Materská škola je prvým krokom dieťaťa do sveta vzdelávania a socializácie mimo rodinného kruhu. Kvalitná starostlivosť v predškolskom zariadení má zásadný vplyv na jeho ďalší rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do základnej školy. Tento článok sa zameriava na edukačný program a štandardy, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky pre rozvoj dieťaťa v materskej škole.
Ciele edukačného programu
Naším cieľom je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre prirodzený osobný rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do ZŠ. Ciele materskej školy sú vypracované na základe diskusie pedagogických zamestnancov. Sú výsledkom autoevaluácie materskej školy, ktorej súčasťou je spracovanie zistení z dotazníkov vyplnených pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami materskej školy a rodičmi. Pri ich formulovaní berieme do úvahy aj vyjadrenia detí získané pomocou rozhovorov s nimi, spracovaním výsledkov hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania v materskej škole, analýzou trendov, ohrození aj ponúkajúcich sa príležitostí, analýzou silných aj slabých stránok materskej školy. Cieľom tohto procesu je dosiahnuť vysoký stupeň samostatnosti, získavanie takých kompetencií, ktoré budú schopné uplatňovať v ďalšom živote.
Štátny a školský vzdelávací program
Materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení sa riadia Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v roku 2016. Tento program ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Školské vzdelávacie programy musia byť vypracované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými v školskom zákone. Školský vzdelávací program sa riadi požiadavkami Zákona č. Vychádza z cieľov a zamerania (profilácie) konkrétnej materskej školy. Je základným kurikulárnym dokumentom, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v materskej škole. Predstavuje druhú úroveň vzdelávacích programov, ktorá je pod úrovňou štátneho vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ materskej školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Tvorí základ pre každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa.
Učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu sú jednotlivé vzdelávacie oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Sú rozdelené do mesačných tematických celkov. Úvod plánovania tvoria výkonové štandardy, ktoré učiteľka uplatňuje v priebehu celého školského roka vo všetkých organizačných formách dňa podľa situácie a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti. V jednej materskej škole môže existovať viacero foriem plánovania súčasne. V každej vzdelávacej oblasti je obsah vzdelávania rozpracovaný v podobe vzdelávacích štandardov (výkonových a obsahových). Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných cieľoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k popisu štandardného výkonu dieťaťa. Obsahové štandardy obsahujú základné námety na konkrétnu činnosť, ktorú učiteľka realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy. Pri týždennom plánovaní sa striedajú obe učiteľky v triede. V plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti sa vždy objavia aj štandardy, ktoré nie sú zaradené explicitne v obsahovom celku. Štandardy viazané na konkrétny obsahový celok, sa musia objaviť v pláne počas trvania obsahového celku minimálne raz. Spravidla sa však objavujú aj viackrát na rôznej úrovni. Pri ich zaradení sa vždy prihliada na vzdelávacie potreby detí. Do plánov VVČ začleniť digitálne technológie tak atraktívne, aby zábavne a pritom zmysluplne vplývali na učenie sa dieťaťa. Učiteľka pri plánovaní dbá o vyvážený pomer zamerania činností podľa vzdelávacích oblastí a oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa.
Charakteristika obsahových celkov stručne predstavuje základný tematický rámec, v ktorom sa výchova a vzdelávanie pohybuje. Realizácia jednotlivých celkov nie je časovo obmedzená, témy si učiteľky tvoria alebo volia samé s ohľadom na aktuálne rozvojové potreby detí tak, aby poskytli deťom priestor pre ich zmysluplné učenie sa. Návrhy tém pre učiteľky sú orientačné, majú charakter odporúčaní.
Metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania
Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti je úplne v kompetencii učiteľa. Spôsob, forma, rozsah a časové trvanie plánov výchovno-vzdelávacej činnosti si určuje každá materská škola na prvej pedagogickej rade. Výber metód a konkrétnych učebných materiálov a pomôcok je ponechaný na slobodnom rozhodnutí učiteliek materských škôl. Závisí od obsahu aj organizácie každej konkrétnej vzdelávacej aktivity a samozrejme aj od požadovaných učebných pomôcok, či digitálnych technológií. Učiteľ pri výbere metód vychádza z poznania detí v skupine a pristupuje k nim diferencovane. Rešpektuje osobné učebné tempo dieťaťa jeho učebný štýl. Spomedzi množstva rôznych učebných metód sa v materských školách v dominantnej miere využíva hra. V materských školách sa vytvára priestor na voľnú hru, preferuje sa interaktívne zážitkové učenie.
