Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Ako vzniká placenta a ako vyzerá?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu.
V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.

Akú úlohu má placenta?
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.
Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.
Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Placenta na prednej stene a pohyby dieťaťa
Predná placenta označuje placentu, ktorá je implantovaná na prednej (čelnej) stene maternice. Túto polohu možno identifikovať počas bežných ultrazvukových vyšetrení, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v prvom alebo druhom trimestri tehotenstva. Predná placenta je jednou z niekoľkých možných umiestnení placenty, vrátane zadného (zadného), fundálneho (horného) a laterálneho (bočného) umiestnenia.
Áno, predná placenta môže tlmiť pohyby plodu, čím sa znižuje ich viditeľnosť. Niektoré ženy s placentou na prednej stene pociťujú pohyby menej intenzívne alebo s dlhšími pauzami. Napríklad, žena v 37. týždni tehotenstva uviedla, že aj keď monitor zaznamenal veľa pohybov, ona sama ich cítila len čiastočne. Dokonca aj kopy do sondy ultrazvuku nemusela vnímať.
V takýchto prípadoch je dôležité dôverovať lekárskym vyšetreniam. Monitorovanie srdcovej činnosti plodu a ultrazvukové vyšetrenia poskytujú objektívne informácie o jeho stave. Aj keď pohyby nie sú tak citeľné, neznamená to nutne problém, pokiaľ sú ostatné ukazovatele v norme.

Placenta na prednej stene a pôrod
Placenta na prednej strane vôbec neznamená, že budeš musieť rodiť cisárskym rezom. Takéto niečo by ti hrozilo, len v prípade ak by placenta bola vcestná, t.j., ak by prekrývala hrdlo maternice a to v tvojom prípade nie je, lebo je na prednej strane.
Porodila som tri deti a vo všetkýcj troch prípadoch som mala placentu na prednej strane a nikto ani len vzdialene nespomenul cisársky rez. Myslím, že keby bol dôvod na znepokojenie pri tých troch centimetroch, lekár by ťa poslal do nemocnice. Hrdlo maternice sa pred pôrodom môže skracovať a meniť, príznakom pôrodu je skôr krvácanie, bolesti a odtok plodovej vody. Ak takéto príznaky nepociťuješ, tak ešte nerodíš, poslúchni lekára, odpočívaj a zbieraj sily, budeš ich po pôrode potrebovať.
Pri nízko uloženej placente, ktorá je 1,9 cm od bránky a uložená vpredu, v 34. týždni tehotenstva a po predchádzajúcej sekcii s tenkou jazvou (1,8 mm), sa obvykle zvažuje cisársky rez. Avšak konečné rozhodnutie závisí od viacerých faktorov a individuálneho posúdenia lekárom.
Dôležitosť prenatálnych prehliadok
Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu. Pravidelné prenatálne prehliadky sú nevyhnutné na sledovanie zdravia matky aj dieťaťa.
Varovné signály komplikácií
Medzi varovné signály komplikácií patria silná bolesť brucha, silné krvácanie a silné bolesti hlavy alebo poruchy videnia. V prípade silného krvácania počas tehotenstva je potrebná okamžitá lekárska pomoc.