Spánok dojčaťa a dieťaťa mladšieho ako tri roky podmieňujú predovšetkým okolité faktory, prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza. Od narodenia do veku troch rokov spánok dieťaťa dozrieva, usporiadava sa, čo súvisí hlavne s psycho-afektívnymi podmienkami a sociálno-rodinnými zvyklosťami. Rytmus spánku sa mení podľa veku, a preto by sa mal aj postoj rodičov k spánku dieťaťa v jednotlivých fázach líšiť.
Jednoznačne zadefinovať a diagnostikovať poruchu spánku u dieťaťa, zvlášť u novorodenca, dojčaťa či batoľaťa, je veľmi náročné, keďže v tomto veku si ešte len osvojujú spánkové vzorce. Tak, ako u dospelých, aj spánok dojčiat a detí sa líši. Niektoré deti od narodenia potrebujú viac alebo menej spánku ako iné. V prípade, že sa rodičia sťažujú na nedostatočný spánok u svojho dieťaťa, je potrebné pátrať po príčinách. Existuje množstvo príčin, ktoré vedú k nespavosti u detí a narúšajú ich cirkadiánny rytmus.
Nekľudný spánok u detí odborníci opisujú ako súbor rôznych prejavov - dieťa sa počas noci často prehadzuje, mení polohu, pohybuje telom alebo sa častejšie budí. Tieto prejavy môžu ovplyvniť jeho energiu a fungovanie počas dňa - dieťa môže byť podráždené, unavené alebo menej sústredené. Odborníci používajú pojem porucha nepokojného spánku (RSD = Restless Sleep Disorder) pre deti, u ktorých sa časté pohyby a budenie počas noci pravidelne opakujú. V pediatrii ide o relatívne nový termín, ktorý popisuje prirodzené prejavy spánku súvisiace s vývojom dieťaťa. V každom veku za neho môžu byť zodpovedné rôzne faktory - od fyzických zmien a rastu až po nové zážitky či emócie.
Vývoj spánku a jeho fázy
Prvé obdobie: Novorodenec - 1. mesiac
Dojča spí obvykle 2,5 až 4 hodiny, po ktorých nasleduje čas bdenia. Nebudí ho len hlad, ale najmä jeho biologické hodiny. Prvá fáza spánku býva nepokojná, avšak je pre tento vek dôležitá. Dieťatko kvôli jedeniu netreba budiť a bdieť nad jeho spánkom v tomto období tiež nie je nevyhnutné. V miestnosti, kde spí, nemá byť priveľmi teplo, ani neprimeraný hluk. Dojča potrebuje stálosť a stabilnosť vzťahov.
Druhé obdobie: 1. mesiac - 3. a 4. mesiac
V tomto veku sa objavujú prvé tzv. “paroxystické výkriky”, hlavne večer a v noci, ale netreba sa ich obávať. Postupne sa začína vytvárať tzv. rytmus “deň-noc” a rodičia môžu k nemu dopomôcť zachovávaním týchto zásad: - V noci používajte slabé osvetlenie a tienidlá, málo sa s dojčaťom rozprávajte a všetku starostlivosť obmedzte na minimum, - Zachovávajte stabilitu vzťahov: dieťatko nemá mať veľa “opatrovateľov” a podmienky jeho zaspávania meňte čo najmenej. - Buďte flexibilní na potreby a požiadavky dieťatka. - Jemný zvuk v pozadí neprekáža, ale veľkému hluku sa vyhnite.
Tretie obdobie: od 3.- 4. mesiacov do 18 mesiacov
Približne v treťom mesiaci, spí 70 % dojčiat v noci 8 hodín nepretržite, ale dĺžka denného bdenia rastie. Vo veku od troch do štyroch mesiacov, dieťa zaspáva pokojným spánkom, ktorý je ale prvých dvadsať minút veľmi plytký, preto, ak je to možné, nechajte dieťa spať vo vlastnej izbe. Obzvlášť v tomto období je dobré začať s týmito časovými ukazovateľmi: Buďte dieťa ráno vždy v rovnakú hodinu, aj v nedeľu. Jesť na obed mu dávajte v rovnakom čase. Počet spánkov počas dňa medzi 3. - 4. mesiacom až 1. rokom klesá. Denný spánok trvá približne 60 minút. Dieťa zaspáva pomaly, postupne sa jeho spánok prehlbuje, dokonca sa dieťaťu môže aj snívať a v spánku môže byť rozrušené. Večerné zaspávanie sa stáva dôležitým momentom, preto je vhodné nájsť rovnaký postup pri ukladaní dieťaťa na spánok (tzv. spánkový rituál). Uprednostňujte zaspávanie v pokojnej atmosfére a len s jednou obľúbenou hračkou. Aj naďalej zachovávajte rovnaký rituál uspávania a pokračujte v rannom zobúdzaní v tú istú hodinu.
