Náhradné materstvo, známe aj ako surogácia, je proces, v ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre iný pár. Ide o zložitý proces, ktorý si každá krajina právne „ošetrí“ po svojom.
Náhradné materstvo - čo tento pojem znamená?
Náhradná matka, niekedy nazývaná nosička, je žena, ktorá otehotnie, vynosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár (plánovaného rodiča/rodičov). Náhradná matka súhlasí s tým, že dieťa po pôrode vydá tejto osobe alebo páru. Vo väčšine štátov, nemôže byť náhradná matka zároveň genetickou matkou dieťaťa, ktoré nosí. To znamená, že jej vajíčko nemôže byť použité v procese in vitro oplodnenia. Matka a otec budúceho dieťaťa alebo darcovia sú tí, ktorí poskytnú vajíčko a spermie na vytvorenie embrya. Toto embryo sa potom prenesie do maternice náhradnej matky, v ktorej sa embryo uhniezdi a následne ho náhradná matka vynosí a porodí.
Aké sú najčastejšie dôvody využitia náhradného materstva?
Dôvodov, prečo sa páry uchýlia k tejto forme vynosenia dieťaťa, je mnoho. „Žijeme v dobe, keď sa skloňuje pojem ‚pandémia neplodnosti‘. Priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím. Ide o proces, kedy embryo biologických rodičov odnosí náhradná matka. Vyskúšali ste už všetky metódy reprodukčnej medicíny, ale vytúženého bábätka ste sa ešte nedočkali? Alebo vaše telo neumožňuje tehotenstvo napríklad vplyvom chýbajúcej maternice? Ďalším dôvodom je existuje taký zložitý syndróm, volá sa Mayer Rokitansky Kuster Hauserov syndróm. Sú to geneticky normálne ženy, akurát majú problém, že sa im nevyvinula maternica,“ vymenoval Petrenko. Medzi ďalšie dôvody patria aj zdravotné problémy, s ktorými sa žena narodí alebo ktoré v priebehu života získa a ktoré znemožňujú otehotnenie alebo donosenie bábätka. Uvádzané sú absencia maternice, jej vývojové chyby alebo ochorenia znemožňujúce otehotnenie (myómy, nádory). Takisto srdcovo-cievne ochorenia ohrozujúce život ženy počas tehotenstva a aj iné onkologické, imunologické či metabolické ochorenia. Taktiež môže ísť o ľudí, ktorým dieťa neumožňuje mať absencia manželstva, sexuálna orientácia či vek. Žena môže prísť o maternicu, napríklad kvôli rakovine krčka maternice, myómom, nezhubným nádorom na maternici. Tiež môže ísť o situácie, keď žena má uskladnené zmrazené embryá, zomrie a jej partner si želá použiť tieto embryá, aby mal dieťa.
Náhradné materstvo na Slovensku: Status quo a legislatívne zmeny
Náhradné materstvo je na Slovensku zakázané. Naša legislatíva neobsahuje právnu úpravu náhradného materstva. V parlamente sa rokuje o tom, či zákaz zakotviť priamo do Ústavy SR. O zmene by sa mohlo definitívne hlasovať už vo štvrtok (25. 9.).
Ústavný zákaz vs. Zákaz v ústave verzus status quo:
Donosenie dieťaťa náhradnou matkou (surogácia) nebolo na Slovensku nikdy legálne upravené ani povolené. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je výlučne žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody, ktoré by túto zásadu obchádzali, boli podľa zákona o rodine neplatné. Inými slovami - zmluva, ktorou by sa žena vopred vzdala dieťaťa v prospech iných osôb, nemala právnu účinnosť.
