Násilie na ženách je rodovo motivované násilie nasmerované proti žene, pretože je ženou, alebo ženy neúmerne postihuje. Zahŕňa všetky činy rodovo motivovaného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie vrátane vyhrážania sa takýmito činmi. Patria k nemu trestné činy ako sexuálne násilie vrátane znásilnenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvo, nútené umelé prerušenie tehotenstva a násilná sterilizácia, obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, femicída, nenávistné prejavy a trestné činy na základe pohlavia a rôzne formy online násilia („kybernetické násilie“) vrátane zdieľania intímneho materiálu alebo manipulácie s ním bez predchádzajúceho súhlasu, kybernetické nebezpečné prenasledovanie a kybernetické obťažovanie.
Takéto násilie vychádza z rodovej nerovnosti, ktorá je prejavom štrukturálnej diskriminácie žien. Domáce násilie je formou násilia na ženách, keďže neúmerne postihuje ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi rodičmi a deťmi.
Ženy sú neúmerne zastúpené medzi obeťami oboch foriem násilia v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci a/alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto násilia však môže byť každý bez ohľadu na pohlavie alebo rod. Násilie na ženách a domáce násilie sú vecou trestného práva, porušovaním ľudských práv a formou diskriminácie.
Násilie na ženách a domáce násilie je všadeprítomné v celej EÚ a odhaduje sa, že sa týka každej tretej ženy v EÚ. Pokiaľ ide o konkrétnejšie druhy násilia, v roku 2014 jedna z desiatich žien uviedla, že bola obeťou sexuálneho násilia a jedna z dvadsiatich bola znásilnená.
Ženy vo všeobecnosti častejšie zažívajú kybernetické násilie na základe svojho pohlavia alebo rodu, a to najmä sexuálne formy kybernetického násilia. Na ženy sa systematicky zameriavajú online násilné pravicové extrémistické a teroristické skupiny, ktorých cieľom je šíriť nenávisť voči ženám. Napríklad takzvané hnutie „incel“ (nedobrovoľný celibát) podnecuje násilie na ženách online a propaguje ho ako hrdinské činy. Kybernetické násilie postihuje najmä ženy pôsobiace vo verejnom živote, ako napríklad političky, novinárky a obhajkyne ľudských práv.
Ciele a opatrenia
V politických usmerneniach predsedníčka von der Leyenová ako kľúčovú prioritu Komisie zdôraznila potrebu predchádzať násiliu na ženách a bojovať proti nemu, chrániť obete a trestať páchateľov. Boli oznámené opatrenia EÚ na predchádzanie týmto formám násilia, ochranu obetí, stíhanie páchateľov a vykonávanie súvisiacich komplexných a koordinovaných politík. Európsky parlament opakovane vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s násilím na ženách a domácim násilím a rodovo motivovaným kybernetickým násilím navrhla právne predpisy.
Cieľom tohto návrhu je predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu a bojovať proti nemu, aby bolo možné zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a plné využívanie základných práv v rámci Únie vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi. Návrhom sa teda prispieva k zriadeniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (hlava V ZFEÚ). V návrhu sa na základe existujúcich právnych základov stanovených v článkoch 82 ods. 2 a 83 ods. 1 ZFEÚ kriminalizujú niektoré formy násilia, ktoré neúmerne postihujú ženy, a posilňujú sa práva obetí. Zabezpečuje sa tým účinné stíhanie uvedených trestných činov a prispieva sa k odstraňovaniu násilia na ženách a domáceho násilia, ako aj k lepšej podpore a ochrane obetí.
Tento návrh je zameraný na dosahovanie cieľov dohovoru v pôsobnosti EÚ doplnením existujúceho acquis EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov v oblastiach, ktorých sa dohovor týka. V rámci prípravných prác sa určila potreba konať v oblastiach prístupu k spravodlivosti vrátane minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia pojmov a sankcií za niektoré trestné činy, práv a ochrany obetí v súvislosti s trestným konaním, špecializovanej podpory obetí, predchádzania takémuto násiliu a posilnenia užšej koordinácie a spolupráce na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.
Príslušné normy EÚ sú rozdrobené vo viacerých právnych nástrojoch a neviedli k účinnému monitorovaniu a presadzovaniu. Vyplýva, že nedostatky stále pretrvávajú. Ďalej sa v tomto návrhu prihliada na nové javy, ako je kybernetické násilie na ženách, ktorý sa v Istanbulskom dohovore osobitne nerieši. Kybernetické násilie je v dôsledku čoraz intenzívnejšieho využívania internetu a IT nástrojov na vzostupe. Často ide o rozšírenie násilia, ktoré obete zažívajú v reálnom svete, do online priestoru.
V súčasnosti sa komplexnému riešeniu násilia na ženách a domáceho násilia nevenuje žiadny osobitný právny predpis EÚ. Táto smernica bude prvým aktom, v ktorom sa bude tento druh násilia osobitne riešiť.
