S príchodom bábätka na svet radi uvítate v starostlivosti nápomocné rady. Spoločnosť sa mení a to, čo kedysi bolo „overené“, už nemusí platiť v súčasnosti. Zaručený návod na skvelých rodičov zrejme neexistuje, no je vhodné objasniť si, ktoré rady už nie sú vyhovujúce a vyhnúť sa im. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpanie bábätiek, od frekvencie kúpania až po riešenie strachu z vody, s cieľom pomôcť rodičom vytvoriť príjemný a bezpečný kúpací rituál.
Ako často kúpať bábätko?
Zrejme každý rodič chce, aby jeho dieťatko bolo zdravé a snaží sa preto robiť, čo sa len dá. Dieťatká ešte nechodia do škôlky, do školy, ani nepracujú, preto sa pravdepodobne nezapotia tak, ako dospelí. Odporúča sa, aby ich rodičia kúpali približne každý druhý alebo každý tretí deň. Výnimkou je samozrejme prípad, ak sa z nejakého dôvodu viac zašpiní alebo nechá v plienke veľké „prekvapenie“. Ak ste si z každodenného kúpania už vytvorili zvyk, nemusíte ho meniť, pokiaľ to bábätku vyhovuje.
Dôležitou súčasťou života s bábätkom je okrem iného aj kúpanie. Hoci podľa detských lekárov a odborníkov nie je vôbec potrebné kúpať bábätko každý deň - skôr sa odporúča 2-3 razy do týždňa, predsa len sa tomu nevyhneme.
Odborníci radia jediné - čím je dieťa staršie, tým menej často ho treba kúpať. „Malé bábätká stačí kúpať každý druhý deň. Ich pokožka je veľmi jemná a častým kúpaním narúšame jej prirodzený ochranný film. V priebehu dňa je však žiadúce udržiavať hygienu genitálu. Namiesto dnes veľmi obľúbených vlhčených utierok je vhodnejšie zadoček opláchnuť pod tečúcou vodou, následne osušiť prikladaním uteráka.
Aj českí lekári sú toho názoru, že príliš časté kúpanie detí môže viesť k znižovaniu imunity, a naopak zvyšovaniu náchylnosti na alergie.
Vôbec nie! Nielen zahraniční odborníci z Americkej asociácie pediatrie (AAP) odporúča, aby sa deti mladšie ako jeden rok kúpali raz, maximálne dvakrát do týždňa. Častejší kúpeľ zbytočne vysúša pokožku dieťaťa. U detí vo veku od 6 do 11 rokov treba sprchovať alebo kúpať dvakrát až trikrát týždenne. V puberte by sa mali sprchovať naši potomkovia každý deň, občas potrebujú napomenutie rodičmi.
Nadmerné kúpanie môže viesť k problémom s pokožkou, pretože prirodzený kožný maz sa odstraňuje teplou vodou a mydlom. Ak je dieťa vystavené baktériám a mikróbom v malej miere je to deťom na úžitok a podporuje sa ich imunita. Sterilné prostredie typické pre nemocnice isto doma nepotrebujete. Príliš sterilné prostredie môže zvýšiť riziko alergií a atopický ekzém. Antibakteriálne mydlá a gély môžu stáť za týmto problémom.
Ak dieťa doslova miluje kúpeľ, nemusíte rušiť svoje zvyky. Skúste ho však len opláchnuť každý večer, mydlo použite maximálne raz za týždeň. Samozrejme keď začnete dieťa prikrmovať alebo začne liezť musíte frekvenciu umývania zvýšiť.
Ak je dieťa choré alebo len nachladnuté kúpania sa netreba vzdávať. Voda zbavuje tela potu a osvieži trelo, čo môže podporiť zníženie horúčky.
Zásady správneho kúpania bábätka
U novorodeniatka a dojčaťa, ktoré ešte nepoužíva nočník, je potrebné myslieť na dôkladnejšiu hygienu.
Odporúča rodičom, aby zvolili kúpaciu polohu, ktorá najviac vyhovuje bábätku a zostali v pokoji. Práve nervozita a neistota rodiča v manipulácii s dieťatkom sa prenáša na drobca a začne byť nepokojný tiež.
„Platí "Spokojná mamička - spokojné dieťa", preto keď časom odbúrate obavy a z kúpeľa sa stane pre vás rutina, dieťa si ho väčšinou obľúbi. Pri správnej teplote pripomína pobyt v maminom brušku, čo pôsobí upokojujúco. Pokožka novorodeniatka kozmetiku nepotrebuje. Úplne postačí pri suchej pokožke spomínaný olivový olej a na zadoček krém proti zapareninám,“ dodáva odborníčka.
