Správny vývin grafomotoriky nezačína samozrejme v predškolskom veku, ale kdesi oveľa skôr. Možno ako dôsledok dnešnej doby, kedy vídame skôr dieťa s tabletom, než s kusom papiera a farbičkami, nastáva oneskorovanie vo vývine, resp. opomínanie prirodzených vývinových procesov, ktoré by dieťa zvládlo, keby malo na to príležitosť, vhodný materiál a ponuku zo strany dospelého.
Vývoj úchopu a prvotné skúsenosti s kreslením
Dieťa vie ceruzku chytiť do ruky niekedy okolo prvých narodenín, určite medzi 1. - 2. rokom. Trénuje sa koordinácia oko - ruka, oko sleduje ruku kresliacu bodky, čiary a pod., a preto sú čiary prerušované. Dieťa má radosť z toho, že vidí stopu zanechanú na papieri (alebo kdekoľvek inde, na chodníku, na stene …).
- 2 - 4 mesiace: dieťa uchopuje predmety náhodne, keď je pod hrazdičkou, občas náhodne buchne do hrkálky. Ku koncu toho obdobia vidíme začiatok cieleného uchopovania.
- 4 - 6 mesiacov: objavuje sa dlaňový úchop.
- 11 - 13 mesiacov: dlaňový úchop.
- 16 - 18 mesiacov: objavujú sa prvé, skôr náhodné skúsenosti s kreslením, deti experimentujú. Dieťa uchopí písadlo do dlane - dlaňový úchop s palcom hore alebo dole. Zovretá ruka je zväčša kolmo na podložku a pohyb vychádza z lakťa a ramena. V tomto období je to úchop fyziologický, pretože dieťa ešte neovláda jemnú motoriku prstov. S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami sa tento úchop mení a prechádza do úchopu prstového.
- 18 - 24 mesiacov: dieťa je schopné koordinovaných pohybov, robí prvé cielené pokusy o zanechanie stopy. Hrstičkový úchop.
V tomto období obvykle začína intenzívne kreslenie. Pohyby sú viacej koordinované. Pastelku dieťa uchopuje do prstov - tzv. hrstičkový úchop. Podieľajú sa na ňom štyri prsty - všetky okrem malíčka. Prsteníček ceruzku podopiera. U detí, ktoré takto začnú držať ceruzku, je potrebné nastaviť a fixovať správny štipkovitý úchop. Nie všetci rodičia, ani pedagógovia v materských školách motivujú dieťa k správnemu úchopu, preto veľa školských detí používa ešte stále hrstičkový úchop.
Pri kreslení prevládajú plynulé pohyby, písacie náčinie drží dieťa v prstoch. Práve v tomto období sa môžu objavovať nesprávne úchopy, ktoré sa fixujú.
Dieťa kreslí známeho hlavonožca, dokáže spojiť dva body a nakreslí kríž. Utvrdzuje sa štipkovitý úchop, ktorý je nevyhnutný pre písanie a je súčasťou školskej zrelosti dieťaťa. Mal by sa objaviť najneskôr v 5. roku, aby sa mohol začať fixovať.
V prvom rade musia mať vôbec priestor na to, aby nejakú ceruzku, či farbičku do ruky chytiť mohli a mohli s ňou experimentovať.
Prstomaľba je jednou z najefektívnejších techník, podnecuje tvorivosť a zvedavosť, rozvíja jemnú motoriku dieťaťa. Farby môže nanášať končekmi prstov, celou dlaňou, môže bodkovať, natierať, robiť krúživé pohyby. Najlepšie sa pracuje na veľkej ploche, na podlahe, na baliaci papier, alebo proste na veľké hárky papiera.
Prirodzený vývin detí v kreslení je veľmi dôležitý. Deti by mali mať možnosť experimentovať s rôznymi materiálmi a technikami. Vhodné sú napríklad prstové farby, vodové či temperové farby.
Nechajte dieťa kresliť a tvoriť. Farebné, vlnkovité, drsné, šušťavé materiály rozvíjajú cit dieťaťa.
Niektorým deťom sa v tomto veku proste kresliť, čarbať nechce. Netreba ich nútiť, ale je dobré vytvárať vhodné podmienky a ponuku. A samozrejme robiť to s nimi. Nestačí len položiť pred dieťa kopu materiálu, aby si s tým poradilo. Zväčša akoby nevie, čo s tým.