Kľúčové oblasti návrhu
- Kriminalizácia niektorých foriem násilia: Ciele návrhu zahŕňajú kriminalizáciu niektorých foriem násilia, ktoré neúmerne postihujú ženy, ktoré sa dostatočne neriešia na vnútroštátnej úrovni a patria do pôsobnosti EÚ, a to podľa existujúcich právnych základov.
- Posilnenie prístupu obetí k spravodlivosti: Návrh posilňuje prístup obetí k spravodlivosti a právu na primeranú ochranu v priamej reakcii na osobitné potreby obetí násilia na ženách a domáceho násilia.
- Poskytovanie podpory obetiam: Zabezpečuje sa poskytovanie podpory obetiam prispôsobenej osobitným potrebám obetí násilia na ženách alebo domáceho násilia. K nej patrí aj osobitná podpora v prípadoch sexuálneho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov, prístup k vnútroštátnym linkám pomoci, lepšia prístupnosť zariadení núdzového bývania a komplexná podpora pre obete sexuálneho obťažovania na pracovisku.
Existujúce právne nástroje a ich doplnenie
Riešeniu násilia na ženách a domáceho násilia sa osobitne nevenuje žiadny konkrétny právny nástroj EÚ. Existuje však viacero právnych nástrojov EÚ, ktoré sú relevantné pre obete násilia na ženách a domáceho násilia. Stanovujú sa v nich buď všeobecné pravidlá platné aj pre túto kategóriu obetí, alebo osobitné pravidlá týkajúce sa niektorých foriem takéhoto násilia.
Smernica o právach obetí sa uplatňuje na všetky obete trestných činov. Stanovujú sa v nej minimálne normy v oblasti práv, ochrany a podpory obetí trestných činov v EÚ. Odkazuje sa v nej aj na obete rodovo motivovaného násilia, obete sexuálneho násilia a obete násilia páchaného blízkou osobou. Nestanovujú sa v nej však osobitné pravidlá prispôsobené obetiam týchto druhov trestných činov. Súčasným návrhom sa dopĺňajú pravidlá smernice o právach obetí tak, aby sa vyhovelo osobitným potrebám obetí násilia na ženách a domáceho násilia.
V ďalších nástrojoch sa umožňuje cezhraničné uznávanie ochranných príkazov vydaných podľa vnútroštátneho práva. V smernici o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa stanovujú opatrenia v oblasti prevencie, ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti týkajúce sa osobitných kategórií obetí, najmä detských obetí sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania a detskej pornografie, ako aj obetí obchodovania s ľuďmi.
Konkrétnejšie normy týchto smerníc týkajúce sa kriminalizácie takéhoto násilia a zodpovedajúcich sankcií sa budú uplatňovať aj naďalej. Smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa týka boja proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania. Smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí sa bude aj naďalej uplatňovať na sexuálne zneužívanie detí.
V článku 24 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Ochrana poskytovaná osobitným rámcom, ktorým sa znásilnenie kriminalizuje na základe koncepcie súhlasu, by sa mala jednoznačne rozšíriť aj na deti, a to v miere, v akej sú schopné dať platný súhlas. Určuje sa to na základe veku spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, ktorý sa reguluje na úrovni členských štátov a v jednotlivých členských štátoch sa odlišuje.
Keďže smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí už obsahuje špecializovaný rámec pre všetky deti, v súčasnom návrhu sa zavádzajú potrebné zmeny na zabezpečenie súdržnosti prostredníctvom cielenej úpravy uvedenej smernice. Touto úpravou sa zavádza penetrácia ako ďalšia priťažujúca okolnosť a koncepcia neudelenia súhlasu pre deti vo veku spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity. Zároveň sa smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí v súčasnosti takisto prehodnocuje, čo môže v roku 2023 vyústiť do návrhu na prepracovanie jej znenia.
V smernici o odškodňovaní sa umožňuje osobám, ktoré sa stali obeťami násilného úmyselného trestného činu, požiadať štát o odškodnenie. V smerniciach sa stanovuje, že obťažovanie na základe pohlavia a sexuálne obťažovanie na pracovisku a pri prístupe k tovaru a službám je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. V smerniciach sa vyžaduje, aby členské štáty takéto správanie zakázali, zabezpečili nápravu (vrátane odškodnenia) a stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.
Kybernetické násilie a akt o digitálnych službách
V návrhu aktu o digitálnych službách sa Komisia zameriava na ochranu základných práv online a riešenie rizík v online priestore vrátane rizika súvisiaceho s bezpečnosťou žien online. V uvedenom návrhu sa stanovuje horizontálny rámec regulačného dohľadu, zodpovednosti a transparentnosti poskytovateľov online služieb. Akt o digitálnych službách obsahuje povinnosti niektorých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v oblasti náležitej starostlivosti na riešenie nezákonného online obsahu. Neobsahuje vymedzenie na úrovni EÚ, ktoré by sa týkalo toho, čo takýto nezákonný obsah predstavuje.
