S problematikou porúch správania u detí predškolského veku sa v prostredí materských škôl stretávame čoraz častejšie.
Z hľadiska príčin vzniku porúch správania ich môžeme rozdeliť na vnútorné, ktoré sú podmienené biologicky, vonkajšie, na ktoré pôsobia rôzne psychologické faktory a tie, ktoré sú postavené na spolupôsobení vonkajších a vnútorných podmienok.
Vnútorné príčiny vzniku porúch správania
Medzi vnútorné príčiny porúch správania môžno zaradiť zvýšenú vnímavosť organizmu voči patologickým podnetom na podklade dedičnosti a vrodených dispozícií, pričom určitú úlohu hrá faktor veku a pohlavia. Na každého jedinca má veľký vplyv genetický materiál rodičov (Majzlanová, 1998).
Chaloupka a kol. (1986) poukazujú na niekoľko patogénnych činiteľov v oblasti vplyvov na vznik porúch správania:
- hereditárne činitele ako je genetická podmienenosť a zvýšená vnímavosť organizmu,
- psychologické a biologické činitele ako ranná detská skúsenosť, typ temperamentu, úroveň rozumových schopností, disharmonický vývin osobnosti,
- nedostatočne spracované defekty a ich nedostatočná kompenzácia,
- psychopatologické faktory v zmysle neurotickej orientácie jedinca, ťažká mozgová dysfunkcia, psychózy, psychopatie.
Pogády a kol. (1990) uvádzajú genetické vplyvy v jednotlivých oblastiach:
- biofyzikálne komponenty - skoro 100 % genetiky,
- kognitívno-afektívne aspekty - 40 - 60 % genetiky,
- postoje, hodnoty, štýl správania - len minimum genetiky.
Wemer (1973) zaraďuje medzi vnútorné podmienky konstitučnej osobnosti jedinca jeho pocit odlišnosti, neistoty. Autor uvádza, že niektoré vývinové obdobia sú zvlášť predisponované pre vznik porúch správania, napr. puberta.
Vnútorné príčiny vzniku porúch správania
Vonkajšie príčiny vzniku porúch správania
Behaviorálni psychológovia tvrdia, že správanie podlieha zákonom učenia. Jeho základy sa vytvárajú medzi šiestym a dvadsiatym siedmym mesiacom života, predovšetkým v styku s matkou. Podľa Majzlanovej (1998) sa ďalšie skúsenosti vytvárajú tak, že dieťa rozširuje svoje väzby na otca a súrodencov. Tieto pôsobia kladne alebo záporne na prvotné skúsenosti, prípadne sa deformujú. Dieťa si ich v tomto období osvojuje mimovoľne. Podľa Komárika (1999) behavioristické koncepcie vychádzajú z toho, že každé konanie je výsledkom učenia a každá porucha správania je buď naučené maladaptívne správanie alebo nenaučené adaptívne správanie.
Z vonkajších podmienok, ktoré môžu mať na správanie dieťaťa negatívny vplyv Wemer (1973) uvádza tieto:
- požiadavky prostredia sú príliš malé, alebo príliš veľké, prípadne kolísavé,
- sociálne zdôrazňovanie dieťaťa (rozmaznávanie),
- negatívne sociálne vyznačovanie (chlad a nenávisť),
- poskytovanie individuálnej voľnosti (príliš alebo príliš málo),
- emocionálna obklopenosť dieťaťa (bezpečnosť, istota, bezdomovosť).
Dlhodobejšie neuspokojovanie základných potrieb, ktoré sú základnými motívmi ľudskej činnosti, môže negatívne ovplyvniť správanie dieťaťa. Podobne môže pôsobiť aj patologické alebo kriminogénne prostredie v rodine.
Multifaktoriálny prístup k vzniku porúch správania
Vznik porúch správania nemôžeme vysvetliť jednou príčinou, ani jednoduchým súčtom niekoľkých príčin. Poruchy správania nevznikajú automaticky. Pri prehodnocovaní porúch správania musíme brať do úvahy súbor vnútorných a vonkajších faktorov a ich vzájomný vzťah.
Podľa Thomasa a Cheesa (1977) biologické a psychologické podmienky pôsobia vo vzájomnej interakcii a vplývajú na osobnosť dieťaťa, jeho spôsoby správania od ranného detstva. Charakteristiky temperamentu ovplyvňujú vo významnej miere výchovné postoje ich rodičov a rodičovské praktiky vplývajú zasa na detský vývoj a správanie.
