Pavol Čekan: Cesta slovenského vedca od narodenia k medzinárodnému uznaniu

Pavol Čekan, významný slovenský vedec pôsobiaci v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a molekulárnej onkológie, je osobnosťou, ktorej životná cesta je plná odhodlania, vedy a nečakaných zvratov. Jeho príbeh siaha od skromných začiatkov v Prešove až po medzinárodné uznanie za jeho prínos v diagnostike rakoviny a vývoji testov na COVID-19.

„Si sa narodil trocha skôr. Ponáhľal si sa do tohto bláznivého sveta,“ spomínali v relácii Opri sa o mňa na narodenia Pavla Čekana, ktorý musel v inkubátore o svoj život zabojovať. Keď mal tri mesiace, rodák z Prešova bol opäť blízko smrti. Doma ho strážila babička, keď zrazu prestal dýchať a zmodrel. Jeho život bol od útleho detstva spojený s bojom a prekonávaním prekážok.

Už od základnej školy mal Pavol Čekan jasnú predstavu o svojej budúcnosti. Nad vecami rozmýšľal inak, od základnej školy mal rád chémiu a chemické olympiády. Okrem toho miloval spev a hudbu. „Od ôsmeho ročníka základnej školy som mal jasno, že chcem zakotviť v prírodných vedách, konkrétne v medicíne alebo vo vede. Jeho vášňou sa však stala veda. Pôvodne chcel ísť študovať medicínu a mal veľký sen, že vynájde liek proti rakovine. „Môj dedko aj môj ujo zomreli na rakovinu, keď som bol ešte školopovinný žiak. Čiže áno, mal som to niekde v hlave,“ vravel pre Aktuality.

V roku 1998, ako 19-ročný, odišiel Pavol Čekan študovať medicínu na Island, aby utiekol pred mečiarizmom. Po prvom ročníku na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa rozhodol odísť do zahraničia. Chcel sa zlepšiť v angličtine a spoznať svet. Na Islande najprv začal študovať medicínu, no neskôr si vybral zmenu odboru a na University of Iceland študoval biochémiu. Štúdium biochémie ukončil s titulom Bachelor of Science. Po troch rokoch, ktoré strávil vo Vedeckom inštitúte islandskej univerzity, sa mu otvorili obzory a mohol si vyberať, kam pôjde na doktorandské štúdium. V čase, keď sa rozhodoval, spoznal Snorriho Sigurdssona, ktorý pôsobil ako docent na Washingtonskej univerzite v Seattli, a rozhodol sa vrátiť na Island. Ponúkol mu doktorandskú pozíciu na Islande s tým, že prvý rok mohol stráviť v Seattli. V Seattli sa mu nesmierne páčilo, strávil tam takmer celý rok 2004. Bolo to pre neho natoľko stimulujúce prostredie, že počas svojho doktorandského štúdia so Snorrim publikoval približne osemnásť vedeckých článkov.

Publikačná činnosť mu otvorila dvere do celého sveta, po ukončení štúdia mal neobmedzené možnosti. Napísal trom významným vedcom, ktorí sa zaoberajú RNA (ribonukleovou kyselinou), a ktorých citoval v svojej doktorandskej práci ako pionierov v RNA biológii. Vedel, že nech sa ozve ktorýkoľvek z nich, bude to pre neho ponuka snov. Taká, ktorá sa neodmieta. A jeden z nich sa naozaj ozval. Bol to profesor Thomas Tuschl z Rockeffelerovej univerzity v New Yorku. Po ukončení PhD. štúdia na University of Iceland sa v roku 2009 zamestnal v New Yorku na mieste odborného asistenta na Rokefellerovej univerzite v laboratóriu profesora Thomasa Tuschla.

V Amerike čelil extrémne kompetitívnemu prostrediu. Po príchode z Islandu nebol na to pripravený. Keď prídete do veľkej vedeckej skupiny, kde je dvadsaťpäť excelentných vedcov, je to masaker. Človek musí byť veľmi samostatný. Okrem toho niektorí postdoktorandi sú veľmi súťaživí. Boli to preteky o to, kto bude mať prvý článok v časopisoch ako Cell, Nature alebo Science. Neexistoval tam štyridsať hodinový pracovný týždeň. Existoval tam iba výsledok na konci. Išlo o to, kto sa k nemu dostal najrýchlejšie. Veľmi. Pavol Čekan tomu dal štyri roky. Potom sa presunul z Rockeffelerovej univerzity do Národného onkologického ústavu (National Cancer Institute), kde strávil ďalšie tri roky.

Po siedmich rokoch v Amerike, v roku 2015, sa Pavol Čekan veľmi ťažko ochorel. Dostal neurologickú chorobu, ktorá sa volá ADEM (Acute Disseminated Encephalomyeltis). Úplne ochrnul. Na dvoch miestach v mieche sa mu vytvorili diery. Bol to dôsledok stresu a prepracovania. Je to autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje neurodegeneráciu. A stres prispieva k tomu, že váš imunitný systém je oslabený. Pracoval 60 až 70 hodín týždenne, a okrem toho sa chcel venovať rodine. Mal pocit, že je zaseknutý medzi dvoma mlynskými kolesami. Keď už ležal nevládny v nemocnici, začal premýšľať, čo ďalej. Uvedomoval si, že v tomto akademickom priestore, na špičkovej úrovni, to jeho telo nedáva.

