Vývinová psychológia skúma, ako sa človek mení počas celého svojho života, od počatia až po smrť. Zvlášť dôležité obdobie pre formovanie osobnosti a budovanie základov pre budúci život predstavuje detstvo. Porozumenie psychologickým aspektom vývinu dieťaťa je kľúčové pre rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sa s deťmi stretávajú.
Emočný vývin v prenatálnom období
Emočný vývin je prítomný už v prenatálnom období. Matkine emócie sa môžu preniesť na dieťa v maternici skrz hormonálnu informáciu. Ak sa matka teší, vylučujú sa endorfíny, čo prispieva k vytvoreniu dobrého vzťahu matky a dieťaťa. Naopak, ak je matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa.
Čo môže matka urobiť pre priaznivý emočný vývin prenatálneho dieťaťa? Základ je, ak zostane psychicky pokojná počas tehotenstva. Je to však aj vedecky dokázané, napr. sa zistilo, že stres matky v tehotenstve môže ovplyvniť riziko výskytu emočných problémov dieťaťa. Ak matka pridá nežný hlas, ktorým sa dieťaťu cez brušnú stenu prihovára a pohladenia tzv. “cez bruško”, môže prispieť k pokojným emóciám dieťaťa.
Význam dotyku a vzťahovej väzby po narodení
Keď sa dieťa narodí, emočne významným komunikačným prostriedkom medzi matkou a dieťaťom je neverbálna komunikácia, pretože tej rozumie aj novorodenec. Z hľadiska správneho emočného vývinu je dôležitý dotyk, držanie dieťaťa v náručí, pohladenie, objatie. Už v maternici malo dieťa prvú skúsenosť s dotykom, keď ho blízke osoby pohladili takpovediac “cez bruško”. Vplyv dotyku u novorodencov je prínosný pre ich emočný rozvoj.
Vedci v experimente zistili, že ak deti s matkou interagovali dotykmi počas hry, tak mali deti vyššiu mozgovú aktivitu. Aj Daniel Goleman, autor konceptu EQ, zistil, že ak sa v prvých 6. mesiacoch po narodení rodičia detí často dotýkajú, vyvíjajú sa po mentálnej stránke rýchlejšie. Vysvetľuje sa to tak, že čím viac matka drží svoje dieťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciu.
Teória vzťahovej väzby, ktorú vyvinul John Bowlby, zdôrazňuje dôležitosť vzťahu medzi dieťaťom a matkou (alebo inou primárnou opatrovateľskou osobou) v rannom veku pre psychický vývin dieťaťa. Bowlby predpokladal, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Každé dieťa je už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií: plač, úsmev, nasledovanie, pridržanie sa, sanie a volanie.
Kvalita vzťahovej väzby má zásadný vplyv na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin detí. Bezpečná vzťahová väzba vzniká, keď matka citlivo a primerane reaguje na potreby dieťaťa, čím mu poskytuje emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Sú znepokojené, ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti.
Vývinové míľniky a obdobia
Separačná úzkosť a obdobie batoľaťa
Separačná úzkosť sa vyskytuje v 9. mesiaci. Trvá približne mesiac a je zdravé, ak dieťa za matkou plače, keď odíde do inej miestnosti. Plačom sa ju snaží privolať. Dieťa kognitívne vie, že matka existuje, na základe Piagetovej teórie je schopné pochopiť to už vo veku 8 mesiacov. Emočne si však potrebuje potvrdiť blízkosť matky.
Ak matka zareaguje na plač dieťaťa príchodom do izby, je to práve fyzická prítomnosť matky, ktorá je základom budovania dôvery podľa Eriksona. Dôvera k matke je predpokladom dôvery k ostatným ľuďom. Ak batoľa od jedného roka zakaždým plače pri odchode maminky za dvere, už to normálne nie je.
