Starostlivosť o novorodenca a psychická pohoda matky po pôrode

Narodenie dieťaťa je pre celú rodinu veľká a šťastná udalosť. Automaticky sa predpokladá, že pocity radosti prežíva i novopečená mamička. Bohužiaľ, existujú ženy, u ktorých sa po pôrode v menšej či väčšej miere objavia psychické problémy, ktoré im nedovolia plnohodnotne prežívať krásu materstva.

Pôrod so sebou prináša mnoho emócií, novú životnú rolu, ale aj únavu a vyčerpanie. Okrem psychických pocitov sa v tele ženy odohrávajú búrlivé hormonálne zmeny spôsobené prolaktínom. Vďaka hormónu prolaktínu sa začína tvorba mlieka a dojčenie a táto látka má nesporne rad ďalších pozitívnych účinkov.

Popôrodný splín a depresia

Krátko po pôrode môže 50-70 % žien zažiť citovú nevyrovnanosť. Nejde o nič vážne a je to v podstate normálny stav. Popôrodný splín sa začína obvykle 3. alebo 4. deň po pôrode, vrcholí okolo 6. dňa a samovoľne mizne do 2 týždňov. Nálada ženy je ako na hojdačke. Pocity šťastia a eufórie sa naraz zmenia v nervozitu, podráždenosť, plač a smútok. Novopečená mamička prežíva strach, že svojmu dieťaťu ublíži, a môže sa i obviňovať, že nemá svoje dieťatko dostatočne rada.

Treba tiež upozorniť na to, že po pôrode sa môže vyskytnúť rad drobných a celkom bežných komplikácií, napríklad ťažkosti s dojčením, nepokoj dieťaťa atď., ktoré psychickému stavu ženy rozhodne neprospejú. Novopečenej mamičke by sa malo pripomínať, že nejde o nič vážne a že sa všetko čoskoro upraví.

U 10-20 % rodičiek môže popôrodný splín pretrvávať dlhší čas a prechádza do popôrodnej depresie. Príznaky popôrodnej depresie by sa nemali podceňovať a zľahčovať, pretože ide o chorobu, ktorá môže vyústiť až do veľmi vážneho stavu nazvaného laktačná psychóza. Obvykle sa o popôrodnej depresii začína hovoriť, keď psychické problémy ženy trvajú dlhšie ako 6-12 týždňov od pôrodu.

Priebeh, trvanie a intenzita popôrodnej depresie sa u každej ženy líši a rolu tu hrá viac faktorov. Psychiku ženy ovplyvňujú nielen hormonálne zmeny, ale i zážitky z detstva, partnerský vzťah s otcom dieťaťa, priebeh pôrodu, zdravotný stav vlastný i dieťaťa, sociálna a ekonomická situácia rodiny atď. Žena sa uzatvára do seba, obviňuje sa, že nie je dobrá matka ani manželka či partnerka. Nemá chuť do jedla ani na sex, zle spí a v spánku môže mať desivé sny.

Je potrebné mať na pamäti, že z popôrodnej depresie sa žena sama bez pomoci nedostane. Pokiaľ jej ťažkosti trvajú dlhší čas a nepomáha starostlivosť najbližšej rodiny a priateľov, niet inej cesty ako vyhľadať odbornú pomoc.

Laktačná psychóza

Laktačnou psychózou sa nazýva veľmi vážny stav, kedy môže byť ohrozený život ženy i jej dieťaťa. Vyskytuje sa asi u 1-2 % rodičiek a najčastejšie sa objavuje pár dní až niekoľko týždňov po pôrode. K depresívnym príznakom sa pridávajú zrakové či sluchové halucinácie, bludy, nekontrolovateľné poruchy nálady a správania až tendencie zabiť seba alebo dieťa, prípadne oboch.

Starostlivosť o novorodenca po pôrode

V našich pôrodniciach je stále rutinou dieťa po narodení hneď umyť, bábätku to však nemusí prospievať, práve naopak. „V poslednej dobe bolo na základe celého radu štúdií jednoznačne dokázané, že mázok, biela lepkavá hmota, ktorá často pokrýva kožu novorodenca po narodení, má svoj veľký fyziologický význam. Nejde len o pomocníka pri regulácii tepla a zabezpečenie ochranného filmu pokožky (bráni vysychaniu kože - pozn. red.), ale zásadný je jeho imunologický význam,“ popisuje Hynek Canibal, primár detského oddelenia v nemocnici v moravskom Havířove.

