Tento článok sa venuje rôznym aspektom života a kariéry Michala Šiplaka, od jeho futbalových začiatkov a pôsobenia v poľskej Cracovii Krakov, cez úvahy o alternatívnych spôsoboch výživy a ich vplyve na zdravie, až po hľadanie domova a vnútorného ukotvenia.
Futbalová Cesta Michala Šiplaka
Michal Šiplak, rodák z Bardejova, je talentovaný futbalista, ktorý sa stal posilou poľskej Cracovie Krakov. Jeho rozhodnutie pre Cracoviu bolo ovplyvnené viacerými faktormi, vrátane šance napredovať v kariére, uznávaného trénera Michala Probierza a skvelých fanúšikov. Hoci mal aj iné ponuky, Cracovia bola pre neho najlepšia voľba. Rokovania o prestupe prebehli rýchlo a profesionálne.
V Cracovii sa stretol s viacerými Slovákmi, s ktorými si vytvoril dobrú partiu. Pomáhajú mu so začlenením sa do tímu. Jeho cieľom je odovzdať pre mužstvo maximum a umiestniť sa v tabuľke čo najvyššie. Hoci v prvom kole bol medzi náhradníkmi, pracuje na tom, aby presvedčil trénera o svojich kvalitách a nastupoval od začiatku zápasu.
Šiplakove futbalové začiatky sú spojené s Bardejovom, kde trénoval pod vedením trénera Mikuláša Čeča. V lete 2014 odišiel do Slovana Bratislava, kde zažil pekné chvíle a získal majstrovský titul v kategórii U-19. Pôsobenie v Slovane hodnotí pozitívne, hoci si to po prechode k A-mužstvu predstavoval trochu inak. V Zemplíne Michalovce stabilne hrával a dostal sa do ligovej "Hitparády talentov". Fortuna liga je podľa neho výborný odrazový mostík pre mladých hráčov.
Jeho cieľom je pravidelne hrávať v klube a dostať sa do kádra slovenskej "21". Konkurencia je vysoká, ale ide krok po kroku a reálne sa na to pozerá. Pred rokom by si ani nepomyslel, že bude v Cracovii. Stále má len 21 rokov a kariéru pred sebou.
Úvahy o Alternatívnych Spôsoboch Výživy
Tento článok sa zaoberá aj problematikou alternatívnych spôsobov výživy a ich potenciálnymi rizikami. Autorka zdôrazňuje, že neverí, že niektoré z týchto moderných postupov nemôžu fungovať, ale zároveň varuje pred nekritickým nasledovaním výživových extrémov, ako sú keto, raw alebo vegánstvo.
Odborníci v oblasti ľudského tela, zdravia a biochémie by mali byť opatrní pri dôverovaní vzorom, ktorí nie sú odborníkmi, ale iba interpretujú štúdie a články tak, aby to zapadalo do ich filozofie. Títo ľudia sú často zruční v obchodnom remesle, práci so sociálnymi médiami a komunikácii na profesionálnej úrovni.
Skutočné nebezpečenstvo alternatívnych spôsobov výživy nevyplýva z toho, že by nefungovali alebo boli nebezpečné pre každého. Low-carb stravovanie môže pomôcť niektorým pacientom s diabetom a keto diéta môže pomôcť ľuďom schudnúť. Problém nastáva, keď sa málokto pozerá ďaleko do budúcnosti a rozmýšľa, čo bude, ak sa mu to nepodarí dodržať.
Propagátori daného životného štýlu majú najväčšiu motiváciu zotrvať, pretože si na ňom vystavali kariéru. Napriek tomu aj v ich radoch nájdeme takých, ktorí s daným extrémom skončili. Mnohí propagátori keto stravovania prešli na miernejšie low-carb režimy. Jedna známa slovenská „raw“ influencerka prestala byť raw a prešla na „obyčajné“ vegánstvo. Známa vegánska influencerka sa priznala, že s vegánstvom musela skončiť kvôli zdravotným problémom.