Význam správneho sedenia a držania písacích potrieb
Pre úspešné písanie je veľmi dôležitá motivácia dieťaťa k tejto činnosti. Pred samotným začiatkom písania je vhodné, aby si dieťa precvičilo ruku a uvoľnilo tak svaly, ktoré sú zapojené do písania. Táto „rozcvička“ je dôležitá hlavne u detí, ktoré s písaním začínajú a ktoré nie sú na pohyby ruky počas písania zvyknuté. Prvé uvoľnenie ruky by malo prebehnúť pred samotným začiatkom písania, ďalej je vhodné uvoľňovať ruku dieťaťa i v priebehu písania. Osvedčili sa rôzne riekanky, ktoré môžu sprevádzať uvoľňovanie ruky dieťaťa.
Správne sedenie pri písaní
Školák by mal sedieť tak, aby mal lakte opreté o písací stôl ohnuté zhruba v pravom uhle, aby nemusel dávať pri písaní ruky príliš hore alebo dole. Stolička by mala byť taká vysoká, aby kolená dieťaťa boli ohnuté v pravom uhle. Správne sedenie je dôležité, aby sa zbytočne nezvyšovala únava dieťaťa pri písaní.
Dieťa sedí na celej stoličke - obe chodidlá sú celou plochou opreté o podlahu, päty sú pod kolenami. Správne sedenie - čelný pohľad ukazuje vhodnú vzdialenosť kolien (medzi kolená dieťaťa vložíme dve päste - viď. video č. 1).
Trup žiaka by mal byť mierne naklonený dopredu, ale hrudník sa nesmie dotýkať hrany lavice. Od prednej strany písacej dosky má byť vzdialený približne 3 - 5 cm, čiže na šírku detskej dlane. Váha celého trupu má byť rozložená na sedadle, nie na predlaktiach, ktoré sú opreté o písaciu dosku. Hlava by mala byť mierne naklonená nad písankou a vzdialenosť od písanky by mala byť 30 - 35 cm.
Odborníci, ktorí skúmali závislosť úrovne grafického prejavu a polohu sedenia, dospeli k záverom, že ak je niektoré z predlaktí spustené dolu, vychyľuje sa os ramien z vodorovnej polohy a dochádza ku skolióze. Lakte trocha presahujú okraj písacej dosky a sú mierne vzdialené od tela. Každá zmena polohy lakťa a predlaktia sa prejaví na kvalite písma.
Správne držanie pera a ceruzky
Pero by mal prváčik držať palcom, ukazovákom a prostredníkom. Ceruzku by mala byť medzi palcom a prostredníkom, ukazovák by mal smerovať a pritláčať k podložke. Koniec ceruzky by mal pri písaní smerovať k ramenu. Ak dieťa pero alebo ceruzku drží iným spôsobom, ťažšie sa mu píše, na písanie míňa viac energie, skôr sa unaví.
Základom správneho držania ceruzky či pera je úplná voľnosť svalov hornej končatiny. Písací prostriedok držia prvé tri prsty pravej ruky: palec, ukazovák, prostredník. Palec sa opiera bruškom o pero (či inú písaciu potrebu), ktoré prostredníček podopiera. Ukazovák je na písacej potrebe ľahko položený zhora. Pero držíme ľahko 2 - 3 cm nad hrotom tak, aby jeho os zvierala s plochou papiera uhol približne 45 stupňov.
Nesprávny tlak na pero alebo ceruzku môže spôsobiť až „pisársky kŕč“. Ten vzniká presilením slabších svalov na chrbte ruky a ochabnutím svalstva na spodku ruky. Vzniká i vtedy, ak žiak pre celkovú napätosť svalstva sťahuje ukazovák od hrotu pera, prehýba kĺb medzi jeho prvým a druhým článkom a vyvíja tak veľký tlak na rúčku pera.
Aby sme viedli deti k správnemu držaniu, je vhodné zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu čo znamená, že v hornej tretine je tzv. trojuholníkový tvar. Ten poskytuje tri plochy pre správne držanie pera alebo pastelky.
Po nástupe do 1. triedy píšu deti najskôr ceruzou (vhodná je ceruza tvrdosti č. 2). Po odľahčení ruky prechádzajú na písanie perom. Kým sa tak stane, prebieha tzv. prípravné obdobie, kedy sa dieťa pripravuje na pekné písanie uvoľnením ruky pomocou rôznych uvoľňovacích cvikov. Pre tieto cviky sú vhodné písacie a kresliace potreby, ktoré nemajú príliš tvrdý hrot - voskové pastelky, fixky, ale aj štetce. Tie zvlášť u detí, ktoré na písacie potreby príliš tlačia.
