V hlbinách temnej noci, kde sa realita mieša s fantáziou, sa odohráva príbeh plný nečakaných zvratov a hlbokých emócií. Elena, hlavná hrdinka, sa ocitá na križovatke svojho života, konfrontovaná s rozhodnutiami, ktoré navždy zmenia jej osud.
Noc plná neistoty
18. júna sa Elena prebudila do najčernejšej tmy, akú kedy zažila. Stojac pri okne svojej izby, s čajovým vrecúškom v ruke, cítila, ako ju obklopuje neznáma sila. Podivné veci boli v jej živote bežné, no toto bolo iné. Nikdy si nemyslela, že bude musieť čeliť skutočnosti, ktorá ju tak hlboko zasiahne.
„Potrebujem to zo seba dostať,“ zamrmlala si popod nos. Vzala pero a denník, no pohľad z okna ju hypnotizoval. Namiesto písania sa rozhodla zaniesť čaj do kuchyne a skontrolovať svojho brata Jeremyho.
„Ahoj Jer,“ pozdravila ho. Jeremy, rozstrapatený a ospalý, sa ju spýtal, čo potrebuje. Elena mu vysvetlila, že ide von a Jenna má robotu v izbe. „Keby ma niekto hľadal, chvíľu sa zdržím,“ dodala s úsmevom.
Jeremy sa zvedavo opýtal, či si je istá, že chce ísť von v takej tme. Elena odpovedala: „Práve to potrebujem.“ Chvíľu zaváhala a potom sa ho spýtala: „Jer, myslíš, že by sme spolu mohli niekedy niečo podniknúť? Dosť mi to chýba. A hlavne ty.“ Jeremy súhlasil a spomenul ich spoločnú fotku s rodičmi. „Ako kedysi,“ doplnil.
Ich rozhovor nabral nečakaný smer, keď sa Jeremy spýtal, či myslí len ich dvoch, alebo z toho urobia „dvojrandé“. „Teraz som nemal na mysli Stefana,“ dodal šibalsky. Elena nechápala. „No vieš, myslím, že v poslednom čase tráviš oveľa viac času s niekym iným,“ naznačil Jeremy. Elena prekvapene vyvalila oči: „Máš na mysli Damona?“
Neznáma noc
Keď Elena vyšla von, jej oči si ťažko zvykali na tmu. Zamierila k známemu chodníku, no čoskoro začala pochybovať o svojom rozhodnutí. Nevidela ani na krok a jej orientačný zmysel kolaboval. Na nebi nebolo ani hviezdy. Začala ju chytať panika. „Čo do čerta teraz urobím?“ nadávala si v duchu. Bez mobilu a hodiniek bola stratená.
Urobila pár krokov do neznáma a narazila na strom. Sadla si a začala premýšľať. Zima sa stupňovala a jej telo sa triaslo. Panika sa menila na beznádej. „Do frasa! Veď raz musí prísť ráno. Ale dovtedy tu isto iste zamrznem,“ myslela si. V snahe zahriať sa prehrabávala vo vreckách, no nič nenašla.
„Čo keby som začala kričať?“ pomyslela si. „Haló, počuje ma niekto? Hocikto!“ kričala do tmy. Únava ju premáhala a upadla do hlbokého spánku.
