Naučiť dieťa chodiť na toaletu môže byť náročné, ale zároveň aj zábavné. Samostatnosť detí pri chodení na toaletu je cieľom, po ktorom túžia mnohí rodičia. Od naučenia sa chodiť samostatne na záchod a nenosiť plienky sa odvíjajú mnohé benefity, vrátane vyššej šance dostať sa do škôlky.
A priznajme si, aj pre rodiča je výhodnejšie, najmä pri cestovaní či aktivitách bežného dňa, keď nemusí riešiť plienky a ich výmenu. Nástup hygienických návykov aj pre samotné dieťa znamená vyššie sebavedomie, pretože si je vedomé, že dokáže byť nezávislé.
Kedy začať s nácvikom?
Najlepším vekom na začatie nácviku je podľa niektorých obdobie okolo 2 rokov. U detí s Downovým syndrómom sa za najvhodnejší vek ukázal byť 3 roky, ale celkovo to môže byť individuálne.
Skôr než začnete, je dôležité sledovať vaše dieťa pár dní. Všímajte si, kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza, či dieťa neukazuje nejaké signály, podľa ktorých sa dá predpokladať, že potrebuje ísť na WC. Sledujte, ako sa správa, ako často počas dňa cika alebo kaká.
Znaky pripravenosti dieťaťa:
- Dieťa vydrží byť suché aspoň dve hodiny počas dňa, alebo má suchú plienku po zobudení.
- Používa grimasy, pohyby, gestá alebo slová vyjadrujúce potrebu ísť na nočník.
- Vie si samo na nočník sadnúť a vstať z neho a pomáha Vám, keď ho vyzliekate.
- Na nočníku sedí rovno a dobre drží rovnováhu.
- Vie splniť jeden alebo dva jednoduché pokyny.
- Má pravidelnú a predvídateľnú stolicu.
- V špinavej plienke sa cíti nepohodlne a chce prebaliť.
- Javí o nočník záujem a sleduje, ako chodia na toaletu ostatní.
- Chce nosiť spodnú bielizeň pre veľké deti.
- Chce Vám urobiť radosť a je samostatnejšie.
Niektoré deti môžu byť pripravené až okolo 24. až 30. mesiaca. Medzi znaky pripravenosti môže patriť schopnosť zostať počas dňa v suchu aspoň dve hodiny, používanie gest alebo slov na signalizáciu potreby ísť na nočník, samostatná schopnosť sadnúť si na nočník a zosadnúť z neho a prejavovanie záujmu o učenie na nočník a chodenie na toaletu.
Príprava rodiča a prostredia
Predovšetkým je potrebné, aby bol rodič pripravený venovať svoj čas a úsilie pre efektívnosť programu. Je dôležité, aby bol schopný nastaviť svoj časový harmonogram potrebám dieťaťa.
Predtým ako začnete so samotným tréningom, sledujte vaše dieťa pár dní - všímajte si kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza, či sú v správaní dieťaťa nejaké signály, podľa ktorých sa dá predpokladať, že potrebuje ísť na WC. Sledujte teda ako sa správa, ako často počas dňa ciká alebo kaká.
Rozhodnite sa, či budete používať nočník alebo začnete nácvik priamo na záchode s detskou doskou. Voľba je závislá od veku dieťaťa, vašich, ale i jeho preferencií. Počítajte s tým, že dieťa nemusí s vašou voľbou súhlasiť, niektorým deťom nočníky „nesedia“ a budú chcieť chodiť priamo na záchod. Iné sa budú na veľkom zariadení báť a vyžadovať nočník.
Ak voľba padla na nočník, vyberte ho spolu s dieťaťom. Vezmite ho do obchodu, nechajte ho vybrať si z viacerých typov, vzorov a farieb. Možno si ho rado i vyskúša. Takto bude nočník od začiatku pokladať za „jeho“ vec a bude naň patrične pyšné.
Príprava miestnosti s nočníkom: Zabezpečte, aby kúpeľňa alebo toaleta boli absolútne bezpečné (čistiace prostriedky a lieky zamknite do skriniek). Nočník je stabilnejší a bezpečnejší než záchod, pretože dieťa stojí nohami na zemi. Ak nočník nemáte, použite detskú záchodovú dosku a stoličku pod nohy.
Nočník by mal byť ľahko dostupný - umiestnite jeden na každé poschodie alebo do každej kúpeľne.
