Poznanie vlastnej krvnej skupiny a tzv. Rh faktoru je dôležité nielen pri vážnych operáciách či transfúziách, ale aj v tehotenstve. Termíny ako RHEGA či inkompatibilita preto oprávnene zaujímajú každú ženu, ktorá nosí pod srdcom dieťa.
Krvné skupiny sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách. Ide vlastne o určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Tieto bielkoviny v systéme AB0 sú dve. Jedna je označená písmenom A a druhá písmenom B. Ak je prítomná bielkovina typu A, má človek krvnú skupinu A, ak je prítomná bielkovina B, tak má skupinu B, ak sú obe, tak má krvnú skupinu AB, ak žiadnu, tak má skupinu 0. Je zaujímavé, že v krvi sa vždy nachádzajú protilátky proti neprítomnej krvnej skupine, teda skupina A má protilátky proti B, B má protilátky proti bielkovine A a 0 má protilátky proti obom skupinám.
Pri transfúziách možno v zásade podať človeku len krv darcu tej istej krvnej skupiny, ale výnimočne sa dá každému pacientovi podať isté množstvo krvi krvnej skupiny, ktorá sa označuje aj ako skupina „univerzálneho darcu“. Ide o skupinu „0“ Rh negatív. Teda platí, že ľudia s krvnou skupinou AB sú univerzálnymi príjemcami všetkých krvných skupín, pretože ich krv neobsahuje žiadne protilátky.
Krvná skupina a Rh faktor
Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. V súčasnosti existuje viac než 30 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími. Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch.
Krvné skupiny sú určené podľa prítomnosti antigénov systému AB0, ktoré sa nachádzajú na červených krvinkách. Ide vlastne o určitý druh bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek a tvoria ich „značku“. Tieto bielkoviny v systéme AB0 sú dve. Jedna je označená písmenom A a druhá písmenom B. Ak je prítomná bielkovina typu A, má človek krvnú skupinu A, ak je prítomná bielkovina B, tak má skupinu B, ak sú obe, tak má krvnú skupinu AB, ak žiadnu, tak má skupinu 0.
Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.
Pri transfúziách možno v zásade podať človeku len krv darcu tej istej krvnej skupiny, ale výnimočne sa dá každému pacientovi podať isté množstvo krvi krvnej skupiny, ktorá sa označuje aj ako skupina „univerzálneho darcu“. Ide o skupinu „0“ Rh negatív.
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami.
Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor. Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-.
Tento poznatok je dôležitý aj pri transfúzii krvi, človek s Rh- (bez D antigénu) nemôže prijímať krv od Rh+ darcu, pretože by si telo začalo vytvárať prirodzene protilátky, čo predstavuje riziko a dokonca život ohrozujúci stav. Nastať môže šok, zlyhanie orgánov či dokonca smrť.
V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu.
Rh inkompatibilita v tehotenstve
Práve alchýmia v spojení s Rh faktorom môže zohrávať rolu v tehotenstve. Týka sa predovšetkým žien, ktoré už rodili.
Označenie Rh faktorom jasne definuje, či je D-antigén v krvi jedinca prítomný - A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, 0+, 0-.
Určitým prípadom pri dedičnosti a určovaní krvnej skupiny dieťaťa je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Rizikom je, ak je krvná skupina dieťaťa Rh+, pričom krvná skupiny matky je Rh-, teda bez D-antigénu. Keďže telo matky tento antigén neobsahuje, začína s imunitnou reakciou a vytvára protilátky proti krvi plodu - bábätka. To môže ohroziť plod vo vývoji, ale takisto predstavuje tento stav riziko pre samotnú matku.
Konkrétne pod týmto názvom rozumieme stav, keď erytrocyty matky tento antigén na svojom povrchu nemajú (sú Rh negatívne), otec dieťaťa a potenciálne aj dieťa tento antigén na povrchu červených krviniek majú - sú Rh pozitívni. Keďže organizmus matky tento antigén nepozná, imunitný systém ho rozoznáva ako niečo cudzie a po vzájomnom stretnutí začína proti nemu produkovať protilátky. Toto ochorenie potom nazývame hemolytická choroba novorodenca /hemolýza = rozpad červených krviniek/ a podľa stupňa hemolýzy rozoznávame aj stupne závažnosti tohto ochorenia a jednotlivé klinické obrazy.
Treba zdôrazniť, že len tak jednoducho k stretnutiu medzi Rh pozitívnymi krvinkami plodu a krvou Rh negatívnej matky nedochádza. Krvný obeh plodu a matky sú prísne oddelené. K stretnutiu medzi Rh negatívnou krvou matky a Rh pozitívnymi červenými krvinkami môže dôjsť viacerými cestami. Napríklad, ak takáto žena dostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, počas tehotnosti transplacentárnym prechodom niekoľkých krviniek plodu, počas rôznych invazívnych zákrokov v tehotnosti ako je napr. amniocentéza, pri problematickom pôrode placenty, keď ju treba vyberať v narkóze operačne, atď. Imunizácia môže nastať napríklad aj po interupcii, pri mimomaternicovom tehotenstve.
Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite.
Hemolytická choroba novorodenca
V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov. Imunizácia - uplatní v tomto prípade svoj efekt až v nasledujúcej tehotnosti. Tieto protilátky môžu prejsť cez placentárnu bariéru k plodu, naviažu sa na jeho krvinky, a tie sa potom rozpadajú v pečeni a slezine plodu. Plod trpí anémiou, čiže málokrvnosťou, anémia spôsobuje, že jeho orgány sú nedostatočne zásobené kyslíkom. Z rozpadnutých erytrocytov vzniká veľké množstvo bilirubínu - farbiva, ktoré novorodenec nevie po pôrode sám spracovať, toto farbivo je toxické, hromadí sa v mozgu dieťaťa a poškodzuje ho. Navonok sa to prejaví ako výrazný ikterus - žltačka, ktorá vzniká už niekoľko hodín po pôrode. Toto je teda klinický obraz hemolytickej choroby novorodenca, ktorý sa dnes už v praktickom živote takmer nevyskytuje.
Ak dôjde k zisteniu Rh inkompatibility počas tehotenstva, deje sa to, že organizmus matky vytvára protilátky proti krvinkám plodu. To spôsobuje rozklad krviniek (hemolýza). Sledovanie protilátok je preto enormne dôležité z toho dôvodu, aby bolo možné diagnostikovať závažnosť tohto stavu a prípadne podať anti-D protilátky. Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu. Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia. Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Pripadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu. V krajných prípadoch je dokonca možná intrauterinná transfúzia krvi plodu.
Tento problém inkompatibility je paradoxne zriedkavým pri prvom tehotenstve a u prvorodičiek sa takéto komplikácie objavujú len veľmi zriedkavo. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega). Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi. Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie.
Prevencia Rh inkompatibility
Dnes je vypracovaný a v praxi dobre zavedený systém starostlivosti o Rh negatívne matky. Každej Rh negatívnej budúcej mamičke sa v tehotenskej poradni počas tehotnosti trikrát kontroluje prítomnosť možných protilátok. Ak ide o prvú tehotnosť a samozrejme predpokladáme, že nedostala niekedy nesprávnu transfúziu krvi, nemá v krvi žiadne anti Rh protilátky /tieto protilátky sa v literatúre nazývajú aj ako antiD/. A podľa výsledku sa mamičke podá injekcia - Rhega, ktorá je tvorená protilátkami, ktorých úlohou je vychytať Rh pozitívne krvinky plodu a tak zabrániť ich imunizačnému vplyvu.
Kritérii na podanie Rhegy je niekoľko, hlavným je, že dieťatko má Rh faktor pozitívny. Podľa názoru hematológov by sa mala preventívne podávať Rhega každej Rh negatívnej mamičke v 29. týždni tehotnosti. Takisto by sa mala Rhega podať Rh negatívnej pacientke po spomínaných zákrokoch, ako je napr. amniocentéza. Ďalej po spontánnom potrate, po interupcii, po mimomaternicovom tehotenstve. O podávaní Rhegy - antiD protilátok je vždy dobré poradiť sa a s hematológom.
Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D. Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka. V takom prípade sa vykonala amniocentéza, čo je odber plodovej vody, z ktorej sa následne robí rozbor genetického materiálu.
Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.
Nenarodené dieťa a Rh inkompatibilita
Ak sa ochorenie vyvíja ešte v maternici, dieťa sa môže stať anemickým, pretože jeho červené krvinky sú zničené rýchlejšie ako zvyčajne. Novorodenec: U novorodenca sú príznakmi hemolytická anémia a žltačka. Niekedy dieťa môže mať aj nízky svalový tonus (hypotónia) a nedostatok energie. Ak má Rhesusovu chorobu, nebude mať zrejmé príznaky hneď po narodení.
Hemolytická anémia sa vyskytuje pri zničení červených krviniek. Stáva sa to vtedy, keď protilátky materskej Rh negatívnej krvi prechádzajú placentou do krvi dieťaťa. Protilátky napádajú detskú Rh pozitívnu krv, ktorá ničí červené krvinky.
Žltačka novorodencov spôsobuje ich žltú kožu a oči. U detí s tmavou kožou ide farba do žltozelena. Žltačka je spôsobená hromadením bilirubínu v krvi. Je to chemická látka žltej farby, ktorá sa prirodzene vytvára v tele pri rozpade červených krviniek. Zvyčajne je odstránená z krvi do pečene, takže z tela odchádza močom.
Rhesusova choroba je spôsobená špecifickou kombináciou krvných typov tehotnej matky a jej nenarodeného dieťaťa.
Diagnostika a liečba
Krvné testy by sa mali vykonať hneď v úvode tehotenstva, aby sa vyšetrili stavy, ako je anémia, ružienka, HIV a hepatitída B. Monitorovanie počas tehotenstva. Ak je dieťa vystavené riziku vzniku Rhesusovej choroby, bude monitorované meraním prietoku krvi v jeho mozgu. Ak je postihnuté, môže byť jeho krv redšia a tiecť rýchlejšie. Lekári tento stav merajú pomocou ultrazvukového skenovania nazývaného Dopplerov ultrazvuk.
Ak Dopplerov ultrazvuk ukáže, že krv dieťaťa tečie rýchlejšie ako normálne, na zistenie, či je dieťa anemické, sa môže použiť fetálny odber vzoriek krvi (FBS). Tento postup zahŕňa vloženie ihly cez brucho, aby sa odobrala malá vzorka krvi dieťaťa. Zákrok sa vykonáva v lokálnej anestézii. Ak sa zistí, že dieťa je anemické, môže dostať transfúziu krvi cez tú istú ihlu.
Diagnostika u novorodenca. Ak je matka Rh negatívna, krv sa odoberie z pupočnej šnúry dieťaťa hneď po narodení. Kontroluje sa krvná skupina a zistí sa, či anti-D protilátky prešli do krvi.
Liečba Rhesusovej choroby závisí od závažnosti stavu. Približne polovica prípadov tohto ochorenia je mierna a zvyčajne si nevyžaduje náročnejšiu liečbu. Ak je to potrebné, pôrod môže byť vyvolaný liekmi, prípadne sa vykoná cisársky rez, aby sa liečba začala čo najskôr.
Fototerapia je liečba svetlom. Ide o umiestnenie novonarodeného dieťaťa pod halogénové žiarivky, kde mu prikryjú oči. Svetlo absorbované pokožkou počas fototerapie znižuje hladinu bilirubínu v krvi dieťaťa procesom nazývaným fotooxidácia. To znamená, že k bilirubínu sa pridáva kyslík, to mu pomáha rozpúšťať sa vo vode. Tento postup uľahčuje detskej pečeni rozkladanie bilirubínu a jeho odstránenie z krvi. Počas fototerapie sa dieťaťu zväčša podávajú do žily tekutiny (intravenózna hydratácia), pretože jeho koža stráca viac vody a pri vylučovaní bilirubínu sa produkuje viac moču.
Krvné transfúzie sa v niektorých prípadoch vyžadujú preto, že hladiny bilirubínu v krvi sú príliš vysoké. Počas krvnej transfúzie sa časť krvi dieťaťa odstráni a nahradí sa krvou od vhodného darcu, ktorý má rovnakú krvnú skupinu. Tento proces pomáha odstrániť časť bilirubínu v krvi dieťaťa a odstraňuje protilátky, ktoré spôsobujú Rhesusovu chorobu. Rovnako je možné, aby dieťa malo transfúziu len červených krviniek.
Krvná transfúzia pre nenarodené dieťa je známa ako intrauterinná fetálna transfúzia krvi. Vyžaduje odbornú prípravu a nie je k dispozícii vo všetkých nemocniciach. Ihla sa zvyčajne vkladá cez brucho matky do pupočníkovej šnúry, takže darovaná krv sa injekčne dostáva k dieťaťu. Lekári si pomáhajú ultrazvukovým skenerom, aby ihlu nasmerovali na správne miesto. Je možné, že treba viac ako jednu intrauterinnú fetálnu transfúziu krvi, takže sa môže opakovať každé 2 až 4 týždne, kým dieťa nie je dostatočne zrelé na to, aby prišlo na svet. Táto predpôrodná liečba môže znížiť potrebu fototerapie po narodení, ale môžu byť potrebné ďalšie transfúzie krvi.
Intravenózny imunoglobulín. Niekedy sa liečba intravenóznym imunoglobulínom (IVIG) používa súčasne s fototerapiou. Ide o prípady, keď hladina bilirubínu v krvi dieťaťa naďalej stúpa každú hodinu. Imunoglobulín je roztok protilátok (proteíny produkované imunitným systémom v boji proti organizmom prenášajúcim choroby) od zdravého darcu. Pomáha predchádzať zničeniu červených krviniek, takže hladina bilirubínu v krvi dieťaťa prestane stúpať. Znižuje sa tiež potreba transfúzie krvi. Existuje riziko, že dieťa bude mať alergickú reakciu na imunoglobulín, preto sa využíva len vtedy, keď hladina bilirubínu rýchlo stúpa napriek fototerapii.
Ako Rh faktor ovplyvňuje tehotenstvo
Riziká a komplikácie
Novorodenci: Rhesusova choroba spôsobuje nadmerné množstvo bilirubínu a bez okamžitej liečby môže vznik bilirubínu v mozgu viesť k neurologickému stavu nazývanému kernicterus. To môže zapríčiniť hluchotu, slepotu, poškodenie mozgu, ťažkosti s učením, ba dokonca smrť.
Krvné transfúzie: Riziko vzniku infekcie z krvi používanej pri krvných transfúziách je nízke. Môže sa však vyskytnúť problém so samotnou transfúziou - najčastejšie ide o uvoľnenie hadičky, ktoré môže spôsobiť ťažké krvácanie (hemorágia) alebo krvnú zrazeninu.
Anti-D imunoglobulín: U niektorých žien sa preukázalo, že hrozí mierna krátkodobá alergická reakcia na anti-D imunoglobulín.
Ak je matka Rh pozitívna, netreba sa Rhesusovej choroby obávať. Ak je Rh negatívna a dieťa je Rh pozitívne, existuje riziko, že telo bude produkovať protilátky, ktoré by mohli dieťaťu uškodiť. Preto je potrebná správna lekárska starostlivosť a aplikovanie injekcie imunoglobulínu Rh počas tehotenstva.
Prvé tehotenstvo - predpríprava na komplikácie? Na úvod vám spoločne s odborníkom vysvetlíme, prečo môže dôjsť v súvislosti s krvnými skupinami k problémom v tehotenstve či pri pôrode. Vplývajú na to tzv. antigény (na povrchu červených krviniek nachádzajúce sa špecifické bielkoviny, pozn. red.) a protilátky, ktoré je telo matky schopné za určitých okolností voči týmto antigénom tvoriť.
„Nie všetky protilátky, ktoré vznikajú v tele matky môžu ohroziť vyvíjajúci sa plod. Hovoríme o tzv. klinicky významných protilátkach. Ich prítomnosť v tele plodu potom môže smerovať k rozvoju ochorenia, ktoré sa nazýva hemolytická choroba plodu a po pôrode aj novorodenca. Dá sa povedať, že prvé tehotenstvo je pri tomto ochorení len predpríprava na budúce tehotenské komplikácie,“ vysvetľuje lekár. U prvorodičiek sú preto akékoľvek komplikácie spojené s ‘krvnou nekompatibilitou’ skôr ojedinelé.
Predsa len však existuje výnimka. „Ide o tzv. syndróm babičky , kedy sa choroba môže prejaviť aj počas prvého tehotenstva, ide však naozaj o veľmi raritné prípady,“ dodáva.
Je mimoriadne dôležité, aby ste informáciu o svojej krvnej skupine v prípade tehotenstva nezamlčali. Určite oznámte svojmu gynekológovi nielen to, či máte A, B, AB alebo 0, no dôležitý je Rh-D faktor. Lekár dokonca hovorí, že pri zakladaní tehotenskej knižky je to veľmi dôležitý údaj. „Najčastejšie môže ísť u žien o ochorenie, ktoré sa týka Rh-D antigénu, preto pre nás budú pod väčším dohľadom tehotné s krvnou skupinou Rh-D negatívnou,“ upresňuje.
Uvedieme príklad - ak má budúca mamička krvnú skupinu s Rh-D negatívnym faktorom a otec naopak pozitívnym, potom dieťa nimi splodené môže mať buď negatívny, alebo pozitívny faktor. V prípade, že bude mať pozitívny, môže prísť k tzv. senzibilizácii a k vývoju hemolytickej choroby.
