Oneskorený vývin reči u detí: Príčiny, príznaky a pomoc

Oneskorený vývin reči (OVR) postihuje približne 17% detí do troch rokov. Hoci môžu rozumieť slovám, nerozprávajú a na komunikáciu používajú gestá ako ukazovanie. Niektoré deti sa učia nové slová pomalšie, majú problémy s artikuláciou alebo veľmi malú slovnú zásobu. Dieťa začína prejavovať svoje komunikačné schopnosti približne v prvom roku života. Avšak, ak dvojročné dieťa neprejavuje potrebu vyjadrovať svoje pocity, nekomentuje ani neverbálne nevyjadruje, čo vidí (napríklad gestami), ak používa menej ako desať zrozumiteľných slov, netvorí dvojslovné kombinácie, a v troch rokoch stále netvorí jednoduché vety, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Takéto deti majú poruchu reči na všetkých jazykových rovinách. Ich vety bývajú neúplné a jednoduché, majú ťažkosti so správnym používaním rodov, čísel a pádov, často používajú nesprávne gramatické tvary slov a majú narušenú časovú a dejovú postupnosť.

Vývinové oneskorenie je termín používaný na opis akéhokoľvek veľkého omeškania vo fyzickom alebo kognitívnom vývoji dieťaťa, či jeho správania, ako je chôdza, sedenie alebo hovorenie. Pojem "globálne vývinové oneskorenie" sa vzťahuje na deti, ktoré zaostávajú vo všetkých aspektoch ich vývoja, vrátane komunikácie. Rovnako ako veľa okolností, ktoré majú vplyv na učenie a jazykové zručnosti, nemôže byť vývinové oneskorenie vyliečené vo všetkých prípadoch, ale je liečiteľné a je možné ho liečiť.

O oneskorenom vývine reči hovoríme vtedy, keď dieťa spĺňa poradie vývinových štádií reči, ale s oneskorením minimálne 6 mesiacov oproti normám. Reč sa teda rozvíja v rovnakom poradí ako u bežných detí, len neskôr. Dieťa používa prvé slová (napr. „mama“, „baba“), reaguje na svoje meno, chápe jednoduché pokyny ako „daj“, používa gestá (napr. Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatné deti, len pomalším tempom. Rečové schopnosti sa rozvíjajú neskôr, ale v rovnakom poradí. Typické príznaky oneskoreného vývinu reči sú, že sa prvé slová u dieťaťa objavia až okolo 2. roka (namiesto 12-18 mesiacov), alebo dieťa začne spájať slová do viet neskôr, než je bežné.

Vývinová jazyková porucha (VJP) sa diagnostikuje klinickým logopédom či logopedičkou po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí. Vývinová jazyková porucha sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou (dieťa jej rozumie a aktívne ju v reči využíva) a pasívnou slovnou zásobou (dieťa jej síce rozumie, ale samo ju nevie používať), pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorenie reči môže mať rôzne príčiny - vývojové chyby, mentálna porucha, psychosociálna deprivácia, nesprávne návyky (cumlík), nedostatok podnetov a pod. Ďalším faktorom môže byť prioritizácia motorických schopností, kde niektoré deti sa viac sústredia na fyzické schopnosti, ako je lezenie a skákanie, čo môže znížiť ich záujem o rozprávanie. Okrem toho, ak rodičia alebo starší súrodenci rýchlo predvídajú potreby dieťaťa, dieťa môže mať menšiu motiváciu komunikovať ich, čo môže ovplyvniť jeho vývoj reči.

Oneskorenie vo vývine môže mať rôzne príčiny, najčastejšie ide o genetické poruchy a rizikové faktory počas tehotenstva (napr. vystavenie drogám, alkoholu…), komplikácie pri pôrode (napr. predčasný pôrod, nízka pôrodná váha, nedostatok kyslíka pri pôrode ai.), po narodení (napr. infekcie, traumy ai) a napokon faktory prostredia (napr. nedostatočná výživa či stimulácia).

Fyziologické príčiny sú spôsobené nerovnomerným dozrievaním jednotlivých častí mozgu, pričom ide o oneskorenie vývinu v rámci širšej normy. Často sa to vyskytuje napr. u predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, s nižším svalovým tonusom a pod. Patologické príčiny zahŕňajú funkčné poškodenie mozgu, ktoré spôsobuje spomalenie alebo zastavenie vývinu centrálnej nervovej sústavy. Príčinou bývajú genetické poruchy, vážne pôrodné komplikácie, fetálny alkoholový syndróm a pod.

