Pôrodný traumatizmus novorodenca: príčiny a následky

Pôrod je komplexný proces, ktorý zahŕňa kompresiu, kontrakcie, krútiaci moment a ťah. Tieto mechanické sily môžu niekedy viesť k poraneniam u novorodenca, najmä v oblasti hlavy. Hoci väčšina z týchto poranení je mierna a spontánne sa vylieči, v zriedkavých prípadoch môžu nastať aj závažnejšie komplikácie. Zrod nového života je jedinečný okamih, ktorý je výsadou žien. Napriek tomu, že ide o biologicky prirodzený dej, pôrod nie je bez rizík. V modernej medicíne sa čoraz viac hovorí o tzv. pôrodnom traumatizme, teda o poraneniach, ktoré môžu postihnúť matku alebo novorodenca. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na pôrodné poranenia novorodencov, ich príčiny, diagnostiku, prevenciu a možnosti ošetrenia.

Vznik a príčiny pôrodných poranení hlavy

Pôrodné poranenia hlavy súvisia s mechanizmom samotného pôrodu. Medzi rizikové faktory patria:

• Veľká pôrodná hmotnosť: Novorodenci s vyššou hmotnosťou môžu byť náchylnejší na poranenia v dôsledku väčšieho tlaku a ťahu počas pôrodu.
• Pôrod koncom panvovým: Pri pôrode koncom panvovým je hlavička dieťaťa vystavená väčšiemu tlaku, čo môže viesť k poraneniam.
• Dystokia ramienok: Ide o stav, kedy sa ramená dieťaťa zaseknú v pôrodných cestách, čo si vyžaduje použitie špecifických manévrov a môže zvýšiť riziko poranení.
• Operatívny/inštrumentálny pôrod: Použitie klieští alebo vákuumextraktora môže zvýšiť riziko poranení hlavy.
• Predĺžený a sťažený pôrod: Dlhotrvajúci pôrod môže viesť k zvýšenému tlaku na hlavičku dieťaťa a zvýšiť riziko poranení.
• Abnormálne polohy plodu: Nesprávna poloha dieťaťa v maternici môže viesť k ťažkostiam počas pôrodu a zvýšiť riziko poranení.
• Kefalopelvický nepomer: Ak je hlavička dieťaťa príliš veľká na prechod cez panvu matky, môže dôjsť k poraneniam.
• Prekotný pôrod: Zrýchlený pôrod, ktorý trvá menej ako dve hodiny, môže zvýšiť riziko poranení v dôsledku rýchleho a nekontrolovaného prechodu dieťaťa cez pôrodné cesty.

Pôrod ľudského mláďaťa je kompromisom medzi veľkou hlavou na strane plodu a malou panvou na strane matky. Pôrodné cesty delíme na tvrdé a mäkké. Tvrdé pôrodné cesty tvorí panva. Mäkké tvorí krčok maternice, pošva, hrádza. Už názov napovedá, že mäkké pôrodné cesty sú menej odolné ako tvrdé. Pokiaľ je panva priúzka, plod neprejde. Ale pri mäkkých pôrodných cestách si môže dieťa urobiť svoju cestu. Isté drobné poranenia krčka vznikajú pri každom pôrode, preto krčok maternice u ženy, ktorá porodila, vyzerá inak. Malé ruptúry (trhliny) do cca 1 až 2 cm nemusíme šiť, pokiaľ nekrvácajú. Ruptúra krčka maternice však môže krvácať intenzívne.

V súčasnej dobe sa pozeráme na pôrod stále ako na prirodzený dej. Upozornil však, že aj pri nízkorizikovej tehotnosti nie je možné presne predpovedať, ako sa pôrod vyvinie. „80 % zdravých žien nepotrebujú vôbec lekára, môžu porodiť doma, ale 5 % je vážne ohrozených a my dopredu nevieme, ktoré to budú,“ vysvetlil.

Profesor pripomenul aj štvrtú fázu pôrodu - prvé dve hodiny po pôrode, keď sa monitoruje zdravotný stav rodičky.

„Je to poranenie matky alebo novorodenca pri pôrode. Čítal som aj kazuistiku, že pôrodník si pri pôrode zlomil ruku,“ poznamenal s humorom profesor. Vážne treba brať poranenia matky, najmä poranenia steny pošvy a hrádze, ktoré sú bežné, ale ak sú správne ošetrené, nezanechávajú následky.