Ainsworthová realizovala experiment, ktorý rozobrala v 5. potulke. Matky mali odísť za dvere a sledovali sa emočné reakcie detí. V zdravom type väzby deti matku hľadali, ale boli emočne pokojné. Tento typ väzby sa nazýva bezpečná väzba, čo evokuje vytvorenie dôvery. Nezdravé typy sú úzkostná a vyhýbavá väzba. Pri úzkostnej väzbe síce dieťa matku hľadalo, ale prejavovalo emočnú nepohodu a plakalo. Pri vyhýbavej väzbe dieťa prejavovalo emočnú nepohodu a nesnažilo sa dostať za matkou.
Teda bezpečná a úzkostná väzba majú spoločné, že dieťa sa snažilo dostať za matkou. Úzkostná a vyhýbavá väzba majú prienik, že dieťa prežívalo emočný nepokoj.
Pri batoľati je dobré pokračovať v dotyku, napr. objať dieťa, keď spadne, ošúchať mu kolienko, keď si ho odrie, pohladiť ho pri pochvale, potúliť pri hre. Môžeme mu tak navodiť emočne pokojný stav v búrlivom období vzdoru, ktorý vrcholí v 2,5 rokoch.
A čo robiť, keď dieťa vzdoruje, kope, kričí, búcha, hádže sa o zem? Nepopustiť, aj keď je to niekedy trápne, najmä ak robí scénu na verejnosti. Vzdor je v poriadku, je to emočný míľnik obdobia batoľa, len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane. Môžeme mu pomôcť tým, že mu povieme, že nám sa tiež nie vždy všetko páči, ale nemrnčíme za to.
Obdobie predškoláka a mladšieho školáka
V období predškoláka hnev nie je taká častá emócia ako v období batoľaťa. Typickou emóciou predškolákov je radosť spojená so zmyslom pre humor. Rozvíjajú sa tiež sebahodnotiace emócie ako hrdosť a pocity viny. Zdôrazňujeme, že by sme nemali u detí evokovať pocity viny, ak urobili niečo nezámerne. Veď aj nám sa koľkokrát niečo nepodarí, spadne a rozbije sa nám, o čo skôr deťom, keď majú menej skúseností so svetom ako my.
Rodičia a pedagógovia by mali rozlišovať pri neúspechu dieťaťa, či bol prítomný úmysel alebo nie. Napr. občasné pocikanie v spánku je u predškoláka v poriadku, netreba ho za to hrešiť.
U predškoláka sa môžu vyskytnúť strachy, ktoré súvisia s fantáziou dieťaťa, napr. strach z tmy alebo zlých “bubákov”. Dôležité je nestrašiť deti, napr. že ich niekto zoberie, keď budú zlí, alebo že na nich zavoláme policajtov. Niekedy sa predškoláci strašia navzájom, čomu treba výchovne zamedziť.
Odporúčame použiť návod psychológa Šturmu - vyzvať deti, aby si empaticky predstavili, ako by sa oni cítili v takej situácii, napr. či by sa im páčilo, keby ich niekto nastrašil a zľakli by sa.
A aká je výzva pre rodičov a pedagógov predškoláka? Rozvíjať schopnosť odložiť uspokojenie. Spolu s empatiou patrí ku kľúčom EQ, ktoré sa dajú rozvíjať aj v školách.
Schopnosť sebaovládania možno trénovať odložením uspokojenia, napr. sladkosti. Oplatí sa to.
U mladšieho školáka od 6 rokov dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Už nie je typická zmena nálady z veselej na nahnevanú ako u batoľaťa a vymizli aj detské strachy predškoláka. Práve obdobie mladšieho školáka je vďaka svojej stabilite vhodné na rozvoj EQ v kľúčoch sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.
Predpuberta a puberta
Prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Typické prejavy sú nervozita, citlivosť a výbuchy smiechu, ktoré nie sú tak extrémne ako v pube, ale niekedy sa vyskytnú. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu, odporúčam vtedy skúsiť nežne objať dieťa. Môže to byť preň pripomienka niekdajších podnetov neverbálnej komunikácie v dojčenskom veku.
