Narodenie dvojičiek v Partizánskom: Historické záznamy a súčasnosť

Narodenie dvojičiek malo a má v rodine vždy špecifické miesto.

V dnešnej spoločnosti je narodenie dvojičiek vnímané skôr kladne, pretože pri jednom tehotenstve prídu na svet hneď dvaja potomkovia. Na druhej strane je výchova dvoch detí náročnejšia, a preto súčasná západoeurópska spoločnosť poznačená demografickým regresom a charakterizovaná trendom modernej jednodetnosti narodenie dvojičiek môže vnímať aj negatívne.

Pre túto spoločnosť, ktorej znaky sú zjavné aj na našom obyvateľstve, je charakteristický vyšší sobášny vek, a teda aj vyšší vek prvorodičiek. Tieto faktory v niektorých prípadoch vyvodzujú dôsledky, kedy manželské páry (často krát po márnych pokusoch otehotnieť) využívajú ponuku modernej medicíny. S umelým oplodnením vzniká aj tendencia narodenia dvojičiek či ešte väčšieho počtu súrodencov.

Pohľadom do cirkevných matrík v 18. a v 19. storočí sa snažíme odkryť miesto dvojičiek v slovenskej vidieckej spoločnosti. Ako často sa mikroregión dediny stretával s viacrakými narodeniami. Ako boli tieto narodenia označované v cirkevných matrikách a čo sprevádzalo narodenie a krst dieťaťa. Agregatívnym výskumom cirkevných matrík sa pokúsime zistiť či sa z dvojičiek častejšie rodili chlapci alebo dievčatá. Pohľadom do slovenskej rodiny sa dozvieme aké mená najčastejšie dostávali dvojičky a predstavíme si prípady opakovaných viacrakých narodení tým istým manželským párom.

Historický kontext narodenia dvojičiek

V období pred demografickým prechodom, kedy sa zo 100 narodených detí viac než 40 nedožilo dvoch rokov, ľudia nevnímali detskú úmrtnosť tak tragicky, ako je tomu dnes. Omnoho častejšie pri pôrode umrela aj rodička, avšak pri príchode na svet dvojičiek sa toto riziko rapídne zvyšovalo.

Pôrody v rodine boli každoročnou záležitosťou, no narodenie dvojičiek znamenalo v živote rodiny väčšie starosti o nevyhnutné sociálne zabezpečenie dvojčiat. Pred rodinou stáli viaceré existenčné otázky, ktoré narodenie dvojičiek ešte znásobovali. Išlo najmä o zabezpečenie stravy pre matku, aby mala dostatok výživy pre oboch potomkov. Okrem týchto nákladov musela rodina vynaložiť viacej prostriedkov aj pre pôrodnú babicu, ktorá bola pri takomto pôrode nevyhnutná. Koniec koncov krst dvoch detí stál rodinu viac z hľadiska povinností voči cirkevnej a svetskej vrchnosti.

Táto prípadová štúdia, postavená na empirickom základe analýzy cirkevných matrík, využíva závery výskumov absolventských prác v niekoľkých slovenských lokalitách. Lokality predstavujú rôzne spracované oblasti, čím prinášajú pohľad do problematiky, ktorá v slovenskej histórii ešte nebola otvorená. Základným výskumom cirkevných matrík z týchto mikroregiónov môžeme prípadovo otvoriť možnosť komparácie populačných javov a miesto viacrakých narodení v nich.

V najstarších dochovaných matrikách viacnásobné narodenia spravidla neboli špeciálne označované. V záznamoch zo 17. storočia sa stretávame s dvojičkami v záznamoch, ktoré uvádzajú dve krstné mená, medzi ktoré bola vsúvaná spojka „a“ latinsky „et“. Pri týchto záznamoch bolo potrebné sledovať či išlo o jedno dieťa, ktoré dostalo viacero krstných mien, alebo sa jednalo o dvojčatá či trojčatá. Práve spojka „et“ bola poznávacím znakom viacnásobného tehotenstva, keďže poznámky typu „gemini, gemelli“ a pod. bola prax až 18. storočia.

Istou formou rozlišovania viacnásobného tehotenstva bolo sledovanie aj počtu krstných rodičov. Táto metóda by však mohla bádateľa viesť na nesprávnu cestu, keďže sa v matrikách mohli objaviť prípady krstov detí miestnych „prominentov“, ktorí vybrali pre svojich potomkov viacero krstných mien a kvôli prestíži na krst pozvali aj viacerých krstných rodičov.

