Slovenská kultúra a história sú bohaté na inšpiráciu, ktorá sa prejavuje v rôznych formách umenia. Deti, s ich neobmedzenou fantáziou a kreativitou, často nachádzajú v tradičných prvkoch, ako sú slovenské kroje, motív pre svoje umelecké vyjadrenie. Tento článok sa zameriava na túto symbiózu detskej tvorivosti a slovenskej kultúry, pričom sa dotkneme aj inšpiratívnych techník kreslenia ceruzkou a významu rozvíjania umeleckého cítenia u detí.
Inšpirácia slovenským folklórom a krojmi
Folklór a ľudová tvorba majú na Slovensku dlhú tradíciu. Výnimočné dedičstvo národa sa storočia presúva z generácie na generáciu a je pýchou nás všetkých. Vzory, ktoré preveril čas, poskytujú originálne inšpirácie aj pre módnych tvorcov a tak sa prenášajú aj do dnešnej módy.
Mesto Myjava je úzko prepojené s folklórom. Každoročne sa tu s výnimkou obdobia súčasnej pandémie koná folklórny festival. Kroje sú Vdoviakovou srdcovou záležitosťou, sú nielen vzácne, ale ľudia k nim majú úzky vzťah. Starší ľudia túto tradíciu odievania zachovali až do súčasnosti. Dodnes chodia odetí v krojoch. „Bolo to také nádherné, že to ovplyvnilo neskôr aj moju tvorbu,“ hovorí umelec z Myjavy. Kroj je jednoduchý, väčšinou modro-biely alebo zeleno-biely. Učarovala mu jeho jednoduchosť. „V jednoduchosti je krása a dobre sa mi to maľuje. Je to skrátka úžasné.
Martin Benka: Vrúcne a hrdo zobrazoval kúzlo našej rodnej zeme - slovenský vidiek na začiatku 20. storočia, ľudí v tradičných krojoch, veľkolepé hory a dlhé polia.
Súborné výstavy
- 1934 vo výstavnej sieni Elánu v Prahe
- 1953 v Bratislave, pri príležitosti 65. narodenín
- 1954 súborná výstava putovala po galériách v Hodoníne, Prahe, Košiciach, Martine
- 1959 vo Varšave (osobná účasť autora)
- 1968 k 80. výročiu narodenia umelca, osobná účasť autora, Bratislava
- 1969 v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne
- 1970 vo Weimare a Berlíne
Výstava krojov Železiar
Výstava unikátnych slovenských ľudových krojov Železiar bola inštalovaná vo Forume. Program výstavy obohatili tvorivé dielne s ÚĽUV - om, ktoré boli zamerané na Veľkú noc. Návštevníci sa mohli zasvätiť do tajov zdobenia vajíčok, prípravy ozdôb zo šúpolia a vyskúšať si hrnčiarstvo.
Kreslenie ceruzkou: Techniky a inšpirácie
Kreslenie je skvelý spôsob, ako vyjadriť svoju kreativitu a preniesť svoje myšlienky na papier. Nemusíte byť profesionálny umelec, aby ste si mohli užiť radosť z tvorby. Začnite jednoducho, napríklad s obľúbeným zvieratkom alebo postavičkou.
Ako nakresliť svojho obľúbeného tvora?
- Začnite s obrysom: Najprv si obyčajnou ceruzkou nakreslite aký-taký obrys hlavičky alebo celého tela. Nebojte sa chýb, tie sa dajú vždy opraviť.
- Postupné vyfarbovanie: Potom začnite postupne vyfarbovať. Akvarelové ceruzky sú skvelé na dosiahnutie jemných prechodov a tieňov.
- Rozotieranie: Jednotlivé časti vyfarbite a potom ich mokrým štetcom rozotierajte podľa potreby. Experimentujte s rôznymi odtieňmi a technikami.
Miroslav Matuščin je umelcom, ktorý sa venuje kresbe ceruzkou a tvorí v štýle fantazívneho realizmu.
Objavte čaro čiernej a bielej farby: Nechajte sa ceruzkou zaviesť do sveta krajiniek, zátiší, portrétov a zvierat. Naučte sa zaujímavé techniky tieňovania!