Pri bábätku je typické dotýkať sa ho, už len pri dojčení (keďže sa nevie samé najesť), alebo nosení (keďže sa nevie samé presunúť na iné miesto). Myslím si, že v tomto období, najmä v kritických chvíľach, je potrebné ukázať dieťaťu fyzickú blízkosť. Ak k tomu pridáte psychickú blízkosť, napr. dieťaťu vyjadríte, že máte záujem počuť ako sa cíti a že sa Vám môže zdôveriť so svojimi problémami, môžete otvoriť bránu do jeho srdca.
A pozor, nikdy neznevažujte problémy dieťaťa! Nám dospelým sa môžu zdať malicherné, ale preňho majú často veľkú váhu.
U staršieho školáka v období puberty prichádza k zníženiu emočnej stability oproti mladšiemu školskému veku. Emočnými výkyvmi to pripomína štádium batoľaťa, ktoré sa niekedy nazýva prvá puberta, ibaže tá ozajstná puberta je výraznejšia a komplexnejšia.
Freud opisuje genitálne štádium od 12. rokov, kedy je presun zo zamerania na vonkajší svet do vnútorného sveta adolescentov. Preto je typická impulzivita, precitlivenosť a silné emočné reakcie. Na negatívne javy ako vojny alebo rozvody reagujú adolescenti smútkom a hnevom, napr. jedno 14-ročné dievča povedalo, že jej “strašne vadí, keď niekto trpí alebo je nespravodlivý”.
Jung opisuje ľudí ako introvertov a extravetov. Domnievam sa, že ak má vyjadriť svoju emóciu introvert, skôr ju napíše v básni a extravert sa skôr s niekým poháda. Avšak všeobecne je pre dospievajúcich typická nechuť prejaviť city navonok, uzatvárajú sa do seba a na rozdiel od mladších detí sa neprejavujú tak emočne spontánne, “neštebocú” rodičom o tom, čo zažili. Rodič by mal rešpektovať túto zmenu vo vyjadrovaní.
Dospievajúci potrebujú premýšľať o svojom hľadaní identity, preto je dobré im na to dať čas. Pre adolescenta je dôležité tráviť chvíle osamote v tichu, nie presycovať sa podnetmi zvonka.
A čo robiť, ak už adolescent uzná za vhodné niečo vyjadriť rodičovi? Ešte pridám pár tipov na záver, ak máte úzkostné dieťa. Odporúčam uvoľniť ho troškou šteklievania alebo zábavnou hrou. Napr. ak má úzkosti večer pred spaním alebo sa bojí tmy, tak ho cielene pozabávať. Podľa princípu systematickej desenzitizácie totiž nemôže v psychike existovať súčasne pozitívny aj negatívny psychický stav. Preto treba najskôr dosiahnuť psychické uvoľnenie, až potom sa stretnúť s predmetom napätia.
Puberta: Pocit depresie, šťastia a iných emócií
Špecifické výzvy: Predčasné narodenie
Situácia, v ktorej sa ocitnú predčasne narodené deti a ich rodičia je jednou z oblastí, ktorým sa venuje z pohľadu komplexného vývinu dieťaťa. Predčasné narodenie často vedie k odlúčeniu dieťaťa od matky, čo môže mať negatívny vplyv na vývin vzťahu. Dieťa, ktoré po narodení nie je v prítomnosti matky, vylučuje vo zvýšenej miere stresové hormóny, čo môže byť toxické pre jeho mozog a pre jeho vývin.
Metaforicky by som to popísala tak, že do 24 hodín je matka schopná ako mama levica prejaviť sa veľmi živočíšne, bojovať o dieťa. Do 48 hodín u matiek klesá tento potenciál bojovať o dieťa a už po pár dňoch je mama schopná naozaj odovzdať svoje materské kompetencie a správať sa oveľa viac poddajne, poslušne a zneistene.
