako metaforu, môžeme ju interpretovať ako výzvu k vyváženému a plnohodnotnému životu. Rabelais nám pripomína, že by sme sa nemali obmedzovať len na jednu oblasť života, ale mali by sme sa s chuťou vrhnúť do všetkých jeho aspektov: do jedla, pitia, zábavy, vzdelávania, kritického myslenia a spoločenských interakcií.
Ohlas a vplyv Rabelaisových diel
Gargantuu a Pantagruela obdivuje množstvo súčasných autorov, medzi nimi napríklad aj Milan Kundera. Kniha bola významnou inšpiráciou pre Laurenca Sterna, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa či Vladislava Vančuru, ale i pre Alfreda Jarryho a jeho Kráľa Ubu, ktorému sa miestami nápadne podobá.