Detská pokožka je najmä v novorodeneckom veku veľmi tenká. Má iba jemný ochranný film a ľahko dôjde k jej vysušeniu a podráždeniu. Odborníčka vysvetľuje, že všetko, s čím príde detská pleť do kontaktu, poľahky preniká do krvného obehu drobca, preto to s detskou kozmetikou naozaj netreba preháňať. „Osobne považujem za najvhodnejšie prírodné oleje bez parfemácie a proti zapareninám krémy s obsahom panthenolu, ktorý prípadné podráždenie krásne upokojí,“ dodáva pediatrička.
„Podstatné je sústrediť sa na hygienu intímnych partií a dôkladné vymytie všetkých záhybov. Často sa zabúda na oblasť krku, kam u dojčiat zvyčajne zatečie mliečko a následne vznikajú nepekné zapareniny,“ upozorňuje.
Pri bacuľatejších deťoch myslite na každý záhyb ich telíčka. Okrem hygieny tak zabezpečíte drobocovi aj zdravé prospievanie a vývoj. „Osobitnú pozornosť treba venovať správnej hygiene chlapčenského genitálu. Ide o stiahnutie predkožky a zmytie mazu usadeného na žaludi (pri zanedbaní môžu vznikať infekcie). U dievčatiek je po kúpeli potrebné vatovou tyčinkou namočenou v oleji odstrániť smegmu, aby nedošlo k zlepeniu pyskov ohanbia,“ upresňuje lekárka detského oddelenia.
Malé detičky milujú kúpeľ. Ako sme spomínali, teda väčšinou☺ Akonáhle novorodencom odpadne zvyšok pupočníkovej šnúry, môžete teplým kúpeľom očistiť telo a upokojiť dušu. Akurát ešte dočistiť miesto alkoholom ako dezinfekcia. Do mesiaca je pupok pekne zahojený.
Existujú však aj bábätká, ktoré kúpanie práve nemusia a dávaj to patrične najavo. Bojovať s kričiacim „balíčkom šťastia“ je náročné nielen fyzicky v dôsledku šmýkania telíčka, ale aj po psychickej stránke. V tomto prípade stačí použiť veľkú špongiu pod pazuchami, v oblasti plienky a v ostatných záhyboch kože.
Príprava na kúpanie
Po narodení bábätka sa rodičia zhosťujú všetkej starostlivosti, ktorú malý človiečik potrebuje.
Čo budete potrebovať:
- Detskú vaničku alebo kúpacie vedierko
- Teplomer do vody
- Jemnú špongiu alebo žinku
- Detské mydlo alebo umývaciu penu
- Mäkký uterák
- Telový olej alebo krém
- Liek na dezinfekciu pupočníka (pre novorodencov)
- Vatové tyčinky so širokým koncom
- Čisté oblečenie a plienku
Je dobré pripraviť si všetky veci na kúpanie vopred, aby ste nemuseli nikam odbiehať. Keď si všetko potrebné nachystáte, kúpeľ prebehne bez problémov.
Najčastejšie sa na kúpanie dieťaťa využíva detská plastová vanička. Je možné kúpiť si ju aj so stojanom, aby ste sa nemuseli skláňať - toto je vhodné najmä pri najmenších deťoch, keďže väčšie dieťa sa už viac pohybuje a nemuselo by to byť úplne bezpečné. Vaničku môžete umiestniť napríklad aj na stôl. Na kúpanie väčších detičiek je dobré vaničku umiestniť do vane.
Popri vaničke existuje aj ďalšia možnosť, ako okúpať bábätko - vo vedierku. Ide o kúpacie vedierko, ktoré je vyrobené na tento účel. Má špeciálny tvar a povrchovú úpravu. Jeho dno je prispôsobené tomu, aby si v ňom mohlo dieťatko sadnúť. Vedierko je, samozrejme, užšie ako klasická vanička, čo má však svoje opodstatnenie. Bábätku pripomína pobyt v brušku, keďže je v ňom uložené s vodičkou všade okolo seba až po ramená. Niektoré bábätká totiž nemajú rady pri kúpaní polohu na chrbátiku, ako je tomu pri kúpaní vo vaničke, pretože sa tak cítia ohrozené.
Teplotu vody vždy nastavujeme ešte predtým, než do vody uložíme bábätko. Pre citlivú detskú pokožku nie je vhodná ani veľmi horúca, ale ani chladná voda. Rodičia by nemali teplotu vody nastavovať podľa seba. Najlepšia teplota na kúpanie bábätka je 36 - 37°C. Vhodné je používať teplomer do vody, ktorý nám jasne ukáže jej teplotu.