Frekvencia narodenia dvojičiek v rôznych lokalitách

V katolíckej farnosti Lúčky sa záznamy o dvojičkách kontinuálne objavujú od konca 17. storočia. Odvtedy sú zachované aj najstaršie matriky pokrstených. Za dvestoročné obdobie tvorili dvojičky v tejto nemeckej dedine pri Kremnici podiel 2,46 % zo všetkých narodených detí.

V evanjelickej farnosti Turičky tvorili dvojičky vyše 3 % zo všetkých narodených. Kontinuitu podobnú Lúčkam nepozorujeme, keďže až v piatich dekádach dvestoročného obdobia nemáme záznamy o narodení dvojičiek. Do polovice 18. storočia sa dvojičky v Turičkách rodili len veľmi zriedkavo, čo môže naznačovať aj prípady štatistickej podregistrácie viacnásobných tehotenstiev.

V nasledujúcom šesťdesiatročnom období 1761-1820 sa v evanjelickej farnosti narodilo spolu 88 detí z dvojičiek, čo predstavovalo vyše 72 % všetkých dvojičiek narodených v rozmedzí rokov 1691-1890. Počet narodení detí - „blížencov“ - vyvrcholil v 80. rokoch 18. storočia, kedy sa v Turičkách narodilo takmer každé desiate dieťa z dvojičiek. Tieto zvýšené počty možno odôvodniť aj zvýšeným počtom pôrodnosti na prelome storočí, avšak zvýšený pomer narodených dvojičiek pretrvával až do konca devätnásteho storočia, kedy už počet narodených klesal.

Podobný vývoj zaznamenala i hornooravská farnosť Rabča, kde predstavoval podiel dvojčiat v rokoch 1766-1896 2,18 % zo všetkých pôrodov. Najviac narodených dvojičiek sa objavovalo, rovnako na prelome 18. a 19. storočia.

Vo farnosti Lukáčovce sa najviac dvojičiek rodilo v poslednej štvrtine 18. storočia. Výrazne nad priemer sa dvojičky v tejto katolíckej farnosti rodili aj v polovici 19. storočia. V tejto oblasti tvorilo narodenie dvojičiek najmarkantnejší podiel zo všetkých porovnávaných farností, a to 3,28 % z narodených.

Väčšina výskumov dokazuje, že frekvencia narodenia dvojičiek sa pohybuje okolo 1,9 % zo všetkých narodených. Pri týchto hodnotách však nemôžeme zabúdať, že ide o mikroregióny, v ktorých hodnoty môžu byť skreslené a tým závery nemôžeme predkladať v absolútnom svetle. Vo výskumoch poľských autorov sa pomer dvojičiek medzi narodeniami všetkých detí pohyboval od 1,3 % cez 2,0 do 2,2 %.

Samozrejme, v jednotlivých regiónoch sú badateľné odchýlky, ktorých príčiny mohli byť rôzne.

Pohlavie dvojčiat a výber krstných rodičov

Pri analýze rodín sa zistilo, že dvojičky spravidla rodili ženy v zrelšom veku. Výskumy v sledovaných lokalitách uvádzajú index maskulinity 104 až 105 narodených chlapcov na 100 dievčat. Zdanlivú nerovnosť vyrovnáva slabšia imunita a odolnosť chlapcov (sprevádzaná vyššou úmrtnosťou) ako dievčat, čím sa stával pomer narodených viac-menej vyvážený.

Vo farnosti Lúčky sa z dvojičiek rodilo viac dievčat ako chlapcov v počte 54 chlapcov ku 58 narodeným dievčatám (index maskulinity 93,1).

Na druhej strane bol v Turičkách tento pomer vymenený. Ako dvojičky sa v evanjelickej farnosti narodilo 64 chlapcov a 58 dievčat (index maskulinity 110,4).

V Lukáčovciach medzi narodeniami dvojičiek prevyšovali rovnako chlapci. Avšak samotný rozdiel tvoril len jeden prípad narodenia, teda dvaja novorodenci.

Na rozdiel od spomínanej vyrovnanosti pohlaví pri narodeniach bol vo farnosti Rabča pomer narodených chlapcov omnoho nižší ako počet dievčat. V rokoch 1766-1895 sa narodilo 160 chlapcov a 198 dievčat. Celková hodnota indexu maskulinity sa pohybovala v hodnote 80,8.

Vo výskumoch z poľského prostredia sa index maskulinity dvojičiek pohyboval veľmi podobne, v širokom spektre hodnôt - od 90,2 cez 113,3 po 134,3.