Štvrté obdobie: Medzi 18. mesiacmi a 3 rokmi
Nočný spánok je v prvých štyroch hodinách tvrdý a pomalý. Potom nastáva etapa spánku, keď dieťa bez toho, aby sa zobudilo, môže plakať, vzlykať a byť rozrušené. V tomto období vykazuje dieťa veľkú psychologickú nestabilitu: je rozrušené zo získavania samostatnosti a objavovania sveta, je nespokojné a nepokojné z poznávania vlastných hraníc a závislostí, začína protirečiť (známe “nie”). Často konštatujeme poruchy spánku a zaspávania: dieťa kladie odpor pri ukladaní na spánok, má spánkové fóbie (zasvietené svetlo - otvorené dvere) potrebuje mať svoj rytmus zaspávania (cmúľanie palca, kolísanie). V tejto etape vývoja spánku dbajte na dodržiavanie vlastného rytmu dieťaťa, ale uprednostňujte siestu čo najdlhšie, ako je to možné. Pozor na pozeranie televízie! Buďte pozorný na potreby dieťaťa, pomáhajte mu ich poznať a pomôžte mu, aby sa samo stalo “tvorcom” svojho spánku.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu spánku
Prostredie na spanie
Počas prvých minimálne 6 mesiacov veku dieťaťa sa väčšina odborníkov zhoduje, aby bábätko spalo v tej istej miestnosti, kde jeho rodičia. Nejde len o psychologický efekt, pocit blízkosti, ale i prevenciu zriedkavého syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, ktorý nastáva v dôsledku srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca. Dôležité však je, aby malo svoju vlastnú postieľku, pretože postele pre dospelých nie sú pre dojčatá bezpečné. Bábätko môže uviaznuť a zadusiť sa medzi lamelami čela, priestorom medzi matracom a rámom postele alebo priestorom medzi matracom a stenou. Nevyhnutná je aj vhodná teplota v miestnosti. Príliš teplo alebo príliš chladno môže tiež narušiť ich spánok. Taktiež dbajte na zabezpečenie tichého prostredia, pretože bábätká sú veľmi citlivé na hluk a vonkajšie faktory. Zatiaľ čo cez deň je vhodné, aby deti vedeli spať aj pri svetle, v noci sa hodí dôkladnejšie zatemnenie.
Spánkové návyky a rutina
Základom spánkového návyku je osvojenie si rutiny pred spaním. Psychická pohoda je základ pre dobrý spánok. Pred spaním sa môže osvedčiť teplý uvoľňujúci kúpeľ, upokojujúca masáž alebo čítanie pokojným hlasom. Počas tejto doby používajte iba slabé, tlmené svetlá. Pred spaním sa uistite, že je v miestnosti tma a príjemná teplota. Dieťa ukladajte do postieľky ospalé, ale prebudené, čo mu pomôže spojiť si posteľ s procesom zaspávania. Dajte svojmu dieťatku čas, aby si našlo pohodlnú polohu a zaspalo. Ak je plačlivé, prihovorte sa mu. Jedným z hlavných dôvodov nepokoja môže byť aj oblečenie, v ktorom vaše dieťa spí. Rodičia si väčšinou neuvedomujú, že oblečenie, v ktorom uspávajú svoje dieťa, môže byť hlavnou príčinou jeho nespavosti. Nedá sa však paušálne povedať, v čom sa dieťa cíti najlepšie. Každé dieťa bude mať svoje vlastné preferencie, čo je a čo nie je pohodlné. Na spánok má výrazný vplyv aj výber matracu do postieľky. Vhodný matrac je nevyhnutný pre zdravý vývoj detského chrbátika, no zároveň tiež zodpovedá za kvalitu spánku. Jednou z možností je aj využite služieb spánkového poradcu pre bábätká a deti. Pri problémoch so zaspávaním, nepokoji až úzkostiach môžeme dieťaťu podať čaj, prípadne sirup. V zásade platí, že treba riešiť príčinu, preto je vhodné už od 1. týždňa na upokojenie a zároveň uvoľnenie pri kolikách užiť čaje s obsahom feniklu a rumančeka. Od 6 mesiacov môžeme dieťaťu podávať kombinované čaje obohatené o medovku a mätu. Od 1. roku dieťaťa používame sirupy s extraktmi z liečivých rastlín, ktoré uľahčujú zaspávanie.
