Plnenie si vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá existuje a trvá bez ohľadu na to, či rodičia sú manželia alebo či spolu žijú.
Výživné je pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote.
Pri určení výšky výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Kedy vzniká nárok na výživné?
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto pravidlo platí aj pre plnoleté deti, ak sa napríklad sústavne pripravujú na budúce povolanie štúdiom.
Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prípade, ak sa rodičia nedohodnú, alebo súd ich dohodu pre rozpor so záujmami dieťaťa neschváli, určí sa výška výživného súdnym rozhodnutím.
Základné princípy určovania výšky výživného
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.
Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Medzi pravidlá určovania výšky výživného patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné
Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
V roku 2024 je minimálne výživné vo výške 37,53 € (30% z 125,11 € životného minima pre nezaopatrené dieťa).
Príspevok na výživu nevydatej matke
Ak s otcom maloletej nie ste zosobášení, je otec dieťaťa povinný Vám prispievať primerane na úhradu Vašej výživy, a to po dobu najviac dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu.
Podľa súdnej praxe a znenia zákona je výška príspevku daná primeranosťou, čo treba vykladať tak, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa.
V tomto prípade musíte súdu preukázať, aké boli Vaše zárobkové pomery pred tehotenstvom a aké sú teraz (materská, rodičovský príspevok).
Náhradné výživné
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Ako postupovať pri určovaní výživného
V prípade, že sa rodičia nedohodnú, je potrebné podať návrh na súd. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ.
V návrhu je potrebné uviesť:
- Označenie účastníkov konania (osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje).
- Čoho sa domáhate (napr. určenie výživného).
- Odôvodnenie nároku (podrobne zdôvodniť právny nárok a výšku výživného).
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
- Prílohy (napr. rodný list dieťaťa, potvrdenia o príjmoch, výdavkoch a pod.).
V súdnom konaní súd vypočuje účastníkov, vykoná dokazovanie a následne rozhodne o výške výživného.
Zmena výšky výživného
Pomaly sa blížime k záveru. V prípade, že sa zmenia pomery, je možné podať návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov, pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, uplynutie značného času od poslednej úpravy, zmenu majetkovej či sociálnej situácie rodiča, či rast potrieb dieťaťa s vekom.
V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné aj bez návrhu rodiča.
Pre úspešné zvládnutie procesu určenia alebo zmeny výživného je dôležité mať všetky potrebné dokumenty a dôkazy, a v prípade potreby vyhľadať právnu pomoc.