Rozvíjanie umeleckého cítenia u detí
Svätoplukovo kráľovstvo ožíva: Inšpirácia históriou pre detskú tvorivosť
Celoslovenská súťaž "Svätoplukovo kráľovstvo ožíva" je výborným príkladom toho, ako prebudiť záujem detí o históriu nášho národa. Podporuje lásku k duchovným hodnotám, estetike krásy a myšlienky prepojenia minulosti so súčasnosťou. Súťaží sa v literárnej, výtvarnej a elektronickej časti v rôznych kategóriách pre žiakov 2. - 9. ročníka ZŠ a prímy - kvarty osemročných gymnázií. Súťaž je otvorená aj pre pedagogických zamestnancov a žiakov zo špeciálnych škôl.
Ako prebieha súťaž?
Súťaž vyhlasuje Základná škola kráľa Svätopluka v Nitre v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Nitre. V 16. ročníku súťaže boli súťažiaci vyzvaní, aby sa zamysleli nad témami:
- Život na Veľkej Morave. Ako si myslíš, že deti na Veľkej Morave trávili svoj deň?
- Svätopluk a jeho bojovníci. Predstav si, že si bol bojovníkom v armáde kráľa Svätopluka.
Rozmanitosť výtvarných techník
Do výtvarnej časti súťaže sa zapojili žiaci zo všetkých krajov, ale aj zo zahraničia, napríklad zo Srbska. Celkovo bolo zaslaných 70 výtvarných prác z 23 škôl. Kolekcia prác bola rôznorodá v použití výtvarných techník a bohatá na detskú tvorivosť a originalitu nápadov.
Literárna a elektronická časť
Okrem výtvarnej časti sa súťažilo aj v literárnej a elektronickej časti. Do literárnej časti sa zapojilo 18 škôl, ktoré prihlásili spolu 50 súťažných prác. Súťažiacich viac oslovila téma Život na Veľkej Morave. V súťažných prácach sa objavila 33 krát, oproti téme Svätopluk a jeho bojovníci, ktorú si vybralo 17 súťažiacich. S poéziou súťažilo 30 súťažiacich a s prózou sa zapojilo 20 súťažiacich. Všetky práce prihlásené v tomto ročníku splnili stanovené kritériá. Do elektronickej časti súťaže sa zapojilo 7 škôl, ktoré prihlásili spolu 12 súťažných prác. Elektronické práce zaslané do súťaže sú dôkazom toho, že veľkomoravská tematika je stále aktuálna a živá. Všetky prihlásené práce splnili stanovené kritériá. Žiaci zasielali videá, kvízy a hry naprogramované v programe Scratch, ktoré boli novinkou v tomto ročníku.
Umenie ako forma relaxácie a vyjadrenia
Maľovanie je vynikajúcim spôsobom, ako sa uvoľniť a znížiť stres. Keď sa sústredíte na maľovanie, vaša myseľ sa upriami na konkrétnu aktivitu a môžete sa do nej ponoriť.
Som často sama doma. Keď sa to celé začalo, bola som akurát v Prahe na otvorení výstavy československej maľby (kde boli zastúpené iba ženy, taký trošku provokatívny koncept výtvarníka a tiež kurátora Milana Mikulaštíka), ktorej otvorenie zrušili pre zákaz zoskupovania sa ľudí nad 100, čo som sa dozvedela až vo vlaku. Zašla som si ju aspoň pozrieť a nasledoval strastiplný akčný návrat domov. Vlakom k hraniciam, potom taxíkom, cez hranice pešo a zas taxi a vlak. Viac času na tvorbu teraz určite mám, no nejako sa neviem sústrediť. Asi je to tým, že dni sú stále také rovnaké. Rozhodne si po tomto období budem viac vážiť spoločné stretnutia. Už mi veľmi chýba aj rodina, aj priatelia. A aké úžasné je len tak dýchať čerstvý vzduch! A čo si ešte z tohto obdobia odnesiem? Určite aj pár kíl navyše.
Tvorba je pre mňa teraz najmä ponor do seba. Je to vnútro. Všetky tie stovky nových kresieb… pokreslené, počmárané. Je to únavné. Pre mňa aj pre moje najbližšie okolie. Oddýchnuť sa však nedá. Teraz nie. Relax, ten ma aktuálne nezaujíma. Musím a chcem kresliť. Možno už takáto príležitosť nebude. Tento čas som dostal akoby za odmenu. Netrávim ho pečením chleba, nečítam knihy ani nezveľaďujem záhony v záhrade…po prvých dňoch od vypuknutia epidémie som takmer úplne prestal sledovať správy. Počúvam veľa hudby, všetko od Deža Ursinyho po Billie Eilish. Nespím. Cítim, že za dverami sa dejú veci, že je sám život v ohrození, že sú ľudia bez práce a istôt… Ja som sa uzavrel do svojho sveta. Trávim ho nad skicákmi, ktoré sa mi pomaly, ale isto míňajú.