Krst dieťaťa bol významnou udalosťou nielen pre samotného potomka či potomkov, ale aj pre rodičov a blízke okolie. Hoci sa s krstom zbytočne neotáľalo a dieťa bolo krstené čo najskôr „quam primum“, krstní rodičia boli starostlivo vyberaní. Na druhej strane sa odmietnutie krstného rodičovstva pokladalo za neprípustné a nehodné odpustenia pred Bohom i človekom. Krstní rodičia boli často vzdialenejší príbuzní alebo známi rodičov. Pre krstných rodičov vyplývali aj záväzky voči svojmu krstňaťu a jeho rodine. Preto sa s výberom krstných rodičov mohlo kalkulovať a voľbou majetnejších krstných rodičov mohli rodičia zabezpečiť svoje deti.

Keďže krstní rodičia niesli pred cirkvou zodpovednosť za duchovnú gramotnosť dieťaťa, kňaz ešte pred krstom skúsil či poznajú vyznanie viery a modlitbu Pána a potom, počas vysluhovania sviatosti aj sami vyznali vieru za krstené dieťa.

Po samotnom akte krstu nasledovala oslava, ktorá bola určená pre ženy z rodiny. Otec a krstný otec dieťaťa boli po chvíli poslaní preč a ženy pokračovali v zábave.

V prostredí západných susedov na Poděbradsku sa dozvedáme o „všelijakých nezbedných kúskoch“, ktoré sa na hostine v noci vystrájali.

Po krste nasledovali tzv. „vádzky“ alebo „Introductio puerperae“ (vovedenie rodičky), ktoré boli symbolickým vovedením matky a dieťaťa či detí do cirkevného spoločenstva. Slávnostné vovedenie matky a nového či nových veriacich sa odohrávalo príchodom do miestneho kostola, kde im kňaz požehnal.

Pri krste dvojičiek či ešte viacerých súrodencov naraz sa verilo, že jeden zo súrodencov náhle umrie.

Dvojičky mali zvyčajne rovnaký počet krstných rodičov ako deti, ktoré sa rodili bez súrodenca. Vyskytovali sa aj prípady, kedy sa počet krstných rodičov odlišoval. Na začiatku 18. storočia sa v matrikách nachádzal osobitný zápis krstných rodičov pre prvé dieťa z dvojičiek a iné mená krstných rodičov stáli pri mene jeho súrodenca.

Dokazuje to zápis dvojičiek Zuzany a Jána, narodených 25. februára 1709 vo farnosti Lúčky. Zápis bol oddelený osobitne, ako keď išlo o dve deti rôznych rodičov, avšak s poznámkou, že ide o dvojičky. Zuzana mala pri krste dvoch krstných otcov a tri krstné mamy a jej brat Ján bol krstený dvoma krstnými otcami a rovnakým počtom krstných mám. Ani jeden krstný rodič sa deťom nezhodoval.

V prvej polovici 18. storočia, kedy sa v praxi definitívne presadilo kanonické nariadenie o dvoch krstných rodičoch pri narodeniach dvojičiek, bola skutočnosť naďalej odlišná. K najčastejším prípadom, kedy dvojičky „krstil“ jeden pár, muž a žena, sa pridával aj variant ďalšej krstnej matky. Tieto prípady troch krstných rodičov neboli viazané na krsty dvojičiek podľa pohlavia.

Na začiatku 19. storočia boli najčastejšie prípady dvoch krstných otcov a dvoch krstných mám, teda každé dieťa krstil iný pár. Od dvadsiatych rokov sa objavovali varianty, kedy dvojičky mali krstného otca spoločného, ale mali rozdielne krstné matky.

V Turičkách sa v 18. storočí najčastejšie pri krstoch dvojčiat objavovali dve mená krstných otcov a dve mená krstných matiek. Každé z narodených detí, teda, malo „vlastných“ krstných rodičov. V tomto období mali aj deti, ktoré sa narodili bez súrodenca, rovnaký počet krstných rodičov. Objavovali sa aj prípady, kedy dve deti mali za krstných rodičov iba jeden pár. Častejšie však pri krste dvojičiek asistovali viaceré osoby. Stávalo sa tak najmä v 18. storočí a počet týchto krstných rodičov sa pohyboval od päť do sedem.