Metódy a tipy pre úspešný nácvik
Vizuálne pomôcky: Používajte vizuálne zobrazenie - či už vizuálne kartičky alebo fotografie pomáhajú predovšetkým deťom, ktorých porozumenie a komunikácia nie sú na bežnej úrovni. Veľmi vedia pomôcť aj nálepky, prípadne obrázky pre učenie sa na nočník. Obrázky fungujú na princípe zadávania pokynov, prípadne ako pomoc pri zapamätaní si postupu, ktorý nasleduje po vstupe do kúpeľne, alebo na záchod (obrázky utierok, toaletného papiera, splachovania).
Vytvorte si signál: Ak vaše dieťa nerozpráva, zvoľte (vytvorte) si signál, ktorý môže používať, keď potrebuje ísť na toaletu, napr. zazvoní na zvonček alebo použije znak z posunkového jazyka či akýkoľvek iný znak, pre ktorý sa rozhodnete a ktorý budete používať iba v prípade cikania a kakania. Na začiatku je dobre spájať znak alebo signál so slovom, ktoré činnosť označuje - použijeme znak a povieme cikať alebo kakať, a následne ide dieťa na záchod.
Plán nácviku: Skôr než začnete, pouvažujte, či vaše dieťa spĺňa väčšinu predpokladov na to, aby bolo úspešné. Rozmyslite si kedy začnete, hlavne prvé dni by ste sa mali dieťaťu viac venovať, preto začiatok by ste mali stanoviť na dobu, kedy budete mať čas, vyhnete sa tak zbytočným stresom a napätiu. Ideálne je, ak toto obdobie vychádza na neskoršiu jar alebo leto, kedy môžete dieťa nechať behať bez plienky.
Zaveďte systém: Čoskoro si začnete všímať signály, ktorými bude dieťa dávať najavo, že potrebuje na záchod. Posaďte ho na nočník, vždy len na niekoľko minút. Buďte pozitívna a dieťa povzbudzujte, ak kladie odpor, tak ho nenúťte, možno ešte nie je na nočník dostatočne pripravené.
Pravidelnosť: Zaraďte chodenie na nočník do denného režimu - posaďte dieťa, keď sa zobudí, po jedle alebo po spaní. Ak potrebu nevykoná, nevadí, skúste to zase neskôr. Nastaviť si časovač je vhodná pomôcka. Znamená to, že budete dávať dieťa na toaletu v rovnakých intervaloch.
Motivácia a odmeny: Aby daná činnosť dieťa naozaj zaujímala a bolo ju ochotné robiť je dobré mu ponúknuť odmenu, ktorá sa dá priblížiť vizuálnou formou. Na zobrazenie odmeny použite fotografiu alebo kartičku vyrobenú z fotografie hračky, sladkosti, činnosti, tabletu alebo čohokoľvek, čo dieťa absolútne zbožňuje. Ak je dieťa úspešné, pochváľte ho a pomaznajte sa s ním. Odmeny nie sú potrebné.
Odstráňte rozptýlenie: Pokiaľ vaše dieťa neprimerane reaguje na zvuky, pachy, vizuálne efekty, buďte predvídaví a odstráňte z kúpeľne, či toalety všetko, čo by mohlo pôsobiť na dieťa rušivo a rozptyľujúco. Pri nácviku je tiež lepšie dieťaťu neponúkať hračky alebo knižky, aby sa mohlo sústrediť na potrebu.
Spodná bielizeň: Zbavte sa plienok úplne a nekompromisne. Aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať ako najlepší nápad nosiť plienky a plienkové nohavičky až do momentu, keď má dieťa kompletne osvojenú rutinu chodenia na WC, nie je tomu tak. TIP: ak potrebujete odísť z domu a máte obavu, že sa vaše dieťa pociká alebo pokaká vonku, natiahnite mu plienkové nohavičky na spodnú bielizeň.
Trpezlivosť a podpora: Buďte trpezliví. Pravda však je, že nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“. To platí o to viac, ak ide o dieťa s problémami s porozumením, či komunikáciou alebo dokonca so spracovaním senzorických podnetov. Dajte dôraz na skutočnosť, aby celá situácia prebiehala pozitívne, nie aby mala na dieťa stresujúci alebo nebodaj negatívny vplyv.
Žiadne tresty: V žiadnom prípade dieťa nikdy netrestajte, ak sa mu nepodarí dobehnúť na nočník včas. Všetko sa ešte len učí a potrebuje si vybudovať k celej veci pozitívny postoj, čo sa nestane, ak budete konať negatívne. Môžete mu v pokoji vysvetliť, čo sa nepodarilo a na čo si nabudúce dáte spoločne pozor. Snažte sa dieťa predovšetkým podporovať a byť na tejto ceste jeho parťákom či parťáčkou, nie strašiakom.
