Robert Nesta Marley, známejší po celom svete ako Bob Marley, sa narodil 6. februára 1945 v malej dedinke Nine Miles na severe Jamajky. Jeho matkou bola jamajská černoška Cedella Bookerová a otcom biely Jamajčan britského pôvodu Norval Marley, ktorý pracoval ako inšpektor jamajskej vlády. Malý Bob svojho otca vídal len zriedka. Ako štvorročného si ho otec vzal so sebou do Kingstonu, no po roku ho Cedella odviezla späť do Nine Miles a odvtedy ho otec takmer nenavštevoval. Bobova matka pracovala ako pomocníčka v domácnosti, a tak Bob často trávil čas u príbuzných alebo sám.
Na prahu dospelosti sa s Cedellou presťahovali do kingstonskej štvrte Trench Town, jednej z najchudobnejších mestských častí. Ako slobodná matka to Cedella nemala ľahké. V Trench Town Bob stretol Nevilla „Bunnyho“ Livingstona, ktorý sa stal jeho spriaznenou dušou a nevlastným bratom. V roku 1962 sa Cedelle a Toddymu narodila dcéra Pearl, čím sa rodina aj pokrvne prepojila.
Bunny a Bob založili svoju prvú vokálnu kapelu. V pätnástich Bob odišiel zo školy, viac ho lákalo učiť sa hrať na gitare a spievať. Treťou dôležitou osobou, ktorú Bob stretol, bol Peter Tosh. Peter vyrastal v meste Savanna-la-Mar, no na prahu dospelosti sa presťahoval do Trench Townu. Peter hral na gitare lepšie než Bob a Bunny, a cez hudbu sa zblížili a utvorili dnes už legendárne trio Teenagers, na počesť skupiny Frankieho Lymona. Vtedy však nikto netušil, kam to spolu dotiahnu.
Bob najprv pracoval ako zvárač, no po nehode, pri ktorej mu vletel kúsok železa do oka, dal výpoveď a rozhodol sa venovať iba hudbe. Jamajčania boli hladní po muzike, veď na Karibiku rytmus, tanec a hudba ľuďom prúdia v žilách. Podmienky pre rast domácej hudobnej scény tak boli priaznivé. Miestni sa snažili napodobniť americký štýl hudby ako rock 'n' roll alebo rhythm and blues, no ich prízvuk bol nezameniteľný. Navyše, používali dychové nástroje a miešali americký štýl so žánrom ska, ktorý bol na Jamajke veľmi populárny.
Dňa 6. augusta 1962 vyhlásila Jamajka nezávislosť od Británie, čo prinieslo novú vlnu národnej hrdosti. Jamajčania už nechceli napodobňovať „americký“ štýl hudby, ale túžili presadiť svoj vlastný. Bob a jeho priatelia si zmenili názov kapely najprv na Wailing Rudeboys a neskôr na Wailing Wailers (názov „Wailing“ znamená nárek alebo silný plač a mal symbolizovať novorodenca pri jeho narodení).
V roku 1962 vyšiel prvý Bobov sólový singel Judge Not a One Cup of Coffee. Single síce neboli veľmi úspešné, no bol to predsa len začiatok. Bob si uvedomil, že sa mu hrá lepšie spolu s Petrom a Bunnym, a tak sa vrátil ku kapele.
Album The Wailing Wailers vyšiel v roku 1965 a stal sa ich prvým veľkým projektom. S týmto albumom začali konečne hrávať aj vlastné piesne, nielen covery iných umelcov. Hrávali v rôznych kluboch v Kingstone, čo bola šanca, že by si ich mohol všimnúť nejaký producent alebo hudobník, ktorý by ich mohol posunúť ďalej.
V roku 1970 vydali nový album Soul Rebels a hneď na to Soul Revolution II. The Wailers hrávali čoraz častejšie, ale k bohatstvu to neviedlo. Bob neraz nemal kde prespať, a tak občas strávil noc u kamarátov na kuchynskej doske.
Album Catch a Fire vyšiel v roku 1973 a stal sa prvým, ktorý predstavil reggae širšiemu publiku. V prestížnom rebríčku hitparády Billboard 200 sa album umiestnil na solídnom 171. mieste. Bol to ohromný úspech. Hudba The Wailers sa začala hrávať aj v zahraničných rádiách a kapela vyrazila na svoje prvé skutočné turné do Anglicka.
A prečo názov Catch a Fire? Keď ste si kúpili album, bol obal chránený ešte jedným papierovým obalom, ktorý sa dal odtrhnúť. Ak ste to urobili veľmi rýchlo, trenie mohlo vytvoriť trochu dymu alebo dokonca malý plamienok. The Wailers konečne našli hudobný štýl, ktorý si získaval popularitu.
Ďalší album Burnin vyšiel v tom istom roku ako Catch a Fire. Album priniesol dva nesmrteľné hity - I Shot the Sheriff a Get Up, Stand Up, ktoré sa dodnes hrajú v rádiách. Prvé americké turné kapely sa konalo v Bostone a New Yorku, kde si Američania mohli po prvý raz naživo vypočuť jamajskú reggae hudbu.