Prebudenie v Damonovej prítomnosti
„Čo ju to napadlo!“ počula hlasy. „Zobuď sa! Hej Elena, zlatko, počuješ ma?“ Niekto ju niesol. Cítila vietor na tvári a vlasy jej lietali na každú stranu. „Viem, že nie je múdre ísť teraz takto rýchlo a spôsobovať tým ešte väčšiu zimu, ale ak ťa okamžite nedostanem do tepla, tak to nemusí dopadnúť dobre a to by som neprežil.“
Cítila chlad a potom veľký buchot. Jej skrehnuté telo niekto položil na zem. Po chvíli začula praskanie ohňa. „To nebude stačiť,“ povedal niečí hlas. Cítila, ako jej niekto strháva oblečenie. Snažila sa protestovať, ale nedokázala sa pohnúť. Do jej tela sa začalo šíriť teplo, no nestačilo to. V tom pocítila, ako sa k nej pritislo čísi horúce, pevné telo. Srdce jej prestalo biť. „Je ti teplejšie? Elena, do frasa! Prečo neodpovedáš?“
Ocitla sa v tuhom objatí a teplo sa jej začalo rozplývať do celého tela. „To bol ale čudný sen,“ pomyslela si, snažiac sa posadiť. Zistila, že ju drží Damonova ruka. „Damon, čo to tu stváraš. Už aj ma pusti!“ snažila sa zbaviť jeho objatia. „Ako som sa sem vôbec dostala a prečo som...“ vyvalila oči. Zistila, že ani Damon nie je oblečený. Vážne začala pochybovať o tom, čo sa v noci dialo. „To nebol len sen! To všetko sa včera naozaj stalo!“
Snažila sa Damona zobudiť, ale neúspešne. Zrazu si uvedomila, že sa jej páči pozerať sa na neho. Mala nevinný výraz. Cítila príjemný pocit a túžbu, aby bol ešte bližšie. „Páčilo sa mi ako sa mu napínali všetky svaly na tele. Páčila sa mi jeho vôňa, páčili sa mi tie jeho postrapatené vlasy, páčil sa mi on!!“ Znenazdajky ho zatúžila pobozkať. Pomaly sa začala skláňať. Bolo to oveľa krajšie a intenzívnejšie, než čakala. „Ľahla som si a pritisla sa k nemu. Snažila som sa opäť zaspať. Ale spánok prichádzal len veľmi ťažko. Musela som sa celý čas usmievať. Už dlho mi nebolo takto pekne.“
Ráno plné prekvapení
„Spachtoško vstávame,“ zobudil ju spevavý hlas. „Si horšia ako Šípová Ruženka. Si jej vážna konkurencia. Asi aj teba preberie k životu jedine bozk.“ Ospalo otvorila oči a rozpoznala Damona. „Dobré ráno,“ automaticky sa usmiala. Rýchlo sa posadila a zmätene sa poobzerala okolo seba. „Pre mňa je dobré teda určite,“ široko sa usmial.
„Damon, počuj, chcela by som sa ti poďakovať za včerajšok...“ nedal jej dopovedať. „To by som sa mal poďakovať tebe za krásne strávenú noc. Vo všetkej počestnosti samozrejme,“ tváril sa ako najväčší zvodca. „Postav sa do radu, už som si vypočul vďaky a chvály, že som ťa našiel od Jenny a Jeremyho.“ Posadil sa k nej a chytil ju za ruku.
„Pane bože! Na to som úplne zabudla,“ vykríkla Elena. „Veľmi slabo povedané.. išli zošalieť. Vieš o tom, že ťa hľadali všetci čo mohli? Jeremy si myslel, že si u Bonnie, Caroline, alebo Stefana, ale keď zistil, že Stefan je preč, a Bonnie ani Caroline o tebe nič nevedia, nenechával to na náhodu a hneď zalarmoval každého koho poznal. A ani ja sa netajím tým, že som išiel zošalieť. Zbláznila si sa?“
Elena cítila, ako jej na líca vystupuje červeň. Hnevalo ju, že sa o ňu všetci báli a ona sa správala tak nezodpovedne. „Vieš si vôbec predstaviť čo všetko sa ti mohlo stať? A aké katastrofické scenáre blúdili hlavou mne?“ pohladil ju po vlasoch a donútil ju dívať sa mu do očí. „Ty nie si obyčajný človek Elena, okrem toho, že sa pohybuješ v spoločnosti plnej upírov, vlkolakov a čarodejníc, čo nie je obyčajné, si ten najneobyčajnejší človek akého poznám už len preto aká si. Čo keby sa ti niečo stalo, čo keby ti niekto naozaj ublížil. Vieš si predstaviť koľkí ľudia, a nielen ľudia by stratili chuť do života?“
Elena si spomenula na jeho slová a uvedomila si, čo sa dialo. „Kde je Stefan?“ začala sa obzerať po miestnosti. „Nechal ti asi sto odkazov, ale samozrejme ty asi nie si veľká kamarátka s mobilom. Musel odísť. Lexie ho potrebovala. Dlho váhal či má, ale potom som ho uistil, že sa o teba postarám a budem na blízku keby si niečo potrebovala. Ani si nechcem predstaviť ako bude vyvádzať keď sa o tomto dozvie.“
Elena udivene pozrela na Damona. „Čo je s Lexie? Dúfam, že sa nič nestalo.“ „Buď pokojná, Stefan ti všetko vysvetlí keď sa vráti. Potrebovala ho, ale to neznamená, že sa stalo niečo zlé.“
„Skôr, ako kvôli nášmu rozhovoru umrieš od hladu, mala by si sa presunúť do kuchyne a niečo zjesť. Urobil som vajíčka a hrianky. Prepáč, ale nie som moc zdatný kuchár,“ povedal Damon.