V tom čase mal na výber z troch možností: prvá bola, že bude šéfom nejakého hlavného zariadenia v rámci Národného onkologického ústavu, druhou bolo, že pôjde do priemyslu, a treťou, že založí vlastnú firmu. Mal na to aj patenty, aj komerčné výstupy. Ešte v roku 2015 dostal ponuky zo všetkých troch oblastí. Posledná ponuka bola zo všetkých tá finančne najhoršia, ale obsahovala možnosť vrátiť sa na Slovensko. A tak vznikol startup MultiplexDX.

„Veda si vybrala mňa. Nedalo sa inak,“ hovorí popredný slovenský vedec Pavol Čekan. „Stať sa vedcom bolo v mojom prípade úplne logické. Vždy som sa snažil pozerať sa na to aj z druhej strany. Možno keby som si vedel lepšie usporiadať čas, nepracoval by som 70 hodín týždenne. Byť vedcom znamená zvládať obrovskú frustráciu, pretože 90 percent pokusov vám nevyjde. A to musíte prijať a ísť ďalej. Aj vedci sú rôzni. Mne bolo dané do vienka silné kritické myslenie. Všetko až priveľmi analyzujem, každý detail.“

Sám seba označuje za precízneho, nie perfektného. „Aj keď píšem grant, som detailista. Chcem, aby ilustrácie boli skvele zalomené, aby text mal logiku, absolútnu štruktúru, aby boli jasne stanovené pravidlá hry, aby hypotéza vychádzala z kvalitných vstupných dát. Občas, keď sa s nejakým grafickým zalomením trápim v InDesigne tri alebo štyri dni, sám sebe pripomínam, že výpovednú hodnotu to nezmení. Bol som aj horší. Už si dávam pozor, aby som nevyhorel. Snažím sa vyberať si, v čom budem precízny.“

V roku 2015 sa Pavol Čekan rozhodol vrátiť na Slovensko. „Jednoducho som chcel ísť domov,“ vysvetľuje. „Na Island som prišiel v devätnástich. Dospel som tam. Nikdy som sa nestal Islanďanom alebo Američanom, naopak, začal som si uvedomovať svoj vlastný patriotizmus. Toto je moja krajina. Áno, má svoje prednosti aj negatíva, ale je moja. Ak mám niekde uspieť alebo spolutvoriť nejaký úspešný príbeh, tak v tejto krajine.“

Po návrate na Slovensko si v roku 2016 založil vlastný vedecký inštitút MultiplexDX. Hoci v skromnejších pomeroch, venuje sa naďalej vede. Jeho rozhodnutie vrátiť sa a pracovať ako vedec, hoci je tu vedecká obec často prehliadaná a nedocenená, teraz profituje celé Slovensko.

Tím okolo Pavla Čekana veľmi promptne zareagoval na šíriacu sa pandémiu koronavírusu a vyvinul testy na jeho prítomnosť v tele človeka. „Slovenskí vedci vyvinuli kvalitné testy na diagnostiku nového koronavírusu. Je to výborná správa. Nielen preto, že môžeme viac testovať. Ale aj preto, že tu máme vedcov, ktorí takéto veci vedia urobiť. Kľúčovým človekom bol v tomto procese biochemik Pavol Čekan,“ uviedol v tom čase.

V súčasnosti sa Pavol Čekan so svojím tímom venuje spresneniu diagnostiky rakoviny prsníka. V jednom diagnostickom teste kombinujú dve nezávislé metódy založené na RNA biomarkeroch. V prípade, že tieto dva typy kvantifikácie (z vizualizácie a sekvenácie) súhlasia, dostanú výsledok +/+ a vedia, že výsledok je na 100 percent správny. Ak je výsledok -/- tiež je správny, no ak im vyjde -/+, tak vedia, že majú problém. „V diagnostike rakoviny prsníka sme schopní zvýšiť presnosť diagnostiky zo 70 na 98 percent,“ uvádza.

Jeho firma MultiplexDX získala ako prvá firma v histórii Slovenska prestížny 2,5 miliónový grant zo schémy EIC Accelerator. „Je to najkompetitívnejší grant pre stredné a malé podniky v Európe. A je to jeden z najväčších grantov, ktorý môžete získať ako malý a stredný podnik,“ opísal.

Pavol Čekan je príkladom toho, že aj slovenskí vedci môžu dosiahnuť svetové úspechy a prispieť k zlepšeniu života ľudí. Jeho cesta od narodenia, cez prekonávanie zdravotných problémov a výziev v zahraničí, až po založenie úspešnej firmy na Slovensku, je inšpiráciou pre mnohých.

Kľúčové informácie o Pavlovi Čekanovi:

tags: #pavol #cekan #narodenie