Je frustrujúce, keď vaše dieťa odmieta jesť, najmä ak viete, že potrebuje energiu na rast a rozvoj. Keď vaše dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Je dôležité pochopiť, že dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť.
Možné príčiny nechutenstva u detí
Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít. Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla. Jedlo pre neho predstavuje stres. Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať. Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie. Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné. Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
V tomto článku sa dozviete, prečo vaše dieťa nechce jesť - dajte mu čas. Naučíte sa, ako si zachovať chladnú hlavu, keď dieťa odmieta jesť, a spoznáte 5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla.
Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Deti sa učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života. K tomuto obdobiu prispieva aj nedostatočný pocit kontroly, pretože deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou.
Niektoré deti radi sajú jednoducho len preto, že sa im to páči, aj keď v skutočnosti nie sú hladné. Vaše dieťa je príliš malé na to, aby mohlo rozlíšiť, kedy je hladné a kedy si len prsník chce „podudlať“. Vyžadovanie mlieka teda môže byť v skutočnosti vyžadovaním upokojenia alebo pozornosti.
Hoci je zvýšená chuť k jedlu jedným z prvých príznakov toho, že je bábätko pripravené prijímať aj tuhú stravu, neuponáhľajte tento proces. Optimálny čas pre zavádzanie nemliečnych príkrmov je u dojčených detí najneskôr po 6. mesiaci veku. Najvhodnejšie obdobie pre zavádzanie nemliečnej stravy u zdravých detí určí na základe fyziologického vývoja dieťaťa lekár.
Bežné stravovacie problémy u trojročných detí sú často spojené s neofóbiou a odmietaním jedla. Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy.
Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Pochopenie hladu u detí je kľúčové. Hlad je možné definovať rôznymi spôsobmi. V kontexte politiky a humanitárnych organizácií sa zvyčajne hovorí o chronickom hlade, ktorý predstavuje dlhodobý nedostatok potravy v uspokojivom množstve. Tento typ hladu, často spôsobený chudobou, nedostatkom potravín alebo zlou dostupnosťou jedla, je bežný v rozvojových krajinách a vojnových zónach. V našich podmienkach sa s ním môžeme stretnúť u ľudí bez domova alebo u tých, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Na druhej strane, fyzický hlad je dočasné nepohodlie spojené s nutkaním jesť. Medzi jeho príznaky patrí škvŕkanie v žalúdku, únava, náladovosť, závraty a nevoľnosť, sprevádzané túžbou po jedle.
Cyklus hladu a sýtosti je riadený hypotalamom v mozgu. Nervová sústava analyzuje potravu a rozdeľuje ju na energeticky bohatú a chudobnú. Mozog preferuje kaloricky bohaté jedlá, čo môže viesť k prejedaniu sa. Hormóny ghrelín a leptín zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii pocitov hladu a sýtosti. Ghrelín zvyšuje chuť do jedla, zatiaľ čo leptín, vylučovaný tukovými bunkami, signalizuje mozgu sýtosť. Ďalšie hormóny, ako inzulín a kortizol, sa tiež podieľajú na tomto procese.
Pri hlade žalúdok signalizuje mozgu, že je prázdny, hladina glukózy v krvi klesá a tráviaca sústava produkuje ghrelín. Hlad ovplyvňuje blúdivý nerv, bunky tráviacej sústavy, žalúdok, mozog, krv a pankreas. Prázdny žalúdok sa sťahuje, čo môže spôsobovať kŕče. Mozog zvyšuje impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. Hladiny kľúčových živín v krvi klesajú a pankreas prestáva produkovať inzulín.
Je dôležité rozlišovať medzi fyziologickým hladom a psychologickou chuťou. Hlad je signál tela, že potrebuje živiny, zatiaľ čo chuť je túžba jesť, často ovplyvnená emóciami alebo vonkajšími podnetmi. Naše chute ovplyvňuje strava (potraviny s vysokým obsahom bielkovín, tukov, vlákniny a komplexných sacharidov zasýtia na dlhšiu dobu), životný štýl (cvičenie zvyšuje chuť do jedla), psychický stav (stres, nuda, depresia) a medikácia.
Klesajúca hladina glukózy v krvi spôsobuje hormonálne zmeny, uvoľňovanie adrenalínu a kortizolu, čo vedie k stresu a podráždenosti. Toto môže byť dôvodom zlej nálady z hladu.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Vytvorenie pozitívneho prostredia pri jedení je kľúčové. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie. Odmietanie jedla je pre mnohých rodičov frustrujúce. Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.
Hry a zábavné aktivity s jedlom môžu pomôcť. Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
Neutrálny prístup a odmeňovanie sú dôležité. Zmeniť tento zvyk je pre rodičov náročné. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokolicu“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé.
Spoločné stolovanie a stravovacie návyky sú nesmierne prospešné. Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci.
Ponúkanie a nátlak by sa mali minimalizovať. Väčšina rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo. Aj vy sa pri odmietaní jedla snažíte vášho drobca zaujať rôznymi spôsobmi? Určite sú pre neho pantomíma a divadielko veľmi zábavné. Nemali by ste ale nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy, určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny.
Ponúkanie nových a známych jedál by malo byť postupné. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine.
Farebné taniere a zábavné servírovanie môžu deťom spríjemniť jedlo. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú radi, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“. Deti jedia hlavne očami. Urobte im preto z jedenia zážitok.
Zapojenie detí do prípravy jedla je skvelý spôsob, ako ich motivovať. Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo.
Menšie porcie môžu pomôcť. Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla.
Opakované pokusy a modelovanie sú dôležité. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne.
Materské mlieko a upokojujúce aktivity sú dôležité pre dojčatá. Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
Zmysel pre humor a podpora sú nevyhnutné. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor. Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.
Je choré, nechutí mu to alebo nie je hladné? Ak dieťa odmieta jesť, býva to pre rodiča nepríjemné, niekedy až frustrujúce. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie. Čo s tým? Jedlo spoločne pripravujte aj jedzte. Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť. Možno to naozaj pomôže.
- Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
- Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
- Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ho v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
- Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
- Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
- Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu, pripomínajú aj autorky spomínanej knihy Prvé príkrmy. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
- Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
- Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
- Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. Opäť trojica autoriek knihy Prvé príkrmy: „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
- Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
- Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
Ako zvládnuť svoj hnev a agresivitu (najmä na deti)?
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné tempo rastu a vývoja. S trpezlivosťou, pochopením a správnymi stratégiami môžete pomôcť svojmu dieťaťu prekonať obdobie nechutenstva a vybudovať si zdravý vzťah k jedlu.