Všetky veci, ktoré ste si pripravili na kúpanie, rozložte tak, aby ste ich mali poruke a na dosah. Napustite do vaničky menšie množstvo vody, približne 10 - 15cm. Pripravte si vopred namočenú špongiu s detským mydlom. Jednou rukou podložte dieťatku hlavičku, druhou rukou ho umývajte, pričom postupujte od hlavičky smerom nadol. Je dôležité poumývať záhyby na detskej pokožke, pretože práve na týchto miestach sa zvyknú tvoriť nepríjemné zapareniny. Pri umývaní genitálií a zadočku dievčatiek postupujte vždy spredu dozadu. Chlapčekom nikdy nasilu nepreťahujte predkožku. Na osušenie použite jemný uterák, drobné telíčko vášho bábätka však nedrhnite, ale iba jemne osušte. Po kúpaní je dobré natrieť celé telo dieťatka telovým olejom alebo jemným krémom, aby sa pokožka nevysušovala. Novorodencom je potrebné liehom vydezinfikovať pupočník a dôkladne ho vysušiť, lebo vlhkosť môže spôsobiť infekciu. Pozornosť venujte tiež nošteku a uškám, na čo dobre poslúžia vatové tyčinky so širokým koncom. Nezachádzajte však príliš hlboko.
Kedy nekúpať bábätko
Sú určité situácie, kedy je dobré kúpanie dieťatka vynechať. Dieťa nekúpeme, keď je choré, má horúčku, ale ani po očkovaní nie je vhodné dieťa kúpať, čo vám bude prízvukovať iste aj pediater. Nie každý zhoršený stav dieťaťa je však chorobou.
Je dobré vedieť, že ani po pôrode by sa bábätko nemalo hneď umývať. Po pôrode sa dieťatko prikladá na hruď matky v ideálnom prípade bezprostredne po narodení. Je veľmi dôležité ponechať na dieťatku mázok, ktorý sa nachádza na jeho pokožke. Tento povlak pomáha pokožke bábätka po narodení adaptovať sa. Zároveň pokožku chráni pred vysychaním a funguje ako antimikrobiálna ochrana. Ak dieťatko po narodení nepotrebuje bezodkladnú lekársku starostlivosť, je vhodné neumývať ho, ale nechať ležať na mamičke aj s povlakom, ktorý na sebe bábo má. Po dvojhodinovom bondingu novorodenca mamičke zdravotný personál odnesie, poumýva a prinesie na izbu.
Bábätko nikdy nenechávajte osamote počas kúpania.
Bábätko plače pri kúpaní: Čo robiť?
Niektoré bábätká vodu a kúpanie milujú. Iné však túto činnosť v láske nemajú a dávajú to veľmi jasne najavo svojím plačom. Rodičia bývajú často zúfalí a nevedia, čo v takej situácii robiť.
Možné príčiny plaču pri kúpaní
- Studená alebo horúca voda: Ak je voda vo vaničke chladnejšia alebo teplejšia (ideálna teplota je okolo 37°C), než je vhodné, bábätko to môže poriadne rozladiť. Vždy treba skontrolovať teplotu vody, aby bol kúpeľ pre bábätko čo najpríjemnejší.
- Šampón alebo mydlo v očiach: Malé bábätká ale aj väčšie deti dokáže vystrašiť aj šampón alebo mydlo, ktoré sa im dostane do očí, preto treba na toto dávať pozor a používať len detskú kozmetiku, ktorá nespôsobuje štípanie. Niektorým bábätkám však stačí aj obyčajná čistá voda, ktorá sa dostane do očí. Pri umývaní tváričky preto buďte opatrní a dávajte pozor, aby voda nevošla do očiek.
- Hlad: Ak je bábätko pri kúpaní príliš hladné, môže to takisto spôsobiť plač počas kúpeľa. Podľa odborníkov by kúpeľ mal byť v časovom horizonte asi do dvoch hodín od kŕmenia.
- Únava: Bábätká bývajú nervózne, aj keď sú unavené. Kúpať unavené dieťa môže byť naozaj katastrofa. Preto si čas kúpeľa treba dobre naplánovať a vyhnúť sa kúpaniu, keď je dieťatko už príliš unavené.
- Strach z veľkej vane: Pri väčších detičkách môže byť problémom aj prechod z kúpacieho vedierka či vaničky do veľkej vane. Strach z neznámeho a príliš veľký priestor okolo dieťatka mu môže naháňať strach. Niekedy pomôže, ak sa vrátite o krok späť a dieťatko budete naďalej kúpať v malej vaničke - tú môžete skúsiť umiestniť do veľkej vane, čo postupne prispeje k ľahšiemu presunu do veľkej vane.
- Strach zo sprchy: Niektoré deti majú príliš veľký strach zo sprchy. Ak im zvyknete šampón z vláskov zmývať sprchou, môže to byť príčina ich plaču. V tomto prípade treba hľadať iné metódy, ako zmyť šampón z vláskov dieťatka. Niekedy stačí použiť miesto sprchy malý hrnček či inú nádobku s vodou a ňou vlásky pooplachovať.
