Nezaopatrené dieťa do 25 rokov: komplexný prehľad

Definícia pojmu „nezaopatrené dieťa“ môže byť v rôznych právnych predpisoch odlišná, čo môže spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rozdiely v definícii sa týkajú nezaopatreného dieťaťa v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že pojem „nezaopatrené dieťa“ je jasný a pochopiteľný pre každého. Keď je však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia potrebné aplikovať právnu úpravu, zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí.

Nezaopatrené dieťa podľa Zákona o sociálnom poistení je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, je dieťa považované za nezaopatrené, ak spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:

• sa sústavne pripravuje na povolanie,
• pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť,
• pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

V zmysle Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je nadbytočná. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je osoba s dlhodobo nepriaznivým stavom nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa až do dovŕšenia 26 rokov.

Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.

Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku na výplatu daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa.

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov). Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.

Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka.

Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.

Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar. 2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku života.

Výška prídavku na dieťa predstavuje sumu 60 EUR (rok 2026). Výška prídavku sa zvyšuje o 110 EUR za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do prvého ročníka základnej školy.

Nárok na prídavok je možné uplatniť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení štátnych sociálnych dávok, príslušnom podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby na Slovensku.

Sirotský dôchodok je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %.

Na druhej strane, najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku fixne stanovená na 60 EUR. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa nárok maximálne do veku 25 rokov.

Uvedený príklad demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa. Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok pri smrti oboch rodičov. Sirotský dôchodok sa však môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa, ktorý pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.

Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života.

Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov.

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami, aby nedochádzalo k nejasnostiam a aby bola zabezpečená adekvátna sociálna podpora pre všetky deti a mladých dospelých v zraniteľných situáciách.

Tabuľka porovnania definícií nezaopatreného dieťaťa:

tags: #nezaopatrene #dieta #do #25 #rokov