Protilátky u novorozenců: Přenos z matky a budování vlastní imunity

Imunitný systém novorodenca je odlišný od imunitného systému dospelého človeka. Po narodení sa musia deti adaptovať na prostredie plné mikroorganizmov. Tento článok sa zameriava na vývoj imunitného systému novorodencov, na protilátky, ktoré získavajú od matky, a na faktory, ktoré ovplyvňujú ich obranyschopnosť.

Imunita "požičaná" od matky

Krátko po narodení deti ešte nemajú plne funkčný imunitný systém. Ochrannú ruku nad nimi držia protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. Ide o takzvanú pasívnu imunitu. Prijaté protilátky chránia novorodenca pred škodlivými mikroorganizmami, ale zároveň si dieťa začína budovať samostatný obranný systém. O plne „vyzretej” obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14. a 17. rokom.

Protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré v organizme pretrvávajú mesiace až roky, sa však nenašli v pupočníkovej krvi všetkých matiek. Len 72 detí, ktoré sa týmto matkám narodilo, získalo pasívnu imunitu. Zvyšných 11 malo negatívny test na protilátky, čo môže mať podľa odborníkov viacero príčin. Šesť matiek malo nízku hladinu imunoglobulínov G, čo podľa vedcov svedčí o tom, že sa nakazili krátko pred pôrodom a ich organizmus nemal dostatok času preniesť protilátky cez placentu. Zvyšných päť matiek malo pozitívny test na takzvané IgM protilátky, teda imunoglobulíny triedy M. "Čím dlhší čas uplynie medzi infekciou a pôrodom, tým viac protilátok sa prenesie," uviedli autori štúdie Karen Puopolová a Scott Hensley.

Po narodení kolujú v krvi dieťaťa protilátky jeho matky, ktoré prechádzajú placentou v posledných štyroch až šiestich týždňoch gravidity. Preto majú napríklad predčasne narodené deti nižšiu obranyschopnosť. Vzácny imunoglobín

V priebehu pol roka však koncentrácia týchto protilátok od matky prudko klesá. Medzitým si novorodenec začína vyrábať vlastné protilátky - imunoglobulíny. Sú to špeciálne bielkoviny, ktoré vznikajú ako imunitná odpoveď organizmu na cudzorodú látku. Rozdeľujeme ich do tried pod skratkami IgA, IgD, IgE, IgG a IgM. Ako prvé sa po styku s infekciou vytvárajú protilátky IgM. Ich úlohu možno prirovnať k prvým obranným líniám v boji s nepriateľom.

Materské mlieko poskytuje novorodencovi prvotnú ochranu pred infekciami vďaka protilátkam, ktoré bábätko dostáva prostredníctvom matky. Aj placenta má svoj receptor, cez ktorý dokážu prejsť len protilátky so špeciálnym proteínom. Konkrétne ide o protilátky imunoglobulíny triedy G, ktoré sa do receptoru zmestia, preniknú do plodu a vytvoria imunitu.

Každá matka má v materskom mlieku unikátnu zmes protilátok, ktorá sa počas celej doby dojčenia a aj medzi jednotlivými tehotenstvami udržiava prekvapivo stabilná. Tento objav pochádza z nedávnej americkej štúdie, ktorá odhalila, že materské mlieko je skutočne jedinečné pre každého jednotlivca. Rôzne matky, rôzne protilátky

V najnovšej štúdii tím analyzoval materské mlieko od rôznych darcov z dvoch inštitúcií a pomocou rôznych baktérií merali, na ktoré kmene sa protilátky jednotlivých darcov viažu. „Profil protilátok každej matky darkyne bol úplne odlišný, čo sme očakávali, ale teraz to máme aj vedecky potvrdené,“ povedal Hand. Stabilita protilátok počas tehotenstva

Zaujímavé je, že aj keď sa materské mlieko počas dojčenia mení z hustého kolostra na zrelé mlieko, zloženie protilátok zostáva stabilné. Tento objav pochádza z nedávnej americkej štúdie, ktorá odhalila, že materské mlieko je skutočne jedinečné pre každého jednotlivca.

Protilátky vylučované do materského mlieka po prekonaní covidu sú odlišné od imunoglobulínu G (IgG), ktorý telo produkuje po zaočkovaní - aj keď isté množstvo IgG sa do mlieka dostane. Vedci objavili v materskom mlieku žien po covide najmä sekrečný imunoglobulín A (ScIgA), ktorý priľne na tkanivo respiračnej a tráviacej sústavy dieťaťa a tak ho chráni pred vírusom. Skorší výskum síce potvrdil prítomnosť protilátok voči koronavírusu v materskom mlieku, doteraz však nebolo jasné, či sú schopné neutralizovať vírus a ako dlho ich matka vylučuje.