Cestovanie a pobyt mimo domova: Deti majú toľko vnemov na premýšľanie! Pri tom sa ľahko zabudne na nejaký nočník. Aj to býva dôvodom nehôd, a to najmä mimo domova, kde je ešte viac neznámych podnetov. Vybavte sa dostatočným množstvom náhradného oblečenia (vrátane topánok), vezmite igelitové vrecko na prípadné zašpinené spodné a vrchné oblečenie. TIP: pokiaľ ste vonku v čase, keď má dieťa ísť na WC, noste so sebou vizuálne komunikačné kartičky rovnaké aké používate doma.
Zvláštnosti u detí so špeciálnymi potrebami
Hoci sa internet doslova hmýri všemožnými radami ako naučiť dieťa chodiť na záchod za 3 dni či dokonca za kratší čas, takáto úloha predstavuje pre rodičov detí so znevýhodnením komplexný a zložitý problém. Odhliadnuc od všetkých komunikačných a senzorických výziev ako i prekážok súvisiacich so správaním, naučiť dieťa s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami používať toaletu je pre rodiča nesmierne únavné a frustrujúce.
Je prirodzené, že si všetci želáme, aby dieťa i napriek znevýhodneniu bolo úplne rovnaké ako jeho ostatní rovesníci. Žiaľ, realita nám ukazuje opak. Deti s poruchou autistického spektra, či inými pervazívnymi vývinovými poruchami majú ťažkosti v oblastiach, ktorým možno nebudeme nikdy úplne rozumieť. Z toho vyplýva, že aj nácvik používania toalety môže niekedy trvať do veku 6, 7, či 8 rokov, poprípade i dlhšie.
Bez ohľadu na všetky naplnené úlohy, dosiahnuté medzníky alebo predpísané ciele je najdôležitejšie, aby dieťatko malo pocit bezpečia a cítilo, že je milované, či nosí plienky alebo nie. I napriek tomu, že naučiť chodiť na záchod dieťa so znevýhodnením vyzerá na prvý pohľad veľmi náročne, pre všetky deti je postup rovnaký.
Učenie dieťaťa s autizmom na toalete
Kedy si dať pauzu?
Neobávajte sa, dať si pauzu - ak aj napriek všetkým snahám i dobrým úmyslom dieťa pri nácviku nespolupracuje a nie je ochotné participovať, či dokonca zadržiava moč a stolicu zámerne, urobte si prestávku. Nezabúdajte, že najdôležitejšie je šťastie a zdravie vášho dieťaťa (aby sa cítilo byť milované a ochraňované), a tiež domáca pohoda.
Pravda však je, že nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“. To platí o to viac, ak ide o dieťa s problémami s porozumením, či komunikáciou alebo dokonca so spracovaním senzorických podnetov.
Individuálny prístup
Asi to bude znieť ako klišé, ktoré ste už počuli mnoho krát, ale každé dieťa, vrátane toho Vášho, je individuálna ľudská bytosť. Z daného dôvodu je preto zbytočné ho porovnávať s ostatnými rovesníkmi. Jednoducho povedané, nikoho nedonútite, aby začal používať záchod proti svojej vôli.
Každopádne naučiť dieťa s akýmkoľvek znevýhodnením chodiť na WC, komunikovať, jesť lyžičkou, piť z pohára alebo fľaše, či chodiť je pre rodičov obrovskou výzvou. Nezabúdajme ale, že práve výzvy robia život zaujímavým a prekonávať ich robí život zmysluplným.
Mne je to jasné, dcérka mala nočnú plienku do 4 rokov a od 17 mesiacov bola bez dennej úplne bez nehôd, proste spala ako zabitá a ja som odmietala to nejako riešiť, proste zo dňa na deň prestala a nehodu sme nemali do postele nikdy v živote kvôli/vďaka tomu... strašne tvrdý spánok mala. Kamoškin syn mal nočné nehody ešte ako druhak. Skúšali aj lieky a aj urológovi boli a všetko možné nemožné budenie obmedzovanie pitia... nič nepomohlo proste dozrel sám, aj keď neskoro...je smutné, že s tým robí okolie takú drámu, pritom je to prirodzený (a neurychliteľný) vývoj...
Tak veľa detí sa tých čudných hojdacích schodíkov bojí alebo visieť tak vysoko sa bojí... treba dať poriadny pevný protišmykový schodík pod toaletu, aby malo dieťa dôveru, že vie kedykoľvek zliezť-vyliezť bez pomoci, teda pocit, že to ovláda a kontroluje ako ten nočník... sú aj lacnejšie, to len prvý link mi našlo, my ho máme úplne prirazený k záchodu s gumou okolo, takže sa na dlažbe nehýbe... + máme dodnes svetielko v toalete so senzorom pohybu.