V praxi materských škôl sa využíva veľké množstvo metodických materiálov, ktorých obsah je v súlade s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Na pomoc učiteľkám boli vypracované metodiky vzdelávacích oblastí štátneho vzdelávacieho programu. V spolupráci so Spoločnosťou pre predškolskú výchovu a Slovenským výborom OMEP, profesijnými združeniami predškolských pedagógov, sa v materských školách úspešne realizujú viaceré projekty a vzdelávacie aktivity. Pravidelne každý rok sa organizujú odborné konferencie. Na týchto konferenciách sa pravidelne zúčastňujú významní odborníci na predprimárne vzdelávanie z okolitých krajín, najmä z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Poľska a Srbska.
Učebné stratégie a metódy výchovno vzdelávacej činnosti majú odporúčací charakter, vyjadrujú typický postup dosahovania výkonových štandardov v rámci obsahového celku. Odporúčané učebné zdroje sú navrhnuté podľa reálnych podmienok a možností materskej školy. Učiteľka ich vhodne dopĺňa podľa aktuálnej dostupnosti.
Školský program a zdravá výživa
Okrem podpory zdravej výživy a životného štýlu, má Školský program za cieľ zvyšovať povedomie detí (vzdelávať) v otázkach, ako sú miestne potravinové reťazce, ekologické poľnohospodárstvo, udržateľnosť výroby potravín, plytvanie potravinami a vytvárať si pozitívny vzťah k poľnohospodárstvu.
Zadarmo sú iba výrobky ako je ovocie, zelenina a výrobky z nich a neochutené mliečne výrobky. Toto platí však len v prípade, že je na dodávky týchto výrobkov vyčlenený dostatok finančných prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR. Zoznam zvýhodnených výrobkov, výška základnej pomoci a výška úhrad sú uvedené v príslušných prílohách. Zoznam ochutených mliečnych výrobkov, výška základnej pomoci a výška úhrad sú uvedené v prílohe. Dodávateľ musí byť schválený Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (agentúra), pričom môže byť schválený na dodávky ovocia a zeleniny a/alebo dodávky mliečnych výrobkov. O konkrétnych druhoch výrobkov by mala rozhodovať škola v spolupráci so svojim dodávateľom.
Áno, okrem čerstvého ovocia a zeleniny, môžu dodávatelia dodávať aj spracované výrobky z ovocia a zeleniny ako sú 100 % ovocné a zeleninové šťavy, ovocné pyré a sušené jablkové lupienky. Áno, dodávatelia môžu dodávať aj bezlaktózové mliečne výrobky. Dodávky výrobkov Školského programu žiakom môžu byť realizované počas celého školského roka. Frekvencia dodávok závisí od pridelenej výšky pomoci pre dodávateľa. Výrobky Školského programu môžu byť podávané deťom v rámci desiaty, obedu alebo olovrantu. Výrobky Školského programu sa môžu distribuovať aj prostredníctvom automatov. Pri distribúcii výrobkov Školského programu prostredníctvom automatov je potrebné dodržať podmienku jedna porcia na žiaka a deň. V prípade, ak sa výrobky dodávajú žiakom spolu s jedlami poskytovanými v zariadení školského stravovania, je povinnosť zverejniť informáciu o distribuovaných výrobkoch Školského programu v jedálnom lístku, ako aj na mieste výdaja.
