Adolescencia je obdobie výrazných zmien, ktoré sa dotýkajú všetkých zložiek osobnosti. Toto obdobie, ktoré sa začína približne s druhou dekádou života, je charakteristické búrlivými citovými prejavmi a procesom osamostatňovania ľudského jedinca. Dospievanie, prechod z detstva do dospelosti, je tu bezprostredný a vyžaduje si postupné zvládnutie všetkých zložitých spoločenských úloh. Adolescencia tak získala zvláštny význam z pedagogického, zdravotného i kultúrneho hľadiska, a zároveň nadobúda subjektívnu hodnotu.
Vágnerová (2000) lokalizuje pubescenciu medzi 11. a 15. rokom života a adolescenciu medzi 15. a 20. rokom života. Vágnerová (2000) uvádza, že pubescencia, ktorá trvá zhruba od 10 (11) do 13 rokov, je spojená s fyziologickými zmenami ako menštruácia u dievčat a prvá polúcia u chlapcov, ktoré naštartujú pohlavné dozrievanie. Adolescentné zmeny sa dajú považovať za priamy dôsledok pubertálnych zmien. Obdobie adolescencie, datované od 14 do 16 rokov, je charakteristické komplexnejšími zmenami v psychickej i sociálnej oblasti, prípravou na život dospelého, schopného sexuálnej reprodukcie, a rozvojom abstraktného myslenia, úvah a hodnotenia. Langmeier a Krejčířová (1998) uvádzajú, že toto obdobie trvá do približne 20. roku života a je spojené s komplexnejšími zmenami v psychickej i sociálnej oblasti, ako aj s úvahami o vlastnej budúcnosti a zážitkoch.
Jedným z dôležitých pojmov spojených s telesným vývojom je sekulárna akcelerácia, ktorá označuje urýchľovanie biologického dozrievania v priebehu storočia. Telesné a psychické dospievanie však nemusí prebiehať súčasne, čo môže viesť k tomu, že adolescent nemusí adekvátne zvládať tieto zmeny. Jeho vonkajší vzhľad sa postupne začleňuje do identity dospievajúceho. V adolescencii dochádza k zmene uvažovania, prechodu do štádia formálnych logických operácií. Jedinci sú schopní uvažovať hypoteticky, zvažovať viacero možností a kombinácií. Objavujú sa častejšie mravné súdy, ktoré berú ohľad na druhého človeka, a jedinec sa dokáže pozerať aj sám na seba. Uplatňuje sa princíp vzájomnosti (reciprocity) ako princípu spravodlivosti, a adolescenti sú schopní analyzovať a kriticky posudzovať informácie uložené v dlhodobej pamäti.
Toto obdobie je spojené aj s emočnou labilitou, kedy reakcie na podnety môžu byť menej primerané. Typická je zvýšená introvertovanosť a hľadanie vlastnej identity. Macek (2003) uvádza, že identita sa formuje prostredníctvom intímnej sebareflexie a sebahodnotenia. Hlavnou vývinovou úlohou v adolescencii je vytvorenie vlastnej identity, nájdenie svojho miesta vo svete a dosiahnutie ideálu. Ak sa tieto úlohy nedosiahnu do 20. alebo 25. roku veku, nastáva konfúzia identity. James Marcia (1980) rozlišuje rôzne štádiá formovania identity.
Jednou z kľúčových úloh adolescencie je emancipácia od rodiny. Vzťahy k rodičom sa menia, dospievajúci sa snaží uvoľniť zo závislosti na nich. Tento proces osamostatňovania prebieha rôzne, ale nakoniec si každý jedinec vybuduje istú formu nezávislosti. Priatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri uspokojovaní potreby bezpečia a istoty, a často sa u nich prejavuje špecifický štýl obliekania, hudby a slangu. V adolescencii sa začínajú vytvárať prvé partnerské vzťahy, ktoré môžu byť spojené s experimentovaním a predstavujú známku prechodu do dospelosti. Mladí ľudia tiež začínajú premýšľať o svojej budúcnosti a voľbe profesie, čo je ďalším krokom k dospelosti.
Rizikové správanie je definované ako hodnotené spôsoby správania a prežívania, ktoré ohrozujú spoločnosť alebo psychické a fyzické zdravie dospievajúceho človeka. Medzi takéto správanie patria nezodpovednosť, neplnenie sľubov a príkazov, fajčenie, ale aj závažnejšie prejavy ako agresivita, šikanovanie, xenofóbia a rasizmus. K rizikovému správaniu môže viesť nepriaznivé rodinné prostredie, neuspokojivé vzťahy v rodine či zlyhávanie v škole. Prejavy môžu zahŕňať klamstvá, záškoláctvo, úteky z domova, krádeže, bitky a šikanovanie. Tieto prejavy môžu mať dlhodobý charakter alebo sa často opakovať.
Macek (2003) rozdeľuje rizikové správanie na dve skupiny: s ohrozením jednotlivca a s ohrozením spoločnosti. Bolo preukázané, že jednotlivé prejavy sa často vyskytujú spoločne a môžu byť považované za normatívnu súčasť vývoja. Pod pojmom delikventné správanie sa rozumejú činy, ktoré porušujú právne normy. V sociálnych vedách a psychopatológii sa rozlišujú dve oblasti dopadov na spoločnosť: priestupky proti majetku a násilné činy.