U detí predškolského veku môžu byť tieto charakteristiky:
- temperament, ktorý ovplyvňuje určitú neregulovateľnosť pri jedení, spánku a iných biologických potrebách,
- nízka adaptácia dieťaťa na nové prostredie, nové situácie,
- častá zlználada a mrzutosť dieťaťa.
Majzlanová (1998) pri vonkajších príčinách porúch správania uvádza štyri základné typy vplyvov:
- Rodina, napr. absencia matky alebo otca, konflikty medzi rodičmi, nevyvážené súrodenecké vzťahy, narušené správanie rodičov (najmä psychotické poruchy a ťažká antisociálnosť), rodičovská hostilita, odmietanie, abúzus alkoholu, či iných drog, nejednotná alebo extrémne voľná výchova. Niektorí autori poukazujú z hľadiska vzniku porúch správania najmä socio-ekonomický rozvoj rodiny, rodinnú súdržnosť, výchovné techniky, postoje rodičov k deťom, postavenie dieťaťa v štruktúre rodiny (v rade súrodencov). Pri posudzovaní podmienok v rodine má dôležitý význam (Z tůr, 1976) štruktúra, konštitúcia rodiny, jej zloženie, spoločenské postavenie rodičov, osobnosť rodičov, vnútorné vzťahy v rodine.
- Škola (materská škola) môže podnietiť vznik porúch správania prostredníctvom učiteľovej necitlivosti k žiakovej osobnosti, nevhodným očakávaním učiteľov, nevhodným správaním učiteľa. Na druhej strane môže byť aj dôležitým sociálnym prostredím pri korekcii a prevencii porúch správania, najmä u detí s nízkym socio-ekonomickým statusom. Nízky socio-ekonomický status dieťaťa, napr. nepriaznivé materiálne podmienky alebo patologické prostredie, môže byť príčinou toho, že dieťa prichádza do materskej školy handicapované, s nerozvinutými sociálnymi zručnosťami.
- Vplyv rovesníkov na socializáciu dieťaťa aj rovesnícke vzťahy.
- Pôsobenie umeleckých a masovokomunikačných prostriedkov, ako je televízia, video, počítače a iné masovokomunikačné prostriedky môžu mať vplyv na socializáciu detí.
- Iné vplyvy, napr. stres, ktorý u dieťaťa vyvoláva fyziologické zmeny v krvnom obehu, v zložení krvi a pod., provokujú zmeny v správaní, napr. výbuchy zlosti, úzkosť, ale aj rečové problémy, napr. zajakavosť. Je zrejmé, že poruchy správania v predškolskom veku môžu vznikať na základe všetkých uvedených príčin.
Žiaden z týchto faktorov nie je nevyhnutnou podmienkou pre vznik porúch správania. Vplyv každej z nich je rôzny, v závislosti od veku, pohlavia dieťaťa, sociálnych či ekonomických podmienok.
Poruchy správania a ich symptomatológia
Deti s výraznými poruchami správania bývajú často nadmerne pohyblivé, objavujú sa rečové problémy, nedostatky v základných sebaobslužných zručnostiach a poruchy v oblasti kognitívnych funkcií. K ich vzniku prispieva vplyv nevhodného alebo nedostatočného výchovného pôsobenia a vplyvy sociálne. Patria medzi ne:
- ADD (porucha pozornosti) alebo ADD + H syndróm (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou)
- Porucha pozornosti - je veľmi nápadná v školských zariadeniach a školách, ale aj doma, ak začneme dieťa úlohami, ktoré trvajú dlhšie. Dieťa nie je schopné venovať riešenej úlohe dostatočnú pozornosť. Vedľajšie bezvýznamné podnety ho rozptyľujú a rušia. Stačí nepatrný zvuk, nevhodný zrakový podnet, aby sa jeho záujem obrátil nežiaducim smerom. Dôsledkom oslabenia pozornosti je malá výdrž vyžadovaných výkonov, rýchla unaviteľnosť, potreba rozptýlenia (Glóš, 1998). Dieťa nevie vyberať, triediť a aj uchovávať potrebné podnetový materiál pri učení, čo je nevyhnutnou podmienkou pre správnu a ekonomickú činnosť mozgu. Deti robia nespočetne veľa chýb pri úlohách.