Ako zdôrazňuje, mázok chráni pre mikroorganizmami a má tak protizápalový účinok. „Práve preto je nežiaduce snažiť sa mázok z tela umývať. Správnym postupom by malo byť ponechanie mázku a vyčkanie na jeho postupné vstrebanie do kože,“ uvádza. Mázok totiž udržiava pH pokožky na hodnote, ktorá potláča rast patogénov. Podľa primárovho presvedčenia je preto nutné odložiť umývanie novorodenca aspoň o šesť hodín, ešte lepšie však o celý deň.

„Tým získame aj dôležitý čas na včasný kontakt koža na kožu bábätka s mamičkou,“ vraví lekár s tým, že vôňa plodovej vody, ktorej zvyšky má na sebe matka aj dieťa, uľahčí i prisatie k prsníku, čo má význam pre úspešné dojčenie. V havířovskej nemocnici odporúčajú odsunutie kúpania aspoň o šesť hodín všetkým ženám.

Mázok tvorí odlupujúce sa bunky peridermu (vrstva kože), sekrét kožných žliaz a prvotné ochlpenie, ktoré neskôr mizne, takzvané lanugo. Mázok má svoj význam už v maternici, táto hmota chráni tvoriacu sa pokožku dieťaťa pred pôsobením plodovej vody, ktorá obsahuje i moč. Pri samotnom pôrode mázok pomáha ľahšiemu vypudenie plodu z tela matky, pretože je klzký. Ako vidieť, mázok je pre bábätko veľmi užitočný a hoci možno nevyzerá na dieťatku práve vábivo, nemali by ho v pôrodniciach odstraňovať predčasne.

Zvyky na sálach sa v jednotlivých pôrodniciach trošku líšia. Nikde však nesmie teplota klesnúť pod 25°C. Už dávno sa deti tesne po pôrode neumývajú, ale sestra ich iba zľahka utrie plienkou od zvyšku mazu, plodovej vody či krvi a následne položí na bruško matky, kde dôjde k prvému kontaktu.

Panuje obecná predstava, že sa bábätko najskôr rozplače, ale nie je tomu tak. Prvú reakciu po príchode na svet predstavuje kašeľ a kýchanie. Je to reflex, ktorý pomôže zbaviť sa hlienov a zbytkov plodovej vody. Asi tri až štyri minúty potom dochádza ku spľasnutiu pupočnej šnúry, ustane jej pulzovanie. Pôrodná sestra ju zovrie svorkami a prestrihne. Občas má túto možnosť dokonca otecko. Pozostatok pupočnej šnúry sestra ošetrí.

V niektorých pôrodniciach v tomto okamihu sestričky oddelia dieťa od matky, označia číslom a pripnú mu identifikačný štítok. Prebehne prvá celková a veľmi detailná prehliadka, kedy pediater zisťuje, či je všetko v poriadku. Test Apgar skóre - hodnotí sa tep srdca, farba kože, reflexy, dýchanie a svalové napätie. Odber krvi z pupočnej šnúry a meranie hodnôt kyslíka. Hodnotenie „zrelosti plodu“ - prebieha už v období tehotenstva z dátumu poslednej menštruácie, prvých pohybov dieťatka a výsledkov ultrazvukových vyšetrení.

Pri pôrode cisárskym rezom je bábätko po vybratí z bruška zbavené pupočnej šnúry a potom nasleduje rovný postup ako u normálneho pôrodu.

Popôrodná starostlivosť o matku

Popôrodná starostlivosť začína už pár minút potom, čo privedie dieťatko na svet. Okrem seba sa musí vedieť čo najskôr postarať aj o novorodeniatko, čo môže byť poriadne náročné.

Prvé dni v nemocnici

Keď sa žene narodí bábätko, jej srdce zaplaví neskutočná láska, no telo je po pôrode unavené horšie ako po maratóne. Už krátko po pôrode nádherného uzlíka lásky dochádza k spätnému zavinovaniu maternice, ktoré sprevádzajú mierne kŕče, nazývané popôrodné sťahy. Tie môžu zosilnieť počas dojčenia. Hneď po pôrode sa telo ženy čistí a je sprevádzané krvácaním, ktorému sa tiež hovorí očistky. Krvácanie je zo začiatku silné a do konca šestonedelia slabne.