Čo prinieslo zakotvenie do Ústavy SR:
V septembri 2025 však parlament schválil ústavný zákon, ktorým došlo k explicitnému zákazu náhradného materstva priamo v Ústave SR. Ústava bola doplnená o ustanovenie, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Zároveň pribudla definícia, že rodičmi dieťaťa sú matka (žena) a otec (muž). Praktický rozdiel je teda v právnej sile a jasnosti zákazu: kým predtým vyplýval zákaz skôr nepriamo (z rodinnoprávnych predpisov) a bolo polemizované, či náš právny poriadok surogáciu de iure zakazuje, dnes je postoj štátu jednoznačný - náhradné materstvo je zakázané na najvyššej právnej úrovni.
Dopady ústavného zákazu:
Zakotvenie zákazu priamo v ústave má najmä symbolický a preventívny význam. Znamená to, že bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať, pokiaľ by sa nezmenila samotná ústava. Štát tým deklaruje hodnotový postoj, že surogácia je neprípustná. Na druhej strane, odborníci upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky, ak nebude sprevádzaný podrobnou úpravou v bežných zákonoch. Ústava síce niečo zakazuje, ale kým neexistujú výkonné predpisy alebo sankcie, realita sa meniť nemusí - páry môžu naďalej hľadať cesty v šedej zóne alebo v zahraničí. Ústavný zákaz však vytvára priestor na sprísnenie legislatívy do budúcna.
Právna úprava náhradného materstva v zahraničí a realita
Náhradné materstvo rozdeľuje spoločnosť. Niektorí v ňom vidia poslednú nádej pre neplodné páry, iní krutý biznis s bábätkami. U nás ho zakázali v ústave. Túžba po dieťati je však silnejšia ako paragrafy. Napriek tomu, že zákon hovorí nie, ľudia hľadajú cesty, ako ho obísť - za hranicami a v šedej zóne.
Česko: „Sivá zóna“ s možnosťami
U našich susedov ide o akúsi „sivú zónu“, pretože české právo inštitút náhradného materstva výslovne neupravuje, ale ani nezakazuje. „Právna úprava v ČR v súčasnosti nie je nejako detailnejšie prepracovaná, ale surogačné materstvo pripúšťa. Osobitne teda proces osvojenia, ktorý je jeho súčasťou a vychádza z nekomerčnej tzv. altruistickej formy. Opačný prístup je trestný. České kliniky s detailným návodom ponúkajú slovenským párom možnosť absolvovať procedúru surogátneho materstva práve v Česku. Napríklad klinika Repromeda ponúka kompletný servis aj s nájdením surogátky. Surogácia sa prezentuje ako altruizmus a nezištná pomoc neplodným párom. V Česku sa predpokladá, že ak už k náhradnému materstvu dôjde, tak na altruistickom základe alebo s úhradou nevyhnutných nákladov (napr. zdravotné výdavky, ušlý zárobok, tehotenské oblečenie). V praxi však existujú aj prípady, keď dochádza k nelegálnym dohodám s finančnou odmenou - ide však o čiernu zónu, ktorú môže riešiť polícia.
Ďalšie krajiny: Rôzne prístupy
Okrem Slovenska je surogácia zakázaná aj vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Španielsku, Rakúsku či Nórsku. V Taliansku ide dokonca o trestný čin. Surogácia je legálna v niektorých štátoch USA alebo na Ukrajine. V Grécku, Spojenom kráľovstve či Belgicku je povolená len tzv. altruistická surogácia, teda bez finančnej odmeny pre náhradnú matku. India sa stala obľúbenou destináciou reprodukčného turizmu. Každý rok sú páry zo zahraničia priťahované do Indie rôznymi agentúrami asistovanej reprodukcie, pretože náklady na celý postup v Indii sú viac než o dve tretiny lacnejšie, ako sú v Spojených štátoch Amerických či Spojenom kráľovstve.
Proces náhradného materstva: Od výberu po pôrod
Proces náhradného materstva je zložitý z medicínskeho, emocionálneho, finančného aj právneho hľadiska. Po celý čas vám bude k dispozícii koordinátorka, ktorá sa postará o jeho hladký priebeh a zodpovie vaše otázky.
