Slovensko po roku 1989 prebralo z vyspelých západných spoločností popri politickom, ekonomickom a kultúrnom modeli taktiež vzorce demografického správania. Klesla sobášnosť, pôrodnosť i potratovosť, a zároveň vzrástla rozvodovosť a podiel detí narodených mimo manželstva. Vyspelé západné štáty Európy zaznamenali tieto zmeny v demografickom vývoji už v polovici 60. rokov 20. storočia, hoci v niektorých ukazovateľoch sa mierne líšia. Základným spoločným trendom v Európe je pokles pôrodnosti až pod záchovnú úroveň, ktorá je potrebná na zachovanie počtu obyvateľov bez migrácie. Najprv pôrodnosť klesla pod úroveň 2,1 dieťaťa na ženu v polovici 60. rokov v Škandinávii, následne v západnej Európe (napríklad Nemecko) a na prelome 70. a 80. rokov aj v južnej Európe. Pôrodnosť nad záchovnou úrovňou nemal vlani žiadny štát EÚ. Na Slovensku dosiahla minulý rok pôrodnosť hodnotu 1,57 dieťaťa na ženu, pričom priemerne viac ako 2 deti na ženu sa u nás narodili naposledy v roku 1988.
Vlani sa na Slovensku narodilo rekordne málo detí - v prepočte na 100-tisíc obyvateľov sme dosiahli historicky najnižšie hodnoty za posledných sto rokov. Štatistický úrad tento trend vysvetľuje najmä zníženou pôrodnosťou. Vlani sa totiž narodilo len o niečo viac ako 46-tisíc detí, pričom zomrelo takmer 54-tisíc ľudí. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale aj za posledných 100 rokov,“ vysvetlila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva štatistického úradu Zuzana Podmanická. Z dlhodobého hľadiska pôrodnosť kulminovala po druhej svetovej vojne a koncom 70. rokov minulého storočia. Vtedy sa rodilo viac ako stotisíc živých detí ročne. Dnes ich je o viac ako polovicu menej. V roku 2023 po prvýkrát klesol počet narodených detí pod 50-tisíc, a ako ukazujú najnovšie dáta, nešlo iba o jednorazovú záležitosť. Nad túto hranicu sa totiž počet pôrodov nedostal ani vlani.
Menej a menej detí sa bude rodiť aj nasledujúce desaťročia a na Slovensko to bude mať zásadný dosah. Podľa ich prognóz do roku 2050 až 2060 počet narodených detí za rok klesne na 45-tisíc. Počet detí od 50. rokov minulého storočia na Slovensku postupne pribúdal, až dosiahol vrchol v 70. rokoch. Totalitný režim nedával mladým ľuďom veľký priestor na realizáciu inde než v rodine, vysvetľuje demograf vtedajší generačný boom. Sobáš tesne po škole a hneď na to deti - to bol bežný model. Dodáva, že deti neboli pre ľudí taký zásadný zásah do životnej úroveň ako dnes. „Štát podporoval zakladanie rodín, čím nepriamo vytláčal obyvateľov z verejného života. Odvtedy počet novorodencov stabilne klesal, pričom najrapídnejší pokles nastal v 90. rokoch minulého storočia a zastavil sa až po roku 2001. Postupne sa situácia ustálila a mnohé páry sa rozhodli, že už to nemusia ďalej odkladať. Po prelome milénií tak začalo detí mierne pribúdať, až do roku 2010.