- Hyperaktivita - nápadná živosť, neposednosť. Dieťa je neustále v pohybovej aktivite, rýchle strieda jednu aktivitu s druhou. Hladina motorickej aktivity mozgu u týchto detí je nastavená nadmerne vysoko a núti dieťa k neustálej a často bezúčelnej činnosti (Glóš, 1998). Prejavy hyperaktivity (Kríšlová, 1991): nedostatočná výdrž pozornosti, rýchla unaviteľnosť, výkyvy v náladách i v správaní, ťažké osvojovanie zručností, návykov a podobne. Hyperaktivitu charakterizujeme ako neschopnosť osoby prispôsobiť úroveň aktivity požiadavkám situácie (Kotasová, 1993). Deti sú nápadné motorickým nepokojom, nesústredenosťou, mnohovravnosťou (Majzlanová, 1998). Príčinou môžu byť dispozície osobnosti na podklade centrálneho nervového systému.
Ďalšie prejavy:
- zvýšená alebo nadmerná výbušnosť v správaní (zvýšená impulzivita), deti reagujú na jednotlivé situácie prudko, nerozmýšľajú dlho, konajú splašene.
- citová (emočná) ...
O tom, že beh posilňuje srdce, znižuje krvný tlak či pomáha chudnúť, dnes nik nepochybuje. Menej sa však hovorí o tom, ako hlboko pôsobí na našu myseľ. Pravidelný beh je totiž oveľa viac než len cesta k lepšej kondícii - je to nástroj na zlepšenie psychického zdravia, ktorý máme vždy poruke.
V uponáhľanom svete, kde sme neustále vystavení stresu, tlaku na výkon a digitálnemu preťaženiu, hľadáme spôsoby, ako si zachovať vnútorný pokoj a duševnú rovnováhu. Psychické zdravie sa stáva témou dňa nielen v súkromnom živote, ale aj v odborných diskusiách. Hoci máme k dispozícii psychológov, terapeutov a moderné lieky, existuje jeden dostupný a prirodzený prostriedok, na ktorý často zabúdame - pohyb. Konkrétne beh.
„Fyzické zdravie a psychika sú úzko prepojené,“ vysvetľuje Jakub Víglaský, odborník na genetiku, pohyb a fyziológiu. Odbor, ktorý sa venuje tomuto prepojeniu, sa nazýva psychoneuroimunológia - mladá, no nesmierne zaujímavá oblasť vedy. „Telo a myseľ si neustále vymieňajú informácie - napríklad myseľ dáva telu signál, kedy je čas na oddych a kedy na pohyb.
Vedeli ste, že depresia môže mať svoj pôvod aj v tele? Podľa výskumov sa pri nej aktivuje zápalová odpoveď, ktorá ovplyvňuje aj mozog. „Niektoré látky, ktoré pri zápale vznikajú, majú antidepresívny účinok - podobne ako lieky. Beh stimuluje svaly k produkcii protizápalových látok, ktoré putujú do mozgu a blokujú spätné vychytávanie serotonínu, podobne ako klasické antidepresíva.
Rozdiel? Podobne je to aj s úzkosťou, ktorú Víglaský opisuje ako „iracionálnu a prehnanú stresovú odpoveď, ktorá nás paralyzuje a nevedie k riešeniu situácie.“ Fyzická aktivita - predovšetkým aeróbne typy ako beh - ukľudňuje sympatický nervový systém, zodpovedný za stresovú reakciu „bojuj alebo uteč“. Ten príjemný, až euforický pocit po behu, ktorý bežci často opisujú? Nie sú to len endorfíny. „Ide o endokanabinoidy - látky podobné tým z konope, ktoré si však telo tvorí samo.
Moderný človek čelí aj inému problému - vyčerpanému dopamínovému systému. Scrollovanie sociálnych sietí, notifikácie či neustále podnety vedú k tomu, že mozog vyžaduje stále viac dopamínu na pocit uspokojenia. „Beh pomáha mozgu opäť nájsť rovnováhu. Behajte. Ak hľadáte jednoduchý, no efektívny spôsob, ako zlepšiť svoju náladu, zvýšiť odolnosť voči stresu a cítiť sa lepšie vo vlastnom tele, začnite behať. Beh nemusí byť len športovou aktivitou či súčasťou tréningového plánu. Môže sa stať nástrojom sebarozvoja, ventilom, priestorom na vyčistenie mysle a návrat k sebe samému. Pravidelný pohyb nám pomáha budovať nielen silnejšie telo, ale aj odolnejšiu psychiku.
Chcete sa cítiť spokojne a fit? Nabehnite na našu jarnú Supershape BEŽECKÚ VÝZVU! V nej vás vďaka vedeným tréningovým plánom naučíme behať správne, tak aby vás to bavilo a zároveň ste videli aj výsledky. Tiež vám k tomu dáme aj chutné a výživné jedálničky, vďaka ktorým maximalizujete váš progres. Zapojte sa do našej Bežeckej výzvy pod vedením odborníkov na beh, výživu a motiváciu.