Čo robiť, keď dieťa zrazu začne neznášať kúpanie
Veľa detí prechádza štádiom, kedy zrazu začnú kúpanie bojkotovať a majú z neho až panický strach. Nemusíte sa báť, zvyčajne ide o prirodzenú fázu vývoja. Panický strach z kúpania (zvaný aj ablutofóbia) a z vody, je podľa odborníkov veľmi bežným prejavom batoľacieho obdobia. Zvyčajne sa vyskytuje u 1-2-ročných detí. V tomto období totiž dochádza k rapídnemu vývinu mozgu a deti sa stávajú veľmi vnímavými na všetky podnety z okolia. V dôsledku toho sa u nich môžu objaviť prehnané strachy zo splachovania, sprchy či odtokov a mnohých ďalších vecí, ktoré im pripadajú zrazu nebezpečné a ohrozujúce. Ak sa u vášho dieťatka objaví zrazu strach z kúpania, hoci ho predtým malo rado, treba túto skutočnosť brať vážne a k drobčekovi pristupovať empaticky a citlivo, aj keď sa vám to môže zdať prehnané. Nemusíte sa však báť, aj táto fáza prejde. Dôležité je byť tu pre vaše dieťa a pomôcť mu prejsť týmto strachom čo najľahšie.
Ako prekonať strach z kúpania
- Snažte sa zistiť presnú príčinu strachu: Najlepšie je, ak sa dá, zistiť od dieťatka, čoho konkrétne sa najviac bojí. Niektoré deti majú strach zo zvuku napúšťanej vody do vane, možno sa boja, že spolu s odtekajúcou vodou po kúpeli to do odtoku vtiahne aj ich, možno majú strach z nejaké predmetu v blízkosti vane alebo zo zvuku sprchy. Ak dokážete odhaliť príčinu, ľahšie zvládnete dieťatku pripraviť čo najmenej stresujúci kúpeľ.
- Nenúťte dieťa do vane nasilu: Pokiaľ vaše dieťa hystericky odmieta vkročiť do vane a okúpať sa, podobne reaguje aj na sprchu, potom skúste na nejaké obdobie len umývať dieťatko namočenou bavlnenou plienkou či uteráčikom. Nejaký čas s tým určite vystačíte - udržiavať v čistote treba hlavne tváričku, ruky a oblasť plienky. Strach z kúpania by mal časom prejsť sám od seba. Nezabúdajte, že dieťatko stačí kúpať 2-3 razy do týždňa (pokiaľ nie je vyslovene špinavé alebo príliš spotené alebo si to nevyžaduje jeho zdravotný stav). Americká asociácia pediatrov dokonca odporúča aj u detí vo veku od 6-11 rokov iba 2-3 kúpania za týždeň.
- Menšia vanička: Niekedy sa u dieťaťa objaví strach kvôli veľkej vani. Vtedy môže pomôcť načas vrátiť sa do menšej vaničky. Prípadne skúste napustiť len naozaj málo vody, aby si dieťatko vytvorilo opäť dôveru k samotnej vode a dotyku s ňou.
- Spoločné kúpanie: Niektorým deťom pomôže prekonať strach z kúpania, ak vo vani budete s nimi aj vy. Pridajte k tomu zábavné hračky na kúpanie, použite jemnú penu (pozor však, niektoré deti majú práve z peny strach) a snažte sa urobiť kúpeľ čo najzábavnejší. Dnes existujú naozaj rozmanité hračky do vane, ktoré dokážu pritiahnuť pozornosť detí a uľahčiť im pobyt vo vani.
Strach z ľudí - Neriaď sa ním!
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte pocit, že odmietanie kúpania alebo sprchovania u vášho dieťatka už trvá príliš dlho, môžete sa obrátiť na svojho detského lekára a konzultovať to s ním. Prípadne sa obráťte na detského psychológa. Niektoré deti môžu trpieť ablutofóbiou, ktorá sa následne rieši vhodnou terapiou.
Podobne, ak sa iracionálny strach z kúpania objaví u detí vo vyššom veku (podľa odborníkov ablutofóbia postihuje deti hlavne vo veku 6-11 rokov), je potrebné brať to vážne a pátrať po príčine. Často za tým býva nejaký traumatický zážitok napríklad z plaveckého výcviku a podobne.
Tipy pre príjemný kúpeľ
- Udržujte vodu teplú: Ak sa bábätko aj počas kúpania cítilo stále v teple, môžete mu napríklad na bruško (ktoré býva pri kúpaní menších bábätiek často nad hladinou vody) položiť navlhčenú bavlnenú plienku či malý uteráčik, aby udržiaval aj túto časť telíčka v teple. Samozrejme, treba plienku či uteráčik pravidelne namočiť do teplej vody.
- Používajte jemné produkty: Malým bábätkám v prvých mesiacoch nemusíte vlásky šampónovať vôbec, postačí čistá voda. Vyhnete sa tak viacerým možným nepríjemnostiam (šampón v očkách a nutnosť zmývať zvyšky šampónu z vláskov).
- Vytvorte zábavnú atmosféru: Používajte hračky do vody, spievajte pesničky alebo rozprávajte príbehy.
Ako u detí budovať pozitívny vzťah k vode
Niektoré detičky majú vodu prirodzene rady prakticky od narodenia, iné k nej musia hľadať cestu. Veľa záleží aj od prvých skúseností, od toho, čo o vode vedia a ako ich s ňou zoznamujeme.
Najdôležitejšie je podporiť dieťatko v bezpečnom zbližovaní sa s vodou. Na jednej strane musíme deťom dať najavo, že voda nie je vždy bezpečná a môže ublížiť, ale takým spôsobom, aby sme ich neodradili od nej. Niektoré deti sa vody boja - nemusí sa to objaviť v ranom detstve, ale neskôr, keď si uvedomia nástrahy, ktoré prináša. V tom prípade je veľmi dôležité ich správe podporovať a pracovať na tom, aby strach z vody prekonali.
Ak máte dieťa, ktoré má z vody strach, má problémy sa s ňou zblížiť a je už v školskom veku, veľmi dobrým riešením je byť mu vzorom. Deti rodičov, ktorí samotní majú strach z vody a len veľmi málo sa venujú plávaniu a vodným hrám, je veľký predpoklad, že i deti nebudú mať najlepší vzťah k vode. Veľmi dobrou cestou je, prekonať vlastné obavy a napríklad spolu s dieťaťom sa prihlásiť na plavecký...
Horúce dni, kedy sa ideme kúpať k vode razom striedajú dažde a búrky s rozvodnenými tokmi. Obe situácie dokážu ohroziť život a aj u nás si vyžiadali obete, preto si oboje vyžadujú ovládať a neustále myslieť na základy bezpečnosti. Učiť by sme ich mali aj naše deti. Tu je súhrn všetkého, čo potrebujete vedieť...
Každý deň teraz Slovenskom obletí tragédia týkajúca sa vody. Zahájená je kúpacia sezóna, a preto sme sa pýtali skúseného záchranára, čo všetko by nielen my - ale hlavne naše deti mali vedieť a ako sa zariadiť aj v prípade - jednak, ak sa ideme niekam kúpať, ale aj v prípade rozvodnených riek či povodní. Kedy vstúpiť do vody, na čo dbať, prípadne čo nerobiť?
Začala sa kúpacia sezóna, čo vedieť, a ktoré základy bezpečnosti určite naučiť aj naše deti Na Slovensku oficiálne odštartovala kúpacia sezóna, ktorá zvyčajne trvá od polovice júna do polovice septembra (podľa ÚVZ SR od 15.06. do 15.09. - tu je ZOZNAM vôd vhodných na kúpanie pre 2024). Keď sa aj vy chystáte v horúce dni schladiť kdekoľvek pri vode, je dôležité podľa odborníkov a odborníčok myslieť na viaceré pravidlá.
A to hovoríme nielen o kvalite vody (ktorú preukázateľne znižuje klimatická zmena), ale aj o tom, aké bezpečnostné zásady by ste mali naučiť dodržiavať vaše deti. Nech už „odbehli“ okúpať sa s kamarátmi na neďaleké jazero, alebo ste si spravili celá rodina výlet na kúpalisko či priehradu.
Deti však nedbajú (oni to priam milujú) máčať si nohy a čľapkať sa aj na brehu riek. Mnohé si neuvedomujú, že s extrémne horúcim počasím prichádza aj nárazový vietor a prívalový dážď - následne môže vplyvom povodne dôjsť k zmenám, teda stúpne hladina riek a zosilnie prúd, čomu treba prispôsobiť správanie. Stále podceňujeme silu vody Presne tieto zmeny sa týkali nedávno aj Hrona - vysoká hladina a silný prúd sa tak stal 11. júna osudným 6-ročnému dievčatku z Pohorelej, ktoré sa chodievalo hrávať samé k jeho brehom.
Pri Šarovciach v okrese Levice sa zase kúpalo v Hrone 7 ľudí, ktorých strhol prúd a nie všetkým sa podarilo dostať na breh. Mladíci vo veku 20 a 22 rokov zmizli pod hladinou 8. júna. A naozaj akoby úplne každý deň posledné týždne prichádzajú aj správy o nešťastiach pri kúpaní sa na jazerách a vodných plochách. Na Slnečných jazerách v Senci sa v stredu utopili dvaja 18-roční chlapci, vo vodnej nádrži na Teplom Vrchu v okrese Rimavská Sobota sa zas teraz cez víkend utopil ďalší mladý muž.
Do akého veku deti nikdy nepúšťajte k vode samé a aké bezpečnostné zásady by ste ich mali naučiť dodržiavať v súvislosti s kúpaním sa v akejkoľvek vode, sme sa pýtali profesionálneho záchranára s 19-ročnou praxou Martina Chylu, pracujúceho pre záchrannú službu v Dechticiach. Tu sú jeho rady a vlastné skúsenosti. Aj na čo dbať, keď vo vašom okolí pre náhle prívalové dažde stúpnu hladiny riek a potokov.
Ako sa správať pri vodných tokoch? Rodičia, učte to deti odmalička
„Je na zvážení rodičov zohľadniť pri výchove detí správanie sa v blízkosti vodných tokov a iných vodných plôch, či priamo na ich hladine. Nakoľko kúpanie patrí k príjemným formám letnej zábavy, odporúčam, aby rodičia venovali veľkú pozornosť tejto výchove.Napriek veľkému množstvu informácií v médiách, ako sa správať pri vode, každoročne evidujeme rôzne udalosti spojené s nevhodným správaním sa na vode od rôznych úrazov až po samotné utopenie. Preto by som rád vyzdvihol základné zásady správania sa pri tomto živle a na jeho hladine,“ povedal hneď na úvod záchranár Chyla.
Od akého veku nechať deti samé sa kúpať? Dieťa je „najtichší a najnenápadnejší objekt v bazéne“
Každému rodičovi je jasné, že pri našich najmenších, ale aj väčších deťoch platí, že chvíľka nepozornosti sa nevyplatí a môže skončiť tragicky. To platí dvojnásobne, ak sa s deťmi pohybujete kdekoľvek v blízkosti jazier, riek, potokov, ale aj domácich bazénov či kúpalísk. Bez dozoru či neustáleho dohľadu zodpovednej osoby ani na krok.
„Najčastejšie detské tragédie v súvislosti s vodou sú práve utopenia v malých vodných plochách a s malou hĺbkou, akými sú napríklad spomínané nafukovacie bazéniky, záhradné bazény, vaničky, záhradné jazierka a pod. Často, žiaľ, stačí malá nepozornosť a falošný pocit nízkej miery nebezpečia týchto vodných plôch.O to viac ostražitý pri malých deťoch treba byť pri/v bazénoch kúpaliska, kde sa pohybuje často veľké množstvo ľudí a dieťa ľahko stratíte z dohľadu a pri malých neplavcoch aj veľmi krátky čas môže zohrávať významnú úlohu.“
A to najmä v súvislosti s faktom, že topiace sa dieťa je najtichší a najnenápadnejší objekt v bazéne. Pozorní buďte podľa záchranára aj v prípade plytčiny na jazerách. „Tým nemám na mysli zakazovanie činností a obmedzovanie v pohybe. Naopak dieťaťu treba nechať voľnú hru a slobodné spoznávanie vody bez zbytočného ovplyvňovania, nechať ho robiť, na čo sa odváži, pretože to je zároveň najlepší spôsob, akým si samo osvojí vlastnosti vody a pravidlá správania sa vo vode bez zbytočného a kontraproduktívneho strachu. My ostávame dieťa pozorovať a robíme mu podporu pri prípadnej chybe.“
Záchranár radí, aby rodičia sami zodpovedne zvážili, od akého veku pustiť dieťa k vodnej ploche akéhokoľvek typu samé. Do úvahy pritom treba brať viacero faktorov:
- plavecké schopnosti dieťaťa
- miera výchovy k zodpovednému a bezpečnému správaniu sa na vode
- ovplyvniteľnosť dieťaťa inými osobami
- miera sklonu k riziku
- schopnosť uvedomiť si svoje limity
- poznanie rôznych rizík rôznych vodných plôch
„Pri pohľade na tieto vlastnosti človeka snáď každý dokáže pochopiť, že sa nebavíme o dieťati, ktoré má menej ako 15 rokov,“ dodáva Chyla. Ak ako rodič ale nemôžete z rozličných dôvodov dieťa sprevádzať pri výlete k jazeru, potoku, na kúpalisko, zverte ho podľa záchranára vždy len do starostlivosti zodpovednej a znalej osoby.
Aké bezpečnostné zásady má dieťa poznať a striktne dodržiavať?
Záchranár z Dechtíc menuje deväť plus osem (nižšie sa týkajú rozvodnených riek) dôležitých zásad, ktoré by sme mali naučiť naše deti, ale rovnako platia aj pre nás, rodičov a kohokoľvek dospelého, aby sa príjemné letné aktivity nepremenili na priamy boj o život.
„Práve najčastejšie chyby, ktoré sú príčinou topenia sú porušením týchto zásad. Treba si uvedomiť, že záchrana človeka vo vode je náročná, vyžaduje odborné znalosti záchranárov, ktorí síce na kúpaliskách sú prítomní, ale na prírodnej vode ich príchod predstavuje čas, ktorý nemusí a pravdepodobne nebude stačiť na efektívnu záchranu. Záchrana laikmi môže byť veľmi riskantná a nebezpečná aj pre nich samých.“
- Do vody vstupujem len v dobrej fyzickej kondícii
- Do vody nikdy nevstupujem unavený, chorý a v žiadnom prípade pod vplyvom omamných a psychotropných látok vrátane alkoholu
- Do vody nikdy nevstupujem skokom, pokiaľ dôverne nepoznám jej hĺbku a možnú prítomnosť predmetov pod hladinou (kamene, korene stromov, rôzne cudzie predmety, zvyšky po stavbách najmä v jazerách, ktoré boli v minulosti využívané ako bagroviská a podobne)
- Nevstupujem do vody tesne po jedle, ale počkám aspoň pol hodiny a ani priamo rozhorúčený od slnka, ale postupne ovlažím končatiny a až následne vstúpim do vody (vyhnete sa tým teplotnému „šoku“)
- Nevstupujem do vody obutý ani oblečený, v obuvi a oblečení, ktoré na to nie sú určené
- V prípade plávania v prúde riek musím poznať správanie sa prúdov, najmä v miestach kaskád a prahov, vyskúšal som predtým plávanie v prúde s inštruktorom, alebo inou znalou osobou
- Na hecovanie kamarátmi reagujem pokojne a radšej vzdám príliš náročnú výzvu, než by som si spôsobil úraz, alebo smrť (každý výkon musí mať svoju postupnosť a ak som napríklad neskákal ešte ani z 2m výšky do vody, nebudem skákať ani z 8m výšky, ak si na určitý výkon ešte netrúfam, nie je hanba to odložiť na neskôr a venovať tomu postupný tréning)
- Pri vytrvalostnom plávaní (teda plávaní na diaľku, najmä smerom od brehu) musím hospodáriť s energiou tak, aby som dokázal s rezervou preplávať rovnakú vzdialenosť akú som už preplával ešte raz (k tomuto odporúčam vziať si na to určený plavák na šnúre, ktorý viem využiť v prípade komplikácií, alebo únavy)
- Všetky tieto pravidlá platia nielen pri samotnom plávaní, ale aj pri pohybe po vodnej hladine s využitím rôznych plavidiel (stand up paddleboard, kajak, čln, nafukovačka, …), obzvlášť u malých detí a neplavcov odporúčam použiť adekvátnu plávaciu vestu
Ešte jedna zásada - je jazierko blízko vás čisté? Pomôže orientačný rýchlotest
Mnohým deťom často na osvieženie postačia aj mláky : ). Čím chceme povedať, že by boli schopné okúpať sa kdekoľvek a v čomkoľvek, pokiaľ sú milovníkmi a milovníčkami vody a letného kúpania. Nie všetky vody sú však vhodné (zdravotne nezávadné) na kúpanie. Hovoríme najmä o premnožených siniciach, ktorých prehltnutie môže mať podľa ÚVZ SR vážne zdravotné následky ako črevné problémy, kŕče, nevoľnosť, môžu vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek.
Vhodná je preto pred kúpaním kontrola vody, do ktorej sa chystáte vkročiť, ak ide o miestne jazierko a nie vodnú plochu, ktorej kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva. Premnožené sinice je totiž možné vidieť voľným okom. „Tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše - vodného kvetu. Ten je najčastejšie zelenej či modrej farby,“ pripomína úrad.
Odlíšiť sinice a riasy pomôže podľa úradu orientačný rýchlotest. Má sa pri ňom nabrať voda do priesvitnej nádoby a následne nechať na svetle postáť 15 až 20 minút. „Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlené vo vodnom stĺpci, pravdepodobne ide o zdravotne nevýznamné riasy.“
V čom sa ďalej nekúpať? Nekúpte sa ani vo vode, ktorej farba či zápach pôsobí odpudivo, ak v blízkosti vodnej plochy ste si všimli uhynuté zvieratá či vyústenie odpadových vôd z kanalizácie. Nie je bezpečné kúpať sa ani na miestach, kde sa zhromažďujú vodné vtáky, pretože podľa ÚVZ SR môžu prenášať niektoré patogénne mikróby, napr. salmonelu.
Dôležité je tiež nekúpať sa v akejkoľvek vodnej ploche počas búrok alebo pri blížiacej sa búrke. Prečo je to tak a aké bezpečnostné zásady treba dodržiavať počas búrok, odpovedali záchranári v článku tu:
Na prírodnej vode sa záchranárska akcia nie vždy končí šťastne
„Počas mojej záchranárskej praxe som niekoľkokrát zasahoval pri topení a vždy to bolo v mojom prípade s jednou výnimkou dieťa a vždy to bolo v bazéne na kúpalisku alebo doma. Našťastie to v každom z týchto prípadov dopadlo dobre vďaka pohotovým kamarátom a plavčíkom.
Na prírodnej vode však táto situácia spravidla nekončí takto šťastne. Preto vám chcem poradiť, aby ste si dávali pozor, odhadli svoje možnosti a schopnosti, dodržiavali zásady správania pri vode a v neposlednom rade kontrolovali svojich kamarátov a príbuzných, pretože práve to im môže zachrániť život,“ apeluje záchranár a pridáva jeden z tých smutnejších prípadov, tentokrát sa však týkal, ako sme spomínali vyššie, hry detí blízko rozvodnených riek.