Demograf Branislav Šprocha už vlani uviedol, že jednou z príčin je klesajúca miera plodnosti. Tento trend potvrdzujú údaje z predchádzajúcich rokov, ako aj z iných krajín. V posledných rokoch bol podporený „zvýšenou neistotou, vysokou infláciou, vojnovou krízou na Ukrajine. To všetko ovplyvňovalo ochotu mať deti“, povedal pre Postoj. Úhrnná plodnosť dosiahla v roku 2022 1,57 dieťaťa na ženu, v roku 2023 ďalej klesla na 1,49 dieťaťa na ženu. Naposledy malo Slovensko hodnoty nad úrovňou potrebnou na to, aby sa počet obyvateľstva prirodzeným spôsobom zachoval na rovnakej úrovni, v roku 1988. Ešte dôležitejším faktorom je však podľa Šprochu to, že reprodukčná základňa je čoraz menšia. V 70. rokoch sa rodilo ročne okolo stotisíc detí, približne polovicu tvorili ženy. Na prelome tisícročí to už bolo iba okolo 50-tisíc detí. Takže prirodzene sa znížila aj skupina žien, ktorá môže mať deti a ktorá prichádza do plodného veku práve teraz. Menej žien znamená aj menej detí. Dáta ukazujú aj to, že v blízkom čase nemôžeme očakávať zlepšenie, kohorty dospievajúcich totiž patria medzi tie najmenej početné z celého slovenského obyvateľstva.
Na Slovensku je dôležitým faktorom vyššej plodnosti miera sobášnosti. Viac detí sa tiež rodí v regiónoch s vyšším podielom vidieckeho a rómskeho obyvateľstva. Stupeň urbanizácie, etnické zloženie a religiozita sú podľa Vaňa tri hlavné dôvody regionálnych rozdielov v reprodukčnom a rodinnom správaní. Istú rolu hrá aj životná úroveň. Výrazne nižší vek majú prvorodičky aj v okresoch s vyšším podielom ľudí žijúcich v sociálne vylúčených komunitách.
Vlani bol priemerný vek prvorodičiek na Slovensku 28 rokov - o 6 rokov vyšší ako pred 30 rokmi. S klesajúcou krivkou pôrodnosti zároveň stúpa vek prvorodičiek. Priemerný vek žien, ktoré vlani porodili svoje prvé dieťa, bol viac ako 28 rokov. To je výrazný rozdiel oproti minulosti, napríklad na začiatku 90. rokov bol priemerný vek prvorodičiek 22,5 roka. No medzi prvorodičkami možno pozorovať regionálne rozdiely: kým vek prvorodičiek v mestách bol vlani 29 rokov, v ostatných obciach to bolo 27 rokov. Najvyšší vek majú prvorodičky v Bratislave, a to 32 rokov. V okresoch na strednom a východnom Slovensku je vek žien pri prvom dieťati oveľa nižší - v Námestove, Brezne či Bardejove je to 26 rokov, ešte menej je to v Kežmarku, Medzilaborciach či vo Vranove nad Topľou. Najnižší vek dosahujú prvorodičky v okrese Gelnica, a to menej ako 23 rokov.
Marta (jej meno sme zmenili, aby zostala v anonymite) mala 37 rokov, keď si od gynekologičky vypočula vetu, ktorá znela ako verdikt: „Nebudete môcť mať deti.“ Test ukázal, že má už veľmi málo kvalitných vajíčok, a síce sa môže o dieťa pokúšať, bol by však zázrak, ak by sa to podarilo. Keďže sa k tomu pridali aj gynekologické problémy, začala to byť naliehavá otázka - buď teraz, alebo nikdy. Pochádza z Bratislavy a má dobrú prácu v korporáte, vďaka ktorej si aj popri hypotéke na byt dokázala sporiť. Materstvo však neodkladala pre kariéru. „Deti som chcela vždy, už od vysokej školy. Kedykoľvek by to bolo prišlo, bola by som šťastná,“ hovorí. „Rada pracujem, ale nemala by som ani na chvíľu problém odísť na materskú. Spätne vyhodnocuje, že problém bol inde. Mala niekoľko vážnych vzťahov. „Mala som romantickú predstavu, že chlap príde a povie - poďme mať dieťa. Nechcela som nikoho tlačiť, a preto som čakala a čakala,“ opisuje Marta. S jedným priateľom bola vyše desať rokov a tému dieťaťa neotvorila. „Myslela som si, že chlap by