Najčastejšie príznaky nekľudného spánku a ich príčiny
Každé dieťa má občas ťažšiu noc - jednoducho nespí dobre, viac sa budí alebo potrebuje byť bližšie pri rodičoch. To je úplne normálne a stáva sa to aj tým najlepším spáčom. Dlhšie zaspávanie - dieťa sa dlho prehadzuje, nevie sa upokojiť a potrebuje pri sebe rodiča. Časté budenie počas noci - niekedy len krátke prebudenie, inokedy s plačom či strachom. Prehadzovanie sa na posteli - dieťa hľadá pohodlnú polohu, často mení smer alebo rozhadzuje rukami či nohami. Zlé sny a nočné mory - po prebudení je vystrašené, spotené alebo zmätené. Plač alebo kričanie zo spánku (tzv. nočné desy) - dieťa spí, ale telo reaguje v panike a je ho ťažké upokojiť. Nekľudné dýchanie a potenie - spôsobujú, že spánok je plytký a prerušovaný. Ranná únava, podráždenosť a zlá nálada - aj po dostatočne dlhom spánku je dieťa vyčerpané. Znížená pozornosť cez deň - únava sa prejavuje aj horšou sústredenosťou a nádlivosťou. Ak u svojho dieťaťa spozorujete viac z týchto prejavov, neznamená to hneď vážny problém. Väčšinou ide o prechodnú fázu, ktorú môžu ovplyvniť rast, zmeny v dennom režime, stres či choroba. Dôležité je dieťa pozorovať, dopriať mu pocit bezpečia a vytvoriť pokojné prostredie na spánok.
Príčiny zlého spánku u bábätiek a detí podľa veku
Bábätká (0 - 12 mesiacov)
Aj keď novorodenci v prvých mesiacoch života spia veľa, to ešte nemusí znamenať, že ich spánok je skutočne kvalitný. Ako však dieťatko rastie, menia sa aj jeho spánkové návyky. Čo môže spôsobiť, že sú bábätká počas spánku nepokojné? Fyziologické potreby: Nekľudný spánok u bábätiek je väčšinou spôsobený ich fyziologickými potrebami. Časté prebúdzanie bábätka v noci býva dôsledkom hladu alebo smädu, nepohodlia alebo jednoducho potreby byť blízko mamičky. V tomto veku je úplne normálne, že spánok nie je hlboký a prerušovaný, pretože bábätká sa učia regulovať spánok a prispôsobovať sa vonkajšiemu svetu. Koliky či prerezávanie zúbkov: Okrem základných potrieb môže spánok bábätiek narušiť aj bolestivé bruško, koliky alebo tráviace ťažkosti, najmä pri zavádzaní prvých príkrmov alebo ak im niektoré potraviny nesedia. K plačlivým a nepokojným nociam často prispieva aj prerezávanie prvých zúbkov. Nepokojný spánok sa prejavuje častým prehadzovaním, plačom či budením sa v noci. Zaujímavé zistenia priniesla štúdia (2021), ktorá porovnávala spánok dojčených detí s deťmi kŕmenými umelou výživou. Ukázalo sa, že bábätká, ktoré sú dojčené výlučne materským mliekom, zvyčajne spia dlhšie a prebúdzajú sa menej často než deti kŕmené umelou výživou. To naznačuje, že dojčenie môže pomôcť bábätkám spať pokojnejšie. Dojčenie nie je vždy jednoduché ani samozrejmé, a preto, ak z rôznych dôvodov nemôžete svoje dieťa dojčiť, nevyčítajte si to - dôležité je, aby bolo vaše dieťatko sýte a spokojné.