Nová pomôcka pre 1. ročník ZŠ je obojstranná stierateľná tabuľka s pomocnými čiarami na výučbu a nácvik písania.
Palec drží, prostredník podopiera a ukazovák je položený ľahko zhora. Nesprávne držanie - štipkovité držanie s palcom.
Aby sme viedli deti k správnemu držaniu, je vhodné zvoliť písacie potreby s ergonomickou zónou úchopu čo znamená, že v hornej tretine je tzv. trojuholníkový tvar. Ten poskytuje tri plochy pre správne držanie pera alebo pastelky. Po nástupe do 1. triedy píšu deti najskôr ceruzou (vhodná je ceruza tvrdosti č. 2). Po odľahčení ruky prechádzajú na písanie perom. Kým sa tak stane, prebieha tzv. prípravné obdobie, kedy sa dieťa pripravuje na pekné písanie uvoľnením ruky pomocou rôznych uvoľňovacích cvikov. Pre tieto cviky sú vhodné písacie a kresliace potreby, ktoré nemajú príliš tvrdý hrot - voskové pastelky, fixky, ale aj štetce. Tie zvlášť u detí, ktoré na písacie potreby príliš tlačia.
Správny sklon písma - správny sklon písma sa uvádza 75°, ale akceptovateľný je v rozmedzí 60° - 90°.
Hlavnou zásadou, ktorou by sa mal rodič riadiť pri písaní domácich úloh je nedávať dieťaťu písať práce na nečisto - teda napísať úlohu najskôr na papier, resp. do cvičného zošita a potom to prepísať do zošita. Dôvod je jednoduchý: dieťa si pri „cvičnom“ písaní unaví ruku a vlastné písanie do školského zošitu je preň veľmi náročné a písmo je menej úhľadné. Domáca úloha z písania by mala byť písaná po krátkej príprave, ktorá spočíva v uvoľňovaní ruky ľahkým precvičovaním, zopakovaním si tvaru osvojovaného písmena - dieťa si vyskúša správny tvar napr. na stierateľnú tabuľku a potom píše do školského zošita.
Prvou a dnes už veľmi známou zásadou je, že ľaváka nepreúčame na pravú ruku! Ďalej nie sú potrebné žiadne odlišné prípravy. Pre písanie ľavou rukou platia rovnaké všeobecné zásady správneho písania ako pre praváka. Pri správnom držaní smeruje koniec pera k ľavému ramenu. Pokiaľ dieťa píše pekne, ale vedie ruku nesprávne, je potrebné držanie rešpektovať a zamerať sa na priebežné uvoľňovanie ruky.
Uvoľňovacie cviky a precvičovanie
Ak dieťa máva bolesti ruky pri písaní, skôr než začne písať, malo by si precvičiť rameno, lakeť i zápästie. Môže krúžiť rukami, kresliť rukou vo vzduchu kruhy, vlny, krúžiť zápästím, zovrieť prsty do päste, prstami napodobňovať dážď.
Dieťa by malo pristupovať k písaniu ako k radostnej činnosti. Pre úspešné písanie je preto veľmi dôležitá motivácia dieťaťa k tejto činnosti. Pred samotným začiatkom písania je vhodné, aby si dieťa precvičilo ruku a uvoľnilo tak svaly, ktoré sú zapojené do písania.
Dieťa cíti v ruke tvrdú kocku, a teda aj tvrdú spoluhlásku a naopak v mäkkej kocke cíti mäkkú spoluhlásku. Školák si tak prepája sluchový vnem aj s hmatom.
Precvičujte jemnú motoriku. Napríklad skladajte spolu kocky, Lego, puzzle, navliekajte korálky, vyšívajte, strihajte, modelujte z moduritu, kreslite, obkresľujte, kreslite kriedami na chodník, využívajte prstové farby a podobne.
Nácvik tvarov písmen. Samozrejme, precvičujte s dieťaťom ceruzkou na papier, ale okrem toho skúste aj iné metódy. Hrajte sa spolu. Dovoľte dieťaťu kresliť písmená prstom do vzduchu, do jemného piesku, do hliny, modelujte písmenká z drôtu alebo z plastelíny. Vystrihnite si spoločne písmenká z papiera a zahrajte si bábkové divadlo. Do detskej izby prilepte na stenu veľký papier a dovoľte deťom písať aj tam.