Hneď ako sa čerstvá mamička dokáže postaviť na nohy sa musí začať starať o svoje telo, aby bola nie len pre seba, ale hlavne pre bábätko čím skôr fit.

Po pôrode ostáva čerstvá mamička v nemocnici ešte zhruba 3-4 dni. Starostlivosť o telo začína hneď ako sa dostane z pôrodnej sály na izbu.

„Ak žena porodila vaginálne, tak môže a nemusí mať popôrodné poranenia alebo tiež hemoroidy. Žena by mala po pár hodinách vstať za asistencie personálu a urobiť prvú hygienu - oplach genitálu čistou a vlažnou vodou. Neskôr môže skúsiť oplachy repíkovým čajom alebo prípravkami na to určenými. Mimoriadne dôležité je aj vhodné sedenie. Samozrejme by sa mala dobre najesť, napiť a dobre sa vyspať,“ odporúča na úvod pôrodná asistentka Barbora Vörösová.

Pri pôrode po cisárskom reze je starostlivosť o telo náročnejšia. „Žena zhruba 12 až 24 hodín leží a až potom sa za pomoci personálu postaví, čo je iné ako po vaginálnom pôrode. Mamička má problém chodiť a dvíhať nohy, lebo má rozrezanú spodnú časť bruška a nie je schopná vystrieť sa. Chodí v jemnom predklone. Po operácii je tiež dôležité dobre sa najesť, napiť a vyspať,“ doplnila.

Starostlivosť doma

Po 4 dňoch sa mamička aj s rozkošným bábätkom presúva do domáceho prostredia. Okrem starostlivosti o malého drobca sa musí naďalej starať aj o svoje telo.

„Ak má žena poranenia, tak si ich musí stále ošetrovať pomocou rôznych olejčekov, peny, krémov, gélov, sprejov a pomôcok,“ hovorí pôrodná asistentka. Zároveň odporúča pomaly začať s primeraným cvičením.

„Po vaginálnom pôrode by žena mala pracovať so svojim panvovým dnom a cvičiť cviky vhodné v šestonedelí, zapájať priamy brušný sval a bočné svalstvo a realizovať vhodné cviky na diastázu, aby sa rozostup brušných svalov postupne zmenšoval.“

Po cisárskom reze je doma mimoriadne dôležité starať sa o ranu. V nemocnici sa o ranu staral personál, po príchode domov je to žena. Mala by byť adekvátne poučená, pri prepúšťaní domov. Dôležité je prvé dni časté vetranie jazvy a zbytočne ju nepreliepať.

„Ak nejaví známky zápalu, umývať ju čistou vodou a nechať na vzduchu vyschnúť. Mať vhodné oblečenie, aby lem od nohavíc netlačil na jazvu. Neskôr, keď mamičke okolo 7-10 dňa vyberú stehy, môže začať pomaly používať oleje, krémy a gély na hojenie jaziev. Jemnými krúživými pohybmi sa vmasiruvávajú sa do jazvy, tým sa stáva jemnejšia a pružnejšia. Aj tieto ženy by mali začať postupne cvičiť, ale na mysli máme skôr rehabilitačné cvičenie, tzn. postupná aktivácia brušných svalov, aj priameho, aj bočných, úlohu zohráva aj cievna gymnastika ako prevencia opuchov,“ radí Vörösová. S klasickým cvičením treba počkať až po šestonedelí, dokonca až 8 či 9 týždňov po pôrode, lebo je nutné počkať, kým sa zahojí rana.

Pozor na bradavky a dojčenie

Po spustení laktácie a prvých prisatiach drobčeka na prsník majú čerstvé mamičky veľmi bolestivé bradavky. So starostlivosťou o bradavky by ženy mali začať už počas tehotenstva a nakúpiť si minimálne dojčiacu podprsenku, krém na bradavky a vložky do podprsenky.