Signály oneskoreného vývinu reči

Za orientačné signály považujeme, ak vo veku dvoch rokov má dieťa niektorý z príznakov:

• Má aj pre blízkych nezrozumiteľnú reč.
• Skoro všetko rozumie, ale len veľmi málo hovorí (vie povedať len menej ako 50 slov).
• Hovorí len izolované slová, aj to veľmi málo, nedokáže tieto slová spojiť ani do dvojslovných spojení.
• Nepoužíva gestá, nemá komunikačný zámer.
• Slabo rozumie, čo mu hovoríme, pričom ale sa nejedná o poruchu sluchu.
• Slovná zásoba je vzhľadom k veku neprimeraná.
• Nemá záujem o rozprávky, básničky, nerozumie im.

V 2. roku dieťaťa by ste mali vyhľadať logopedickú pomoc, ak:

• Má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov).
• Rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva.
• Rozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov.
• Netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…).
• Má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy.
• Hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.

V 3. roku dieťaťa:

• Má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč.
• Reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie.
• Má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku.
• Má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne “hrdelné” R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P.
• Dýcha ústami.
• Má problémy s jemnou a hrubou motorikou.

V 4. roku dieťaťa:

• Komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná.
• Má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami.
• Netvorí súvetia a má zlú gramatiku.
• Objavia sa neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to.
• Dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.

V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.

Ak dieťa do 2 rokov nepoužíva 50 slov, začiatky slov a nezačne ich spájať, hovorí sa o oneskorení reči. Zvyčajne sa okrem týchto príznakov nevyskytujú žiadne iné kognitívne poruchy, takže vnímanie, pozornosť, pamäť a myslenie sú rovnaké ako u detí s typickým jazykovým vývinom. Dôležité je včasné posúdenie, aby sme vedeli, čo môže byť za nehovorením, neskorým nástupom reči. Predpoklady na osvojenie si reči sú: neporušený nervový systém, neporušený sluch, neporušené rečové orgány, sociálne prostredie s vhodnými podnetmi. V mnohých prípadoch sa rodičovi môže zdať, že dieťa reči dobre rozumie, ale v prípadoch závažného oneskorenia môže ísť len o situáciu, ktorá je rodičovi známa a situácia je pre neho nápovedou, čo má robiť.

Oneskorenie jazykového vývinu môže byť príznakom viacerých vývinových porúch alebo syndrómov: neurovývinová nezrelosť, porucha sluchu, autizmus, dysfázia. Najlepšie je, ak sa posúdenie vykoná čo najskôr, pretože existuje citlivé obdobie jazykového vývinu. V tomto období je vývoj rýchlejší a deti sú vnímavejšie na rozpoznávanie a učenie sa jazykových štruktúr. Sekundárne príznaky sa môžu objaviť, ak dieťa dostane pomoc príliš neskoro a nie je schopné komunikovať s okolitým svetom.

Dopady na vzdelávanie

Dieťa s OVR pri vstupe do školy obvykle zaostáva za svojimi spolužiakmi v bohatosti slovnej zásoby. Má chudobnejší pasívny aj aktívny slovník, nedokáže slová alebo vety správne tvoriť alebo používať. V škole však už vyžadujeme vyšší stupeň dorozumievania sa s okolím - a to písanou rečou a nadobúdanie vedomostí čítaním. Často môže mať ťažkosti v komunikácii s rovesníkmi a z toho vyplývajúce následky (napr. aj poruchy správania). Z týchto dôvodov žiak s OVR už pri vstupe do prvého ročníka vyžaduje špecifické podporné opatrenia vo vzdelávaní, ktoré posúdi školský alebo poradenský logopéd, špeciálny pedagóg, podľa potreby v spolupráci aj s inými odborníkmi.

Špecifiká vo vzdelávaní

Žiak s týmito ťažkosťami môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradený aj špecifický predmet alebo jeho obsah: Individuálna logopedická intervencia (ILI) - tento predmet vzdeláva školský logopéd.