Rozvíjanie sluchovej analýzy a sluchovej syntézy. Sluchová analýza a syntéza sú dôležité pri písaní diktátov. Pri diktáte musí dieťa sluchom rozlíšiť jednotlivé hlásky v slove. Slovo si musí rozdeliť na hlásky a naspäť zložiť. Keď to nedokáže, komolí slová, vynecháva písmenká alebo ich zamieňa. Povedzte dieťaťu nejaké slovo a povedzte mu, aby vám ho rozložilo na hlásky. Skúšajte to aj naopak. Povedzte mu písmenká a nech z nich utvorí slovo. Alebo mu hovorte slová a dieťa má povedať, na ktorú hlásku slovo začína alebo končí. Trénujte odlišovanie dlhých a krátkych slabík. V druhom ročníku by malo dieťa vedieť odlíšiť tvrdú a mäkkú spoluhlásku.
Rozvoj zrakového vnímania. Keď si dieťa pletie písmená, môže to byť spôsobené aj nedostatočne rozvinutým zrakovým vnímaním. Skúste s dieťaťom hľadať rozdiely na dvoch podobných obrázkoch. Alebo mu povedzte, aby pospájal bodky v podobe obrázka. Takéto obrázky sa nachádzajú v rôznych časopisoch. Rozstrihnite obrázok a povedzte dieťaťu, aby ho poskladalo. Potom sa vymeňte, dovoľte dieťaťu, aby rozstrihalo ono obrázok pre vás. Neskôr môžete rozstrihovať aj slová. Skladajte puzzle alebo kocky podľa predlohy. Na kartičky si pripravte podobné slová, napr. SUD-SÚD, MRAK-ZRAK, PLOT-PLOD, ukážte ich dieťaťu a povedzte mu, aby hľadalo rozdiely. Alebo mu povedzte, aby farebne v texte vyznačovalo hlásku podľa vášho zadania.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Čo robiť, keď sa objavia vážnejšie problémy? Najprv treba zistiť, aký problém dieťa má. Nemôže si spomenúť na nejaké písmená? Pletie si písmenká? Píše pomaly? Píše nečitateľne? Na precvičovanie by malo stačiť 10-15 minút denne.
Ak problémy s písaním aj napriek precvičovaniu pretrvávajú niekoľko mesiacov, bolo by vhodné zájsť s dieťaťom do pedagogicko-psychologickej poradne.
Grafomotorické zručnosti dieťaťa je treba, tak ako všetko, rozvíjať postupne. Pokiaľ by sme ho mali sedieť za stolom a písať nútiť, nedocielime nič. Nie je do kreslenia nútené, t.j. Naopak, je do kreslenia povzbudené, t.j. „Pozri akú peknú mačičku som nakreslila, no nemá sa s čím hrať.. čo by si jej dokreslil? Loptičky? Klbká?
Dáta z posledných rokov hovoria jasne - grafomotorika a jemná motorika detí sa zhoršuje. Prečo? Tých odpovedí je vždy veľa. Ja ako špeciálny pedagóg - diagnostik to nevnímam ako dôvod odkladu školskej dochádzky, ale rodičom vždy vysvetľujem, že je to veľmi veľká a potrebná súčasť školskej zrelosti. Musíme si uvedomiť, že jemná motorika sa neprecvičuje tak, ako kedysi. V minulosti sa prirodzene rozvíjala hrami a my ako deti sme boli oveľa viac vonku, oveľa viac sme pracovali v záhradách a aj hry a hračky boli oveľa viac cielené na rozvoj jemnej motoriky. Tým nechcem povedať, že deti v súčasnej dobe sú slabšie. Majú ale úplne iné kvality a schopnosti, ako sme mali my v ich veku. Kde by dieťa pred 20 rokmi vedelo ovládať tablet alebo mamine nastaviť mobil a aplikácie?
Je skupina detí, u ktorej máme vývinové poruchy učenia, konkrétne dysgrafiu, kde sú zasa iné dôvody na to, že dieťa nechce písať. Neplatí, že čím viac takéto dieťa píše, tým si na to viac zvykne. Ale ako hovorí jeden môj obľúbený klient, že z neho bude doktor a oni môžu písať škaredo a môžu písať na počítačoch. Takže nič si z toho nerobte.
Pri narušenej komunikačnej schopnosti, ak máme logopedický problém, pre mňa je to vždy dôvod na odklad školskej dochádzky. Možno sa za to budú maminy na mňa hnevať. Ak je však narušená komunikačná schopnosť alebo problém s vyslovením nejakej hlásky či hlások, veľmi by som potom rodičov prosila, aby deti ešte nechali v materskej škole a trénovali správnu reč.