„Po pôrode a dojčení môže bradavka potrebovať pomoc, kde pomôže častejšie krémovanie prípravkami na to určenými , alebo používanie pomôcok. Pomôžu aj špeciálne náplaste na bradavky z lekárne. Niekedy stačí upraviť prisávanie a satie bábätka,“ hovorí zo skúseností profesionálna laktačná konzultantka.

V dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na to, aby žena svoje dieťa čo najdlhšie dojčila. Dojčenie je skvelé. Sú prípady, kedy žena naozaj nemôže dojčiť a, našťastie, na trhu existuje celý rad umelých mliek, ktoré bábätku poskytnú kvalitnú náhradu za materské mlieko.

Psychická podpora a zmena nálad

Okrem fyzickej starostlivosti potrebuje každá novopečená mama aj psychickú starostlivosť a podporu rodiny. Je úplne bežné, ak sa žena cíti počas prvých týždňov s novorodencom precitlivená, podráždená, smutná, melancholická alebo úplne vyčerpaná.

„Ženy často očakávajú od seba, že to bude jednoduché a budú vedieť bábätko chytať a manipulovať s ním a vedieť, čo bábätko potrebuje, ale realita môže byť iná. Každá mamička by mala vedieť, že je normálne, že bude možno sklamaná,“ vysvetľuje Vörösová.

Baby blues

Mamičky by sa mali pripraviť aj na to, že môžu prežívať baby blues, ktoré má na svedomí prudký pokles hladiny estrogénu. Stretáva sa s ním až 70 % žien.

„Je to normálne. Žena je viac plačlivejšia, nevrlá, rozladená. Je to spôsobené hormónmi, očakávaniami ale aj medializovaním popôrodného stavu, kedy ženy odchádzajú z nemocnice nastajlované, ale vy máte horko ťažko gumičku na vlasoch,“ upokojuje ženy zdravotníčka. Keď sa hladina hormónov opäť upokojí, podobné stavy zmiznú.

Výčitky a sklamania

Problém môže nastať aj v prípade, ak sa žena chystala na vaginálny pôrod, no nakoniec musela rodiť cisárskym rezom. „Mnohé ženy prežívajú sklamanie a vytýkajú si, čo mohli spraviť inak, aby sa to neudialo. Tu je dôležité uvedomiť si, že ja aj bábätko sme v poriadku a ak bolo nutné vykonať cisársky rez, tak sa jednoducho vykonal,“ doplnila pôrodná asistentka a profesionálna laktačná konzultantka Barbora Vörösová.

Šestonedelie

Názov šestonedelie nevznikol len tak. Je to čas (podľa názvu približne šesť týždňov), ktorý slúži na to, aby sa žena po pôrode zotavila. Prvé etapa trvá prvých desať dní a v tomto období sa hoja popôrodné rany a stabilizuje sa tvorba mlieka.

Neskoršie šestonedelie končí zhruba po 6 až 8 týždňoch, kedy žena prestane krvácať, postupne sa ustáli hladina hormónov a začne si zvykať na život s bábätkom.

Rady pre nové mamy

Prvý rok s malým drobcom môže pripadať ako poriadna fuška. Nič ale nie je také beznádejné, ako sa na prvý pohľad zdá. Stať sa mamičkou je samo o sebe nádherné.

1. Dôverujte svojim inštinktom: V dnešnej dobe máme k dispozícii množstvo informácií, no najdôležitejšie je počúvať svoje vlastné pocity a intuíciu. Každé dieťa je iné a každá matka je jedinečná.
2. Pozorujte svoje dieťa: Prvý rok života dieťa komunikuje najmä plačom a rečou tela. Skúste sa naučiť rozlišovať rôzne druhy plaču a pochopiť, čo nimi vaše dieťa chce naznačiť.
3. Nebojte sa požiadať o pomoc pri dojčení: Začiatky dojčenia môžu byť náročné. Neváhajte vyhľadať laktačnú poradkyňu a nevzdávajte sa pri prvých ťažkostiach. Ak dojčenie nie je možné alebo sa rozhodnete inak, neznamená to, že vaše dieťa bude menej milované.
4. Buďte na seba láskavá: Rodičovstvo je plné triumfov aj zlyhaní. Nebuďte na seba príliš prísna, ak sa niečo nepodarí. Prax robí majstra a v prípade pochybností alebo pocitu vyčerpania neváhajte požiadať o pomoc.
5. Venujte čas partnerovi: Po narodení dieťaťa sa život celej rodiny zmení. Nájdite si čas aj na svojho partnera, povzbudzujte sa navzájom a nezabúdajte na spoločné chvíle, aj keď sú to len maličkosti ako spoločná káva.
6. Nezabúdajte na seba: Aj keď ste novopečená matka, je dôležité nájsť si chvíľku času aj pre seba. Oddýchnite si, doprajte si sprchu, zdravo sa stravujte a predovšetkým myslite pozitívne.