V druhej polovici 18. storočia vo farnosti Rabča mali dvojičky spravidla dvoch krstných rodičov rovnako ako iné pokrstené deti. Podobne ako v katolíckej farnosti Lúčky mali vo väčšine prípadov deti jedného krstného otca a dve krstné mamy. Na začiatku 19. storočia sa v matrikách začínajú objavovať zriedkavo aj dva páry odlišných krstných rodičov. Ale trend dvoch krstných mám a jedného krstného otca pretrvával aj naďalej pri väčšine krstov počas celého 19. storočia.

Sezónnosť a úmrtnosť dvojčiat

V cirkevných matrikách sme zaznamenali aj prípady, kedy sa dvojičky rodili po sebe vo veľmi krátkom čase. Výnimočná situácia nastala v októbri 1778 v Lúčkach. Vtedy sa v piaty, devätnásty a tridsiaty deň mesiaca narodili tri páry dvojičiek. Boli to dcéry Jána a Kristíny Veinds, Mária a Zuzana, narodené 5. októbra, dcéry Juraja a Evy Neüschla, Martina a Mária Terézia, narodené 19. októbra a dcéry Martina a Kataríny Neüschla, Alžbeta a Katarína, narodené 30. októbra.

O takmer sto rokov neskôr sa v tej istej farnosti opakovala podobná situácia. V roku 1870 sa v mesiacoch január až máj narodili tri páry dvojičiek. Dvakrát to boli dve dievčatá a raz zmiešaný pár. Záznamy v matrike hovoria, že dve zo šiestich narodených detí umreli už pri pôrode a jedno dievča o mesiac neskôr. Prvý prípad bol z 21. januára, vtedy sa Ignácovi a Helene Turtsanovcom narodili dcéry Mária a Veronika. Staršia z nich podľa matriky umrela už 11. februára. Ignácovi a Terézii Oszvaldovcom sa narodili 9. marca dcéra Alžbeta a mŕtvy syn. A nakoniec sa Ambrózovi a Márii Puszkailerovcom 31. mája narodila dcéra Mária a jej mŕtva sestra.

V Rabči na Orave bol výnimočným obdobím kalendárny rok 1889, kedy sa od 5. januára do 31. decembra narodilo...

Pri krste dvojičiek či ešte viacerých súrodencov naraz sa verilo, že jeden zo súrodencov náhle umrie.

V najstarších dochovaných matrikách viacnásobné narodenia spravidla neboli špeciálne označované. V záznamoch zo 17. storočia sa stretávame s dvojičkami v záznamoch, ktoré uvádzajú dve krstné mená, medzi ktoré bola vsúvaná spojka „a“ latinsky „et“. Pri týchto záznamoch bolo potrebné sledovať či išlo o jedno dieťa, ktoré dostalo viacero krstných mien, alebo sa jednalo o dvojčatá či trojčatá. Práve spojka „et“ bola poznávacím znakom viacnásobného tehotenstva, keďže poznámky typu „gemini, gemelli“ a pod. bola prax až 18. storočia.

V nemocnici Svet zdravia Partizánske sa vlani narodilo 606 detí. Chlapcov prišlo na svet viac ako dievčat a šiestim mamičkám sa narodili dvojičky.

Dievčat sa v partizánskej nemocnici vlani narodilo 271, chlapcov zase 335.

Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Kristína, Viktória a Ema. U chlapcov dominovali mená Jakub, Šimon a Martin.

Mamičky spolu s otcami majú v partizánskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu.

„Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko, čo oceňujú hlavne prvorodičky. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia,“ vysvetľuje Šramková.

Tento rok plánuje nemocnica zrekonštruovať nadštandardné izby a skvalitniť kurz predpôrodnej prípravy, ktorú bude viesť certifikovaná lektorka.

Pôrodnica v Nemocnici Svet zdravia Partizánske sa stala podľa mamičiek jednotkou v Trenčianskom kraji. V prieskume, ktorý minulý rok pripravil Health Policy Institute (HPI) v spolupráci s portálom www.rodinka.sk, ju mamičky zaradili na prvé miesto. Dosiahla hodnotenie 88,1 percenta.

Zatiaľ čo v roku 2016 sa v partizánskej nemocnici uskutočnilo 553 pôrodov, v roku 2017 ich bolo presne 600 a vlani 603.

Partizánske 18. januára (TASR)- V partizánskej nemocnici vlani prišlo na svet 606 detí.

"Budúce mamičky k nám privádza rodinné prostredie našej malej pôrodnice i osobné zainteresovanie primára oddelenia.

Dievčat sa v partizánskej nemocnici vlani narodilo 271, chlapcov zase 335.

Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Kristína, Viktória a Ema. U chlapcov dominovali mená Jakub, Šimon a Martin.

