Gotický kostol v Hlohovci, prvýkrát spomínaný už v roku 1242, prešiel bohatým stavebným vývojom. V rokoch 1332 - 1337 je v registroch pápežských desiatkov po prvýkrát písomne doložený už ako farský chrám. Pôvodne stál na mieste staršej, ešte zrejme románskej stavby Kostola sv. Petra vo vtedajšom Novom Hlohovci. Chrám zasvätený sv. Petrovi sa má spomínať v listinách k rokom 1291 a 1381. Podľa všetkého v tomto kostole pôsobil farár Jakub (Jacobus de Golgous), ktorý sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Objekt zanikol po/pri výstavbe súčasného objektu v druhej polovici 14. storočia. V roku 1559 spomína vizitácia Jána, ako farára v Kostole sv. Petra.
Kostol bol postavený podľa vzoru Dómu sv. Martina v Bratislave a bol situovaný do stredu štvoruholníkového námestia ako nevyhnutná súčasť stredovekého feudálneho mestečka. Okolo roku 1400 ho prestavali a v roku 1430 (v čase husitských výprav) opevnili. Sakrálny objekt koncom 15. storočia renovovali a v roku 1610 dostavali vežu. V roku 1661 ho znovu zaklenuli, v 19. a 20. storočí reštaurovali.
Najstaršie zachované stavebné prvky však pochádzajú až z konca 14. a začiatku 15. storočia, kedy bol kostol vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých z Iloku (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie). Mimoriadnu umeleckú a historickú hodnotu má hlavný gotický vstupný portál s plastickým ostením, dekorom fiál, listov, s hlavou panovníka a erbom.
V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži.
Od 70. rokov 16. storočia bol kostol viac ako jedno storočie v užívaní protestantov, neskôr evanjelickej cirkvi. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najvýraznejšou bola renesančná nadstavba veže do dnešnej výšky viac ako 45 metrov, ktorú dotoval hlohovský zemepán Stanislav Turzo. Koncom 17. storočia sa chrám vrátil do vlastníctva katolíckej cirkvi. V tomto období sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu. Tá vtlačila lodi kostola dodnes zachovanú barokovú podobu. Z čias barokovej prestavby pochádza i väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice.
Súčasťou chrámu je kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia. Kedysi bola súčasťou vybavenia bočnej kaplnky aj kópia milostivej sošky Panny Márie z Mariazellu, ktorú Hlohovčanom daroval uhorský kráľ Ľudovít II.
V bezprostrednej blízkosti farského kostola sa do polovice 18. storočia rozprestieral cintorín. Ide o jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, s predstavanou vežou, na severnej strane s pristavanou sakristiou a kaplnkou. Na južnej strane pred vchodom je stavaná predsieň. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, rebrá s hruškovým profilom dosadajú na rímsové konzoly. Na severnej stene presbytéria je gotické pastofórium z 15. storočia, na južnej sú gotické kamenné sedílie z 15. storočia. V presbytériu sú gotické okná s vitrážami z 19. a 20. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V podveží sa zachovali konzoly gotickej klenby.
Na južnej strane lode je lomený gotický portál a doň vsadený renesančný portál. Na západnej strane je gotický hlavný portál, prerobený v 18. a 19. storočí. Na prútovom profilovanom ustupujúcom ostení sú sochy a bohatý dekor listov a kružieb (sochy sú nové). Fasády kostola sú členené opornými piliermi s pultovými strieškami, na pilieroch je maľované sgrafito, opravované v roku 1958.
Hlavný oltár sv. Michala archanjela je pseudogotický z konca 19. storočia, od hlohovského rezbára Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov. V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda.
Bočný oltár Kalvárie je barokový z druhej polovice 18. storočia, riešený v donnerovskej tradícii, stĺpová a pilastrová architektúra so sochami Panny Márie, sv. Jána evanjelistu, Márie Magdalény, uprostred s krížom. V nadstavci je reliéf Ecce homo a sochy sv. Štefana kráľa a Ladislava. Bočný oltár Piety je pendant predošlého iba uprostred je renesančná plastika Piety zo 17. storočia. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový z 18. storočia a tvorí ho stĺpová architektúra s baldachýnovým nadstavcom a s dvoma sochami, uprostred s reliéfom svätca. Bočný oltát sv. Antona Paduánskeho je pendant predošlého.
Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia s reliéfnou výzdobou so sochami evanjelistov, dvanásťročného Ježiša a zákonníkov. Krstiteľnica je renesančná z roku 1563, pieskovcová s oblou nádržou, zdobenou reliéfnou ornamentikou. Lavice sú barokové z druhej polovice 18. storočia, vyrezávané. Baroková svätenička z 18. storočia, pieskovcová s listovým dekorom. Voľné barokové obrazy, Panna Mária patrónka Uhorska, sv. Katarína, sv. Lucia, sv. Mikuláš, sú z 18. storočia.
V presbytériu kostola sa nachádza barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Súčasťou farského chrámu je starobylá kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia.
V kostole sv. Michala archanjela sa nachádza aj barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Okrem toho tu nájdeme rokokovú kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov, ako aj renesančnú krstiteľnicu z roku 1563.
V hlohovskom farskom kostole sv. Michala archanjela sa nachádza aj hodnotný neskorogotický reliéf Narodenie Pána, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1485 - 1490. Tento monumentálny drevený reliéf tvoril viac než dve storočia stredobod hlavného oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave. Dielo obsahuje mnohé pôvabné detaily z príbehu Narodenia a je ukážkou výnimočnej sochárskej kvality v podaní umeleckej dielne pôsobiacej na viedenskom cisárskom dvore.
V roku 1734 bol pri rekonštrukcii Dómu sv. Martina v Bratislave tento oltár odstránený a nahradený novým oltárom od Juraja Rafaela Donnera. Reliéf Narodenia, ktorý získali Erdődyovci, bol následne umiestnený v kaplnke hlohovského zámku. Vďaka tomu sa už v 18. storočí kaplnka stala pútnickým miestom v rámci tzv. Zámskej púte konanej na sviatok Nanebovzatia Panny Márie.
V roku 1995 bola na počesť tohto majstrovského diela vydaná slovenská poštová známka s vyobrazením reliéfu.
V druhej polovici 17. storočia sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu. Vtedy sa zmenilo aj patrocínium hlohovského farského kostola, ktorý bol spolu s celou farnosťou zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Farský kostol sv. Michala archanjela stojí na hlohovskom námestí a je dominantou mesta.