Hodnotenie a spätná väzba
V predškolskom vzdelávaní deti nie sú klasifikované, ani iným spôsobom hodnotené. Hodnotiacim kritériom je dosiahnutie špecifických cieľov v jednotlivých oblastiach rozvoja, kompetencií detí primeraných podľa veku dieťaťa od začiatku dochádzky dieťaťa do MŠ, až do jej ukončenia pred vstupom do ZŠ, čo obnáša súhrn vedomostí, zručností, návykov a úroveň sociálnych predpokladov dieťaťa. Tento vývoj je individuálny a závisí od mnohých činiteľov - vonkajších a vnútorných faktorov ku koncu dochádzky do MŠ, ktorý nazývame školská zrelosť ako predpoklad úspešného zaškolenia. Súčasťou hodnotenia je adaptačný proces v skupine a kolektíve v súčinnosti s pedagogickou diagnostikou.
Metódy a prostriedky hodnotenia aj sebahodnotenia vymedzujú cesty a spôsoby overovania dosahovania kompetencií a špecifických cieľov (výkonových štandardov). Používajú sa napríklad produkty detských výtvarných činností - výkresy, plošné a priestorové objekty, výsledky modelovania a pod. Konkrétne zameranie a formy hodnotenia detí sú vypracované v ročnom pláne vnútornej kontroly školy vypracovanom v súlade s príslušnou legislatívou. Neodmysliteľnou súčasťou je povzbudzovanie dieťaťa do ďalšej práce, návod pre rodičov (poradenské činnosti), ako postupovať pri odstraňovaní nežiaducich prvkov a rezerv vo vývoji dieťaťa. Cieľom hodnotenia výchovy a vzdelávacích výsledkov bude poskytnúť rodičom spätnú väzbu o tom, ako dieťa zvládlo nároky, v čom je jeho silná stránka a v čom sú rezervy a aké sú jeho pokroky.
Pedagogické diagnostikovanie napomáha rozvíjaniu základných kompetencií dieťaťa predškolského veku. Zistenia z pedagogického pozorovania sa zaznamenávajú do diagnostických hárkov. Okrem diagnostických hárkov si materské školy vedú aj záznamy o aktuálnych vzdelávacích výsledkoch, pokrokoch a individuálnych vzdelávacích potrebách detí, poznámky k vlastnému pedagogickému pôsobeniu, obľúbených/preferovaných činnostiach dieťaťa a pod. Učitelia pri hodnotení vzdelávacích výsledkov využívajú priame pedagogické pozorovanie.
Personálne a priestorové podmienky
Materská škola má kvalifikovaných pedagógov. Dôležitá je priebežná motivácia učiteliek k vzdelávaniu sa jasným vymedzením profesijného statusu a identity uč. Priestorové podmienky zodpovedajú príslušným normám a zahŕňajú priestory ako sociálne zariadenie, kuchyňa, šatne, triedy a jedálne. Školský dvor je priestranný, rozdelený na dve časti, v každej z nich sa nachádza pieskovisko pre deti so šmýkačkou. V celom areáli je veľa zelene - kríky a stromy.
Materská škola je vybavená odbornou a detskou literatúrou, ktorú neustále dopĺňame materiálmi schválenými MŠVVaŠ SR. Je vybavená učebnými pomôckami, hračkami, telovýchovným náradím, náčiním. Škola má dostatok funkčnej didaktickej techniky, IKT, audiovizuálnej techniky (napr. detský počítač, tlačiareň, interaktívna tabuľa, prehrávač, notebook).
Bezpečnosť a ochrana zdravia
Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Podľa príslušných predpisov za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na predprimárne vzdelávanie zodpovedá riaditeľ. Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi alebo ním splnomocnenej osobe. Za bezpečnosť detí počas krúžkovej činnosti zodpovedá učiteľ, pokiaľ sa na tejto aktivite osobne zúčastňuje. Ak krúžkovú činnosť vykonáva so súhlasom zákonných zástupcov lektor, za bezpečnosť detí zodpovedá lektor.
Školský vzdelávací program je vypracovaný v súlade s Národným programom prevencie obezity, s Národným programom duševného zdravia a v súlade so zachovávaním ľudských práv v rezorte školstva. Usporiadanie denných činností zabezpečuje vyvážené striedanie činností a vytvára časový priestor na hru a učenie sa dieťaťa. Materská škola denne zabezpečuje pre deti pitný režim, je voľne dostupný v triedach. Stravovanie detí má pevne stanovený čas. Materská škola vedie evidenciu úrazov detí.
