Kritickým obdobím, kedy sa najčastejšie prejavuje vzdor u detí, je vek od 1,5 do 3 rokov. V tomto čase dieťa prvýkrát začína prejavovať vzdorovitosť, ktorá okolo tretieho roku života postupne ustupuje. Pred nástupom do školy by sa deti už nemali správať takýmto spôsobom a len veľmi málo z nich má záchvaty zúrivosti aj v prvej triede.
Záchvaty zúrivosti sa zvyčajne objavujú v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa vtedy „zablokuje“ a bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, a preto sa správa spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené, preto sa toto obdobie nazýva obdobím vzdoru.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy. Vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od jeho temperamentu, charakteru, osobnosti, ale aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Je tiež nutné dieťaťu ukázať, že určitú vec nechcete, aby robilo, a vysvetliť mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí
Pokúste sa predísť konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce trvajte na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti
- Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
- Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
- Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
- Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Vzdorovité správanie dieťaťa môže byť náročné aj pre rodičov. Je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Niektoré deti môžu byť urazené, ak im rodičia venujú menej pozornosti, najmä ak jeden z rodičov prevezme menej zodpovednosti za starostlivosť. Dvojčatá môžu byť tiež náchylnejšie na plač a mrzutosť, najmä ak trpia kolikami alebo sú vystavené príliš veľkému množstvu stimulov.
Je dôležité si uvedomiť, že deti potrebujú vhodné stimuly pre svoj vývoj, ale niekedy menej znamená viac. Príliš veľa hračiek, farieb a zvukov môže dieťa preťažiť a spôsobiť úzkosť, plač a hnev. V takýchto prípadoch môžu pomôcť masáže bábätiek alebo pokojnejšie prostredie.
Deti sa rodia s nezrelou centrálnou nervovou sústavou a množstvo podnetov okolo seba ešte nedokážu spracovať. To je dôvod, prečo sú v prvých mesiacoch života často plačlivé. Nadmerná stimulácia, ak sa vyskytuje často alebo dlhodobo, môže mať vplyv na fyzický, kognitívny a emocionálny vývoj dieťaťa. Dieťa môže mať pocit, že svet je nebezpečné miesto a môže sa uzavrieť do seba.
PRESTAŇTE hovoriť, keď sa vaše dieťa rozplače. Namiesto toho urobte TOTO.
Keď dieťa odvráva, je drzé alebo kričí, je dôležité reagovať ako dospelý a zrelý človek, a nenechať sa vtiahnuť do mocenského boja. Klinická psychologička radí tri spôsoby, ako komunikovať s dieťaťom v takýchto situáciách:
- „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
- „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
- „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“
Je dôležité pamätať na to, že deti by mali počúvať rodičov na prvýkrát. Ak rodič vždy počíta, dieťa sa učí, že má najmenej tri šance, kým sa rozhodne niečo urobiť. Správny postup je dať pokyn a v prípade, že dieťa neposlúchne, mal by nasledovať následok.
Pri dávaní pokynov dieťaťu je potrebné zastaviť sa a popremýšľať. Uistite sa, že vaše slová majú zmysel a neodporujú si. Kontraproduktívne sú aj pokrytecké príkazy. Ak chcete, aby sa dieťa nesprávalo určitým spôsobom, v prvom rade by ste sa tak nemali správať vy.
Malé dieťa dokáže sledovať len jeden príkaz. Ak trojročnej ratolesti poviete viacero pokynov naraz, čaká vás sklamanie. Viac príkazov zvládne pochopiť a vykonať dieťa vo veku okolo 4-5 rokov, ale netreba to preháňať. Skúste to s dvomi pokynmi a keď zaregistrujete, že ich dokáže samostatne splniť, pridajte po určitom čase ďalšie.
Deti sa približne od veku 6 rokov dostávajú do fázy, v ktorej začínajú ľudí a ich správanie posudzovať. Vtedy už nestačí len „pretože som to povedal/a“. Čím častejšie budete konflikty s deťmi riešiť krikom a fyzickými trestami, tým viac budete svoju rodičovskú autoritu u detí strácať.
Rovnako dôležité je venovať deťom pozornosť. Ak rodič hovorí, že teraz nemá čas a bude sa venovať dieťaťu neskôr, malo by to byť len občasné. Dôležité je aj to, prečo na dieťa práve nemáte čas. Buďte dieťaťu príkladom a ukážte mu, že je pre vás dôležitejšie ako televízor, počítačové hry či sociálne siete.
PRESTAŇTE hovoriť, keď sa vaše dieťa rozplače. Namiesto toho urobte TOTO.