Rešpekt k pôrodu a kontakt koža na kožu

V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Každoročne v máji organizuje Frankofónna aliancia pre rešpekt k pôrodu Svetový týždeň rešpektu k pôrodu. Sloganom tohto roku je Neodnášajte moje dieťa! Táto téma je na Slovensku veľmi aktuálna.

Napriek presadzovaniu BFHI je väčšina detí po pôrode od matky oddelená a tak vyzdvihované prvé priloženie bábätka ešte na pôrodnej sále vôbec nie je umožnené, alebo prebieha mechanicky, neposkytujúc matke a dieťaťu čas si na neho zvyknúť, nájsť si k sebe cestu a často k prisatiu dieťaťa vôbec nedôjde.

Už v roku 1975 napísal Leboyer svoju prelomovú publikáciu Pôrod bez násilia. Maternica je pre dieťa na deväť mesiacov domov. Pri pôrode má dieťa veľa práce, jeho hlava - prevažne vodiaca časť pri prechode pôrodnými cestami, je namáhaná a tlačená. A hneď po pôrode je dieťa privítané na svet krikom a štrngotom nástrojov, ostrým svetlom, naplno pocíti tiaž svojho tela, ktoré už nenadnáša plodová voda, zmizne aj objatie, vzduch je studený a pľúca sa prudko rozvíjajú k prvému nádychu.

A) Môžeme stíšiť hlasy a zvuky nástrojov, keď začne dieťa prichádzať na svet. B) Je možné značne stlmiť pre pôrodnú sálu typické, ostré svetlo, hlavne ak už je bábätko bezpečne privedené na svet. C) Paniku dieťaťa, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmierniť tým, že dieťa jemne položíme matke na brucho, v tejto chvíli už je príhodne mäkké a zároveň fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu, takže vie dieťatko udržať teplé.

V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Dochádza akoby k „partus interruptus“ - prerušenému pôrodu v dôsledku príliš výkonných profesionálov. Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalosť nesmierneho biologického významu a preto by, pokiaľ matku ani dieťa neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvíľu ustúpiť do pozadia a dať čas novorodenej matke a jej dieťaťu.

Na začiatku stačí dieťa otrieť (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš veľa tepla) a všetky ďalšie vyšetrenia už môžu prebiehať v matkinej náruči. Alebo ich môžeme odložiť po vzájomnom zoznámení sa a prvom prisatí na prsník. Dĺžka pupočnej šnúry umožňuje, nie náhodou, uchopiť ihneď dieťa do náručia, matka si ho môže dôkladne pozrieť, objímať a ponúknuť prsník. Dieťa, ktorého pohľad najlepšie zaostruje na 15-30 cm (vzdialenosť prsník - tvár matky), tak má ideálnu možnosť zapamätať si tvár matky a jej vôňu. Jej hlas pozná už z maternice, môže dokonca rozoznávať aj hlas svojho otca. Obaja, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu (Mydlilová uvádza lepšiu stabilitu telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi).

Často sa hovorí, že by si matka po pôrode mala oddýchnuť a dieťa na pôrodnej sále jej to nedovolí. Ak však pôrod nebol extrémne vyčerpávajúci, pocíti matka počas druhej doby príliv energie, ktorý jej pomáha priviesť dieťa na svet a odlúčením placenty v tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúčeniu veľkého množstva prolaktínu. Tento hormón, okrem toho, že je zodpovedný za naštartovanie dojčenia, spôsobuje u matky „ostražitú bdelosť“, bude nepokojná ak nebude dieťa mať pri sebe a toľko odporúčaný oddych niekedy vôbec nie je možný.