Existujú dva odlišné typy mladistvých páchateľov: tí, ktorí sa v detstve prejavovali nenápadne, a tí, ktorí mali skoršie problémy so správaním. U prvých dochádza k zlomu okolo 11. roku života, kedy sa dostávajú do konfliktu s normami, čo sa prejavuje výtržníctvom a poškodzovaním cudzích vecí. U druhých, ktorí sa často dostávajú do kontaktu s políciou už medzi 6. a 12. rokom, správanie pretrváva až do dospelosti.
Rizikové správanie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, vrátane krádeží, klamstiev, vandalizmu, zakladania požiarov, útekov a týrania. Tieto prejavy sa môžu vyskytovať spolu a vytvárať určitý syndróm. Klamstvo môže byť motivované snahou vyhnúť sa problémom alebo získať výhodu, pričom často znevýhodňuje ostatných. Krádež majetku bez súhlasu majiteľa je tiež bežným prejavom.
Agresivita sa môže prejavovať ako reakcia na frustráciu alebo ako kompenzácia, keď sa jedinec nedokáže účinne brániť. Šikanovanie je vážnym problémom, ktorý sa prejavuje otvorene alebo skryto. Okrem potešenia z ničenia môže šikanovanie prameniť z frustrácie alebo z protestu voči spoločnosti. K rizikovému správaniu patrí aj užívanie drog a alkoholu.
V súčasnosti je fajčenie jednou z najrozšírenejších foriem rizikového správania medzi mladými ľuďmi. Užívatelia marihuany, kokaínu a pervitínu môžu mať pocit nezávislosti na rodičoch. Požívanie alkoholu a iných drog rovesníkmi môže uľahčovať nadväzovanie kontaktov a pomáhať pri relaxácii. Užívanie alkoholu je nebezpečnejšie pre dospievajúcich ako pre dospelých, pretože ich organizmus sa rýchlejšie adaptuje a častejšie vzniká závislosť. Mladí ľudia často podceňujú škodlivosť alkoholu na svoje zdravie.
Medzi najrozšírenejšie látky z konope patria marihuanové produkty, ktoré sa často začínajú užívať vo veku 14 až 16 rokov. Štúdie ukazujú, že značné percento študentov má skúsenosti s alkoholom, pričom mnohí z nich pili alkohol v posledných 12 mesiacoch a boli opití. Trankvilizéry a sedatíva bez lekárskeho predpisu užívalo 4 % študentov.
Výskum ukázal, že klamstvo, bitky a ničenie cudzieho majetku patria medzi problémy spojené s rizikovým správaním. Tieto prejavy môžu byť spojené s potrebou vytvorenia vlastnej identity a prevzatím zodpovednosti dospelého.
V adolescentnej skupine sa vyskytujú rôzne formy rizikového správania, vrátane bitiek, krádeží, poškodzovania majetku, záškoláctva a užívania alkoholu a drog. Niektorí žiaci mali skúsenosti s užívaním marihuany, predajom drog či ozbrojenými konfliktmi. Značný počet respondentov bol v poslednom roku zatknutý políciou.
Tlak rovesníkov môže hrať významnú úlohu pri zapojení do rizikového správania. Mnohí žiaci uviedli, že by mali problém odmietnuť fajčenie alebo marihuanu v prípade ponuky od priateľa. Približne tretina žiakov by mala problém odmietnuť pohlavný styk, čo naznačuje vplyv rovesníkov na sexuálne správanie.
U dospievajúcich postupne získava dôležité miesto sexuálna oblasť. Viacerí žiaci uviedli, že ich kamaráti mali už pohlavný styk, a niektorí si myslia, že to robí väčšina alebo všetci ich priatelia. Tieto zistenia naznačujú, že prvé pohlavné styky sa začínajú realizovať v tomto období, čo sa však nepovažuje za závažné.
Štúdia tiež skúmala náboženské presvedčenie a spokojnosť so sebou. Zistilo sa, že značná časť žiakov je so sebou spokojná, zatiaľ čo menšia časť sa považuje za neschopnú alebo neúspešnú. Sebahodnotenie a sebaznižovanie sú faktory, ktoré súvisia s rizikovým správaním.
Výsledky výskumu naznačujú, že existuje vzťah medzi rôznymi formami rizikového správania. Napríklad, užívanie alkoholu súvisí s menej závažnou delikvenciou a fajčením cigariet. Zároveň sa zistilo, že závažná delikvencia negatívne koreluje s rodičovským záujmom a problémové správanie súvisí s užívaním alkoholu a fajčením. Pozitívny vzťah ku škole a problémové správanie sa tiež prejavujú v negatívnej korelácie so závažnou delikvenciou a problémami s alkoholom.
Rovnako sa zistil vzťah medzi rovesníckou konformitou a rizikovým správaním, pričom vyššia konformita s rovesníkmi zapojenými do rizikového správania zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do neho aj samotného jedinca.
Sebahodnotenie a sebaznižovanie boli tiež skúmané vo vzťahu k rizikovému správaniu. Zistilo sa, že nízke sebahodnotenie kladne koreluje so závažnou delikvenciou.
V adolescencii sa formuje osobnosť mladého človeka a kladú sa základy pre jeho budúci život. Je preto dôležité venovať pozornosť prevencii rizikového správania a podporovať zdravý rozvoj.
tags: #veresova #2004 #dieta #rpedskolskeho #veku