Mamy spolu s otcami majú v partizánskej nemocnici možnosť absolvovať i predpôrodnú prípravu, na ktorej sa dozvedia, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko.

Predpôrodný kurz minulý rok absolvovalo 187 mamičiek.

3. 12. 2009, 10:40 (aktualizované: 25. 5. 2020, 14:15)Zdroj: ancCisárskym rezom sa v bratislavskej fakultnej nemocnici narodili siamské dvojičky. Chlapci bojujú o život.

Dvojčatá previezli do Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch.

Chlapci sú zrastení prednou časťou tela a majú spoločné zažívacie ústrojenstvo, informovala televízia Markíza.

Lekári hovoria, že nie sú úplne v poriadku. Jedno bábätko má hydrocefalus a druhé má problémy so srdiečkom.

"Pôrod prebehol bez komplikácií štandardne. Odrodil ju tím lekárov z I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky SZÚ a Nemocnice akademika L. Dérera.

Deti sú v už v opatere lekárov Detskej fakultnej nemocnice," povedala hovorkyňa NsP Rút Geržová.

Riaditeľ nemocnice Daniel Žitňan povedal, že v súčasnosti robia lekári vyšetrenia a snažia sa stabilizovať zdravotný stav oboch detí.

Ich stav si vyžaduje, aby boli umiestnené v inkubátore.

Riaditeľ zároveň potvrdil "úzku" spoluprácu s detským kardiocentrom.

Prednosta Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Tibor Šagát priznal, že je neobvyklé, aby sa narodili ďalšie siamské dvojičky v tak krátkom čase, teda v priebehu dvoch rokov.

Matkou je 35-ročná žena.

Matka podpísala vyhlásenie, že si neželá medializáciu okolností pôrodu a s tým súvisiacich skutočnostiach.

Posledným prípadom narodenia siamských dvojičiek boli na Slovensku Marek a Miško Müllerovci, ktorí sa narodili 10. apríla 2007.

Boli zrastené dolnou časťou hrudníka a v oblasti brucha.

Tím odborníkov ich oddelil ešte v septembri 2007.

V októbri toho istého roka zomrel najprv Marek na zlyhanie pečene, obličiek a mozgu, a neskôr v novembri aj Miško.

Funkcia jeho zažívacieho traktu sa totiž neobnovovala.

Najväčšie problémy mu spôsobovalo neprimerane krátke črevo, jeho zlá štruktúra a nízky hojivý potenciál.

Marek a Miško sa narodili v Košiciach pre dvoma rokmi.

V januári tohto roka však svoje deviate narodeniny oslavovali prvé úspešne oddelené siamské dvojičky na Slovensku Andrejka a Lucka Tóthové z Krásnohorskej Dlhej Lúky v okrese Rožňava.

V roku 2000 ich úspešne oddelil profesor Jaroslav Siman.

Ten v júli minulého roka po ťažkej chorobe zomrel vo veku nedožitých 75 rokov.

Podľa štatistiky na 1,5 milióna živo narodených detí pripadajú na Slovensku jedny siamské dvojičky.

Na Slovensku sa za posledných vyše 30 rokov narodili štyri siamské dvojičky.

Príčina vzniku tejto genetickej chyby nie je zatiaľ známa.

"Vzniká to v prvých dňoch a týždňoch po spojení buniek spermie a vajíčka," hovorí o príčine vzniku siamských dvojičiek Šagát.

Pričom faktory môžu byť rôzne. Genetické, teda spontánna mutácia génu, alebo vonkajšie, ako sú infekcie či psychické stresy.

"Často sa ani nedá zistiť, prečo spojenie vzniklo," dodal Šagát.

Operácie siamských dvojčiat sa vo všeobecnosti podľa Šagáta posúvajú do vyššieho detského veku.

"Pokiaľ by zrastenie bolo také, že dovolí, aby sme ich nechali rásť, tak môžu ísť aj dokonca domov.

Žijú doma a oddelenie sa naplánuje v optimálnom čase podľa nálezov, ako prospievajú," vysvetlil Šagát.

V niektorých prípadoch môže však byť rozdelenie detí vynútené.

To vtedy, ak spojenie ohrozuje život jedného alebo druhého dieťaťa, alebo dokonca oboch.

Najzaujímavejšie fakty o siamských dvojíčkach

• Termínom siamské dvojičky, teda dvojičky s rôznym rozsahom spojenia tela alebo stupňom zvyškového zdvojenia, boli po prvý raz pomenovaní bratia Chang a Eng Bunkerovci, ktorí sa narodili čínskym rodičom v Maklongu v Siame (historický názov Thajska) v máji 1811.
• V roku 1829 opustili chlapci ázijsky kontinent a odišli do USA, kde sa dokonca oženili tiež s dvojičkami a mali niekoľko detí (Chang desať a Eng dvanásť).
• Dvojičky boli spojené v oblasti hrudníka a zomreli tri hodiny po sebe v januári 1874 vo veku 62 rokov.
• Najstarším historicky doloženým prípadom siamských dvojčiat sú však bratia, ktorí žili na prelome 15. a 16. storočia na dvore škótskeho kráľa Jakuba IV. pod kráľovskou ochranou.
• Zomreli vo veku 28 rokov, pričom jeden zomrel o päť dní skôr než druhý.
• Na Slovensku sa od 70. rokov 20. storočia narodili siamské dvojčatá podľa dostupných údajov päťkrát vrátane dnešného prípadu.
• Posledným prípadom do dnešného dňa bolo narodenie chlapcov Michala a Marka 10. apríla 2007 v Bratislave; chlapci boli zrastení dolnou časťou hrudníka a v oblasti brucha.
• V polovici septembra 2007 lekári deti oddelili, obaja chlapci však v priebehu niekoľkých týždňov podľahli pooperačným komplikáciám.
• Naopak, šťastne sa skončil príbeh dievčatiek Andrey a Lucie, ktoré prišli na svet v januári 2000.
• Dievčatká boli zrastené v oblasti panvovej kosti. Dva mesiace po narodení sa ich podarilo úspešne oddeliť lekárom z bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice.
• V Česku prvýkrát veľkú pozornosť vyvolal osud siamských dvojčiat Růženy a Josefy Blažkových, ktoré sa narodili v roku 1878 a mali spoločné brucho, boky a genitálie.
• Senzáciou sa stalo i to, že na jar 1910 porodili zdravého syna Františka.
• Pretože mali dve maternice, Růžena bola úradne vyhlásená za matku a Josefína za tetu.
• Zomreli pár minút po sebe v New Yorku v roku 1922.
• Živé siamské dvojčatá sa v Česku podľa dostupných informácií naposledy narodili v roku 1986.
• Podľa štatistických údajov pripadajú jedny siamské dvojičky obyčajne na približne 50.000 a viac pôrodov.
• Iba malé percento z nich prichádza na svet živých a polovica z nich umiera len niekoľko hodín po pôrode.
• Štatistiky dokazujú, že z 200.000 zrastených párov prežije iba jeden.
• Jedno z dvojčiat po oddeľujúcej operácii často umiera; pravdepodobnosť, že pacienti prežijú viac než dva roky po zákroku, je len 20-percentná.
• Najviac siamských dvojičiek, zhruba 40 až 70 percent, sa rodí spojených v oblasti hrudníka a brucha.
• Menšia časť je k sebe pripútaná chrbtom a asi len jeden pôrod na 2,5 milióna zdravých novorodencov predstavujú dvojice spojené časťou hlavy.
• Dôležité pre chirurgické oddelenie zrastených dvojičiek je predovšetkým to, koľko majú spoločných orgánov.
• Lekári sa pokúšali zrastené dvojičky oddeľovať už v 19. storočí, avšak prvé úspešné oddelenie siamských dvojčiat sa uskutočnilo v decembri 1952 v nemocnici v Clevelande v USA.
• Išlo o dievčatá zrastené v oblasti hrudnej kosti.
• Hoci lekári dávajú prednosť oddeleniu dvojičiek ešte v dojčenskom či detskom veku, v júli 2003 sa uskutočnila unikátna operácia v Singapure vtedy 29-ročných siamských dvojčiat.
• Tamojší lekári sa pokúsili neúspešne oddeliť iránske sestry zrastené hlavami.
• Ani jedna zo sestier však náročnú operáciu neprežila.
• Asi najznámejšia operácia siamských dvojčiat v Česku sa uskutočnila hneď po pôrode.
• Bolo to v roku 1980 v Hradci Králové, kde lekári úspešne oddelili Michala a Tomáša, ktorí sa narodili so zrastenou hrudnou kosťou a ďalšími zrastmi v oblasti brucha.

Prípady z nedávnej minulosti a súčasnosti

Prinášame vám druhú časť článku o neuveriteľných príbehoch dvojčiat.

„Nemé“ dvojičky, June a Jennifer Gibbonsové, narodené 1963

June a Jennifer vyrástli v Británii a boli nerozlučné, mali dokonca rovnakú rečovú vadu, ktorá im sťažovala začlenenie medzi ostatné deti. Ako černošky však čelili tvrdému rasizmu. Táto traumatická skúsenosť spôsobila, že odmietli komunikovať s kýmkoľvek. Rozprávali sa len medzi sebou jazykom, ktorému nikto nerozumel, ani ich rodičia. Navštívili mnoho terapeutov, ani jeden z nich však dvojčatá nedonútil rozprávať. V ranom detstve dostali dva diáre ako vianočné darčeky, čo ich inšpirovalo ísť na kurz tvorivého písania a neskôr napísali niekoľko románov. Tak zúfalo túžili po uznaní, sláve a publicite pre svoje knihy, že spáchali množstvo drobných zločinov, vrátane podpaľačstva. Nakoniec dvojčatá zatvorili do psychiatrickej liečebne, kde strávili jedenásť rokov a kvôli liekom, ktoré im podávali, úplne stratili záujem o písanie. Ešte zamlada dievčatá uzatvorili dohodu, že ak jedna z nich zomrie, druhá sa musí naučiť rozprávať a žiť normálny život. Počas pobytu v nemocnici sa preto rozhodli, že jedna z nich zomrie. Jennifer nakoniec súhlasila, že ona bude obeťou. V jeden deň, keď mali 30 rokov, Jennifer náhle zomrela. Ako príčinu smrti určili náhly zápal srdca. Počas pitvy v tele nenašli žiaden jed ani drogy a jej smrť ostáva záhadou. Zvláštne je, že June naozaj po smrti sestry začala normálne komunikovať. Už nepotrebovala pomoc psychiatrov a vrátila sa do svojej komunity. Teraz žije pokojný život vo Walese neďaleko rodičov. Doteraz nikto neodhalil tajomstvá tohto bizarného súrodeneckého vzťahu.

Dvojičky narodené dva mesiace po sebe, Catalin a Valentin Tescuovci, narodené 2004 a 2005

Catalin a Valentin z Rumunska sú dvojčatá s rôznym dátumom narodenia. Kým Catalin sa narodil v decembri, o dva mesiace predčasne, Valentin sa narodil vo februári, na základe rozhodnutia lekárov. Lekári si mohli dovoliť odrodiť obe deti v rôznych termínoch, pretože matka sa narodila s veľmi vzácnym javom - dvoma maternicami. Stalo sa to v dôsledku vrodenej chyby počas embryonálneho vývoja. Dvojitú maternicu má približne jedna z 50-tisíc žien, no pre danú nemocnicu išlo o prvý prípad, keď žena otehotnela v rovnakom čase v oboch materniciach a porodila dve deti v dvojmesačnom odstupe. Obaja bratia boli zdraví, keď ich v ten istý deň prepustili z nemocnice.

Nevlastný brat z dvojičiek, Tuen a Koen Stuartovci, narodené 1993

Holandský pár Wilma a Willem Stuartovci sa roky neúspešne pokúšali o dieťa, preto sa rozhodli vyskúšať umelé oplodnenie. Čoskoro po ňom sa dozvedeli, že budú rodičmi dvojčiat. Keď sa chlapci narodili, Koen mal modré oči, tmavé vlasy a ružovkastú pleť, ale Tuen mal tmavé oči, tmavé vlasy a hnedú pleť. Test DNA odhalil, že Koen bol dieťaťom Willema, ale Tuen nie. Správu o vyšetrovaní prípadu nikdy nezverejnili, ale špekuluje sa, že lekári zanedbali hygienické postupy, nevydenzifikovali laboratórnu pipetu a preniesli ňou nielen Willemove spermie, ale aj spermie iného muža. Nemocnica to označila za „hlboko poľutovaniahodnú chybu“. Stuartovci si spomenuli, že v deň umelého oplodnenia sedel v čakárni aj pár čiernej pleti. Nemocnica manželov vypátrala a testami DNA potvrdila, že biologickým otcom Tuena je naozaj ten muž. Napriek tomu, že išlo o jeho syna, chcel zostať v anonymite. Akurát sa na sociálnom úrade uistil, že Stuartovci sa o dieťa vzorne starajú a nikdy im do výchovy nezasahoval.

Siamské dvojčatá, Abigail a Brittany Henselové, narodené 1990

Abigail a Brittany sú siamské dvojčatá a výnimočné ešte aj v tom, že sú zrastené väčšou časťou tela, takže vyzerajú ako jeden človek s dvoma hlavami. Sú to však dve samostatné osobnosti, pričom dôležité telesné orgány má väčšinou každá z nich vlastné a plne funkčné. Napríklad majú dve srdcia, dva páry pľúc, dva žalúdky, atď. Na prvý pohľad ide o jedno telo s dvomi hlavami, majú totiž spoločné dve ruky a nohy. Pri narodení mali ešte tretiu ruku, ktorá rástla z miesta medzi ich hlavami, no tú lekári chirurgicky odstránili. Každá zo sestier ovláda len svoju polovicu tela, teda svoju hlavu, krk, ruku a nohu. Aj vnímanie hmatu majú obmedzené iba na polovicu, pričom tento jav sa stiera v osi tela, ktorú obe vnímajú rovnocenne. Bolesť v žalúdku však cíti paradoxne sestra, ktorej patrí opačná strana tela. Pri narodení ich chceli doktori oddeliť, ale rodičia to odmietli, pretože šanca, aby obidve prežili bola nízka. Symbióza ich dvoch osobností sa prejavovala po celý život. Dokázali sa napríklad venovať mnohým koníčkom a športom, napríklad volejbalu, plávaniu, basketbalu či cyklistike. Pred dvoma rokmi dievčatá absolvovali vodičský test až dvakrát, pretože každá dostala vlastný vodičský preukaz. Tiež hrajú na klavíri a sú vášnivými užívateľkami počítačov. Obe dúfajú, že sa napriek svojej rozdielnosti vydajú a budú mať deti.

Experimentálne dvojčatá, Elyse Scheinová a Paula Bernsteinová, narodené 1969

Elyse a Paula sa narodili žene so schizofréniou, preto ich ponúkli na adopciu. Detská psychologička, konzultantka adopčnej agentúry navrhla dvojčatá oddeliť, aby sa zlepšil ich psychologický vývoj, a tak Elyse a Paulu poslali do rôznych rodín. Elyse vedela, že je adoptovaná, ale nevedela, že má dvojča. Keď dosiahla 33 rokov, rozhodla sa kontaktovať adopčnú kanceláriu, aby našla svoju biologickú matku. Vtedy zistila, že má dvojča. Asi o šesť mesiacov neskôr sa dvojičky stretli. Čo robí tento príbeh ešte neuveriteľnejším je, že Elyse a Paula boli súčasťou tajnej štúdie psychiatra Neubauera o výchove rozdelených dvojčat. Adoptívne rodiny v rámci nej cestovali k psychiatrovi raz mesačne po dobu 12 rokov na IQ testy a analýzu reči. Výskumníci tiež navštevovali deti v rodinnom prostredí. Adoptívnym rodičom povedali, že sú súčasťou štúdie o vývoji dieťaťa, ale o aspekte dvojčiat mlčali. Chceli zistiť, čo je silnejšie, či vplyv prostredia alebo genetika. Či podobnosť dvojčat prekoná vplyv rôznych prostredí alebo sila genetickej podobnosti „pretlačí“ vplyv rôzneho prostredia. Výsledky kontroverznej štúdie doposiaľ nezverejnili.

Prvé dieťatko roka 2022 v nemocnici v Partizánskom prišlo na svet 1. januára o 12.24 h.

Partizánske 11. januára (TASR) - Zdravotníci z nemocnice v Partizánskom počas minulého roka pomáhali rodičkám pri 448 pôrodoch.

V tamojšej pôrodnici na svet ženy priviedli 231 chlapcov a 220 dievčat, dvojičky si domov odniesli tri mamy.

TASR o tom informovala PR špecialistka Svetu zdravia Bianka Krejčíová.

"Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Hana, Nela a Viktoria. U chlapcov dominovali mená Adam, Jakub a Samuel," priblížila ďalej Krejčíová.

Prvé dieťatko roka 2022 v nemocnici v Partizánskom prišlo na svet 1. januára o 12.24 h.

"Bolo ním dievčatko, ktoré dostalo meno Marcela. Po narodení vážila 4030 gramov a merala 54 centimetrov," doplnila Krejčíová.

Partizánska pôrodnica sa podľa nej snaží postupovať podľa najnovších medicínskych poznatkov.

"Súčasťou tímu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia sú i mladí zahraniční lekári, ktorí pacientkam ponúkajú aj rôzne alternatívne postupy pôrodu a liečby.

Mamičky si tiež môžu v spolupráci s personálom vytvoriť individuálny pôrodný plán či absolvovať predpôrodnú prípravu," dodala.

tags: #narodenie #dvojiciek #partizanske