mal požiadať o ruku, navrhnúť debatu o deťoch. Ilustračné foto. Ani jeden z mužov, na ktorých natrafila, sa do záväzku nehrnul. „Dnes už viem, že ak to žena chce, musí o tom hovoriť. Keď sa o tom rozprávala s kamarátkami, bola prekvapená, koľko z nich jej slová potvrdilo. Až správa od gynekologičky, že nebude mať deti, ju prinútila prejaviť sa vo vzťahu. „Nestretlo sa to s veľkým nadšením, ale ani s odsúdením. Začali sme to proste riešiť,“ hovorí. Marta mala svojho syna ako 40-ročná, patrí tak medzi staršie prvorodičky na Slovensku. „Moja mama ma porodila, keď mala 32 rokov, vtedy jej všetci hovorili, aká je už stará. Ja to dnes vôbec necítim,“ hovorí. So synom chodí v Bratislave na rôzne cvičenia a tvrdí, že matky sú v rovnakom veku, možno o pár rokov mladšie. „Hovorili mi, že ma lekári budú volať geriatrická matka alebo ma tlačiť na cisársky. Vo svojom okolí si všíma, že ženy po tridsiatke ešte stále nad deťmi nepremýšľajú s tým, že na to majú čas „Mám dojem, že okolie oveľa menej rieši to, prečo ešte 35-ročná žena nemá dieťa. Ženám to ani nenapadne riešiť,“ hovorí. „Nevedela som, že počet vajíčok klesá. Netvoria sa mi znova ako spermie? Ešte aj v 34 rokoch som si hovorila, že mám kopec času,“ hovorí.
Aj keď sa na Slovensku rodí menej detí, plodnosť žien v posledných rokoch ostáva stabilná a demografi predpokladajú, že by nemala klesať ani v budúcnosti. Keďže však do reprodukčného veku bude prichádzať menej žien, narodených detí bude aj tak ubúdať. „Čaká nás obdobie zhruba desiatich rokov, keď na Slovensku budeme mať každý rok menej detí. Aby sa slovenská populácia začala zvyšovať, rodiny by museli mať viac ako jedno či dve deti. To však demografi neočakávajú. „Robíme si aj teoretické scenáre s plodnosťou dve deti v priemere na ženu, ale taká situácia určite nenastane. Slovenská spoločnosť je podľa neho väčšinovo nastavená aspoň na jedno dieťa. „Partneri už nechcú mať tri deti, to je pre nich priveľa.
Demograf vytvoril aj pravdepodobné scenáre vývoja slovenskej populácie až do roku 2100. Najpravdepodobnejší scenár (v grafoch označený zelenou farbou) ráta s tým, že počet obyvateľov klesne o 763-tisíc osôb, teda o 14 percent. Počet obyvateľov by mal stabilne klesať až do roku 2080, potom by sa mal pokles zmierniť. V tomto scenári počíta demograf s tým, že plodnosť žien sa zvýši na 1,8 dieťaťa na ženu. V ďalšom scenári Vaňo predpovedá prirodzený prírastok do roku 2100 - ide o rozdiel medzi počtom narodených a zomretých ľudí. Prírastok obyvateľstva by mal podľa najpravdepodobnejšieho scenára do roku 2035 klesať, a potom stagnovať až do roku 2060. V druhej polovici 21. storočia by sa však mal trend otočiť - obyvateľov by malo pribúdať. Je za tým najmä postupné vymieranie silných ročníkov z 80. Demografi majú aj pesimistické scenáre, a to ak by sa plodnosť žien nezvýšila, ale klesla. Spolu s málo početnou generáciou matiek by potom populácia v nasledujúcich desaťročiach klesala zásadnejšie.
Populačné starnutie a nárast podielu obyvateľstva v dôchodkovom veku bude predstavovať veľkú zaťaž pre verejné financie v celej EÚ. Na Slovensku na konci roka 2024 žilo 5 419 451 obyvateľov, čo je o 5200 menej ako rok predtým. V roku 1993 začínalo s viac ako 5,36 milióna obyvateľov. V nasledujúcich rokoch až na zopár výnimiek obyvateľstvo rástlo, až dosiahlo 5,46 milióna obyvateľov v roku 2021. Rastúci trend sa však zlomil a od roku 2021 sa počet obyvateľov každým rokom znižuje. V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky.