Istanbulský dohovor a prístup EÚ
V roku 2017 Komisia a predsedníctvo Rady podpísali dohovor v mene EÚ. Proces pristúpenia EÚ nebol do dnešného dňa dokončený, keďže Rada zatiaľ neprijala záverečné rozhodnutie. Dokončenie pristúpenia EÚ k dohovoru je naďalej prioritou Komisie.
Cieľom opatrení súčasného návrhu je dosiahnuť plnenie cieľov dohovoru v oblastiach pôsobnosti EÚ, a tým posilniť ochranu zaručenú dohovorom. Komisia vzhľadom na ciele tohto návrhu posúdila všetky právne nástroje EÚ, ktoré sú významné pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a pre práva obetí. Pri príprave tohto návrhu Komisia prihliadla na výsledok tohto posúdenia.
Tento návrh je zlučiteľný s cieľmi zmluvy v oblasti zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ stanovenom v hlave V ZFEÚ, ako aj využívania základných práv v EÚ.
Nenávistné prejavy a kybernetické násilie
Vyzýva sa k prijatiu rozhodnutia Rady o rozšírení zoznamu trestných činov v EÚ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ tak, aby zahŕňal nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti. Nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti oslabujú samotné základy demokratickej a pluralitnej spoločnosti a spoločné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ. Osobitná závažnosť týchto konaní vzhľadom na ich vplyv na základné práva a hodnoty a ich cezhraničný charakter si vyžadujú spoločné opatrenia na úrovni Únie.
S cieľom riešiť najmä výrazný nárast verejného podnecovania k násiliu a nenávisti online na základe pohlavia alebo rodu, najmä myzogýnneho podnecovania k nenávisti alebo násiliu, sa v tejto smernici stanovujú minimálne pravidlá vymedzenia trestných činov tohto druhu kybernetického násilia a sankcií za ne.
Pojem „sexuálne vykorisťovanie“ (sexuálne zneužívanie) v článku 83 ods. 1 ZFEÚ možno chápať ako akékoľvek skutočné zneužitie alebo pokus o zneužitie zraniteľného postavenia, rozdielnej sily alebo dôvery, okrem iného vrátane peňažného, spoločenského alebo politického zisku zo sexuálneho aktu s inou osobou. Prvok zneužitia sa môže týkať získania moci alebo nadvlády nad druhou osobou na účely sexuálneho uspokojenia, finančného zisku a/alebo kariérneho postupu. Pri trestných činoch znásilnenia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov sa existencia týchto prvkov predpokladá. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje prax zneužívania na účely zachovania a presadzovania nadvlády nad ženami a dievčatami a uplatňovania spoločenskej kontroly nad sexualitou dievčat a žien. Niekedy sa vykonáva v súvislosti s detskými alebo nútenými manželstvami alebo domácim násilím.
Pojem „počítačová kriminalita“ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa trestné činy namierené proti používaniu informačných a komunikačných technológií alebo s ním neoddeliteľne súvisiace. Použitím takýchto technológií ako útočného prostriedku možno zvýšiť závažnosť trestného činu z hľadiska množstva, kvality, intenzity, výberu cieľa a trvania v takej miere, ktorú nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami.
Jackson Katz: Násilie páchané na ženách – je to problém mužov
Potreba harmonizácie a koordinácie
Násilie na ženách a domáce násilie sú rozšírené v celej EÚ, pričom pandémia COVID-19 túto situáciu ešte zhoršila. Násilie postihuje milióny ľudí v EÚ, vedie k porušovaniu základných práv a má za následok značné náklady. Kybernetické násilie na ženách, a to aj v súvislosti s domácim násilím, sa objavilo ako nová forma tohto násilia, ktorá sa prostredníctvom internetu šíri a mocnie aj za hranicami jednotlivých členských štátov.
Všetky členské štáty riešia násilie na ženách a domáce násilie v právnych predpisoch a politikách, avšak v rôznej miere. Množstvo rozdielnych prístupov v rámci EÚ vytvára právnu neistotu v oblasti práv obetí tejto trestnej činnosti. EÚ už podporuje členské štáty pri riešení tohto druhu násilia prostredníctvom finančných prostriedkov, politických opatrení a príslušných horizontálnych právnych nástrojov. Na zefektívnenie existujúcich opatrení a ďalšie posilnenie nástrojov Únie na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu sú však potrebné cielené legislatívne opatrenia na úrovni EÚ, ktorými sa stanovia minimálne pravidlá.
V prípade členských štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru, by sa opatreniami EÚ podporilo vykonávanie dohovoru. Súčasným návrhom by sa umožnili ďalšie koordinované opatrenia v celej EÚ a ich presadzovanie na úrovni EÚ. S cieľom zaistiť rovnaké zaobchádzanie s obeťami v celej EÚ sa v tejto iniciatíve zabezpečí vzostupná konvergencia stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa práv obetí násilia na ženách a domáceho násilia. Zmyslom týchto pravidiel je podpora a ochrana obetí takéhoto násilia pred začatím trestného konania, počas neho alebo po jeho skončení a zavedenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa...