Zápcha u bábätiek, či už dojčiat alebo batoliat, patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok - to všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka.
Ako sa prejavuje zápcha u bábätka?
Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie. Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepším liekom na zápchu je prevencia.
Príčiny zápchy u bábätiek
Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať, je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať.
Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba.
Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania.
Frekvencia a konzistencia stolice
Frekvencia stolice u bábätka je veľmi individuálna záležitosť. Tabuľkové hodnoty sú vždy len orientačné, no pre potreby rodičov nie je na škodu vedieť, ako často by malo bábätko kakať. U novorodenca sa napríklad prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Tvrdá stolica u novorodenca môže byť takisto príznakom dojčenskej zápchy.
Rozličná frekvencia stolice je u detí dojčených materským mliekom a u detí kŕmených náhradou - umelým mliekom. Ak je bábätko ďalej dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku.
Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Pri zápche je dôležité si všímať aj to, akú konzistenciu stolica má. Pri umelom mlieku je konzistencia tuhšia. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.
Stolica novorodencov, tzv. smolka, má čiernu farbu a pastovú až lepkavú konzistenciu. Je zložená zo zvyškov plodovej vody, hlienu a kožných buniek, ktoré dieťa prehltlo v maternici. Po niekoľkých dňoch (2 až 4 dni) sa mení na zelenú či žltú, čo je znak, že dieťa trávi mlieko. Ak je stolica dojčeného dieťaťa žltej, zelenej, hnedej, oranžovej farby s malými hrudkami pripomínajúcimi horčicu alebo má konzistenciu arašidového masla, je to v poriadku. Dieťa kaká raz za deň, alebo niekoľkokrát denne. To, že dieťa kaká raz alebo niekoľkokrát denne a papá, neznamená, že má zápchu. Ani to, že kaká niekoľkokrát denne, neznamená hnačku.
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť riedka, hustá, kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, nemala by byť formovaná. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Ak je spokojné, dobre priberá a dobre, výdatne sa dojčí, tak nie je potrebné robiť nič. Farba stolice nie je dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, aj keď je riedka/hustá, tmavozelená, hlienovitá. Zelená stolica neznamená, že sa „nedostáva k zadnému mlieku“. Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne, problém nie je farba stolice, ale dojčenie.
Čo robiť pri zápche u bábätka?
Pri zápche u bábätka je dôležité sledovať konzistenciu, farbu stolice a interval vyprázdňovania. Ak je stolica tvrdá a menej častá, môže ísť o zápchu. Naopak, ak sa stolica zvykne roztiecť ako voda, je vodnatá bez prítomnosti hrudiek a často preteká cez plienku, môže ísť o hnačku. Aj keď nie každá pretečená stolica znamená hnačku, je to dôvod na návštevu lekára.
Čo na zápchu u bábätka:
- Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj).
- Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška).
- Zmena umelého mlieka (v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík).
- Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky.
- Glycerínové čapíky.
- Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka.
- Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško.
- Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom.
Ak dlhšiu dobu bábätko nekaká a máte pocit, že ho trápi zápcha, skúste jemnú masáž bruška, alebo mu podajte niekoľko kvapiek feniklového a harmančekového čaju medzi dojčením. Rozhodne sama neaplikujte čapíky alebo preháňadlá! Ak dieťa plače, je nevrlé a nepokojné, odmieta prsník, navštívte lekára ihneď.
Hlieny a krv v stolici
Hlien v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môže byť normálny. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať. Hlieny samy o sebe nič neznamenajú.
Čo sa týka krvi v stolici: väčšinou ide o stopové množstvá a zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka.
Namiesto toho sa často pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu.
V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici. Rovnako by pomohlo pridanie kalorických, výživných, rozmanitých príkrmov k dojčeniu, aby sa zvýšilo množstvo potravy, ktorú dieťa zje.
Laktózová intolerancia a alergie
Laktózová intolerancia je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktóza je cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a je veľmi dôležitý pre správny vývoj bábätka. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi.
Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu.
S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné.
Všeobecne je dobré, že sa v materskom mlieku objavujú rozličné bielkoviny, pretože pripravujú dieťatko na prijímanie potravy v budúcnosti. Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku.
Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťatku podávať probiotiká. Toto však pravdepodobne nič nevyrieši a určite nerieši laktózovú intoleranciu. Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Oveľa pravdepodobnejšie ide o nesprávnu diagnózu. Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené. Práve naopak, pri sekundárnej laktózovej intolerancii dochádza k obnove poškodeného čreva vtedy, keď je bábätko dojčené, pričom tvorba laktázy sa obnoví taktiež sama od seba.
Probiotiká – ako a koľko užívať? – 1. časť
"Zadné mlieko" a dojčenie
Čo sa týka „zadného mlieka“, už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť.
Svojím zložením a vzhľadom je materské mlieko jedinečné a odlišuje sa: od matky k matke, od jedného kŕmenia k druhému, od jedného dňa na druhý, v priebehu jedného dojčenia, podľa počtu detí a podobne. Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko. Naopak, aj „predné“ mlieko obsahuje to, čo k svojmu rastu potrebuje, ak je bábätko dostatočne dojčené. Podstatné teda je, že bábätko na prsníku pije mlieko.
Nemá zmysel vytvárať pravidlá o tom, či dojčiť z jedného prsníka alebo či pri ďalšom dojčení začínať z rovnakého prsníka alebo ponúknuť druhý. Dôležité je sledovať pitie bábätka na prsníku a ak pije, pije aj so stláčaním a prsník „dopije“ (či už ani so stláčaním nepije), potom mu je dobré ponúknuť druhý prsník. To, ako to bude pri konkrétnych dojčeniach vyzerať, sa môže meniť aj v priebehu jednotlivých dní a týždňov, takže aj preto nie je dobré držať sa nejakého pravidla len preto, že si človek dané pravidlo vytvoril. Jedno je ale isté, „zadné“ mlieko (nech už tento termín znamená čokoľvek) netečie o nič ťažšie ako „predné“ mlieko. Bábätko sa nemusí o nič viac namáhať, aby pilo „predné“ či „zadné“ mlieko. Celé je to o toku mlieka. Bábätká pijú, ak je tok mlieka dostatočný, a zaspávajú alebo sú nespokojné, ak je pomalý.
Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťaťa zelenú stolicu. Ak má zelenú stolicu dieťa, ktoré dobre nepije a dobre nepriberá, problémom nie je zelená stolica, ale nedostatočné dojčenie a v takom prípade nie je riešením dokrmovanie, obzvlášť nie bez toho, aby sa v prvom rade podnikli kroky na zvýšenie tvorby mlieka a na to, aby bábätko začalo piť viac materského mlieka.