Mladí ľudia vo výraznej miere odchádzajú do zahraničia a dlhodobé pozorovania ukazujú, že sa vracia iba polovica. Martina Strečanská odišla študovať medicínu do Brna, kde sa spoznala so svojim manželom, tiež Slovákom. Po škole sa už spolu nevrátili na Slovensko - prácu si našli v Nemecku, kde si založili aj rodinu. Dôvod bol jasný: nazbierať skúsenosti a postaviť sa na vlastné nohy aj finančne. Spomína si, že v roku 2010 im ako začínajúcim lekárom na Slovensku ponúkali plat okolo 460 eur v hrubom. „S tým by sme sa asi ďaleko nedostali, keďže sme boli rozhodnutí, že si rodinu chceme založiť skoro. Nezdedili byt po príbuzných, alternatívou nebolo ani bývať u rodičov. „Išli by sme do podnájmu, no ani to neviem, ako by sme z platov vykryli. Popri troch deťoch jej trvalo urobiť atestáciu v Nemecku približne trinásť rokov a aj to najmä vďaka flexibilným úväzkom, popri deťoch mohla pracovať na skrátený úväzok. Materská trvá v Nemecku iba rok, potom príspevok rodičom skončí. Za tieto služby musia rodičia platiť a rezervovať si ich už pri pôrode, aby mali isté miesto. Martina mala deti v jasličkách už po roku, no niekoľko prvých mesiacov tam boli iba štyri či päť hodín denne. Martina nevie, či by sa mohla po roku vrátiť do práce - aspoň na čiastočný úväzok - aj na Slovensku. „Jasličiek tu nie je veľa a aj tých zopár je drahých. A do väčšiny škôlok vám vezmú dieťa až vtedy, keď je odplienkované, čo trvá aj viac ako dva roky,“ hovorí. Keby mala mať atestáciu a tri deti na Slovensku, pochybuje, že by to stihla so skráteným úväzkom do štyridsiatky. Slovensko podľa nej neuľahčuje ženám rozhodnutie mať viac detí a zároveň to skĺbiť s prácou. „Akonáhle sa rozhodnete pre viac detí a zrátate si materskú tri krát tri roky, je to veľmi dlhá doba,“ hovorí. „Zásadne to ovplyvní pracovné skúsenosti. Aj sebadôveru ženy, na čo má a na čo nemá. Podľa nej by žena mala mať ako matka možnosť voľby pracovať toľko, koľko to rodine vyhovuje. „A nie byť buď tri roky iba doma, alebo naopak, mať 40-hodinový pracovný týždeň. Slovensko malo šťastie, že táto rodina nebola tradičným príkladom odlivu mozgov, ktorý sa zo zahraničia domov nevráti. Po trinástich rokoch života v Nemecku sa Martina s manželom vrátili, no Slovensko im návrat iba sťažilo.