Batoľatá (1 - 3 roky)
U batoliat je úplne bežné, že sa objavujú ťažkosti so zaspávaním alebo občasná nespavosť. Nesprávne nastavený denný režim: Nekľudný spánok môže súvisieť aj s denným režimom. Ak dieťa spí popoludní príliš neskoro, napríklad až vo večerných hodinách, nie je prekvapením, že večer nebude vedieť zaspať v obvyklom čase. Pravidelný denný rytmus a mierne úpravy denného harmonogramu dokážu výrazne pomôcť k pokojnejšiemu spánku. Odstavenie od kojenia: Ak bolo dieťa zvyknuté na nočné dojčenie a zrazu ho nemá, môže byť plačlivé a nepokojné. Separačná úzkosť: Ďalšou častou príčinou nepokojných nocí u batoliat je separačná úzkosť, ktorá sa podľa odborníkov začína prejavovať už okolo 6. mesiaca, no najčastejšie sa vyskytuje medzi 1. a 3. rokom života. Je to úplne normálna súčasť vývoja dieťaťa a dôležité je byť dieťatku na blízku a byť trpezlivý.
Predškoláci (4 - 5 rokov)
Experti uvádzajú, že nepokojný spánok u predškolákov sa môže prejavovať ťažkosťami so zaspávaním, nočnými prebúdzaniami, plačom alebo nočnými morami. Škôlka = nové prostredie: Predškoláci čelia mnohým novým výzvam - škôlka, nový kolektív, kamaráti a pravidlá, ktoré už neprichádzajú len od rodičov, ale aj od učiteliek. Prispôsobovanie sa týmto veľkým zmenám môže ovplyvniť spánok a viesť k častejšiemu prebúdzaniu, zhoršenému zaspávaniu alebo celkovo nepokojnému spánku. Nočné desy: Nočné desy sú bežnou poruchou spánku, ktorá podľa odborníkov trápia najmä deti vo veku 3 až 8 rokov. Vznikajú najčastejšie v dôsledku únavy, stresu, intenzívnych zážitkov alebo náročných zmien v dennom režime, napríklad škôlka či nové prostredie.
5 senzorických aktivít, ktoré pomôžu vášmu dieťaťu lepšie spať každú noc | Upokojujúce aktivity pre deti
Spoločné spanie a jeho benefity
Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dojčenie a spoločné spanie idú ruka v ruke. Dokonca aj v USA napriek všetkým kampaniam proti spoločnému spaniu a stigmatizácii spoločného spania v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov. Spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci ako aj zdravotnícke organizácie ako Akadémia laktačnej medicíny či UNICEF, ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Je zrejmé, že situácia je iná, ak ide o spanie so starším viacročným dieťaťom, v porovnaní so spaním s novorodencom. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Bez ohľadu na to, či spíte s bábätkom spoločne alebo nie, neukladajte bábätko na spánok na bruško ani na bok. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte. Ak bábätko spí na chrbte, je dôležité, aby veľkú časť času cez deň trávilo iným spôsobom (napríklad vo vašom náručí či v nejakom nosiči) ako ležaním v posteli, aby ste sa vyhli „zležanej hlavičke“. Bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky).
Rady pre rodičov
Spánok je pre detský vývoj dôležitý hneď z niekoľkých dôvodov. Kvalitný spánok je dôležitý aj pre dobrú náladu dieťaťa. Dieťa samozrejme nemôžeme prinútiť, aby prespalo celú noc. Dá sa mu pomôcť, aby k tomu postupne dospelo. Prečítajte si niekoľko rád od MUDr. V batolivom veku dieťa potrebuje v priemere 14 hodín spánku denne. V noci 10 až 12 hodín, pričom počas dňa sú to dve hodiny. Poobedňajší spánok netreba vynechať ani vtedy, keď dieťa protestuje, že nechce spať. Potreba spánku závisí aj od denných aktivít. Vo veku dvoch až troch rokov sa objavujú aj prvé problémy so zlými snami, čo súvisí s rozvojom fantázie. Je podstatné, aby bolo dieťa ukladané do jeho postele v rovnaký čas, rovnakým spôsobom - zaspievaním pesničky, prečítaním rozprávky, atď. Keď sa začne dieťa v noci budiť, prehadzovať, položte na neho svoju ruku a opakujte slová alebo zvuky, ktoré používate, keď dieťa ukladáte spať. Nedávajte z neho ruku dole, kým opäť nezaspí. Ak dieťa spí samo vo svojej vlastnej izbe, nechajte mu v blízkosti niečo, čo vonia ako vy. Vašu nervozitu a podráždenosť bude cítiť a bude sa mu ťažko zaspávať. Niekedy to, čo dieťa v noci ruší, je nielen hlad či smäd alebo mokrá plienka, ale aj túžba po vašej blízkosti. Niekedy sa jednoducho stačí iba vžiť do pocitov dieťaťa. Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku. Nedostatok spánku bábätka prispieva v zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia, negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Matka je unavená, vyčerpaná a deprimovaná, lebo dieťatko nespí.