„Žiadny dospelý by neprežil pôrod. Novorodenec je na to perfektne prispôsobený,“ povedal profesor Záhumenský. Upozornil však na možné poranenia pri cisárskom reze - porezanie dieťaťa nástrojmi sa môže vyskytnúť v 3 % prípadov. Pri prirodzenom pôrode je bežná zlomenina kľúčnej kosti alebo tzv. pôrodný nádor - neškodný opuch na hlavičke, ktorý zmizne do niekoľkých dní.

Zranenia novorodenca pri pôrode je skupina poškodení, ktoré vznikajú účinkom mechanických síl počas pôrodu (tlak, kontrakcie, ťah a točenie). Ak na plod nadmerne pôsobia fyzikálne vplyvy, môže dôjsť k poraneniu mäkkých častí, kostí alebo vnútorných orgánov plodu.

Rizikové faktory pre vznik pôrodných poranení zahŕňajú:

• Nezrelý plod
• Pôrod koncom panvovým
• Operatívny/inštrumentálny pôrod
• Pôrod veľkého plodu
• Kefalopelvický nepomer
• Prekotný pôrod (zrýchlený pôrod, ktorý trvá menej než dve hodiny, skracuje sa prvá doba pôrodná)
• Dystokia ramienok (zakliesnenie ramienka za lonovou kosťou)
• Abnormálne polohy plodu
• Vrodené vývinové poruchy plodu
• Anomálie panvových kostí
• Nízka postava matky

Pri pôrode sa stretávame najčastejšie s týmito poraneniami:

• Modrinami a pomliaždením kože a podkožia
• Poranením mäkkých častí hlavy a krku
• Poranením hlavových a periférnych nervov
• Poranením kostí
• Poranením vnútorných orgánov
• Poškodením centrálneho nervového systému

V dnešnej dobe vzhľadom na zlepšujúcu sa starostlivosť pôrodníkov a dostupnosťou vyšetrovacích techník, sa znížil počet ťažkých pôrodných poranení. Ľahké poranenia sa nedajú úplne eliminovať.

Typy pôrodných poranení hlavy a mäkkých tkanív

Medzi najčastejšie pôrodné poranenia hlavy patria:

• Caput succedaneum (pôrodný nádor): Ide o difúzne presiaknutie a opuch mäkkých tkanív vedúcej časti hlavičky počas pôrodu. Opuch prekrýva lebečné švy a zvyčajne sa spontánne vstrebe za 1 až 2 týždne. Liečba nie je nutná.
• Kefalhematóm: Je zakrvácanie pod periost lebky (t.j. zakrvácanie z vonkajšej strany lebky). Vzniká väčšinou v temennej oblasti hlavičky. Svojou veľkosťou nikdy nepresahuje lebečné švy (spoje medzi jednotlivými kosťami lebky). Väčšina kefalhematómov sa vstrebe spontánne v priebehu niekoľkých týždňov. Pokiaľ kefalhematóm pretrváva, vzniká riziko jeho osifikácie - skostnatenia. To sa prejavuje tuhým vyklenutím v mieste pôvodného kefalhematómu, ktoré sa už spontánne nevstrebe a je nutné chirurgické riešenie.

Caput succedaneum (pôrodný opuch alebo nádor) je difúzne presiaknutie a opuch časti hlavičky počas pôrodu. Prítomné môžu byť aj drobné hematómy - petechie. Caput succedaneum zvyčajne nevyžaduje žiadnu ďalšiu liečbu, opuch sa spontánne vstrebe za 1 až 2 týždne. Caput succedaneum na rozdiel od kefalhematómu nezahŕňa krvácanie. Ide o nahromadenie tekutiny (edém) pod kožou hlavy novorodenca, ku ktorému dochádza v dôsledku tlaku na hlavičku počas pôrodu. Tekutina sa zvyčajne absorbuje počas niekoľkých dní bez potreby liečby. Tlak vyvíjaný na hlavičku novorodenca počas prechodu cez pôrodný kanál môže spôsobiť nahromadenie tekutiny. Prolongovaný pôrod - predĺženie druhej fázy pôrodu môže zvýšiť riziko vzniku caput succedaneum, keďže hlavička je dlhšie vystavená tlaku. Použitie pôrodných nástrojov, ako je vákuový extraktor alebo kliešte počas pôrodu môže prispieť k vzniku opuchu. Nesprávna poloha plodu, ako je poloha záhlavím dole, môže zvyšovať riziko vzniku caput succedaneum, pretože hlavička je vystavená väčšiemu tlaku. Predčasný alebo predĺžený odtok plodovej vody môže spôsobiť zvýšený tlak na hlavičku novorodenca. Opuch v oblasti hlavičky novorodenca. Vzniká ihneď po narodení je mäkký, pologuľovitý. Charakteristickým znakom je, že opuch prekračuje lebečné švy a stredovú čiaru hlavy. Opuch je mäkký na dotyk a môže byť jemne stlačiteľný. Postihnutá oblasť môže byť sfarbená do modra alebo fialova v dôsledku nahromadenia tekutiny a mierneho krvácania pod kožou.