Doktorka Rebecca Powellová spolu s kolegami z newyorskej nemocnice Mount Sinai skúmali vzorky mlieka od 75 žien, ktoré prekonali covid. Zistili, že 88 percent z nich obsahovalo protilátky, z ktorých väčšina dokázala koronavírus neutralizovať, a týmto spôsobom zabrániť infekcii.

Aj u vás už počuť smrkanie a upchatý nos mení hlas vašich potomkov na nepoznanie? Laicky povedané: Imunita je obranný systém nášho tela. Prirodzene nás chráni pred chorobami rôzneho typu. Pomocou obranných látok bojuje proti nepriateľom, ktorými sú baktérie, vírusy a iné škodlivé látky.

Vývoj a druhy imunitného systému

Hlavnou úlohou imunitného systému je rozpoznať a zničiť látky, ktoré sú pre telo škodlivé, a to pomocou špecifických a nešpecifických imunitných procesov. Bábätko sa rodí s vyvinutou nešpecifickou imunitou, ale špecifický imunitný systém je ešte nezrelý. Aby imunitný systém rozoznal škodlivé látky od tých neškodných, musí sa to „naučiť“.

Vrodená (nešpecifická) imunita

S tou sa bábätko narodí a tvorí akúsi prvú obrannú líniu. Vrodená imunita predstavuje rýchlu a okamžitú odpoveď, ktorá bábätku od narodenia umožňuje brániť sa proti škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a rôznym choroboplodným zárodkom. Tvorí ju najmä koža a sliznice a pomáhajú i niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde cez tieto bariéry prenikne do tela cudzí mikroorganizmus. Nemá imunologickú pamäť, čo znamená, že si telo novorodenca nepamätá, že sa s danou látkou už stretlo, a pri druhom stretnutí s antigénom reaguje rovnako ako po prvý raz.

Získaná (špecifická) imunita

Predstavuje druhú obrannú líniu a na rozdiel od vrodenej imunity sa s ňou bábätko nerodí, ale formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami. Získaná imunita má pre dieťa najväčší účinok, pretože poskytuje obranu špecificky namierenú voči konkrétnemu antigénu (látke, ktorá je schopná vyvolať imunitnú reakciu). Túto imunitu bábätko získava postupne tým, ako vyzrieva jeho imunitný systém. Akonáhle sa organizmus stretne s infekciou, imunitný systém začne produkovať protilátky, ktoré pomáhajú proti infekcii bojovať.

„Skutočná“ imunita - až v piatich rokoch

"Hodnoty IgM sa hodnotám dospelých vyrovnávajú medzi prvým až druhým rokom života dieťatka. Najpočetnejšou protilátkou sú imunglobulíny G, ktoré majú na starosti obranu pred baktériami, vírusmi a toxínmi. Ich koncentrácia je spočiatku veľmi nízka a zvyšuje sa pomaly, hodnoty dospelých dosahuje až okolo piateho roku života," hovorí odborníčka na imunitu.

Podobná je situácia s protilátkami imunoglobulínu A, ktoré majú na starosti ochranu slizníc v ústnej dutine, dýchacích cestách, tráviacej sústave. IgA nájdeme vo výlučkoch ako sú slzy, pot, sliny a materské mlieko. Ich prítomnosť v materskom mlieku znamená, že imunita môže dočasne prechádzať pri dojčení z matky na dieťa. Týchto protilátok však má novorodenec spočiatku veľmi málo, hodnoty dospelých dosiahne až v puberte.

Faktory ovplyvňujúce imunitu novorodenca

Imunitný systém novorodenca je nezrelý vo všetkých svojich zložkách a trvá minimálne pol roka, kým je jeho organizmus schopný správne reagovať na cudzorodé predmety. Imunitný systém dieťaťa je do určitej miery ovplyvnený genetickou výbavou, ktorú získa od rodičov, veľký vplyv má však i obdobie tehotenstva.

Výživa a strava

To, čo deti jedia, do veľkej miery ovplyvňuje zdravie črevného mikrobiómu. Unikátnu zmes baktérií, vírusov, húb a iných mikroorganizmov lekári zvyknú označovať ako samostatný orgán, ktorý sa zásadným spôsobom podieľa na imunologických procesoch. Práve prevaha prospešných mikroorganizmov v zložení črevného mikrobiómu ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Medzi prospešné mikroorganizmy patria najmä baktérie mliečneho kvasenia. Deťom ich možno naordinovať aj na tanieri. Kvalitnými zdrojmi sú predovšetkým mliečne výrobky, najmä jogurty, cottage cheese a kefír, ale napríklad aj kyslá kapusta. V menšej miere sa nachádzajú aj v klasickom mlieku, kyslých uhorkách či iných fermentovaných potravinách.

Deti by sa mali určite vyhnúť spracovaným potravinám, sladeným nápojom, príliš veľa sladkostiam, ale aj mastným či vyprážaným jedlám.

V detskom jedálničku by nemali chýbať ani vitamíny pre detskú imunitu, spolu s minerálmi a ďalšími mikroživinami.

• Vitamín C: Podporuje bunky imunitného systému, zlepšuje ich schopnosť identifikovať a neutralizovať škodlivé patogény. Znižuje tiež oxidačný stres v tele, pričom ten spôsobuje chronický zápal a vyvoláva nezdravú imunitnú reakciu. Skvelými zdrojmi vitamínu C sú citrusové ovocie, paprika, jahody, brokolica či zemiaky.
• Vitamín D: Nie je iba na silné kosti, ale pomáha tiež imunite. Rovnako ako céčko pôsobí na bunkovej úrovni. Deficit vitamínu D je navyše spájaný s vyšším výskytom autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné bunky. Medzi jeho kvalitné zdroje patria slnečné žiarenie, mlieko, vajíčka, tučné ryby a morské plody.
• Zinok: Je podobne ako vitamín C silný antioxidant, ktorý je nevyhnutný pre zdravie imunitných buniek. Dlhodobý nedostatok zinku oslabuje obranyschopnosť a zvyšuje náchylnosť organizmu na opakované infekcie. Nájdeme ho vo všetkých druhoch mäsa, ale aj v strukovinách, mliečnych výrobkoch, vajíčkach, tekvicových semiačkach, kešu orieškoch a mandliach.
• Selén: Sa javí ako nenápadný minerál, no tiež pomáha regulovať imunitnú reakciu. Ak ho bunky nemajú dostatok, nemusia škodcov zachytiť včas, prípadne na ich prítomnosť reagujú neadekvátne silným zápalom. Najviac selénu obsahujú brazílske para orechy, potom tuniak, sardinky, hovädzia pečeň, hydina, vajíčka či hnedá ryža.

Probiotiká

Dnes už vieme, že pri posilňovaní imunity mimoriadne dôležitú rolu zohrávajú probiotiká. Budúce mamičky by ich mali konzumovať počas tehotenstva i počas dojčenia. Probiotiká obsahujú totiž užitočné baktérie, ktoré v črevnej sliznici stimulujú imunitné mechanizmy.

EDENPHARMA TIP: Jedným z prospešných druhov probiotík sú laktobacily.

Spánok

Dostatok kvalitného spánku je pre správne fungovanie imunity detí kľúčový. Práve počas hlbokého spánku sa uvoľňujú rôzne hormóny a proteíny, ktoré podporujú rast a opravu tkanív, vrátane buniek detského imunitného systému. Naopak, nedostatok spánku môže imunitný systém oslabiť a zvýšiť riziko infekcií.

Stres

Pozor však aj na stres, ktorý si u našich detí často neuvedomujeme. Ak sú deti vystavené dlhodobému stresu, môžu byť náchylnejšie na ochorenia a ich priebeh je obvykle aj ťažší. Na druhej strane, smiech, hranie sa, neha a starostlivosť, podpora a povzbudzovanie či kontakt s milovanými podporujú celkovú pohodu.

Prostredie a hygiena

Čistota prostredia: V ideálnom prípade by malo byť čisté, ale nie úplne sterilné. Zamedzenie akémukoľvek kontaktu s mikroorganizmami môže byť škodlivé. Vývoj detskej imunity totiž do veľkej miery závisí aj od vonkajších vplyvov, najmä od toho s akými podnetmi sa stretáva. Prítomnosť mikroorganizmov učí detskú imunitu na ne reagovať. Ak vyrastá v dokonale čistom prostredí, jeho imunitný systém nie je ničím skúšaný. Pri budúcom kontakte s patogénmi môže reagovať buď prehnane, alebo príliš slabo.

Hygiena je základ. Naučiť svoje deti, ako si umývať ruky správne mydlom a teplou vodou po návrate z vonku a pred jedlom, je základ. Ani by ste neverili, koľké baktérie a vírusy tým dokážu zo seba striasť. Nič však netreba preháňať.

Očkovanie a jeho vplyv na imunitu

Očkovaním sa do tela dieťaťa zavádzajú oslabené mikroorganizmov, ktoré spôsobujú konkrétne ochorenie. Tento krok stimuluje imunitný systém dieťaťa, ktorý začne vytvárať obranné protilátky a zároveň pamäťové bunky. Ako sme už vyššie uviedli, tie sú zodpovedné za to, aby ochorenie rozpoznali aj v budúcnosti. Tak v skutočnosti dieťa nemusí dané ochorenie prekonať, keďže je len mierne nasimulované.

Očkovanie v tehotenstve

Očkovanie v tehotenstve predstavuje významnú ochranu matky a plodu, zároveň poskytuje ochranu novorodencovi v prvých týždňoch až mesiacoch života, keďže jeho imunitný systém nedokáže adekvátne reagovať na infekcie (kritické okno zraniteľnosti novorodenca pred začiatkom očkovania). Očkovanie tehotnej ženy zabezpečuje imunitnú ochranu matky, pretože sa zvyšuje jej odolnosť voči infekciám a znižuje sa riziko prenosu na plod a neskôr novorodenca. Vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré sa môžu prenášať na plod cez placentu, po pôrode cez materské mlieko a kolostrum. Toto zabezpečuje imunitu dieťaťu v ranom veku a hoci koncentrácia protilátok v jeho tele postupne klesá, môžu cirkulovať na rôznych úrovniach až do veku 6 mesiacov.

V januári 2020 sa vedci zo Svetovej zdravotníckej organizácie zhodli na tom, že prínosy vakcíny pre tehotné ženy prevyšujú možné riziká. Po porade s lekárom by sa preto mali dať zaočkovať, ak to ich zdravotný stav dovoľuje.

Kedy sa majú očkovať tehotné ženy? Ochorenie COVID-19 ohrozuje najmä matky, tehotenstvo môže sťažiť priebeh ochorenia a v krajných prípadoch spôsobiť smrť. Na porovnanie, všetci novorodenci pozitívni na covid ho doposiaľ prekonali bez problémov.

Podľa vedcov je pravdepodobné, že podobne by sa vyvíjala situácia pri očkovaní proti COVID-19. Na základe množstva protilátok z pupočníkovej krvi sa vedci pokúsia odsledovať 72 detí, zistia, ako rýchlo ich hladina klesá. Nové objavy o pasívnej imunite novorodencov matky určite motivujú k vakcinácii.

Kedy je pre ne najvýhodnejšie zaočkovať sa? Podľa vedcov v druhom trimestri. Približne po 17-tich týždňoch je placenta dostatočne vyvinutá na to, aby dieťaťu dodala značné množstvo protilátok. V tomto čase je zároveň organizmus matky schopný lepšie zvládnuť možné vedľajšie účinky vakcíny a neohroziť pritom zdravý vývin plodu.

Ochrana proti čiernemu kašľu

Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko infekčné vážne ochorenie, nebezpečné pre našich najmenších, najmä novorodeniatka, ktoré ešte nemôžu byť očkované, aby si proti infekcii vyvolanej baktériou Bordetellou pertussis mohli vytvoriť protilátky. Ochorenie postihuje dýchacie cesty a prejavuje sa silnými záchvatmi kašľa. Novorodenci, predčasne narodené deti a neočkované deti do 1 roka sú najohrozenejšou skupinou v prípade čierneho kašľa. Čierny kašeľ môže pre nich predstavovať vážne ochorenie a viesť ku komplikáciám (podľa ÚVZ SR zápalu pľúc, trvalému poškodeniu mozgu, zlomeninám rebier z kašľa, problémom s dýchaním) vyžadujúcim si hospitalizáciou. V niektorých prípadoch môžu skončiť úmrtím.

Hlavná hygienička odporúča práve v tejto súvislosti na základe zváženia zdravotného stavu pre tehotné očkovanie - a to v 26. až 30. týždni tehotenstva. „Vytvorené protilátky sa následne prenesú do dieťaťa cez placentu a to potom chránia prvé mesiace po narodení, a tak sa preklenie čas, kým si dieťa začne budovať svoju vlastnú imunitu očkovaním,“ ubezpečil aj imunológ Miloš Jeseňák.

Vakcínu však môžete dostať aj po pôrode - môže vás chrániť pred infekciou čiernym kašľom a znížiť tak možnosť prenosu infekcie na vaše dieťa.

Ak máte doma malé bábätko, vedzte, že očkovanie proti čiernemu kašľu sa povinne vykonáva tromi dávkami hexavalentnej (šesťzložkovej - aj proti záškrtu, tetanu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym nákazám) očkovacej látky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa, pričom prvá dávka sa podáva najskôr v prvom dni 10. týždňa života.

Ochrana proti chrípke

Ďalšie očkovanie, ktoré tehotná žena môže absolvovať v rámci ochrany seba, plodu či budúceho novorodenca - je očkovanie proti chrípke. Odporúča ho tiež ÚVZ SR. Ako sme spomínali vyššie, môže sa podať kedykoľvek počas tehotenstva, keďže tehotné ženy sú vysokorizikové pri ochorení na chrípkovú infekciu.

V istej štúdii sa zistil maximálny prenos protilátok na deti narodené matkám, ktoré boli očkované aspoň 1 mesiac pred pôrodom, v inej potvrdili 63 % zníženie laboratórne potvrdených prípadov chrípky u dojčiat do 6 mesiacov veku po očkovaní žien ešte počas tehotenstva a o 48 % nižšia pravdepodobnosť hospitalizácie súvisiacich s chrípkou u novorodencov.

Očkovanie proti COVID-19

Podobne ako pri chrípke a čiernom kašli, dieťatko môžete v súčasnosti chrániť aj očkovaním proti COVID-19. Výskum totiž preukázal, že protilátky vytvorené očkovacou látkou sa preniesli cez placentu aj do tela novorodenca, k dojčaťu sa tiež dostali cez materské mlieko počas obdobia dojčenia. Zároveň očkovanie znižuje riziko prenosu nákazy, riziko úmrtia, ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie.

Prevencia a ochrana novorodenca

Prevencia: Ako chrániť novorodenca pred ochoreniami?

Cocooning - izolácia po pôrode

Ide o izoláciu aspoň počas obdobia prvých týždňov (pre niektorých je to pár mesiacov) po pôrode, kedy sa rodina doma zžíva s novou situáciou a snaží sa prísť na spôsob, ako fungovať, ale aj ako si vytvoriť „bond“. Neprijímajú žiadne návštevy, čím chránia seba aj bábätko napríklad pred emocionálnym napätím, úzkosťami, stresom, ale aj pred chorobami.

Napríklad pediatri a pediatričky z prestížnej John Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali aspoň 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho bábätka silnejší - a pripravenejší, aby ste ho predstavili širšej rodine a ostatným.

Stanovenie pravidiel pre návštevy

Keďže novorodeniatka sú náchylnejšie na infikovanie baktériami a vírusmi a sú rizikovou skupinou, čo sa týka závažnejšieho priebehu chorôb a infekcií, ten, kto sa chystá vás navštíviť, by mal byť úplne zdravý. Žiadna návšteva ani s miernym prechladnutím: Na návštevu by teda k vám nemal prísť nik prechladnutý, ukýchaný, ukašľaný, s hnačkou, teplotou, boľavým hrdlom, nevoľnosťou, zvracaním, jednoducho s prejavmi akéhokoľvek infekčného ochorenia. Infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy u dospelých či starších ľudí, môžu ohroziť život bábätka.

Dôležitosť lekárskej starostlivosti

Imunitný systém je súbor mechanizmov, látok a buniek v organizme, ktoré zabezpečujú jeho ochranu pred cudzorodými látkami a infekčnými mikróbmi. Zúčastňuje sa aj na dstraňovaní vlastných poškodených či odumretých tkanív a buniek. Základom imunitného systému sú krvotvorné bunky a biologické látky, ktoré sú týmito krvinkami vytvárané alebo aktivované. Bunky imunitného systému sú zhodné s bunkami krvotvo...

Pred vedcami teraz stoja dve ďalšie veľké výzvy - určiť, ako dlho môžu tieto protilátky zostať v krvnom obehu novorodenca a do akej miery sú pri likvidácii vírusu účinné. Výskum pasívnej imunity môže vedcom pomôcť odhaliť, či by malo zmysel bojovať proti koronavírusu očkovaním tehotných žien.

tags: #protilatky #ktore #vytvoril #novorodenec