Psychologické dôsledky nedodržania diéty môžu byť pocity zlyhania a pocity, že ste jeden z mála, ktorý to nebol schopný dodržať. V krajných prípadoch môže dôjsť k závažným nutričným deficitom. Veľmi vyhrotenou situáciou je prípad 44 ročnej ženy, ktorá neuspela na paleo diéte a prechod z jedného extrému (low-carb) do druhého extrému (high-carb) jej spôsobil vážny stav, tzv. V komunitách alternatívnych spôsobov výživy sa nachádza desivé množstvo anorektikov, bulimičiek či ľudí trpiacich ortorexiou. Ľudia sú strašení lepkom, používajú sa slová ako „nebezpečné jedy“ v súvislosti s potravinami a vyvoláva sa strach z konzumácie sacharidov. Neustále sa otvára problematika GMO, pesticídov, toxínov, hoci v skutočnosti nie sú v tejto tematike odborníkmi. Ľudia majú strach a ponúkajú sa im riešenia, síce „trochu drahšie“ riešenia, ale ten strach, ktorý sa v nich vytvorí z konzumácie bežnej stravy je taký veľký, že v okamihu, keď si produkty pridávajú do nákupného košíka, sú presvedčení, že inej cesty niet.
Pri propagovaní alternatívneho životného štýlu sa dáva do protikladu iný extrém - ten najhorší odtieň bežného stravovania sa. Vyzdvihuje sa vysoká spotreba cukru, nekvalitných tukov, časté návštevy fast foodov, „rýchly“ životný štýl plný polotovarov, nadmerná spotreba alkoholu. Úprava stravovania a životného štýlu môže byť oveľa pozvoľnejšia, nemusí zahŕňať žiadne extrémy a tým pádom nezahŕňa ani toľko rizík spojených s jej nesprávnym dodržiavaním alebo náhlym ukončením.
Mnohé stránky sú iba jeden veľký negativizmus (ak ma nebudete počúvať, ochoriete, ak budete jesť toto, zomriete, všetci sme chorí, strava je nekvalitná, naše telo sa nevie ani samo detoxikovať) zabalený do premotivovaných a navonok pozitívnych sloganov.
Hľadanie Domova a Jedinečnosti
Článok sa dotýka aj témy domova a hľadania vlastnej jedinečnosti. Domov nás uzemňuje a dáva nám pocit, že niekam patríme. Domov nie je len fyzické miesto, ale aj vzťahy. Je to o dostávaní a odovzdávaní, o chutiach, vôňach, dotykoch a emóciách. Domov môžeme vnímať v meste, v lese, alebo dokonca na celej našej planéte. Je to vtedy, keď máme pocit stotožnenia, pocit, že tam patríme a že sa o ten domov staráme.
Domov je miesto, kde cítime nielen spolupatričnosť s inými, ale aj objavujeme seba samých. Láskavosť je výzva a skrýva sa za ňou náš vlastný egoizmus. Je to cesta po hrane a naša základná podstata. Láskavosť je, keď si neubližujeme navzájom, keď neubližujeme iným, a tiež, keď neubližujeme sebe samým. Predpokladom láskavosti je ocenenie druhých. Negatívny zážitok je vzťah, aj keď negatívny, ale máte s čím robiť. Ľahostajnosť je neprítomnosť vzťahu.
Strach potláča všetky prirodzené riešenia a berie nám príležitosť vnímať. Človek sa nesmie dať strachom zatlačiť. Keď sa na strach pozriete, svoju situáciu prijmete, keď prijmete seba samých a nehráte sa na niekoho, kým nie ste, začne vo vás klíčiť odvaha začať niečo robiť.
Je dôležité prijať svoju jedinečnosť. Zdraví ľudia majú niekedy tendenciu pozerať sa na ľudí so zdravotným znevýhodnením so skrytými obavami a ľútosťou. Jedinečnosť zdravotne znevýhodnených ľudí môže byť zjavná fyzicky, slovo „znevýhodnený“ ju však akoby limituje, definuje na niečo negatívne, niečo, kde bolo danému človeku ubraté.
Počas rokov praxe vraj pochopila, že svoju jedinečnosť dokážeme prijať len cez svojich rodičov. Ak nás rodičia bezpodmienečne prijmú takí, akí sme, s našou unikátnou, špecifickou zložkou osobnosti, postihnutia alebo geniality, potom aj my ľahšie prijímame samých seba.
V spoločnosti sa často nechávame zatvoriť do škatuliek práve preto, lebo sa bojíme názoru iných. Práve jedinečnosť je však to najobohacujúcejšie, čo v spoločnosti máme. Samých seba totiž spoznávame cez iných ľudí. Keď si nejakú časť tých druhých nepripustíme, ochudobňujeme samých seba o to, čo by sme sa mohli naučiť. Ak sa zatvárame do vlastných bublín a hráme v nich hry, často potláčame to, čo by nám naša nepotláčaná prirodzenosť dovolila zmeniť.