Aké sú skúsenosti záchranára pri zásahoch? Tragický prípad dieťaťa s nazutými korčuľami
Vzniku mnohých povodní sa v rámci meteorologických výstrah, hydrologických predpovedí pred prívalovými dažďami dá predísť vykonaním protipovodňových opatrení, no nie vždy. „Existujú však aj bleskové povodne, kedy dochádza napríklad vplyvom náhlej nepredvídateľnej zmeny počasia k náhlemu úhrnu zrážok nad 100mm/m2 za jeden deň a tak sa pripraviť na takúto povodeň nedokážeme resp. nestihneme.
V prípade vzniku povodne je dôležité a nutné riadiť sa pokynmi protipovodňových úradov, pokynmi záchranných zložiek a polície, či armády v prípade povolania a samozrejme aj odporúčaniami úradu verejného zdravotníctva,“ radí Chyla. Prvoradé je vždy chrániť život a zdravie, až potom majetok.
Ako sme hovorili vyššie, rozvodnené rieky nie sú vhodným „ihriskom“ pre deti, preto by sme ich o tejto prírodnej katastrofe mali včas informovať a vštepiť im zásady bezpečného správania sa.
„Aj keď samotná povodeň je tiež zaujímavá udalosť, nesnažte sa dostať zo zvedavosti čo najbližšie k rozvodnenému toku, čím apelujem hlavne na zvedavosť detí a zodpovednosť rodičov.Mám skúsenosť, kedy práve dvaja súrodenci na kolieskových korčuliach boli sledovať rozvodnený potok. Chlapcovi sa na mokrom povrchu šmyklo, spadol do vody a ani po celodennom pátraní nebol nájdený - až po upokojení povodňovej situácie a poklese vodnej hladiny bol o dva dni nájdený mŕtvy na brehu potoka. V korčuliach totiž nie je možný pohyb ani v stojatej vode, nieto ešte v prúde rozvodneného potoka,“ spomína na jeden z tých smutnejších prípadov záchranár.
Aké ďalšie pravidlá radí dodržiavať pri povodniach?
Okrem klasických opatrení, ktoré poznáte aj zo stránok ÚVZ SR, médií, vášho starostu či starostky, hygienikov a ďalších zainteresovaných zložiek pridáva Chyla ešte tieto rady:
- Nepohybujte sa v blízkosti vodného toku ani v blízkosti svahov, kde hrozí zosuv pôdy
- Neprekážajte v práci záchranným zložkám, poskytnite maximálnu súčinnosť a čakajte inštrukcie
- V menej naliehavých prípadoch vysvetlite deťom riziká zdržiavania sa v blízkosti rozvodnených tokov: vysvetlite silu vodného prúdu (aj malý potôčik dokáže v prípade rozvodnenia strhnúť betónové mosty, podmyť brehy, či svahy, zbúrať budovy a v prípade, že sa človek dostane do takého toku takmer nie je možné prežiť silu prúdu vody v kombinácii s bahnom a plávajúcimi predmetmi)
- V prípade nevyhnutnej evakuácie majte zbalené základné veci a rešpektujte pokyny záchranných zložiek, nesnažte sa za každú cenu o samostatnú dopravu, môže to v určitých prípadoch znemožniť logistiku záchranných prác a riadenej evakuácie a zároveň povodňová voda môže strhnúť aj vaše vozidlo
- Evakuujte aj vaše domáce zvieratá a ak to nie je možné, aspoň ich vypustite
- Sledujte informácie sprostredkované médiami (lokálny rozhlas, rádio, TV, internet,…) a počúvajte správy o zásobovaní pitnou vodou (vždy pite len zdravotne bezpečnú a spoľahlivo overenú vodu)
- V prípade možnosti choďte na vyššie poschodie, zdržiavajte sa v bezpečnej vzdialenosti od elektrických rozvodov a zariadení
- Nekonzumujte potraviny, ktoré sa dostali do kontaktu s povodňovou vodou, nakoľko obsahujú aj kalové vody (a dbajte na dôkladnú hygienu)
Všetky ďalšie informácie ohľadom správania sa v prípade povodní nájdete aj na stránkach ÚVZ SR TU vrátane základných hygienických požiadaviek na ochranu zdravia či zásad, ako predchádzať vzniku prenosných ochorení pri povodniach.
Zdravotné riziká pre prípad povodní ÚVZ SR nájdete tiež na stránkach SHMÚ.sk aj zdravotné odporúčania k hydrologickým výstrahám SHMÚ pre všetky typy povodní.
Martin Chyla aktuálne pracuje ako vedúci záchranár stanice RZP Dechtice pre poskytovateľa Life star emergency, s.r.o. Vyštudoval urgentnú zdravotnú starostlivosť na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Banskej Bystrici. Pôsobil na niekoľkých staniciach záchrannej služby ...