Ak dáme dieťa po narodení na brucho matky, aj samo sa reflexívnymi pohybmi, ktoré využívalo už v maternici, vie doplaziť k bradavke, ktorej dvorec je príhodne ku koncu tehotenstva tmavý, aby bol na tele matky dobre viditeľný. Podľa primárky Paulovej, dieťa od narodenia až do 30 - 120 minút po pôrode prežíva tzv. 1. aktívnu fázu, v ktorej skúma okolie, hladká rukami mamičku, snaží sa o prisatie k bradavke. Ak je mu to umožnené, bude mať väčšiu tendenciu sať počas prvých dní po pôrode, jeho adaptácia bude aktívnejšia, bude sa častejšie budiť, vypije viac kolostra a získa viac imunitných látok.

Matka profituje z častejšieho satia tiež, pravdepodobne predíde bolestivému naliatiu prsníkov v začiatku tvorby prechodného mlieka na 3. až 5. Priloženie bábätka na brucho má aj veľký imulogický význam. Koža dieťaťa je v maternici „sterilná“, prechodom pôrodnými cestami a po narodení sa začína osídľovať baktériami. Ak bábätko hneď po narodení položíme na matkine brucho, bude jeho koža kolonizovaná baktériami matky, ktoré sú jej imunitnému systému známe a „rozpoznané“ ako neškodné, imunitný systém bude tak ľahšie vedieť identifikovať a bojovať s cudzorodými baktériami. Znižuje sa aj pravdepodobnosť osídlenia - napadnutia baktériami z tzv. Ďalším faktorom imunity je prvé priloženie: prvým kontaktom s bradavkou, prvými kvapkami kolostra novorodenec dostáva potrebnú glukózu a prvé imunologické látky. Včasné priloženia bábätka k prsníku, uvoľňovaním oxytocínu, pomáha aj rýchlemu odlúčeniu placenty. Bábätko zároveň svojou hmotnosťou tlačí na vrchol maternice.

Kam patrí bábätko po pôrode? Do náručia mamičky alebo na termolôžko?

Ak sa dnes v pôrodnici opýtate, čo sa deje s bábätkom bezprostredne po pôrode, zvyčajne Vám odpovedia, že ho vyšetria, osušia, zvážia, zmerajú, oblečú, ukážu mamičke, a potom uložia na niekoľko hodín do inkubátora či na výhrevné lôžko. Hovorí sa tomu popôrodná adaptácia. Toto je v mnohých pôrodniciach rutinný postup. Ale naozaj je pre matku a dieťa vhodný? Je inkubátor či termobox to správne prostredie, v ktorom má bábätko prežiť prvé hodiny svojho života? Skutočne neexistuje lepšie miesto, kde by mohlo tieto chvíle stráviť? Čo by si asi tak to práve narodené dieťa vybralo, keby dostalo tú možnosť? Náruč matky, alebo výhrevné lôžko? Čo by ste si na jeho mieste vybrali vy? A čo by si vybrali matky, keby mali tú možnosť? Ležať sama na pôrodnej sále s prázdnymi rukami, alebo konečne, po deviatich mesiacoch očakávania a po namáhavej pôrodnej práci držať svoje bábätko v náručí?

Vedecké dôkazy o škodlivosti rutinnej popôrodnej separácie matky a dieťaťa postupne prenikajú do spoločenského povedomia aj na Slovensku. Čoraz viac matiek v pôrodnici požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky výhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré z neho plynú. Som presvedčená, že o niekoľko rokov bude rutinou to, čo je dnes privilégiom malej skupiny asertívnych nadšencov.