Viktor Vdoviak najradšej maľuje olejovými farbami na plátno, pretože majú vynikajúce vlastnosti. Ide o zložitú techniku, ale tieto farby umocňujú výraz obrazu. Olejové farby kombinuje s akrylovými, ktorými vytvorí základ obrazu a naň potom použije olejovú farbu. Obrazy tvorí vo svojom ateliéri, do prírody maľovať nechodieva. Podklady na tvorbu si odfotí a potom podľa fotografií tvorí diela vo svojom ateliéri. Na obrazoch Viktora Vdoviaka vidíme aj zvieratá. Najviac ho oslovili dravce a motýle, ktoré mu pripomínajú slobodu a ľahkosť života. Motýle i krásu leta, hoci každé ročné obdobie má čosi do seba.
Na tvorbu je teraz času menej, lebo je zatvorená škôlka a venujeme sa viac dcére, ale aspoň môžeme tráviť spolu viac času ako rodina. Našu momentálnu tvorbu to ovplyvnilo tak, že sme sa chceli nejakým spôsobom zapojiť do pomoci našim zdravotníkom, a tak sme začali kresliť kresby s tematikou súčasnej situácie a ponúkli ich na benefičný predaj spolu s košickou galériou Šopa na podporu iniciatívy Kto pomôže Slovensku.
Slovenskí umelci a ich pohľad na súčasnosť
Oslovili sme desať umelcov a umelkýň, ktorí vo svojich kresbách a maľbách komentujú to, čo sa okolo nás práve deje. Je to už šesť týždňov, čo sú všetky galérie na Slovensku zatvorené. Zrušili a posunuli sa desiatky plánovaných výstav, komentovaných prehliadok aj ďalších akcií. Tie výstavy, čo už boli otvorené, no predčasne skončili za zatvorenými dverami, sa dajú vidieť aspoň online, na fotkách a vo videách, no to je len čiastočná náhrada. Virtuálne prechádzanie po galérii nemá šancu pôsobiť ako fyzická prítomnosť pred obrazom, pred sochou, pred inštaláciou. Potvrdzujú to aj slová desiatich umelkýň a umelcov, ktorých sme oslovili s otázkami, ako sa zmenil ich život v čase koronavírusu, ako a či ovplyvnil vírus ich prácu a čo si z tohto obdobia odnesú ako skúsenosť do budúcnosti.
Dvadsať rokov som kreslil výlučne na verejných miestach, sociálny kontakt bol toho súčasťou (kaviarne, krčmy, jedálenské vozne, plenéry so študentmi…), teraz po prvýkrát kreslím za dverami ateliéru. A4ky vystriedali A3ky a tie postupne A2ky. Vôbec sa nezamýšľam, či niekoho tie kresby budú niekedy zaujímať. Nemám plán ani projekt, na ktorom by som cielene pracoval, ktorý napĺňam. Nekontaktujú ma teoretici ani galeristi. Akoby to všetko malo význam len pre mňa.
Tento rok som musela oželieť pravidelné obrovské tvorivé nakopnutie, po ktoré som si chodila do Bologne na veľtrh detskej knihy. Viac si užívam čas doma aj čas na vzduchu, viac sa mi začalo snívať. V mojom okolí cítim súdržnosť a odhodlanie pomáhať v miere doposiaľ nevídanej.
V tomto zvláštnom období sa môj denný program až tak veľmi nezmenil. Dá sa povedať, že si tieto dni pomalosti celkom užívam. Na všetko mám viac času. Kolotoč neustáleho cestovania a produkcie výstav sa dočasne zastavil. Výstavy, zahraničné cesty a rezidencie, ktoré som mala naplánované na tento rok, sa presunuli na neskôr alebo zrušili úplne. Na začiatku krízy som sa s tým vyrovnávala ťažšie a bolo mi to ľúto. Ako sa však situácia vo svete začala dramaticky zhoršovať, uvedomila som si, že teraz realizovanie výstav nie je priorita. Pokračujem v práci na sérii obrazov „Clouds“ s motívom čiernych búrkových oblakov a oblohy. Pred pár dňami som vytvorila aj malý obrázok s názvom Skamenená. Je to koláž sediacej ženskej postavy, ktorá čaká so založenými rukami tak dlho, až skamenie a premení sa na sochu.
