Maloleté dieťa môže byť vlastníkom nehnuteľnosti, či už darovaním, dedením alebo iným zákonným spôsobom. V prvom rade sú zákonnými zástupcami dieťaťa jeho rodičia, ktorí vykonávajú správu jeho majetku. Pri bežných úkonoch môžu majetok dieťaťa spravovať rodičia, pestúni alebo náhradní opatrovníci. Rodičia tiež môžu na základe plnomocenstva poveriť správou majetku aj inú osobu.
Hoci maloleté dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže vykonávať jednoduché úkony, ktoré sú primerané jeho veku a rozumovej vyspelosti. V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak. Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník.
V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok. Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku. O právnych pomeroch detí rozhodujú súdy. V konaniach, ktorých účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci.
Prípady, kedy zasahuje súd
Hoci rodičia sú primárnymi správcami majetku maloletého dieťaťa, existujú situácie, keď musia zasiahnuť súdne orgány alebo iné osoby.
- Konflikt záujmov: Rodičia nemôžu dieťa zastupovať, ak by došlo ku konfliktu záujmov - napríklad pri predaji nehnuteľnosti rodičovi alebo súrodencovi. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka v takýchto prípadoch súd ustanoví osobitného zástupcu, známeho ako kolízny opatrovník.
- Zánik alebo obmedzenie rodičovských práv: Ak rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo ich nemôžu vykonávať (napr. sú vo výkone trestu), súd ustanoví poručníka.
- Dieťa nežije s rodičmi: Ak dieťa nežije s rodičmi, ale bolo zverené do starostlivosti príbuzného (napr. starého rodiča) alebo inej osoby na základe rozhodnutia súdu, táto osoba spravuje majetok dieťaťa len v bežných veciach.
- Nedostatočná ochrana majetku: Ak rodičia nechránia majetok dieťaťa dostatočne (napr. ho zanedbávajú alebo ohrozujú jeho hodnotu), môže súd ustanoviť majetkového opatrovníka podľa § 33 Zákona o rodine.
V prípade, že rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo ich nemôžu vykonávať, súd ustanoví poručníka.
Rodičovská dohoda
Rodičovská dohoda sa uzatvára medzi rodičmi maloletého dieťaťa v prípade, že jeho rodičia spolu nežijú a/alebo sa rozvádzajú a je potrebné upraviť pomery maloletého dieťaťa. V záujme starostlivosti o dieťa si takto rodičia dohodou upravia výkon svojich rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu. Dohodu môžu nechať schváliť súdom, vtedy bude i vynútiteľná súdnou cestou. Rodičovská dohoda rozvodové konanie urýchli. V praxi sú totiž časté prípady, že sú dané okolnosti, pre ktoré by súd manželstvo už dávno rozviedlo, nemôže však vydať rozsudok, kým nebude možné zároveň upraviť pomery maloletého - komu dieťa zverí do starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako sa bude hradiť výživné a prípadne i styk s druhým rodičom.
V rodičovskej dohode musí byť určené najmä to, kto bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň súd upraví výživné (ktoré bude uhrádzať rodič, ktorému dieťa zverené nebolo). V dohode je možné upraviť aj stretávanie s dieťaťom - styk toho rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti.
Rodičovskú dohodu zákon vždy uprednostňuje. Iba ak sa rodičia nevedia dohodnúť, potom rozhodne súd autoritatívne. Ak má byť vykonateľná a vymáhateľná, musí byť schválená súdom.
Zastupovanie a rozhodovanie o dieťati
Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. V bežných veciach každý z rodičov môže rozhodovať sám, bez súhlasu druhého rodiča. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd.
Podstatné veci (záležitosti) upravuje napríklad § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Aj napriek tomu, že by súd rozhodol, že zastupovať dieťa bude iba jeden z rodičov, neznamená to, že druhý toto právo stráca. V dôležitých veciach totiž rodičia rozhodujú vždy spoločne. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 ZR, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú zachované obidvom rodičom aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Len súd (nie iný štátny orgán) môže obmedziť práva rodičov a vždy len zo zákonných dôvodov. Zákonným dôvodom na obmedzenie rodičovských práv podľa ustanovenia § 38 ods. Zákona o rodine je najmä zmarenie účelu výkonu rodičovských práv a povinností, alebo ak je ohrozený základný záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ aj teda nastane jedna z vyššie uvedených skutočností, samo o sebe to neznamená, že druhý rodič „stráca“ práva rozhodovať o maloletom dieťati. K naplneniu hmotnoprávneho predpokladu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, a tou je rozhodnutie súdu o obmedzení rodičovských práv.
Osobitné súdne konania týkajúce sa maloletých
Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Konanie vo veciach maloletých
Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.
Ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí.
V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou. Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník.
Konanie o osvojení
Na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní má spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia.
Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. Súd musí okrem už uvedených náležitostí zistiť, či medzi osvojiteľom a osvojencom existuje taký vzťah, aký býva medzi rodičom a dieťaťom, alebo že tu sú aspoň základy takéhoto vzťahu. Úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými.
V právnej úprave sa rozlišuje medzi poškodeným trestným činom a obeťou trestného činu. Poškodený sa v Trestnom poriadku vymedzuje ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda alebo nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil. Obeťou je fyzická osoba, ktorej bolo (alebo mohlo byť) trestným činom ublížené na zdraví, bola jej (alebo mohla jej byť) spôsobená škoda alebo nemajetková ujma alebo na jej úkor sa páchateľ trestným činom obohatil (alebo mohol obohatiť).
tags: #dieta #na #sude #moze #zastupovat