Môže si bábätko ublížiť plačom? Pochopenie a zvládanie detského plaču

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci...

Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity? Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Plač je pre bábätko spôsob, ako dať najavo svoje potreby. Existujú rôzne typy plaču, ktoré môžu rodičia časom rozpoznať. Napríklad plač z hladu sa líši od plaču spôsobeného bolesťou alebo únavou. Dôležité je naučiť sa rozlišovať tieto nuansy, aby rodič mohol správne reagovať.

Štatistika detského plaču

Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

Ako na nás vplýva plač bábätka

Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Plač ako komunikačný nástroj

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

Plač je istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pritom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak. Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace.

V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom.

Možné príčiny detského plaču:

• Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
• Mokrá plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
• Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
• Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
• Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
• Bolesť bruška: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnásť až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.
• Teplota: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.

Zdravotné príčiny nadmerného plaču

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Keď sa bábätko plačom lieči

Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry...), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode...). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.

Kategórie stresu u bábätka

Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:

1. Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
2. Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
3. Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
4. Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
5. Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
6. Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...

Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk

V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Vyplakávacia metóda a kontrolovaný plač

Existujú rôzne prístupy k riešeniu detského plaču, pričom niektoré sú kontroverzné. Medzi ne patrí aj vyplakávacia metóda a metóda kontrolovaného plaču.

• Vyplakávacia metóda: Ide o metódu, pri ktorej sa dieťa nechá plakať samé v izbe, až kým nevyčerpaním nezaspí. Tento prístup je mnohými odborníkmi považovaný za škodlivý, pretože môže viesť k pocitu opustenia a nedôvery.
• Kontrolovaný plač: Táto metóda spočíva v tom, že rodič dieťa uloží do postieľky a aj keď plače, je pri ňom, prihovára sa mu, pohladká ho, prípadne v intervaloch chodí do izby, aby dieťa uistil, že tam je.

Teória pripútania: Táto teória zdôrazňuje, že dieťa potrebuje kontakt a lásku, aby sa správne vyvíjalo.

Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček - prihlásiť sa môžete formulárom na tomto linku.

Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka. Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka.

tags: #moze #si #batola #ublizit #placom