Kefalhematóm je krvácanie pod periost lebky (t.j. zakrvácanie z vonkajšej strany lebky). Vzniká väčšinou v temennej oblasti hlavičky. Svojou veľkosťou nikdy nepresahuje lebečné švy (spoje medzi jednotlivými kosťami lebky). Presný mechanizmus vzniku kefalhematómu nie je jednoznačne objasnený, predpokladá sa vplyv opakovaného tlaku panvy matky na hlavičku dieťatka počas nepostupujúceho pôrodu a mechanické poranenie spôsobené kliešťami alebo vákuumextraktorom. Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký. Je presne ohraničený. Je to preto, lebo neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené. Najčastejšie vzniká na temennej kosti, menej často na záhlaví. Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu. Koža nad ním nie je farebne zmenená. Nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou. Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov. Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom). Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka (napr. tlačení na brucho počas pôrodu), ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či “zvonu” - vákuumextraktora. Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu. Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou. Znamená to, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi. Mozog je teda dôkladne chránený. Nemusíte mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote. V drvivej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace. Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať. Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe. Táto komplikácia je veľmi zriedkavá. Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií. Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka. Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín.

Zlomeniny lebky: Vyskytujú sa zriedkavo a vo väčšine prípadov ide o pozdĺžne praskliny lebky vznikajúce súčasne s kefalhematómom. Tieto pozdĺžne praskliny nevyžadujú žiadnu špecifickú liečbu, zhoja sa spontánne, je však nutné ďalšie vyšetrenie dieťatka (röntgen, počítačová tomografia) na vylúčenie pridruženého vnútrolebečného zakrvácania. Zriedkavo sa vyskytujú tzv. vpáčené zlomeniny lebky, kedy sa časť kosti lebky vtlačí dovnútra.

Vnútrolebečné zakrvácanie: V dôsledku pôrodného poranenia sa vyskytuje zriedkavo. Ak už k nemu príde, najčastejším typom býva subarachnoidálne zakrvácanie (zakrvácanie medzi mozog a pavúčnicu), ktoré má väčšinou benígny priebeh a nevyžaduje špecifickú liečbu. Ďalším typom môže byť subdurálne zakrvácanie (zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú), ktoré býva dôsledkom nadmerného stláčania a deformácie hlavičky počas pôrodu. Rizikovými faktormi pre vznik subdurálneho zakrvácania sú pôrod koncom panvovým a kliešťový pôrod.

Poranenie lícneho nervu: Prejavuje sa ochrnutím svalov inervovaných lícnym nervom na polovici tváre (častejšie vľavo) - dieťa nevie zvraštiť príslušnú polovicu čela, nevie zavrieť oko a ochrnutý kútik úst, čo sa prejavuje typickou asymetriou úst pri plači. Liečba je konzervatívna, keďže do 1. roku života sa funkcia nervu zvyčajne upraví spontánne.

