Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov. Na Slovensku ju upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V praxi ide o situáciu, keď dieťa býva určitý čas u jedného rodiča a následne rovnaký alebo porovnateľný čas u druhého rodiča. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť na návrh jedného alebo oboch rodičov.
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.“), bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“).
Ako funguje striedavá starostlivosť v praxi?
Striedavá osobná starostlivosť je úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času.
Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.
Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.
Rovnako tak možno vymedziť predpoklady striedavej starostlivosti opačne - negatívnym spôsobom. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod.
V rozhodovaní o striedavej starostlivosti by malo byť tiež zahrnuté aj to, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus.
Kľúčové faktory pri rozhodovaní súdu
Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov. Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci. Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov.
Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní súdu. Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože dojčatá a batoľatá majú silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené.
Striedavá starostlivosť vyžaduje, aby rodičia boli schopní vzájomne komunikovať a spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.
Nadradené kritérium pri každom rozhodovaní súdu je najlepší záujem dieťaťa podľa § 5 zákona o rodine. Súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Otázka výživného pri striedavej starostlivosti je často predmetom sporov. Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadňuje príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa a skutočnosť, že obaja rodičia sa o dieťa osobne starajú.
V prípadoch striedavej osobnej starostlivosti sa výživné spravidla neurčuje, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Ak rodičia majú podobné príjmy a trávia s deťmi rovnaký čas, súd výživné neurčí a každý rodič znáša náklady počas svojho obdobia starostlivosti. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. V odôvodnených prípadoch súd môže určiť však i výživné, pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Legislatívny vývoj a prax na Slovensku
Striedavá osobná starostlivosť bola zavedená novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v § 24 ods. 2 uvádza: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. bola podstatou striedavej starostlivosti, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v § 24 ods. 4 uvádza: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné počas zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti neurčí. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí.
Napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť je na Slovensku zákonom upravená od roku 2010, v súdnej praxi stále prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Dôvodom môže byť aj nedostatočná informovanosť a prax súdov, ako aj predsudky a stereotypy v spoločnosti.
Je striedavá starostlivosť o dieťa naozaj dobrým riešením po rozvode rodičov?
Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti
Výhody:
- Dieťa trávi dostatok času s oboma rodičmi, takže obaja zostávajú aktívnou súčasťou jeho výchovy a udržiavajú si s ním silnú väzbu aj zodpovednosť.
- Dieťaťu najviac neškodí samotný rozvod, ale pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi.
- Podporuje rovnoprávnosť oboch rodičov vo výchove dieťaťa.
- Umožňuje dieťaťu zachovať si blízky vzťah s oboma rodičmi, čo môže byť dôležité pre jeho emocionálny vývoj.
Nevýhody:
- Striedavá starostlivosť sa pre dieťa stáva toxickou, ak je sprevádzaná pretrvávajúcou rodičovskou nekomunikáciou, otvorenými konfliktmi či manipulatívnym správaním zo strany rodičov, alebo členov rodiny.
- Dieťa potrebuje stabilné prostredie - školu, škôlku, kamarátov.
- Dieťa sa pravidelne presúva medzi dvoma domácnosťami, ktoré treba vybaviť duplicitnými vecami, napríklad školskými potrebami.
- Rodičia musia koordinovať rutiny, krúžky, choroby a zmeny harmonogramu.
- Môže byť psychicky náročná pre dieťa, najmä ak má problémy s adaptáciou na zmeny.
Podľa skúseností rodinnej mediátorky Švehlákovej funguje striedavá starostlivosť najlepšie, keď rodičia vedia spolupracovať, myslia na dieťa a sú pripravení riešiť problémy pokojne a prakticky. Kľúčom je predvídateľný režim, otvorená komunikácia a stabilné prostredie u oboch rodičov.
Názor dieťaťa pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti
V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.
Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia. Skúma konkrétnu realitu, nie „sľuby do budúcna“.
Záver
Striedavá osobná starostlivosť je na Slovensku zavedená od roku 2010 a predstavuje dôležitý krok k rovnoprávnosti oboch rodičov vo výchove detí. Jej úspešná realizácia však závisí od mnohých faktorov, vrátane ochoty rodičov spolupracovať, primeranej vzdialenosti bydlísk, ako aj od individuálnych potrieb a schopností dieťaťa. Aj keď sa v praxi stále stretávame s určitými výzvami, striedavá starostlivosť má potenciál zabezpečiť deťom po rozvode rodičov stabilné a plnohodnotné prostredie s aktívnou účasťou oboch rodičov.