Aké sú hlavné príčiny toho, že sa na Slovensku stále rodí menej detí? Medzi hlavné patrí to, že pomaly vyprcháva generačný efekt, keď si silné populačné ročníky zo 70. a 80. rokov zakladali rodiny. „Keď tieto ročníky prišli do reprodukčného veku, darilo sa ekonomike a boli priaznivé vyhliadky rastu životnej úrovne a celkovej ekonomickej konvergencie,“ vysvetľuje ekonómka Lucia Šrámková. Terajší však mladí ľudia tieto pozitívne faktory nezažívajú. Podľa Šrámkovej je výrazným faktorom práve pokles životnej úrovne. Dvojciferná inflácia v roku 2022 a 2023, pokles reálnych miezd dva roky po sebe a negatívny vplyv na kúpyschopnosť domácností. „Mladé páry pozerajú dopredu. Konsolidácia podľa nej zasiahne mladé rodiny, pretože ich potreby nie sú len o potravinách. K poklesu životnej úrovne sa v uplynulých dvoch rokoch pridalo aj zdraženie hypoték. Problém však majú predovšetkým páry, ktoré na hypotéku nedosiahnu, tvrdí Šrámková. Pripomína, že Slovensko má v rámci EÚ druhý najvyšší priemerný vek mladých ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti s rodičmi. „Absencia dotovaného nájomného trhu je kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje správanie mladých rodín,“ tvrdí. Podľa Šrámkovej je problém najmä v tom, že konsolidácia nepriniesla žiadne opatrenia na to, aby slovenská ekonomika rástla. „Slovensko stagnuje, prestali sme dobiehať životnú úroveň bohatších krajín. Ak nezačneme implementovať prorastové politiky, tak sa vo výške platov a kúpyschopnosti ďalej neposunieme,“ vysvetľuje.
Klesajúca pôrodnosť aj rastúci vek prvorodičiek je trend aj v zahraničí. Slovensko zatiaľ patrí ku krajinám, kde je vek prvorodičiek napriek nárastu pomerne nízky. Podľa demografa však na tom nie sme demograficky až tak dobre. Oproti iným krajinám máme príliš nerovnomernú vekovú štruktúru obyvateľstva, ktorá nám spôsobuje problémy. Ide najmä o populačné vlny v 40. a 50. rokoch, potom v 70. a 80. „Extrémne nerovnomerná veková štruktúra spôsobuje pr...
Nikto sa nepozastavuje nad tým že Szijjártó mal byť odpočúvaný spravodajskou službou členského štátu
Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza, že na konci roka 2024 žilo na Slovensku 5 419 451 obyvateľov, čo predstavuje medziročný pokles o viac ako 5200 osôb. Tento pokles je výsledkom najmä prirodzeného úbytku obyvateľstva, keďže počet zomretých (takmer 54 000) prevýšil počet narodených (niečo viac ako 46 000). Ide už o piaty rok po sebe, kedy Slovensko zaznamenáva prirodzený pokles obyvateľstva, pričom hodnota tohto poklesu je druhá najvyššia v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Hrubá miera pôrodnosti dosiahla bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii SR, ale aj za posledných 100 rokov.
Celkový počet obyvateľov ovplyvnila aj migrácia. Úrad poukázal na to, že počet prisťahovaných naďalej prevyšoval vysťahovaných z krajiny, no nedokázal eliminovať prirodzený úbytok obyvateľstva. V porovnaní s okolitými krajinami je pozícia Slovenska dosť nelichotivá. Aj keď sa predpokladá pokračovanie procesu predlžovania života, v dôsledku značných vekových disproporcií budeme svedkami rastúceho počtu úmrtí.
Demografovia predpokladajú, že počet obyvateľov bude naďalej klesať. Najpravdepodobnejší scenár ráta s poklesom počtu obyvateľov o 14 percent do roku 2100. V tomto scenári sa predpokladá zvýšenie plodnosti žien na 1,8 dieťaťa na ženu. Pesimistickejšie scenáre predpokladajú ešte výraznejší pokles populácie, v prípade nízkeho scenára plodnosti by počet obyvateľov mohol v roku 2080 dosiahnuť približne 4 milióny.
Proces demografického starnutia v najbližších desaťročiach nedokážeme zvrátiť. Veľmi málo reflektovaný je však aj meniaci sa aspekt týchto osôb. Je totižto nutné vnímať, že minulí, súčasní a budúci seniori nebudú tie isté skupiny z rôznych uhlov pohľadu. Národná populačná prognóza do roku 2080 očakáva v najbližších desaťročiach zrýchlenie populačných úbytkov v dôsledku predovšetkým zvyšujúcej sa prevahy zomretých nad narodenými. Proces migrácie bude tento vývoj len veľmi obmedzene zmierňovať.