Môj život sa zmenil menej zásadne, než som sprvoti predpokladal. Učím na Fakulte umení v Košiciach a vyučovanie prebieha ďalej online formou. Mám veľké šťastie, že mám v blízkosti záhradu aj ateliér, a tak môj životný priestor nie je absolútnou izoláciou. Zároveň sa s priateľmi snažíme o solidárnu aktivitu pre ľudí, ktorí boli krízou výraznejšie postihnutí. Niektoré výstavy, ktoré som mal naplánované, sa presúvajú na neskôr (či neurčito), kým iné sa už dostali do online priestoru. Nemám omnoho viac času na tvorbu, ale čo si všímam, mení sa jej obsah. Namiesto spoločenských tém a rozsiahlejších inštalácií som sa vrátil ku kresbe a maľbe na malý formát, drobným osobným zápiskom a pozorovaniam. Sledujem, čo sa mi v čase karantény, izolácie zdá dôležité - predmety, situácie, ktoré som pôvodne prehliadal.
Myslím, že je toho veľa, čo si z tohto obdobia odnesieme a mnoho si uvedomíme až oveľa neskôr. Že ľudstvo, či my sami ako jednotlivci, nemáme všetko pod kontrolou. Že príroda a každodenné deje prebiehajú v omnoho chaotickejšej forme, ako si sami priznávame. A pristúpiť na to a prijať to je celkom oslobodzujúce. Že veľa vecí, pre ktoré žijeme a obetúvame svoj čas a energiu v bežnom nekaranténnom živote, majú veľmi diskutabilnú hodnotu. Že distribúcia bohatstva a spoločenského uznania, ako sa ukazuje v čase krízy, často tak málo zodpovedá významu a užitočnosti práce toho-ktorého človeka. Že veľmi ťažko - zo strachu - prijímame akékoľvek zmeny nášho status quo, ale keď sa už raz tak stane, zrazu vieme byť veľmi akční a kreatívni.
Život sa mi zmenil podobne ako všetkým, nechodím na vernisáže, nestretávam sa osobne s kamarátmi ani rodinou, nikam necestujem, neplánujem dovolenku a podobne. Našťastie mám ateliér spojený s bývaním, čiže mám poruke všetko, čo potrebujem, bez dochádzania na iné miesto. Ak ide o tvorbu, momentálnou situáciou sa v nej nijak priamo neinšpirujem. Moje maľby z predošlých období, približne od roku 2012, na ňu však tematicky pasujú. Sú v nich zobrazené prázdne stanice, čakárne a letiskové haly, ktoré budia akoby postapokalyptický dojem. Za tie roky som postupne prešiel viacerými možnosťami, ako poňať túto tému, neskôr som začal tieto miesta zobrazovať zaľudnené a o čosi farebnejšie, v niektorej sérii som sa zameral na hybridné prepájanie architektonických prvkov a tak ďalej.
Nijak výrazne sa mi život z pohľadu práce nezmenil. Samozrejme, zmenil sa chod rodiny a naše návyky. Jemne nás to postihlo, už keď sme boli vo februári v Japonsku a po príchode sme len naskočili na tento mód života. Prv som maľoval z domu, ale po týždni som sa rozhodol premiestniť do ateliéru. Chodievam tam teraz každý deň a venujem sa normálne maľovaniu. Času na prácu mám viacej, keďže nám skončil semester v škole, kde pôsobím, a pokračujeme dištančnou formou. Aj bez týchto okolností však mám a mal som návyk chodiť do ateliéru každý deň a baví ma to. Súčasná situácia to teda nijako neovplyvnila, jedine trocha tematicky.
Slovenskí maliari, ktorí sa zapísali do histórie
Naša krajina je rodiskom mnohých významných a talentovaných osobností. Od poézie cez sochárstvo až po architektúru - Slováci v sebe vždy prechovávali lásku k umeniu. Inak to nebolo ani s maliarmi, ktorých mená sa zapísali nielen do slovenskej, ale aj do celosvetovej histórie. Cyprián Majerník: Cez svoju tvorbu priniesol na československú výtvarnú scénu maliarske prvky z celej Európy. Ľudovít Fulla: S prvkami moderného umenia začal experimentovať už počas školských štúdií. K maľbe či kresbe mal blízko už v detstve a jeho diela potešia nielen oči, ale aj dušu.