„Tieto ochorenia sa môžu prejaviť aj u Rh-D pozitívnych tehotných žien, vtedy ide o tzv. non Rh-D systémy. Vznikajú pri nich klinicky významné protilátky proti krvinkám plodu (Duffy, Kell, c, E),“ hovorí odborník, a ďalej pokračuje: „Aj Rh-D pozitívnej tehotnej by sa tak mali kontrolovať protilátky, ktoré sa zisťujú tzv. nepriamym antiglobulínovým (Coombsovým) testom. Či ide o anti-D protilátky alebo protilátky systémov non Rh-D určí hematologické laboratórium.“
Z krvných skupín je v tomto smere najcitlivejšia práve 0 (ak je dieťa iná krvná skupina ako 0). Miera postihnutia krviniek je však zanedbateľná v tomto prípade a telo plodu sa s tým vysporiada.
U prvorodičiek, ktoré predstavujú najrizikovejšiu skupinu, čiže u tých s Rh-D faktorom negatívnym či krvnou skupinou 0 , dochádza k rozvoju ochorení skutočne raritne. Už počas prvého tehotenstva by však mali byť nielen sledované. Dostať by mali aj liek, ktorý slúži ako prevencia. Gynekológ však priznáva, že len veľmi málo gynekológov tento liek podáva.
„Ako prevencia slúži v 28. týždni tehotenstva tzv. anti-D globulín. Je to liek, ktorý obrazne povedané zabráni imunitnému systému ženy, aby došlo k senzibilizácii a ochorenie sa nespustilo počas tehotenstva nasledujúceho. Rh-D negatívnej žene sa podá tento liek preventívne po pôrode, ak je krvná skupina bábätka pozitívna,“ popísal nám viac.
Ďalej dopĺňa, že tento liek sa podáva aj vtedy, ak tehotenstvo skončilo stratou alebo bola počas tehotenstva vykonaná amniocentéza. Podanie tohto lieku by sa určite vždy malo poznamenať do tehotenskej knižky.
Čo sa môže diať s bábätkom? Ak už teda k tejto ‘nekompatibilite’ príde, dochádza k tomu, že telo matky začne vytvárať protilátky proti krvinkám plodu. Vzniká tzv. hemolýza - rozpadnutie krviniek.
„Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka (krvinky a červené krvné farbivo - hemoglobín transportujú do tela plodu kyslík, ktorý sa k nim dostáva od matky cez placentu). Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu,“ netajil pred nami odborník.
Našťastie, v súčasnosti už tento problém vedia lekári včasne detekovať a riešiť. Ak by predsa len vychádzali budúcim mamičkám veľmi zlé výsledky, vždy sa dá urobiť všetko pre to, aby bolo bábätko zachránené.
„Ak sú hodnoty patologické, malo by sa pristúpiť k riešeniu stavu plodu, teda zabrániť vzniku hemolytickej choroby. Vyšetruje sa krvný obraz plodu a hladina bilirubínu. Krv sa získava kordocentézou - napichnutím pupočníka plodu pod UZV kontrolou. Vyšetrenie bilirubínu sa rovnako robí aj vyšetrením plodovej vody pri amniocentéze. Ak je to nutné, plod môže cez pupočník dostať intrauterinnú transfúziu, a to aj opakovane,“ popísal nám možnosti záchrany bábätka v takýchto prípadoch lekár.
Keď príde na svet takéto bábätko, ktoré v maminom brušku doslova bojovalo o svoj život, niekedy stačí fototerapia - pôsobenie UV žiarenia (pri ľahších formách hemolytickej choroby novorodenca. Inak pomáha transfúzia krvi alebo sa v liečbe používajú aj imunoglobulíny, ktoré spomaľujú rozpad krviniek.
Pýtajte sa, nemlčte! Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, informujte sa u vášho gynekológa. Podľa odborníka z myjavskej pôrodnice by sa mala zisťovať hladina protilátok minimálne 2x počas tehotenstva. Ideálne aj 3x, a to približne v 12. týždni, 28. týždni a 34. týždni.
„Profylaxia (opatrenia proti vývoju choroby , pozn. red.) v 28.t.t. u Rh-D negatívnych žien je v ambulantnej gynekologickej praxi na Slovensku veľká neznáma. Rovnako sa ženy zbytočne vystrašia lekárom, keď mu príde výsledok z hematologického laboratória a je vyslovený záver z prítomnosti protilátok a lekár opomenie buď profylaxiu z 28.t.t. (lekár, ktorý profylaxiu nerobí), alebo nevie, že pri amniocentéze sa anti-D globulín podáva,“ upozorňuje odborník.
Aj keď sa prvorodička môže počas tehotenstva cítiť dobre a protilátky jej telo voči bábätku nevytvára, všetko sa môže zmeniť, keď otehotnie druhýkrát. „Podanie anti-D globulínu by sa malo udiať do 72 hodín od pôrodu, potratu, operácie v tehotenstve.