Narodenie Natálky

Ležím na pôrodnom stole a cítim, ako sa hlavička bábätka prerezáva na svet. Ešte jedno zatlačenie, a dcérka je vonku. Zachytím ju pohľadom v polohe dolu hlavičkou, tvárička červená, hlasno plače. Odnášajú ju. To nie! Chcem ju vidieť, cítiť, chcem byť s ňou. Veď malo nasledovať priloženie na prsník. Možno ju musia najprv vyšetriť a priložia ju potom. Tak mamička, ideme rodiť placentu. Manžel odchádza vyfotiť malú. Okej, tak to už nejako doklepeme. Placenta je vonku, nasleduje zošívanie. Manžel mi už opäť stojí za hlavou. Kde je malá? Rozprávaj mi o nej. Ako vyzerá? Aká je? Manžel nemá slov. Krásna, krásna, opakuje. Uprostred stehov prinášajú dcérku. Lekár na chvíľu preruší prácu. Sestra podrží malú zboku pri mojej hlave, aby som ju videla. Už je celá oblečená, zabalená v perinke. Úpenlivo plače. Ahoj, miláčik, ahoj, aká si krásna, ahoj, dievčatko moje. Dotýkam sa jej tváričky jemnučko končekmi prstov, malá prestáva plakať, pozerá, zopár nádherných sekúnd sme spolu... Odnášajú ju. Počujem, že zase plače. Lekár dokončuje zošívanie. Gratulujem. Povie lekár na záver a potrasie manželovi rukou. Manžel odchádza vyspať sa. Ostávam na pôrodnej sále sama. Teraz tu musíte dve hodiny ležať. Skúste spať. Veď je pol ôsmej ráno, cez veľké okná prúdi dnu intenzívne svetlo, celé moje telo sa trasie vzrušením, mám toľko energie, že by som to tu mohla všetko vyupratovať, a ja mám spať? Nechcem spať, chcem niečo robiť! Cítim sa sama, opustená, prázdna, čudne sklamaná... Nechcem tu ležať, nudím sa, porodila som dieťa.... Pozerám do stropu, počujem rozhovor sestier vzadu, už sú to určite dve hodiny... Konečne na izbe, osprchovaná, prezlečená, prinášajú malú, po šiestich hodinách. Teším sa, ale sa aj bojím. Chcem ju dojčiť, začína boj. Bolí to, neviem, či malá pije, každý vraví niečo iné, som zmätená, neviem, čo robím zle. Malá stále plače, možno je hladná, asi ešte nemám mlieko... Sestry jej dávajú umelú výživu striekačkou. Neverím si, či som schopná nakŕmiť vlastné dieťa. Noci sú najhoršie. Prosím sestry nech si ju vezmú, už nevládzem. Plačem od vyčerpania a zúfalstva.

Narodenie Nely Grétky

Pri druhom výbere pôrodnice som už bola múdrejšia. Podrobne som si zistila, ako presne v tej ktorej pôrodnici prebiehajú chvíle tesne po narodení zdravého dieťaťa, kam dieťatko putuje bezprostredne po tom, čo výjde z matkinho tela. Zásadnou vecou, v ktorej som nebola ochotná robiť kompromisy, bolo položenie bábätka na moje telo bezprostredne po pôrode a následný neprerušovaný kontakt koža na kožu až do prevezenia na oddelenie šestonedelia. Nakoniec som predsa len jeden kompromis urobila. Súhlasila som, že po dotepaní pupočníka bude dieťatko rýchlo ošetrené mimo môjho tela, v miestnosti, ktorú na to používajú s tým, že mi ho hneď potom dajú späť, nahé, koža na kožu. Nela Grétka sa narodila v nedeľu, 20. 02. 2011 o 02:01hod. Ešte s pupočníkom mi ju asistentka položila na telo. Keď sa dnes tak nad tým zamýšľam, pripadá mi to ako tá najprirodzenejšia vec na svete. Porodiť dieťa a vzápätí ho objímať v náručí. Nič iné nie je normálnejšie, ako toto. Bolo to také krásne, normálne šťastie. Nie že odpadávate od vytrženia, ale taký pocit absolútnej spokojnosti, akože všetko je tak, ako má byť. Práve som sa stala matkou a teraz ňou prosto SOM. Objímam bábätko, cítim ho na svojom tele, zohrievam ho, hladím, voniam a bozkávam, vnímam celým telom, všetkými zmyslami. Pozorujem, ako sa snaží dostať na prsník. Čo iné by v tejto chvíli mohlo byť lepšie, krajšie, rozumnejšie, než práve toto? Cítim absolútne naplnenie. Dcérka sa po nejakom čase prisala a začala piť. Od prvého prisatia bolo naše dojčenie v harmónii. Všetko išlo tak hladko, akoby samo od seba. Nezažila som žiadne bolestivo naliate prsníky, žiadnu extrémnu nočnú únavu, žiaden zmätok, čo asi tak tomu decku môže byť. Na oddelení šestonedelia sme boli obľúbení, vysmiaty, bezproblémoví pacienti. Ja som bola ukážková rodička, s učebnicovým ultrazvukovým snímkom zavinutia maternice a Nela Grétka ukážkovo zdravý novorodenec, s výbornými výsledkami všetkých možných testov. Náhoda? Starostlivosť o bábätko, vrátane dojčenia, som si od prvej chvíle užívala, a to trvá dodnes. Hoci nepopieram, že niekedy máme aj náročné obdobia, ešte ani raz som nezakúsila takú beznádej, vyčerpanosť a clivotu, ako pri prvej dcérke. Myslím, že keď je začiatok života človeka nabitý radosťou a láskou, istotou a bezpečím, je to najlepší predpoklad k tomu, aby tieto kvality napĺňali aj celý jeho ďalší život. A to, čo mám možnosť zatiaľ pozorovať na svojej dcére, ma o tom stále znova presviedča. Možno máte teraz pocit, že tento príbeh je len výnimkou, a že vo väčšine našich pôrodníc by takéto niečo nebolo možné. Ja si však myslím, že žiaden systém nie je nemenný, a každý človek má svoje vlastné možnosti. A byť si svojich možností vedomý, je podľa mňa prvým predpokladom k tomu, aby sme ich mohli využiť. A preto, ak Vás môj, alebo podobný príbeh oslovil, nebojte sa s láskou, rozvahou, ale pevne trvať na tom, aby bolo dieťatko od jeho prvej chvíle na tomto svete s vami, v kontakte koža na kožu. Úsilie, ktoré do toho vložíte, vám tieto chvíle mnohonásobne vrátia. Aspoň v našom prípade to tak bolo.

