Čas rozdávania vysvedčení na základných a stredných školách je pre študentov obdobím, kedy prežívajú rôzne emócie. Niektorí sa z vysvedčenia tešia, u iných je radosť sprevádzaná koncom školského roka a začiatkom letných prázdnin. Reparát je opravná skúška, ku ktorej dochádza vtedy, keď žiak alebo študent takpovediac prepadne, respektíve sa na jeho koncoročnom vysvedčení objaví známka 5 - nedostatočný. Túto známku môžu mať žiaci maximálne z dvoch predmetov, inak musia ročník opakovať.
Reparát vs. komisionálna skúška
Účelom reparátu je zlepšiť si známku o 1-2 stupne, čiže môže získať hodnotenie 3 - dobrý, alebo 4 - dostatočný. Komisionálna skúška, na rozdiel od reparátu, nemusí byť zapríčinená nesplnením požiadaviek predmetu. Zásadný rozdiel medzi komisionálnou skúškou a reparátom je v tom, že žiaci, ktorí absolvujú komisionálnu skúšku, vyhoveli podmienkam splnenia predmetu, prípadne majú individuálne dôvody na preskúšanie. Pri reparáte žiak nesplnil podmienky jedného alebo dvoch predmetov, teda potrebuje si opraviť známku.
Spravidla sa reparáty konajú ku koncu augusta, najneskôr do 31.8. v danom školskom roku. Ak sa žiak z objektívnych dôvodov (choroba, vážne rodinné udalosti) nemôže v určenom čase dostaviť na reparát, termín je možné presunúť najneskôr na 15.9.
Ide o skúšku, na ktorú sa žiak dostaví osobne a môže pozostávať z písomnej, ústnej, pri istých predmetoch aj z praktickej časti. Komisionálne skúšky môžu vyzerať rôzne, avšak svojím obsahom i formou sa podobajú reparátu. Delia sa na písomné, ústne a praktické (pri odborných predmetoch na stredných školách). Spomenuté formy môžu byť aj kombinované.
Komisia pri komisionálnej skúške musí byť najmenej trojčlenná (predseda, skúšajúci a prísediaci) a prítomní na nej môžu byť i rodičia, resp. zákonní zástupcovia. Výsledná známka sa môže pohybovať v rozmedzí dvoch stupňov, a to nahor i nadol. Takže ak žiak napríklad absolvuje komisionálnu skúšku so známkou 2 (chválitebný), môže skončiť s výslednou známkou 1-4. O komisionálnu skúšku žiada rodič a to do 3 pracovných dní od obdržania vysvedčenia.
Ako sa pripraviť na komisionálnu skúšku alebo reparát?
Na reparátoch či komisionálnych skúškach je daný rozsah učiva, ktoré má žiak ovládať. Rozsah učiva je spravidla daný učivom, respektíve učebnými osnovami daného ročníka.
Žiakom a študentom, ktorí sa chystajú takéto preskúšanie absolvovať, prospieva najmä individuálny, pokojný a nestranný prístup, ktorý je zameraný na vypĺňanie vedomostných nedostatkov, nácvik práce pod tlakom, nácvik písania testov aj ústnych odpovedí, no predovšetkým je založený na rešpektujúcom prístupe.
Štatistiky a legislatívne zmeny
Viacnásobné prepadávanie sa deje aj na našich školách. S jeho zamedzením nie sú stotožnení všetci učitelia. Vlani opakovalo ročník vyše 12-tisíc žiakov základných a stredných škôl, rok predtým čísla umelo znížila pandémia koronavírusu a opatrenia zamedzujúce prepadávaniu. Tohtoročné čísla zatiaľ nie sú známe, ministerstvo školstva však ešte v auguste deklarovalo, že by ich vďaka podporným opatreniam mohlo byť menej.
Elimináciu prepadávania chce presadiť aj legislatívne - v aktuálnom návrhu novely školského zákona, ktorá je zatiaľ v medzirezortnom pripomienkovom konaní, je stanovený maximálny počet opakovaní ročníkov. Žiak by po novom mohol prepadnúť iba raz na každom stupni vzdelávania a opakované ročníky by sa mu nezapočítavali do povinnej školskej dochádzky.
Dnes už bývalý minister školstva Branislav Gröhling v auguste argumentoval tým, že vďaka novému opatreniu nebudú môcť žiaci, ktorí niekoľkokrát prepadli, ukončiť školskú dochádzku v piatom či šiestom ročníku. Opakovanie ročníka je podľa mnohých odborníkov na pedagogiku, psychológiu či ekonómiu negatívnym fenoménom. No prieskumy medzi slovenskými učiteľmi ukazujú, že práve oni opakovanie skôr vítajú a obávajú sa, že zavedenie stropu by mohlo nahrávať lenivejším žiakom. Slovenská komora učiteľov tieto postoje chápe. Podľa odborníkov však obmedzenie prepadávania nestačí iba oznámiť. Učitelia potrebujú istotu, že ich obavy sa nenaplnia.
Učitelia a opakovanie ročníka
O prepadávaní na základných a stredných školách sa diskutuje už roky. Existujú viaceré výskumy, ktoré potvrdzujú negatívne dôsledky opakovania ročníka v podobe straty motivácie, neskorších komplikácií na pracovnom trhu a tiež zvýšených finančných výdavkov zo strany štátu. „Prepadávanie je zlé, nevhodné a neudržateľné. Slovensko je v tomto roky na chvoste krajín OECD v prepadávaní a inkluzívnosti vzdelávania,“ hovorí Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov. Zároveň však priznáva, že mnohí učitelia a odborní zamestnanci majú voči plánovanej zmene kritický postoj. Dôvodom je najmä chýbajúca podpora a nedostatočná kampaň.
To, že učitelia v slovenských školách považujú opakovanie ročníka za vhodný nástroj, potvrdzuje aj prieskum platformy To dá rozum z roku 2019. V ňom na otázku, či považujú opakovanie ročníka za nástroj pomoci, odpovedalo „úplne súhlasím“ alebo „skôr súhlasím“ viac ako 70 percent učiteľov. „Jednoznačne, je to veľmi účinné, pretože aj teraz napríklad jedna prváčka opakuje prvý ročník - veľmi jej to pomohlo. To dieťa, jednoducho, keď si zopakuje ročník, tak si utvrdí poznatky, lepšie pristupuje,“ uviedol riaditeľ základnej školy v Trenčianskom kraji. „Akú motiváciu bude mať žiak, ktorý vie, že nemôže prepadnúť?“ pýta sa nahlas stredoškolský učiteľ z Bratislavy, podľa ktorého je opakovanie ročníka v niektorých prípadoch nevyhnutné.
Čo robiť, ak dieťa prepadne na polroka?
Na polroka prepadnúť môže. Aj keď žiak dostane na polročnom vysvedčení známku nedostatočný, nič sa nedeje, bude pokračovať štandardne v druhom polroku. Dôležité je, čo sa podarí žiakovi v druhom polroku zlepšiť. Odporúča sa riešiť situáciu s triednou učiteľkou a dohodnúť sa so školou na možnostiach, ako dohnať zameškané učivo. V prípade vážnych zdravotných dôvodov je možné požiadať o odloženie hodnotenia.
Maturovať bude, ale je dôležité, aby si doplnil vedomosti, ktoré sú potrebné na zvládnutie maturitnej skúšky. Ak je to potrebné, je možné zvážiť doučovanie. Učitelia často vychádzajú v ústrety žiakom, ktorí majú zdravotné problémy a preukazujú snahu zlepšiť svoje vedomosti.
V prípade pochybností o správnosti hodnotenia alebo ak žiak nesúhlasí s hodnotením, rodičia môžu podať žiadosť o vykonanie komisionálnej skúšky riaditeľovi školy do 3 pracovných dní od obdržania výpisu známok.
Základné zásady opravy telefónov
Ako postupovať pri problémoch s prospechom
Prípad prvák ZŠ s odkladom: Ak žiak prvého ročníka základnej školy s odkladom neprospieva a odmieta špeciálnu školu, je potrebné hľadať alternatívne prístupy a intenzívne komunikovať so školou a rodičmi. Využitie dostupných zdrojov ako školský psychológ či výchovný poradca, ako aj spolupráca s odborníkmi mimo školy, môže pomôcť.
Prípad prváčka SŠ s maturitou: Ak žiačka prvého ročníka strednej školy s maturitou má v polroku niekoľko pätiek, je dôležité jej pomôcť s učením, prípadne dohodnúť doučovanie. Konzultácia s psychológom a prípadná zmena školy môžu byť tiež riešením.
Prípad prváka SŠ s depresiami a úzkosťami: V prípade syna, ktorý je prvák na strednej škole, má zlé známky a hrozí mu prepadnutie z viacerých predmetov, je kľúčový rozhovor so synom, zistenie, či ho škola baví a či je mu tam dobre. Podpora a pochopenie sú nevyhnutné, rovnako ako zváženie možnosti prestupu na inú školu.
Prestup na inú školu
Prestup žiaka na inú školu je možný, ak sú splnené určité podmienky. Medzi dôvody prestupu patria presťahovanie, nespokojnosť so školou, zmena záujmov alebo nevhodný výber strednej školy. Podmienkou je písomná žiadosť rodiča, súhlas riaditeľa novej školy, voľné miesta v danom ročníku a prípadné rozdielové skúšky.
Možnosti po neúspechu pri prijímacích skúškach na strednú školu
Zistenie, že sa dieťa nedostalo na žiadnu z vybraných stredných škôl, môže byť náročné, ale nie je bezvýchodiskové. Je dôležité byť oporou, vyhnúť sa výčitkám a hľadať voľné miesta v druhom kole prijímacieho konania alebo zvážiť učebné odbory, ktoré vedú k praktickým profesiám. Aj keď dieťa nenastúpi na vysnívanú školu, neznamená to koniec.