Povinné predprimárne vzdelávanie a zápis do MŠ
Materská škola bude definitívne povinná pre všetky deti od piatich rokov veku. Predprimárne vzdelávanie bude po prvý raz povinné pre deti, ktoré do 31. augusta 2021 dovŕšia päť rokov svojho veku a budú mať jeden rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Na financovanie vzdelávania 5-ročných detí vyčlení ministerstvo školstva zvýšený finančný príspevok. Od budúceho roku vzrastie z objemu 15-percent na 43,75-percent životného minima, pripadajúceho na jedno nezaopatrené dieťa.
Už teraz počet vytvorených miest v materských školách pre deti od troch do šesť rokov je 180-tisíc a máme na Slovensku približne 180-tisíc detí vo veku od troch do šesť rokov, takže už máme tú kapacitu v absolútnych číslach naplnenú a musia sa dobudovať kapacity tam, kde je príliš veľký dopyt rodičov. V prípade, že kapacita štátnej siete materských škôl v niektorých lokalitách Slovenska nebude ani napriek novým zariadeniam stačiť, rodič bude môcť vzdelávať dieťa aj v individuálnej forme, napríklad doma alebo v alternatívnej neštátnej škôlke. Ministerstvo ďalej v zákone dodatočne upraví, aby dieťa v prípade nedostatku miesta v spádovej materskej škole v mieste jeho bydliska malo možnosť chodiť do materskej školy v niektorej z najbližších obcí.
Podľa školského zákona sa na predprimárne vzdelávanie prijíma dieťa od troch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné - päťročné. V praxi môžu rodičia naraziť na kapacitné možnosti škôlky. Kým v niektorých mestách býva problém umiestniť štvorročné deti do MŠ najbližšie k trvalému bydlisku. Niekde, naopak, berú aj dvojročné deti, pretože majú dostatok voľných miest.
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku. Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov). Dokladom o získanom stupni vzdelania je Osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
Pri nástupe do škôlky môže pomôcť adaptačný pobyt. Ide o obdobie, počas ktorého si dieťa postupne zvyká na nové prostredie, kolektív a odlúčenie od rodiča. Pedagógovia aj psychológovia ho odporúčajú, pretože zmierňuje stres dieťaťa aj rodiča. Veková hranica, odkedy je dieťa zrelé ísť do kolektívu, býva veľmi individuálna. To, že odborníci odporúčajú vek 3 roky, ešte neznamená, že všetky deti musia byť na nástup do škôlky pripravené. No rodičia často inú možnosť nemajú. Končí im rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Neraz tak nastávajú dve veľké zmeny naraz - dieťa začína chodiť do škôlky a rodič sa vracia do práce.
Doprajte tomu dostatočný predstih. Nerobte to tak, že vo svoj prvý pracovný deň odvediete dieťa do škôlky a aj preňho je to po prvý raz. Ak sa podarí, aby dieťa začalo chodiť do škôlky ešte počas rodičovskej dovolenky, rodina získa čas navyše. Môže dieťa do škôlky pred 3. rokom veku, ak sú splnené podmienky.
Aktuálna vyhláška (č. 541/2021 o materských školách) už dôvody neupravuje. Dnes platí, že riaditeľ môže podľa § 59 ods. 8 školského zákona určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace. Počas adaptačného pobytu dieťa chodí do škôlky len na čas, ktorý si rodič dohodne s riaditeľom. Podľa psychologičky Kopčíkovej môže pomôcť, ak rodič spočiatku strávi v triede s dieťaťom niekoľko hodín. Nie je to však povinnosť škôlky, čiže nie každá to umožní. V praxi zvyknú chodiť deti prvé dni alebo prvý týždeň len na adaptačnú dvojhodinovku. Ďalšie dni sa k pobytu v škôlke do 10-tej „pribaľujú“ ďalšie dve hodinky. To znamená, že aj pobyt vonku a obed.