V histórii ľudstva sme mali stres možno väčší ako dnes, no bol to najmä stres akútny, súvisiaci s prežitím, tak, ako v živočíšnej ríši. Na tento akútny stres sme adaptovaní dobre. No na chronický stres, ktorý zažívame dnes, nie je naše telo evolučne zvyknuté a pripravené. Chronický stres súvisí nielen s rýchlym životom, ale aj s toxínmi v našom prostredí, v strave, v kozmetiku či v ovzduší. Súvisí aj s nedostatkom minerálnych látok a vitamínov, nedostatkom pohybu, či spánku. Krátkodobá stresová reakcia nám pomáha prežiť. No chronický stres dnešného typu je pre naše telo nový a nepoznaný. Kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka, depresie, poruchy trávenia, potravinové intolerancie či poruchy imunity.
Často krát k nám do inštitútu chodia ženy, ktoré majú náročnú prácu, domáce povinnosti a problémy, nachádzajú sa v období perimenopauzy či menopauzy, začínajú priberať. Vtedy chcú zapnúť ešte na vyššie obrátky, lebo veria, že viac pohybu a prísna diéta ich dostane späť do formy. Ich telo je v neustálom strese a nemá priestor na oddych a regeneráciu.
Základnými hormónmi stresovej reakcie sú noradrenalín, adrenalín a kortizol. Noradrenalín a adrenalín sa vylučujú okamžite. Následne stúpa hladina kortizolu, ktorá udržiava dlhodobú stresovú reakciu. Zvyšuje sa hladina glukózy, imunita je potlačená, metabolizmus sa zrýchľuje, zvyšuje sa krvný tlak aj frekvencia dychu. No pri dlhodobo zvýšenej hladine kortizolu sa tieto mechanizmy stávajú problematickými. Prichádza k zvýšenej hladine inzulínu aj cukru v krvi. To blokuje spaľovanie tukov, ktoré je „uzamknuté“ zvýšenou hladinou inzulínu v dôsledku inzulínovej rezistencie. Tento tuk v oblasti brucha, viscerálny tuk, má prozápalovú aktivitu a vylučuje látky, ktoré aktivujú imunitnú odpoveď.
Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. Telo stráca schopnosť prepínať medzi palivami - tuk verzus cukor. Bunky fungujú ako v „pohotovostnom režime.
Znížená funkcia mitochondrií spôsobí v tele akúsi „energetickú krízu“ a telo má menej energie potrebnej pre údržbu zdravia buniek a tkanív. Dlhodobý stres vedie k takzvanej „metabolickej neflexibilite“. A naopak, ak sú naše bunky metabolicky zdravé, máme vyššiu šancu žiť dlhšie, zdravšie a vitálnejšie.
Dôležité je nájsť balans - oddýchnuť si, keď sme unavení a naopak, rozhýbať sa, keď máme pohybu málo. Najesť sa, keď sme hladní, no niekedy si jedlo odoprieť, keď sme to pár dní preháňali. Byť niekedy sama či sám, no pravidelne sa venovať aj spoločenskému životu. Nie všetok stres sa dá odstrániť. No určite treba rozmýšľať nad tým, ako postupne zmeniť to, čo nám robí problémy. Ako by sme vedeli zmeniť prácu, ktorá nás vysáva z energie, či vzťahy, ktoré nás viac zaťažujú, ako podporujú. No s mnohými vecami si vieme pomôcť aj sami.
Namiesto naháňania sa a makania vo fitku 4x týždenne si dovoľme relaxovať, vypnúť hlavu, nepozerať do telefónu a aspoň hodinu denne nerobiť vôbec nič. Veľký význam má aj dbať na kvalitu potravín, ktoré jeme. Nekonzumovať polotovary s množstvom konzervantov či nepiť nápoje s umelými sladidlami telu veľmi odľahčí.
Telo vieme trénovať a vieme v ňom posilniť a pomôcť mu naučiť sa na stres reagovať lepšie. V tom nám pomáha „horméza“ teda vysoký stres krátkeho trvania, kedy sa telo učí pracovať so stresom efektívnejšie. Toto všetko sa dá skúšať, keď sme dobre oddýchnutí. Preto je pre odbúranie stresu a zdravý metabolizmus dôležitý dostatok kvalitného spánku.