Odlúčenie môže viesť k neistote dotýkať sa dieťaťa, neistote vo vyhodnotení, či má dosť jedla. Snaha zabezpečiť mu bezpečie a pohodlie je ako stvorená pre marketing rôznych pomôcok. Rodičia sú často v takej „pasci starostlivosti“. Ako dieťa rastie do škôlkarského, školského veku, tak si nevšimnú, že kvalita týchto - obrazne povedané - „negatívnych“ hormónov vo vzťahu pretrvávajú. Vo forme veľmi ľahko vyvolateľného strachu, úzkosti, potreby kontroly.
Našťastie, existuje veľké množstvo pozitívnych intervencií, ktoré môžu sanovať následky tohto nie optimálneho štartu. Jednou z veľmi potrebných prevencií je kvalitná predpôrodná príprava, kde rodičia dostanú základné informácie: čo robiť keď… na koho sa obrátiť keď… mať telefónne číslo na ľudí podporujúcich dojčenie.. pomoc pri odsávaní mlieka.. špecialistov podporujúcich jej psychickú rovnováhu.. Čím skôr po pôrode, tým lepšie. Neskoršie obdobia otvárajú „vývinové nožnice“. Mozog dieťatka viac segmentuje jednotlivé detaily vývoja, v raných obdobiach sa formuje tzv. „sociálny mozog“, základom preň je nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom.
Hodnotenie vývinu dieťaťa
Vývin psychických a motorických funkcií u dieťaťa podlieha istým zákonitostiam, má svoje štádiá a tieto súvisia s dozrievaním nervovej sústavy. Rodičia svoje dieťa pozorujú denno-denne a porovnávajú ho s vrstovníkmi, preto sú zväčša prví, ktorí vyslovia podozrenie na možné zaostávanie vývinu.
Ak rodič prežíva obavy ohľadom vývinu svojho dieťaťa, je vhodné vyhľadať radu odborníka. Optimálny vek na prvé vyšetrenie u detí, kde sa očakáva rizikový vývin, je už v 6. týždni. Psychologické vyšetrenie je vlastne manipulácia s presne predpísanými hračkami na základe štandardných inštrukcií.
Na posúdenie vývinu dieťaťa sa často používa Gesellova vývinová škála, ktorá sleduje: motorickú zručnosť, adaptívne správanie, rečové správanie, osobnnostné a sociálne správanie. Výstupom z takéhoto vyšetrenia je potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia na zaostávanie vo vývine a umožnenie dieťaťu optimálny vývin s rešpektovaním jeho osobitostí.
Ak poznáme vývinový či mentálny vek dieťaťa, dokážeme rodičom cielene poradiť, ako zvládnuť problémy, ktoré sa zrazu vynoria a často paralyzujú celú rodinu.
Bayleyovej vývinová škála pre dojčatá a batoľatá je považovaná za tzv. „zlatý štandard“ v hodnotení vývinovej funkčnosti detí raného veku, používaná v celom svete. Primárnym účelom Bayley-III je identifikácia detí s vývinovým oneskorením a poskytnutie informácií k plánovaniu intervencie, ale i zaznamenávanie pokroku dieťaťa po začatí intervenčných programov.
Bayley-III hodnotí vývinovú funkčnosť dojčiat a batoliat v piatich oblastiach: kognitívnej, jazykovej, motorickej, sociálno-emocionálnej a adaptívnej. Hodnotenie kognitívnych, jazykových a motorických oblastí realizuje examinátor prostredníctvom položiek administrovaných dieťaťu. Hodnotenie sociálno-emočnej a adaptívnej oblasti sa realizuje na základe rodičovského posúdenia v dotazníkoch pre dané oblasti.
Cieľom vývinového posúdenia je včasné zachytenie vývinového rizika a vývinovej odchýlky za účelom nastavenia vhodného stimulačného programu v rámci včasnej intervencie pre deti s vývinovým oneskorením od 0-42 mes. a umožňuje tiež rodičom lepšie porozumieť správaniu a reakciám dieťaťa, ako aj získať v rámci edukácie informácie, ktoré môžu využiť pre primeranú stimuláciu dieťaťa v domácom prostredí.
tags: #dojca #vyvin #psychologia