Poranenie miechy pri pôrode patrí medzi závažné poranenie, ktoré môže viesť až k zlyhaniu životných funkcií dieťaťa. Najťažšie následky majú poranenia predĺženej miechy a hornej krčnej miechy. Tieto poranenia sú väčšinou dôsledkom prílišného natiahnutia miechy pri pôrode, napr. v dôsledku neprimeraného záklonu hlavičky. Pri pôrode môže dôjsť i k natrhnutiu alebo zakrvácaniu do svalov kývača krku, čo má za následok vynútenú polohu krku a hlavičky do strany - tzv. torticollis. Nález môže byť viac alebo menej závažný, pričom pri ťažšom postihnutí je úplne obmedzené otočenie hlavy do opačnej strany od vynútenej polohy. Takýto stav bez liečby môže viesť k závažným deformitám hlavy a krku. Poranenie vzniká v dôsledku zvýšeného ťahu alebo tlaku na priebeh nervu počas pôrodu.

Poranenia ramenného pletenca - plexus brachialis - so zdokonalením pôrodníckych techník v posledných rokoch sa výskyt tohto poranenia značne znížil. Poranenie ramenného pletenca môže mať rôzne stupne závažnosti - od najmenej závažnej neuropraxie (prechodná porucha funkcie nervu po jeho pomliaždení, zakrvácaní a pod.) až po kompletnú neurotmézu (úplne prerušenie nervu). Rizikovými faktormi pre poranenie brachiálneho plexu sú predĺžený a sťažený pôrod, pôrod koncom panvovým, ťažkosti s pôrodom ramienok, pôrod novorodenca, ktorý je veľký, hypotonický alebo má nedostatok kyslíka a pôrod ukončovaný kliešťami alebo vákuumextraktorom. Erbova obrna - najčastejší typ (60-90%), vzniká po poranení koreňa 5. a 6. krčného nervu a predstavuje najčastejší typ poranenia. Klumpkeho obrna - je dôsledkom poranenia koreňa 8. krčného a 1. hrudného nervu a je veľmi zriedkavá. Liečba poranení ramenného pletenca spočíva v imobilizácii končatiny pritiahnutej k hrudníku, aby sa obmedzil pohyb v ramene po dobu 2 - 4 týždňov a následnej cielenej pasívnej rehabilitácii.

Poranenie bráničného nervu - nervus phrenicus - je spôsobené poranením koreňa 4. a 5. krčného nervu a často býva spojené s poranením ramenného pletenca. Dochádzalo k nemu najmä pri pôrodoch koncom panvovým. Bráničný nerv inervuje bránicu a umožňuje jej stiahnutie pri dýchacích pohyboch. Jeho poškodenie sa preto prejavuje najmä dýchacími ťažkosťami s cyanózou (premodrávaním) a opakovanými ochoreniami pľúc. Diagnózu potvrdí röntgen alebo ultrasonografické vyšetrenie bránice, kde vidíme jej ochrnutie (väčšinou iba jednostranné - t.j. polovice bránice).

Modriny a pomliaždenie kože a podkožia vznikajú pri komplikovanom pôrode novorodenca. Často sú prítomné petéchie. Sú to drobné krvné výronky do kože veľkosti vpichu po špendlíku. Najčastejšie vznikajú na hlavičke. Petéchie sa vstrebú do 3 dní.

Subkonjunktiválne krvácanie je krvácanie pod spojovku oka, ktoré obvykle nevyžaduje liečbu.

Torticollis je stočenie hlavičky do jednej strany na základe krvácania do svalu kývača hlavy (musculus sternocleidomastoideus), kedy dôjde k jeho stiahnutiu. Dieťa neudrží hlavičku v strednej polohe. Vyskytuje sa pri traumatickom pôrode alebo pri abnormálnej polohe v maternici. Pri torticolis je veľmi dôležitá rehabilitácia, ktorú vedie detský neurológ. Hrozí trvalé stiahnutie svalu a rôzne deformity lebky.

Paréza nervus facialis je obrna tvárového nervu. Vyskytuje sa pri kliešťovom pôrode. Rozlišujeme centrálnu a periférnu parézu. Pri periférnej obrne dochádza k miestnemu tlaku na nerv, alebo k jeho prerušeniu. Na postihnutej strane je viečko trvale otvorené, ústny kútik je poklesnutý a pri kriku je typický asymetrický plač. Krvácanie do mozgu spôsobuje centrálnu obrnu. Klinický obraz je ten istý ako u periférnej obrny len na opačnej strane, kde je krvácanie.