1. Výber náhradnej matky
So ženou, ktorú si vyberiete za náhradnú matku a ktorá je ochotná sa ňou stať, musíte naozaj dobre vychádzať. Ak neviete o vhodnej žene vo vašom okolí, môžeme vám pomôcť. Na našej klinike budú kontaktované ženy, ktoré chcú vynosiť dieťa pre niekoho iného.
2. Lekárske vyšetrenia a umelé oplodnenie
Náhradná matka sa musí podrobiť sérii vyšetrení, aby sa zistili prípadné riziká. Ak sú všetky výsledky v poriadku, môžeme pristúpiť k umelému oplodneniu. Niekedy sa môže stať, že žena zo žiadajúceho páru nemá gaméty vhodné na oplodnenie, v takom prípade sa môžu použiť vajíčka anonymnej darkyne. V prípade spermií je však situácia odlišná. Biologickým otcom dieťaťa musí byť vždy muž zo žiadajúceho páru.
3. Prenos embrya a tehotenstvo
Pripravené embryá vložíme do maternice náhradnej matky.
4. Pôrod a prevzatie dieťaťa
Keď sa dieťa narodí, okamžite sa dostane do starostlivosti biologických rodičov. Z právneho hľadiska je však matkou žena, ktorá dieťa porodila. O osvojení dieťaťa musí rozhodnúť príslušný súd a súhlasiť s ním musia obaja zákonní rodičia, t. j. náhradná matka a otec (muž z dvojice žiadateľov).
Etické a psychologické aspekty náhradného materstva
Náhradné materstvo rozdeľuje spoločnosť. Niektorí v ňom vidia poslednú nádej pre neplodné páry, iní krutý biznis s bábätkami. Existujú obavy z obchodovania s ľuďmi a z možného psychického dopadu na dieťa aj na náhradnú matku.
Príbeh Olívie Maurel
V náhradnom materstve vyrastala aj francúzsko-americká aktivistka Olivia Maurel. Už ako dieťa cítila, že do rodiny nepatrí - v albume jej chýbali fotografie tehotnej mamy či zábery z pôrodnice. Pravdu sa dozvedela až v 17 rokoch, keď jej vysvetlili, že sa narodila vďaka surogátnemu materstvu. „Moja mama mala tmavú pleť, hnedé oči a bola veľmi nízka. Bola oveľa staršia ako rodičia mojich rovesníkov a všetky tieto otázky mi vŕtali v hlave. Keď som mala 17 rokov, som sa dozvedela o surogátnom materstve, v 30 som si nakoniec urobila DNA test a zistila som, že som aj ja produktom surogátneho materstva,“ povedala. Jej pátranie po biologickej matke náhradná rodina vnímala ako zradu. Olívia však tvrdí, že práve spojenie s biologickou matkou jej chýbalo. „Celý život som žila s prázdnotou a tú som sa snažila zaplniť s drogami a alkoholom. Poznačilo ma to vo vzťahoch, bála som sa, že ma všetci opustia. Nevedela som, kto som,“ dodala. Jej biologická matka sa rozhodla pre náhradné materstvo po tragickej strate vlastného syna. Dnes má Olívia tri deti a vystupuje proti surogátnemu materstvu, ktoré označuje za miliardový biznis. „Veľa štúdií dokázalo, že hlboko v maternici už dieťa prežíva vzťahy.“
Odborné názory
Komisár pre deti Jozef Mikloško potvrdil, že približne 20 percent párov má problém počať dieťa. „Je veľké množstvo psychologickej neplodnosti, že obidvaja sú zdraví a nevedia počať dieťa. Ale surogácia nie je riešenie,“ doplnil. Odborník v oblasti sociálnej práce z OZ Návrat Marek Roháček vníma surogátne materstvo ako projekt. „Ako priemysel, ako niečo nie prirodzené,“ dodal. Podľa profesorky Susan Golombok z univerzity v Cambridge deti narodené zo surogácie majú rovnako dobré psychické zdravie, vzťahy a vývin ako deti z tradičných rodín. No vykazujú menšiu pozitivitu vo vzťahu k matke. Ďalšia anglická štúdia tvrdí, že surogátne matky nevnímajú tento proces ako stratu dieťaťa, ale ako pomoc. Podľa izraelského výskumu sa surogátne mamy necítia ako matky dieťaťa, ale nositeľky tehotenstva.