V návale rýchlosti, akou Elena vstala, spadla celá deka na zem. Zostala stáť len tak, nahá. Rýchlo ju zodvihla, obmotala si ju a s náznakmi miernej červene a smiechu na Damonovu reakciu vykročila smerom do kuchyne spolu s ním. „To nič, myslím, že v noci si už aj tak všetko videl.“
Spoločne vošli do kuchyne a Elena zacítila vôňu jedla. „Vonia to dobre, ak to tak aj chutí, tak teda mňam.“ Na stoličke ju čakali suché, čisté veci. Rýchlo sa prezliekla a pustila sa do hrianok. „Je to výborné,“ pochválila jeho kuchárske umenie nahlas. „Som rád, že ti to chutí. Ak by si chcela, môžeš chodiť na moje raňajky aj každý deň.“
„Ty si už raňajkoval?“ zaujímalo ju. „Áno, ale nepohrdnem spoločnými raňajkami,“ natiahol sa ponad stôl a ukradol jej hrianku. „Na toto by som si dokázal zvyknúť,“ odhodlane povedal.
Nečakané odhalenie
Keď dojedli, Elena odložila riad a umyla ho. Damon zatiaľ čakal v obývačke. Keď prišla za ním, práve si nalieval do pohárika alkohol. „Hm, takto za rána?“ obišla ho a sadla si na gauč. „No myslel som, že si dáš somnou. Máme čo oslavovať. Samozrejme len decentne.“
„Oslavovať? A čo také?“ otočila sa za ním a pozorovala, ako vyberá fľašu so šampanským. „Toto je oveľa vhodnejší nápoj.“ Položil ju pred ňu a išiel vziať poháre. „No tak! Dozviem sa to?“ bola čoraz zvedavejšia.
„Myslím, že ty to už vieš,“ pomaly otváral šampanské. „Ja myslím, že nie,“ pokrútila hlavou. „Prečo si ma pobozkala?“ takmer jej všetko vypadlo z ruky. Nevedela, čo má povedať. „Vieš ja..ako o tom vlastne vieš? Veď si spal! Teda aspoň ja som si to myslela.“ snažila sa získať čas.
„Nevykrúcaj sa. Existuje jednoduchá odpoveď. Tak prečo sa jej vyhýbaš. Poznáš ju zatiaľ len ty až kým sa o ňu somnou nepodelíš, ale je možné aj to, že ju poznám len ja, ale ty si si ju ešte sama pred sebou nepriznala.“
Elena nevedela čítať v jeho pohľade. „Ja som.. Ja som to jednoducho musela urobiť. Nepýtaj sa ma na to prečo, jednoducho som to vtedy tak cítila. Stačí?“
Rozhovor s Bonnie
„Bonnie?“ pozrela na ňu s otázkami v očiach. Bonnie pomaly vstala a zamierila k nej. „Asi sme sa dlho nerozprávali ako najlepšie kamošky.“ Zobrala ju za ruku a ťahala smerom ku schodom. „Tu?“ viac neurobila ani krok. „Lebo je tu veľká, pohodlná posteľ na babské klábosenie,“ pokrútila hlavou a zatiahla ju za rukáv do izby.
„Budeme potrebovať posily,“ vytiahla z vrecka telefón a vyťukala číslo. „Caroline tu bude o chvíľu,“ oznámila jej.
„Nerozumiem,“ povedala Elena. „Priateľky by si takéto veci mali hovoriť.“ „Aký nový chalan? Ja predsa žiadneho okrem...“ Pochopila, kam Bonnie mieri. „Ale choď Elena, môžeš klamať sama sebe koľko len chceš, u mňa ti to tak ľahko neprejde.“
„Dobre vieš, že to tak nie je. Vzťahy sú jednoducho.. komplikované,“ dodala s povzdychom. „Teraz ti asi nerozumiem ja. Komplikuješ si to sama. Vidím ako sa pozeráš na Damona a aj to ako sa pozerá on na teba. Neviem, kde je problém.“
„Stefan..“ Elena si jednou rukou vošla do vlasov. „A to nás privádza k otázke, čo mal znamenať ten Damonov útek?“ pozrela sa von oknom. „Nemôžeš sa mu čudovať.“ „A ty si odkedy na jeho strane?“ predstierala pohoršenie, ale neubránila sa úsmevu.
„Tu neexistujú žiadne strany. Len mám oči a vidím tú chémiu medzi vami. Nejde mi o nič iné, len o tvoje šťastie a mám taký pocit, že už je rozhodnuté..“ Jej slová sa vryli do Eleninej hlavy. „Keby to bolo také ľahké. Aspoň teraz by som potrebovala cítiť istotu v tom, pre koho sa mám rozhodnúť. To Stefan bol ten, ktorý mi ukradol srdce a naučil ma znova milovať, ale Damon.. pri nikom sa tak ešte nikdy necítila. Je mojím víťazstvom a prekliatím zároveň.. ale ako si môžem vybrať medzi niekým, kto si je na jednej strane taký podobný a na druhej taký odlišný.“
„„Tak ti trochu pomôžeme,““ povedala Bonnie. „Caroline ešte nedorazila, tak to budeme musieť urobiť bez nej.“ Elena nemohla uveriť, že je za tým všetkým Katherine. „O čo jej ide?“
Konfrontácia s Katherine
Elena sa ocitla v miestnosti s Katherine. „Je ťažké si na toto zvyknúť, však?“ vyčarila obrovský úsmev, ktorý Elene naháňal strach. „Ty nič nepovieš? Ani nepozdravíš svoju dávnu príbuznú?“ nahla hlavu na bok a nahodila zvedavú grimasu.
„Radšej by som pripustila fakt, že sa rozprávam s duchom ako so svojou živou, mŕtvou upírskou pra- pra - pra- neviem koľko pra babičkou,“ chytila sa Elena pevne okraja stoličky. „Máš guráž, ale koniec koncov, si moja krv, takže na tom nie je nič zvláštne.“
„Skúsim zabudnúť na fakt, že si mi ukradla oboch mužov môjho života, aj na to, že vyzeráš rovnako ako ja, čo buďme úprimné nie je práve výhra, a správať sa k tebe čo najlepšie.. v rámci možností samozrejme, lebo ja už iná nebudem. Takže byť tebou, snažila by som sa o to isté,“ povedala Katherine.
„Čo odomňa chceš?“ opýtala sa Elena. „Len tvoju pomoc.“ „To si sa ma mohla aj spýtať. Nemusela si ma hneď uniesť.“
„Máš pravdu, dalo sa to aj inak.“ Než sa Elena stihla spamätať, Katherine bola pri nej a držala ju za krk. „Toto by sa ti páčilo viac?“ precedila Katherine cez ostré tesáky. Pustila ju a Elena sa mohla nadýchnuť.
„Ale čo tá fotka?“ ukázala Elena na papier ležiaci na zemi. „Jednoducho som sentimentálna. Už nie som najmladšia a spomienky si predsa musím nejako uchovávať,“ zaprotestovala Katherine. Elena sa zadívala na fotku. Stefan a Damon tam vyzerali takí šťastní. „Viem, že láska je silnejšia ako čokoľvek iné, ale rovnako silná by mala byť aj bratská láska. Katherine ju zničila. Som schopná to urobiť aj ja?“
„Veriť ti? Žartuješ?“ „Jednoducho nemáš na výber. Len som sa snažila hrať na dobrú Katherine. Je to tvoja vec. Rob si čo chceš. Pokojne mi never, ale tým horšie pre teba.“ Niekto zaklopal na dvere. „Ďakujem Hannah. Polož to na posteľ.“
„Toto môžeš použiť. Za tými dverami je kúpeľňa. Nájdeš tam všetko, čo potrebuješ.“ „Prečo si zrazu taká milá?“ „To nie som. Len sa ti týmto snažím vyhnať z hlavy myšlienky na útek. Aj tak by sa ti to nepodarilo. Takže na to radšej rýchlo zabudni. Lebo by som to pre nikoho nemuselo skončiť dobre.“
Tehotenstvo a rozhodnutie
Elena zistila, že je tehotná. V tej chvíli nevedela, čo má robiť ani ako sa má cítiť. Bola šťastná, no aj sa bála. Nemala v pláne to povedať nikomu, ani Damonovi a Stefanovi. „Odídem,“ povedala Bonnie. „Odídem a začnem nový život aj so svojimi deťmi.“
Spomínala na chvíle s Damonom. Už nikdy nebudzie počuť jeho sarkastické poznámky, nikdy necítiť jeho dotyky, nikdy neochutnať jeho raňajky, už nikdy ho neuvidí. Bonnie ju utešovala a urobila jej čaj s medom. Elena zaspala.
Keď sa zobudila, Bonnie spinkala. Elena si spravila palacinky a čaj. Stále jej niečo chýbalo. Išla do pivnice a našla tam sáčok s krvou. „Jasné, práve mi to došlo, nosím pod srdcom predsa upírie dieťa je jasné, že budem mať chuť na krv.“
„Elena? Čo to tu robíš?“ ozval sa za ňou Damon. Utrela si ústa. „Ahoj. Ja-Ja som tu niečo hľadala,“ koktala. „Aha a už si to našla?“ „Nie. Asi to tu nie je.“ A pobozkala ho. Bolo to úžasné. Intenzívnejšie ako inokedy.
„Úžasné,“ povedala mu s úsmevom. Damon jej úsmev opätoval a pevne ju objal. „Chceš večeru?“ „Ak budeš taký dobrý.“
„Vieš, že čakáš moje dieťa?“ spýtala sa Bonnie. „Bonnie! Veď ja ani neviem, či je jeho alebo jeho brata!“ povedala hystericky. „Elena, no tak. Musíš mu to povedať. Nemyslíš, že si zaslúži, aby vedel o vlastnom dieťati?“
„Ale ja nechcem. Proste a jednoducho odídem z mesta a už sa o tom viac nemienim baviť.“
Elena pila krv čoraz viac. Začala cítiť radosť, že bude mať deti. Najviac sa však obávala, že bude musieť opustiť Mystic Falls. „Nechcem opustiť Damona. Chýba mi už vtedy, keď so mnou nie je čo len jeden deň, nieto ešte celý život. Už nikdy ho neuvidím.“
„Bonnie musím odísť,“ povedala jej. „Pretože som v štvrtom mesiaci. Zachvíľu to na mne bude vidno.“
„Budeš mi strašne chýbať. Budem ťa navštevovať raz do týždňa, dobre. A stále budem pátrať po tom, ako sa to vlastne stalo,“ sľúbila jej Bonnie.
„Nie Bonnie. Damon si zaslúži omnoho viac. Zaslúži si byť šťastný a voľný. Hlavne nepotrebuje cítiť nijakú zodpovednosť, ale to mu ja proste nemôžem poskytnúť. Bonnie pochop, že Damon nie je na deti. Je to skvelý frajer, ale rodinný typ? To on proste nie je. A aj keby bol, on to nechce.“
Saddest RomCom Scenes That Will Make You Cry | One Day, Atonement and more | RomComs
„Prepáč Damon. Viem, že je to odo mňa nespravodlivé, sebcké a neviem ešte aké, ale možno tomu neveríš, robím to kvôli tebe. Damon, ty si zaslúžiš iný život. Ty si musíš život užívať, potrebuješ voľnosť a nie sa zaviazať deťmi. Viem, že by si z teba bol úžasný otec. Naše dieťa by ťa malo rado. Zbožňovalo by ťa. Budem mu o tebe rozprávať. Nikdy na teba nezabudneme. Ani ja ani naše dieťa. To ti sľubujem. Milujem ťa. Navždy.“
Položila svoj odkaz pre neho na stolík, pobozkala ho na čelo a odišla.