Čo keby som vám povedala, aby ste namiesto okamžitého tíšenia skúsili najprv chvíľku načúvať, čo vám chce dieťatko povedať? Možnosť si všimli, že aj vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne. Plač je istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh.
Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pričom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak. Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace. Aj napriek takémuto nízkemu veku 0-4 mesiacov, sú bábätká vybavené schopnosťou prispôsobiť svoje reakcie stresu, kedy mozog, napriek tomu, že bábätko plače, dokáže v určitých momentoch prestať vysielať signál telu, aby produkovalo kortizol. Znamená to, že telo a mozog bábätka prestane vyhodnocovať situácie ako stresové. Takouto situáciou môže byť aj vymenenie plienky, či obliekanie pyžamka, alebo plač, ktorý poznáte po večeroch, keď je dieťatko unavené a nedarí sa mu zaspať ani s vašou pomocou. Už v tomto veku je bábätko schopné zaspať bez pomoci, ak mu rodičia vytvoria vhodné podmienky. V tomto prípade sa bavíme o zaspatí bez pomoci, ktoré nie je spojené s emóciou. Od 4.-6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať. Samozrejme so svojimi limitmi. Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Väčšinou čerpajú tieto informácie z neodborných „mamičkovských“ stránok, resp. „dajú na rady dobrej susedy.“ Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere, dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.
Maminky majú pocit, že v otázke plaču a učenia zaspávať existuje len „buď - alebo“. Stres môžeme (vo veľmi veľkom zovšeobecnení) rozdeliť na krátkodobý a dlhodobý. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené. Tieto prehnané a skreslené informácie sú šírené bez hlbšieho štúdia. Z môjho pohľadu je to psychické vydieranie matky, ktorá zúfalo cíti potrebu spať a zároveň v sebe vnútorne bojuje s tým, že by predsa spať nemala, lebo je matka a musí všetko zvládnuť (čo je v našej kultúre nastavené ako úplne prirodzená záležitosť). Následne je matka vyčerpaná, dieťatko nevyspaté a nervózne, avšak matka stále len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“. Čo sa potom deje? Maminky mylne skĺznu do myšlienok, ako je to vlastne chyba okolia, ktoré im nepomáha. Ony sú pokladané za obete spoločnosti, sú pod tlakom okolia, lebo sa od nich vyžaduje byť vždy a za každú cenu v pohode a OK. Avšak my nežijeme v Afrike, kde žijú generácie v jednej dedine a kde sa nepracujúci členovia rodiny môžu na striedačku o dieťa starať a pomáhať si kedykoľvek. Naše staré mamy ešte väčšinou pracujú, prípadne žijeme ďaleko od našich rodín, v iných mestách. Ocko chodí do práce a ak aj po príchode domov pomáha, nie je v jeho silách 8 hodín denne pracovať a v noci k dieťatku dlhodobo vstávať. Prečo by to teda malo byť v silách matky? Matka cez deň nerobí? Nemá na starosti dieťa, domácnosť a niekedy ešte aj prácu? Mali by ste to vydržať, lebo inak ste zlá matka? A záver, týchto netradične dlhých riadkov? Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače. Dôležitý detail - tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú.
Spánok a strava - dve základné potreby, ktoré spolu úzko súvisia. Novorodenci (0-3 mesiace) potrebujú kŕmenie každé 2-3 hodiny - vrátane noci. Je to úplne prirodzené a neznamená to, že „nespí dobre“. Od 3. mesiaca môžeme pozorovať prvé predĺžené úseky nočného spánku. Medzi 4. až 6. mesiacom veku sa u dojčiat začína obdobie zavádzania príkrmov. Dieťatko sa môže prebúdzať z nepohodlia (napr. Kľúčom je postupnosť a pozorovanie. Príkrmy zavádzajte v čase, keď je dieťatko bdelé, pokojné a dobre naladené. Sledujte, ako reaguje na konkrétne potraviny - niektoré môžu dočasne ovplyvniť spánok (napr. brokolica, karfiol, citrusy). Príjem železa (napr. z mäsa, vajíčok či strukovín) je po 6. Ak už dieťatko večerné mliečko nepije, sledujte si, kedy je najvhodnejší čas večere. Niektoré deti sa potrebujú napapať tesne pred spaním, niektoré potrebujú viac času na trávenie.