V čom môže byť problém? Ak hovoríme o tých najčastejších logopedických problémoch ako rotacizmus, sigmatizmus, teda že dieťatko nevyslovuje r, alebo s alebo l, k..., to znamená, že v centrálnej nervovej sústave nie sú poprepájané určité oblasti. Väčšinou sú to oblasti, ktoré majú na starosť tzv. intermodalitu, teda prepájanie, že ja viem, že písmenko m graféma znie ako m fonéma. A toto sa mi v mozgu spojí. Pri logopedických ťažkostiach, ak dieťa nevie povedať určité písmenko, sa automaticky stáva, že ho dieťa nevie ani napísať. Toto sú časté obavy maminiek.
Dysgrafia je špecifická porucha písania. Pramení najčastejšie z neorganizovanosti a neadekvátneho fungovania mozgu. Ďalšou príčinou môže byť porucha priestorovej orientácie, vtedy nevie odhadnúť či to čo píše na papier, sa tam zmestí. Dysgrafia sa prejavuje v rôznych formách, môžeme hovoriť o ľahkej alebo ťažšej forme. Od mamičiek často počujeme „To nevadí, časom z toho vyrastie!“ Z niektorých porúch sa nedá vyrásť, dokážeme ich riešiť, zlepšiť, eliminovať, ale nie úplne odstrániť. Za ďalšiu príčinu vzniku dysgrafie považujem zlú výslovnosť/rečovú poruchu, a to najmä ešte počas materskej školy. Najčastejšie sú to písmená d-t, b-p, š-s, š-č, s-c. Napríklad namiesto správne povie šprávne alebo namiesto ešte povie este. Na vzniku dysgrafie sa podieľa najmä grafomotorika. Nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní.
Písmo dieťaťa s dysgrafiou, je veľmi ťažko čitateľné, často až nečitateľné, aj napriek jeho veľkej snahe. Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda. Majú problém v zrakovo-motorickej integrácii. Písanie vyžaduje spoluprácu oči-ruka. Dysgrafia ide často ruka v ruke s dysortografiou (porucha pravopisu). Predstavte si, že dieťa, ktoré má problém s držaním pera, procesom písania, dodržiavania správneho tvaru písmen, musí ešte dávať pozor na pravopis.
Ak aj napriek neustálemu precvičovaniu dieťa nepíše pekne, nemá cenu stále dookola odpisovať stále ten istý text. Čím je dieťa unavenejšie, tým horšie text napíše. Pri písaní môžu pomôcť aj pomocné linky, ktoré dieťaťu môžete do zošita narysovať. Jedna linka môže byť pre veľké písmená, druhá linka môže byť pre malé písmená. Učte dieťa po sebe text kontrolovať a prečítať si ho.
Špeciálna pedagogička Svetlana Síthová zdôrazňuje dôležitosť priestorovej orientácie pre grafomotoriku. Ak dieťa nemá dobre rozvinutú priestorovú orientáciu v priestore, nebude ju mať ani na papieri. Potom sa deťom stáva, že nám píšu zrkadlové písmenká, zrkadlové číslice, alebo že všetko otáčajú.
Pre správne písanie je dôležitá aj správna poloha písanky pri písaní. Správny sklon písma sa uvádza 75°, ale akceptovateľný je v rozmedzí 60° - 90°.
Svetlo dopadá na písaciu plochu u pravákov zľava a u ľavákov sprava. Svetlo by nemalo byť príliš intenzívne, aby dieťa neoslňovalo alebo mu nepoškodilo zrak. Zároveň by mal byť zvolený taký zdroj svetla, ktorý vhodne podáva farby. Kvalita prírodného svetla sa nedá ničím nahradiť, a preto sa musíme snažiť maximálne ho využiť. Pokiaľ už denné svetlo nie je dostatočné, musíme si pomôcť svetlom umelým. Na písanie sa odporúča hodnota intenzity osvetlenia 500 lx. Táto hodnota nám dáva istotu zrakovej pohody dieťaťa a nepoškodenie jeho zraku zlým osvetlením.
Doba písania by nemala na začiatku školskej dochádzky presahovať 10 minút (v predpísaných zošitoch formátu A5 sú to 4 riadky). S postupom školskej dochádzky a s vekom dieťaťa sa doba písania úmerne zvyšuje.
Pri správnom držaní smeruje koniec pera k ľavému ramenu.
Je dôležité zdôrazniť, že spolupráca učiteľ-rodič-odborník je kľúčová pre pozitívnu zmenu u dieťaťa.
Závažná chyba rodičov pri výchove detí. Ako vychovať šťastné dieťa?