Paréza brachiálneho plexu. Plexus brachialis je zväzok nervov, ktoré inervujú hornú končatinu. Rozlišujeme:

• Horný typ obrny (Duchennův-Erbův). Poranenie je v rozsahu krčných stavcov C5-C6. Príčinou obrny je krvácanie opuch alebo prerušenie nervov, ktoré sa nachádzajú v plexus brachialis. Horná končatina je bez pohybu, natiahnutá a otočená dovnútra, pohyblivosť prstov je zachovaná, čiže dá sa vybaviť úchopový reflex. Obrna sa lieči rehabilitáciou.
• Dolný typ obrny (Klumpkeové). Poranenie je v rozsahu krčných a hrudných stavcov C8-Th11. Táto obrna je vzácnejšia a vyskytuje sa väčšinou s obrnou horného typu. Postihnutá je celá končatina, vrátane prstov. Obrnu liečime rehabilitáciou až po 10 dňovom pokoji končatiny.

Zlomenina kľúčnej kosti je najčastejšia zlomenina, ktorá je spojená s pôrodným traumatizmom. Vzniká pri komplikovanom pôrode ramienok, pri vztýčených ručičkách pri anomálnych polohách alebo pri polohe koncom panvovým. Pohyb ručičky je obmedzený, niekedy je prítomný opuch a pri vyšetrení počuť krepitáciu, praskanie nad kľúčnou kosťou. V terapii sa doporučuje šetrenie končatiny a jej fixácia.

Zlomeniny dlhých kostí (stehennej a ramennej) sú prejavom hrubého násilia a dnes sa takmer nevyskytujú.

Ruptúra pečene a sleziny, ide o natrhnutie týchto orgánov. Je to vždy život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje chirurgické riešenie.

Krvácanie do nadobličiek sa diagnostikuje pomocou ultrasonografie a predispozičnými faktormi sú trauma, stres a hypoxia.

Torzia semenníka je pretočenie semenníka a prerušenie prívodu krvi do tohto orgánu. Súčasťou liečby je okamžitá operácia s cieľom odstrániť torziu a obnoviť prietok krvi. Ak bunky odumreli, odstraňuje sa celý semenník.

Intrakraniálne krvácanie je vnútrolobečné krvácanie, ktoré vzniká mechanickým zaťažením počas pôrodu. Krvácanie vzniká v oblasti mozočku, epidurálne, subdurálne a subarachnoidálne. Mozog má na povrchu tri obaly - pleny, ktoré ho chránia. Tvrdá plena je vonkajšia vrstva, ktorá vystiela lebečnú dutinu. Pavúčnica je mäkká plena, ktorá tvorí stredný obal, a pod ktorou sa nachádza cievami prepletená cievnatka. Ak vznikne krvácanie medzi tvrdou blanou mozgu a lebkou ide o epidurálne krvácanie. Krvácanie medzi tvrdou blanou a pavúčnicou označujeme ako subdurálne krvácanie. Subarachnoidálne krvácanie je krvácanie medzi mozogom a pavúčnicou. Charakteristické prejavy krvácania sú vyklenutá fontanela, zástava dýchania, kŕče, ostrý plač a nedostatočná schopnosť piť. Často je prítomná aj anémia. Krvácanie centrálneho nervového systému je u donoseného novorodenca zriedkavé.

Diagnostika a liečba pôrodných poranení

Diagnostika pôrodných poranení hlavy je prevažne klinická, založená na fyzikálnom vyšetrení novorodenca. V prípade potreby, najmä pri podozrení na zlomeniny lebky alebo vnútrolebečné krvácanie, sa využívajú zobrazovacie metódy ako röntgen alebo počítačová tomografia (CT).

Liečba pôrodných poranení hlavy závisí od typu a závažnosti poranenia. Väčšina miernych poranení, ako je caput succedaneum a kefalhematóm, nevyžaduje žiadnu špecifickú liečbu a spontánne sa vylieči.

V závažnejších prípadoch, ako sú zlomeniny lebky alebo vnútrolebečné krvácanie, môže byť potrebná lekárska intervencia, ako je chirurgický zákrok alebo lieky.

V prípade kefalhematómu, ktorý pretrváva a hrozí jeho osifikácia, môže byť nutné chirurgické riešenie. Na niektorých pracoviskách sa vykonáva preventívna punkcia (vypustenie) kefalhematómu, avšak s rizikom zanesenia infekcie.