Možnosti liečby a intervencie

Pri oneskorenom vývine reči je najúčinnejšia komplexná terapia, ktorá kombinuje logopedickú intervenciu, pedagogické aktivity a bohaté jazykové prostredie doma. Podľa štúdie deti s takýmto viacúrovňovým programom dosiahnu rýchlejší a stabilnejší pokrok než tie, ktoré majú len jeden typ intervencie. Ak máte pocit, že reč vášho dieťaťa napreduje pomalšie, nie je to dôvod na paniku, ale na zvýšenie pozornosti a cvičenia. Oneskorený vývin reči sa vo väčšine prípadov dá správnym prístupom pozitívne ovplyvniť.

Na Klinike Calma sa kladie dôraz na podrobnú diagnostiku rečových aj nerečových schopností dieťaťa. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.). Zameriavame sa aj na tvorbu gest, ktoré tvoria predpoklad pre vznik prvých slov, na rozvoj aktívnej slovnej zásoby - teda tej, ktorú dieťa aktívne využíva, ale aj pasívnej slovnej zásoby - ktorej dieťa iba rozumie, ale samostatne ju nepoužíva a tvorbu prvých slovných spojení a správnej výslovnosti. Veľmi dôležitou súčasťou, ktorej sa v Calme venujeme, je vzdelávanie rodičov v oblasti komunikačných stratégií.

Rozvíjajúce sa zručnosti sa navzájom ovplyvňujú - jedna ovplyvňuje druhú. Je veľmi účinné, ak dieťa absolvuje komplexný vývinový program, ktorý zahŕňa logopedickú a/alebo fyzikálnu terapiu a senzorickú motorickú gymnastiku. Vývinové sedenia sa poskytujú v ambulantnom prostredí, preto je dobré, ak je rodič partnerom v terapeutickom procese, pretože musí vykonať leví podiel práce. Na zabezpečenie rýchleho pokroku dieťaťa je potrebný pravidelný nácvik, ktorý môže denne zabezpečovať práve rodič. Na začiatku je obzvlášť dôležité, aby sa rodič zapojil do terapie a naučil sa, ako cvičiť s dieťaťom doma. Je to príležitosť klásť otázky a aktívne sa podieľať na úlohách.

V prípade jednoduchého oneskoreného vývinu reči - ak nejde o neurologické, sluchové alebo rečové postihnutie - pravidelná terapia pomôže dieťaťu dobehnúť ho do školského veku. Vývinová dysfázia, závažnejšia forma oneskoreného vývinu reči, potrebuje neustálu podporu. Účinná terapia kombinuje individuálne a skupinové sedenia v rôznych oblastiach, pričom sa zapája rodina.

Najlepšie výsledky pri oneskorenom vývine reči prináša každodenná, prirodzená komunikácia. Deti sa učia hovoriť najmä tak, že počúvajú a napodobňujú dospelých. Preto je dôležité, aby vaša reč bola pomalá, jasná a rytmická. Reč má pre dieťa zmysel najmä v konkrétnom kontexte. Keď mu pri každodenných činnostiach slovne popisujete dianie (napr. Knihy sú výborným nástrojom, ako pomôcť dieťaťu rozprávať. Sú ideálne na rozširovanie slovnej zásoby a porozumenia. Pasívne pozeranie televízie alebo videí nenahrádza živý rozhovor a vývinu detskej reči rozhodne neprospieva. Cielené rečové hry pomôžu dieťaťu rozširovať slovnú zásobu.

Pri miernejších poškodeniach možno očakávať, že sa dieťa pri včasnej intervencii, terapii a rehabilitácii priblíži k svojim rovesníkom. Vážnejšie poškodenia zasa môžu vyústiť napr.

Okrem odbornej pomoci je tiež viacero spôsobov, akými my rodičia môžeme pomôcť svojmu dieťaťu napredovať aj v domácom prostredí. Hrať sa spoločne - prostredníctvom hry si dieťa osvojuje množstvo zručností. Napríklad hra s plastelínou pomáha rozvíjať jemnú motoriku. Na ihrisku sa dieťa zdokonaľuje v telesných zručnostiach, ako aj sociálno-emočných zručnostiach. Čítať si - čítanie pomáha pri osvojovaní si jazykových, ale aj kognitívnych zručností (pamäť, pozornosť, vnímanie ai.).

Ak máte pochybnosti, vaším prvým kontaktom je pediater, ktorý vás vhodne nasmeruje a prípadne odporučí logopedickú intervenciu. Konzultácia s odborníkom na Klinike Calma je dôležitá, pretože oneskorený vývin reči, či vývinová jazyková porucha, môžu prebiehať v rôznych štádiách a rôznych stupňoch.

tags: #dieta #oneskoreny #vyvin