Tesne po pôrode

Akonáhle je pupočník prestrihnutý, podľa želania rodičov sa bábätko položí na brucho mamičky, alebo ho hneď ošetria na vyhrievanom lôžku. To väčšinou prebieha priamo na pôrodnej sále. Nasleduje jeho zabalenie, a ak je všetko v poriadku, je priložené k prsníku matky. Je to veľmi dôležitý okamih pre nadviazanie citového vzťahu medzi mamičkou a novonarodeným dieťatkom. Na pôrodnej sále môžu spolu zostať až do doby, kým je mamička aj s bábätkom prevezená na oddelenie šestonedelia.

Ošetrenie na pôrodnej sále

Sestra prenesie novorodenca v teplej plienke, položí ho na suchú podložku vyhriateho stola, opatrne osuší, ak je potrebné, odsaje hlieny z úst a nosa, ošetrí pupočný pahýľ svorkou alebo krátkym podviazaním a do každého oka vkvapne dezinfekčné kvapky, ktoré ochránia oči novorodenca pred bakteriálnou nákazou z rodidiel matky.

Prvá stolica novorodenca

Niekedy už odchádza aj prvá stolica nazývaná smolka. Je to viskózna, zelenočierna hmota obsahujúca zvyšky buniek z prehltnutej plodovej vody a tiež črevné sekréty, ktoré sa nahromadili v priebehu tehotenstva v tele dieťaťa. Smolka by prvýkrát mala odísť najneskôr do štyridsiatich ôsmich hodín po pôrode. Dieťatko sa ošetrí, označí, väčšinou sa aj odváži a zmeria a vráti sa zabalené k mamičke, kde sa prvýkrát priloží k prsníku.

Výzor bábätka po pôrode

Predstavy najmä (prvo)rodičov o výzore ich dieťaťa sa môžu na pôrodnej sále značne rozchádzať s realitou. Ako vyzerá bábätko po pôrode? Prechod z maminho bruška na svet je asi najväčším zázrakom v živote človeka. Podmienky, ktoré sú potrebné pre „vodný“ svet, nie sú vyhovujúce pre svet „na suchu“. Našťastie, adaptácia bábätka prebieha rýchlo. Už bezprostredne po pôrode dochádza k zmenám nielen v samotnom organizme dieťaťa, ale aj v jeho výzore. Hneď po narodení je dieťatko skontrolované lekárom, ktorý hodnotí napr. Napriek tomu môže čerstvých rodičov prekvapiť „výrazný“ vzhľad ich bábätka.

tags: #moje #dieta #po #porode #ma #odmieta