Pri poraneniach nervov, ako je paréza lícneho nervu, je liečba konzervatívna, pretože funkcia nervu sa zvyčajne upraví spontánne do jedného roka.

Pri poraneniach ramenného pletenca sa liečba spočíva v imobilizácii končatiny a následnej rehabilitácii.

Pri zlomenine kľúčnej kosti sa odporúča šetrenie končatiny a jej fixácia.

Pri život ohrozujúcich stavoch, ako je ruptúra pečene alebo sleziny, je nutné chirurgické riešenie.

Pri torzii semenníka je potrebná okamžitá operácia.

Pri intrakraniálnom krvácaní je liečba závislá od typu a rozsahu krvácania, môže zahŕňať chirurgický zákrok alebo konzervatívnu liečbu.

Prevencia pôrodných poranení

Hoci nie je možné úplne zabrániť všetkým pôrodným poraneniam hlavy, existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť riziko ich vzniku:

• Starostlivé sledovanie priebehu pôrodu
• Včasná identifikácia rizikových faktorov
• Použitie vhodných pôrodníckych techník
• Vyhýbanie sa zbytočným zásahom do pôrodu
• V prípade potreby včasné vykonanie cisárskeho rezu

Dôležité je nezasahovať do pôrodu bezdôvodne a rešpektovať prirodzené tempo. „Keď veľmi urýchľujeme prvú dobu pôrodnú, môže sa pretrhnúť krčok maternice,“ upozornil. Tiež odporúča, aby si žena vybrala polohu, ktorá jej najviac vyhovuje, a začala tlačiť až vtedy, keď cíti potrebu.

Psychické nastavenie ženy a prítomnosť blízkej osoby hrajú kľúčovú úlohu. „Žena nemá byť pri pôrode osamelá.

Dôležitosť popôrodnej starostlivosti

Pôrodom sa začína krásne, ale zároveň nové a niekedy aj náročné obdobie pre matku, aj pre dieťa. Navzájom sa spoznávajú, začína sa budovanie silného puta. Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie.

Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou života podáva vitamín K.

Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (tzv. gestačnému veku). Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy.

Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil sú označovaní ako hypertrofickí (nadmerne vyživení). Pásmo medzi 90. až 97. percentilom je vyhradené pre hranične hypertrofických novorodencov a pásmo medzi 3. až 10. percentilom pre hranične hypotrofických novorodencov.

Hypertrofický novorodenec (LGA) je na prvý pohľad veľké dieťa. Má nadmerné zásoby podkožného tuku, čo spôsobuje väčší obvod ramien aj brucha. Podrobná diagnostika rastu plodu sa realizuje v prenatálnych poradniach, kde sa pravidelne meria ultrazvuková biometria plodu (veľkosť plodu).

U veľkých novorodencov je zvýšené riziko komplikácií počas samotného pôrodu. Pôrod môže byť prolongovaný (zdĺhavý), častokrát musí byť ukončený pomocou klieští, vákuumextraktora alebo akútneho cisárskeho rezu. Incidencia dystokie ramienok (výskyt zaklinenia ramienok v panve), jednej z najdramatickejších komplikácií počas pôrodu, je 10-krát vyššia ako u eutrofických novorodencov (novorodencov primeranej výživy). U hypertrofických novorodencov je vyšší výskyt pôrodných poranení; najčastejšie sú to kefalhemóm, pôrodný opuch hlavičky, zlomenina kľúčnej kosti, zriedkavo krvácanie do mozgových komôr. Úzko súvisí s mechanizmom samotného pôrodu.

U hypertrofických novorodencov sa môžu vyskytnúť metabolické komplikácie:

• Hypoglykémia (nízka hladina krvného cukru): vzniká pri zvýšenej hladine hormónu inzulínu u plodu. Je to hormón tvorený v pankrease (podžalúdkovej žľaze) a patrí k najdôležitejším regulátorom rastu plodu. Hypoglykémiou sú najviac ohrození novorodenci matiek s cukrovkou. Títo novorodenci majú dlhodobo zvýšené hladiny inzulínu v krvi (obzvlášť ak nie je cukrovka dobre kompenzovaná). Po pôrode, keď po podviazaní pupočníka dôjde k zastaveniu dodávky glukózy z krvi matky, im môže vplyvom zvýšeného inzulínu klesnúť hladina krvného cukru pod optimálne hodnoty. Hypoglykémia môže byť asymptomatická alebo sa môže prejaviť zvýšenou dráždivosťou, trasom, dokonca až kŕčmi.
• Hypokalcémia (nízka hodnota vápnika v krvi): mechanizmus vzniku nie je presne známy, pravdepodobne k tomu dochádza vplyvom nízkych hodnôt hormónov prištítnych teliesok u matiek s diabetom (cukrovkou).
• Žltačka u novorodencov diabetických matiek býva spôsobená hlavne zvýšeným rozpadom červených krviniek pri polycytémii (vysokom počte červených krviniek).