Prípad dieťaťa náhradnej matky
Odborník na reprodukčnú medicínu Petrenko opísal „nepríjemný“ prípad, keď sa náhradnej matke narodilo dieťa s genetickým poškodením. Nechcela ho nakoniec ani náhradná matka, ani pár, ktorý si vynosenie dieťaťa vyžiadal. „Takže boli z toho samozrejme také všelijaké vyšetrovania a právnické spory. No a nakoniec dieťa skončilo v ústave pre takéto detičky,“ poznamenal. Mikloško upozornil aj na separačný syndróm. „Buď sa k nemu matka pripúta, správa sa ako normálna matka. V tej chvíli to dieťa je šťastné v maternici, ale potom príde jeden prudký separačný syndróm, ktorý môže skončiť veľmi zle,“ uviedol.
Finančné a právne aspekty
Aby nedošlo k trestnému činu obchodovania s deťmi, nesmie byť náhradné materstvo honorované. Ďalšou významnou položkou sú všetky lekárske úkony spojené s asistovanou reprodukciou, vo väčšine prípadov sa totiž na liečbe poisťovne nijako nepodieľa.
Obchod s ľuďmi
Surogácia sa zo strany jej obhajcov prezentuje ako altruizmus a nezištná pomoc neplodným párom. Napriek týmto argumentom však v prípade surogácie ide vo svojej podstate o obchodovanie s ľuďmi. Deti sa menia na tovar, ktorý si niekto objedná, a surogátky sa stávajú výrobnými prostriedkami, ktoré dieťa-tovar zákazníkom „vyrobia“, teda vynosia. To sa totiž obchádza práve rôznymi kompenzáciami ušlého zisku, zárobku, platením starostlivosti a kurzov počas tehotenstva a inými benefitmi, ktoré si medzi sebou „objednávatelia“ a surogátka dohodnú.
Právne komplikácie
V prípade, že sa náhradné materstvo realizuje v zahraničí, môžu nastať komplikácie s uznaním rodičovstva a občianstva dieťaťa na Slovensku. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila. V tomto ohľade nezáleží na genetickej príbuznosti - ak dieťa porodila napr. Ukrajinka či Češka, podľa slovenského práva by práve ona bola matkou, nie objednávateľka. Nastáva tak kolízia medzi zahraničnými dokumentmi a naším verejným poriadkom. Zahraničný rodný list môže napríklad uvádzať ako matku Slovenku (objednávateľku), hoci tá nerodila. Slovenská matrika môže odmietnuť zapísať taký údaj s odkazom na rozpor s verejným poriadkom SR. Riešením býva osvojenie (adopcia): objednávateľka si svoje biologické dieťa musí osvojiť, aby sa stala jeho zákonnou matkou. Tento proces však nie je automatický ani rýchly.
Možné trestné postihy
Hoci nový „delikt náhradného materstva“ nebol zavedený, situácie okolo surogácie môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva. Trestný zákon obsahuje viaceré skutkové podstaty, ktoré by sa dali aplikovať, ak by správanie účastníkov naplnilo ich znaky - typicky ide o oblasť obchodovania s ľuľudmi alebo neoprávnených adopcií. Ak by napríklad došlo k komerčnej dohode (platba za dieťa) alebo by sa pri náhradnom materstve vyskytol prvok zneužitia ženy v núdzi, mohlo by sa to posudzovať ako trestný čin obchodovania s ľuďmi či zverenia dieťaťa do moci iného. Tieto ustanovenia síce neboli vytvorené špeciálne kvôli náhradnému materstvu, no v extrémnych prípadoch (napr. zneužívanie práva na surogáciu).