Manuál k predprimárnemu vzdelávaniu MŠ SR upozorňuje, že nie je správne určovať všetkým „novo prijatým“ deťom rovnaký adaptačný pobyt (napr. 2 hodiny denne na 1 mesiac). Fixný adaptačný pobyt nie je OK, svedčí o nerešpektovaní individuálnych osobitostí jednotlivých detí. Každé dieťa má iné potreby. V praxi môže nastať situácia, že dieťa prijaté na celý deň do škôlky, ktoré nemá určený adaptačný proces, by ho potrebovalo. V takom prípade riaditeľ môže po dohode s rodičmi určiť dočasný skrátený režim dochádzky. Tento režim sa uplatňuje len na prechodné obdobie (niekoľko dní až týždňov) a nezakladá potrebu vydania nového rozhodnutia o prijatí.
Rodičom nevzniká nárok na voľno počas adaptačného pobytu dieťaťa. Podľa zákona nesmie adaptačný pobyt presiahnuť 3 mesiace. Psychológovia však hovoria, že netreba sledovať dni ani týždne, ale samotné správanie dieťaťa.
Adaptačné procesy u detí sú rôzne a netrvajú rovnako dlho. Každé dieťa má svoju jedinečnú a neopakovateľnú osobnosť, učiteľka rešpektuje vývinové špecifiká uplatňuje individuálny prístup rešpektuje psychologické predpoklady dieťaťa, zváži a hľadá možnosti ako dieťa v prípade potreby uspokojí (pohladenie, úsmev) zabezpečí pocit istoty, bezpečia a citovej stability.
Trénujte odlúčenie. Už pred vstupom do MŠ by malo dieťa vydržať krátku dobu bez mamy. Príležitostné odlúčenie mu umožní získať istotu, že mu matka neutečie, ale že sa po určitej dobe vráti. Tieto prvé skúsenosti sa však pozitívne prejavia len vtedy, keď sa rodičia vrátia len v dohodnutú dobu. Pre matku môže byť tiež ťažké odlúčiť sa od dieťaťa a nechať ho v starostlivosti „cudzích“ osôb. Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre oboch bolestné a nepomáha.
Umožnite dieťaťu stretávanie sa s vrstovníkmi. Sprostredkujte dieťaťu kontakt s vrstovníkmi (napr. návštevy detských ihrísk, parkov, rodinné oslavy). Zoznámte deti s materskou školou. Rozprávajte deťom o škôlke. Usilujte sa však byť reálny, čiže žiadne „fantázie“ o tom, aké krásne hračky a skvelí kamaráti ich tam čakajú. Pri dnešnom zariadení detských izieb sa môže stať, že sa vášmu dieťaťu v škôlke na prvý pohľad žiadna z hračiek nezapáči, a to znamená sklamanie. V inom prípade sa môže stať, že s hračkou, ktorá sa vášmu dieťaťu páči, sa bude hrať iné - smelšie dieťa. Sklamaniu z prvých dojmov pristúpi aj presvedčenie, že mama alebo oco klamú, veď predsa povedali, že...
Je vhodné vyjsť si na vychádzku k areálu MŠ. Nezáväzne, len tak cez plot, obzrite si dvor, preliezky, hojdačky... Berte ohľad na telesnú záťaž. Začiatok v materskej škole je pre deti telesne náročný. Deti rýchlo vyčerpajú svoje sily, pretože deň v MŠ je pre ne únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok. Väčšie aktivity, napr. veľký nákup, prechádzku, návštevu ihriska a pod. plánujte až po oddychu dieťaťa.
Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres. Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach. Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatočný spánok.
Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.
Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie.
Stratégie riadenia triedy, vďaka ktorým deti počúvajú
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do materskej školy riaditeľka určí adaptačný pobyt dieťaťa v materskej škole. Prvotným vstupom dieťaťa do materskej školy začína proces adaptácie, teda proces, počas ktorého sa dieťa prispôsobuje novým sociálnym podmienkam v prostredí materskej školy. Materská škola (ďalej len MŠ) pre uľahčenie prechodu dieťaťa z rodiny do nového prostredia realizuje adaptačný program. V zmysle platnej legislatívy z dôvodu ľahšej adaptácie možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do MŠ postupne na dve hodiny a viac, najviac štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickými zamestnancami a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa zadaptuje, môže dieťa po dohode zákonného zástupcu, učiteliek a riaditeľky pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase, aj celodenne.