Diagnostika a charakteristika hypertrofického novorodenca: Hypertrofický (nadmerne veľký) novorodenec je na prvý pohľad veľké dieťa. Má nadmerné zásoby podkožného tuku, čo spôsobuje väčší obvod ramien aj brucha. Podrobná diagnostika rastu plodu sa realizuje v prenatálnych poradniach, kde sa pravidelne meria ultrazvuková biometria plodu (veľkosť plodu).

Nástrih hrádze (epiziotómia): Nástrih hrádze je chirurgický zákrok, pri ktorom lekár alebo pôrodná asistentka urobí rez v oblasti hrádze, aby sa zväčšil pôrodný kanál. Kedysi bol nástrih hrádze považovaný za rutinný preventívny zákrok, ale dnes sa už vie, že rutinné vykonávanie epiziotómie neprináša žiadne výhody a môže mať aj negatívne následky.

Indikácie pre epiziotómiu:

• Časová tieseň pri pôrode: ak bábätku začnú klesať ozvy a hrozí mu nedostatok kyslíka.
• Vyčerpanie rodičky: ak je pôrod príliš dlhý a namáhavý a žena nemá silu tlačiť.
• Inštrumentálny pôrod: ak je potrebné použiť kliešte alebo vákuový extraktor.
• Predchádzajúce poranenie zvierača konečníka

Dáta sú jednoznačné, epiziotómia nie je prevencia poranenia. Európska asociácia perinatálnej medicíny uznáva len tri dôvody pre jej vykonanie: urgentné ukončenie pôrodu, použitý operačný zákrok a predchádzajúce poranenie zvierača konečníka.

Prevencia epiziotómie a spontánnych poranení:

• Masáž hrádze: Od 34. týždňa tehotenstva sa odporúča pravidelne masírovať hrádzu špeciálnymi olejmi. Masáž pomáha zjemniť tkanivo a zvýšiť jeho elasticitu.
• Aniball alebo Epino: Ide o pomôcky, ktoré sa používajú na nácvik uvoľnenia svalov panvového dna a na prípravu hrádze na pôrod. Používajú sa od 37. týždňa tehotenstva.
• Fyzioterapia: Cvičenie s fyzioterapeutom môže pomôcť uvoľniť svaly panvového dna a zlepšiť celkovú kondíciu tela.
• Poloha pri pôrode: Žena by si mala vybrať polohu, ktorá jej najviac vyhovuje a v ktorej sa cíti najpohodlnejšie.

Po pôrode je dôležité dôkladne sa starať o poranenia, aby sa predišlo infekcii a urýchlilo hojenie.

• Hygiena: Po každom použití toalety sa odporúča umývať rodidlá čistou vodou. Môžete použiť aj špeciálne intímne mydlá s dubovou kôrou alebo repíkom.
• Obklady: Na zmiernenie bolesti a opuchu môžete použiť chladivé obklady.
• Masti a gély: V lekárni si môžete zakúpiť masti a gély na hojenie rán.
• Sedenie: Čo najviac odpočívajte poležiačky, aby sa na oblasť hrádze nevyvíjal tlak.
• Kontrola rany: Pravidelne kontrolujte ranu, či sa neobjavujú známky infekcie (žltkastý výtok, horúčka, opuch).
• Lieky proti bolesti: Na zmiernenie bolesti môžete užívať lieky proti bolesti, ako je paracetamol alebo ibuprofén.

Medzi možné komplikácie po pôrodných poraneniach patria: infekcia rany, bolesť pri sedení, chôdzi a močení, inkontinencia (únik moču alebo stolice), bolestivý pohlavný styk, hematóm, prolaps panvových orgánov.

tags: #porodny #traumatizmus #novorodenca