Pre Boba Marleyho už Jamajka nebola pre stúpajúcu popularitu bezpečným miestom. Kapela už väčšinu albumov nahrávala buď počas rôznych turné po svete, alebo v USA. Na Jamajke sa Bob Marley stal väčšou osobnosťou než samotný premiér. Každopádne, ďalší slávny album Rastaman Vibration (1976) odrážal najmä Bobovu lásku k viere a Rastafariánstvu. Piesne ako Roots, Rock, Reggae či Positive Vibration sú toho jasným dôkazom.
Album Exodus (1977) priniesol ďalšie veľké hity ako Jamming, Exodus či Waiting in Vain. Rok 1977 bol zlomový v živote Boba Marleyho, no nie kvôli hudbe ani ďalšiemu dieťaťu, ale kvôli rakovine kože, ktorá mu bola diagnostikovaná. Pri kontrole lekár uvidel na jeho prste nezvyčajnú škvrnu, ktorá po testoch potvrdila najhoršie - Bob Marley má rakovinu kože. Ako silne veriaci rastafarián však odmietal podstupovať bežnú liečbu, súhlasil len s alternatívnou prírodnou medicínou. Veril, že telo má zostať nedotknuté a nesmie sa s ním manipulovať. Malo by zostať také, aké ho stvoril Boh.
Pre mnohých ľudí bol Bob Marley stelesnením človeka bojujúceho za práva a slobodu chudobných, najmä Afričanov, pretože sám veril, že jeho pravým domovom je Afrika. V niektorých piesňach spomína, ako bol jeho černošský ľud odvedený na Jamajku a do iných častí sveta, kam títo obyvatelia nepatrili. Neskôr, keď mal príležitosť, vystupoval aj v Gabone, no jeho najznámejší africký koncert sa odohral v Zimbabwe, keď sa 18. apríla 1980, v deň nezávislosti krajiny, uskutočnil koncert pri Viktóriiných vodopádoch. Boba pozvali, aby odohral koncert v tejto „staronovej“ krajine.
V hľadisku sedel prezident Zimbabwe Robert Mugabe, ktorý vládol až do roku 2017, kedy mal už 93 rokov. Prítomní boli tiež vtedajší princ Charles (dnes kráľ Karol III.) a vtedajšia indická premiérka Indira Gándhíová - skutočná smotánka tej doby. Toto všetko dosiahol chlapec z chudobného jamajského ghetta. Bob Marley mohol v Zimbabwe obdivovať miestne krásy tejto dych berúcej krajiny.
Rok 1980 bol pre Boba hlavne o sústredení sa na nahratie jeho posledného albumu, ktorého vydania sa ešte dožil. Skladby ako Could You Be Loved alebo gitarová Redemption Song sa stali svetovými hitmi. V roku 1980 sa začali rušiť plánované koncerty - niektoré ešte absolvoval, no na jeho hlase už bolo cítiť, že nie je všetko v poriadku. Rakovina sa mu rozšírila do žalúdka a pľúc.
Na prelome rokov 1980 a 1981 odišiel Bob na liečenie do Nemecka, kde bol onkologickým pacientom v ústave Bad Wiessee v Západnom Nemecku. Jeho stav sa mierne zlepšil, čo mu predĺžilo život o niekoľko mesiacov. Jeho producentský partner Chris Blackwell mu pomohol zabezpečiť charterový let cez Atlantik na Floridu, kde dlhší čas žila jeho matka.
Dňa 11. mája 1981 nás definitívne opustila vo veku 36 rokov hudobná legenda a pravdepodobne najväčšia jamajská osobnosť všetkých čias. Posledná rozlúčka s legendou sa konala v Národnej športovej hale v Kingstone, kde sa na Jamajke v tom čase takmer zastavil čas. Vláda dokonca odložila rokovania o novom štátnom rozpočte o týždeň. Celá Jamajka smútila. Rozlúčka sa stala, dalo by sa povedať, jedným veľkým koncertom. Vnútro sály, kde sa rozlúčka konala, bolo vyzdobené v rastafariánskych a jamajských farbách. Nechýbali ani obrazy Marcusa Garveya a Haile Selassieho - dvoch významných osobností pre rastafariánov a Jamajčanov. Pridali sa aj dvaja Bobovi synovia, ktorí tancovali v rytme hudby len niekoľko metrov od truhly svojho otca. Následne jeho telo previezli autom 90 km na sever Jamajky do Nine Miles, kde ho pochovali.
Oficiálne mal Bob Marley 11 detí. Nie všetky boli jeho vlastné, niektoré si osvojil počas života s inými ženami. Dnes sa viacerí jeho potomkovia stále venujú hudbe, najmä reggae alebo iným žánrom. Ďalšou veľkou hudobnou osobnosťou je Damian. Jeho spoločná pesnička s DJ-om Skrillexom Make it Bun Dem má na YouTube vyše 630 miliónov zhliadnutí. Julian Marley je taktiež úspešný reggae spevák, a netreba zabudnúť ani na Ky-Mani Marleyho, ktorý vystupoval aj na festivale Uprising, konajúcom sa každoročne v Bratislave na konci leta.
Rastafariánstvo vzniklo na Jamajke v 30. rokoch 20. storočia. Ide v podstate o zmes kresťanstva, judaizmu a domorodých afrických náboženstiev, založenú na silnej africkej identite a boji proti kolonializmu. Rastafariáni čítajú kresťanskú Bibliu, avšak svoju vieru dopĺňajú aj poznatkami z ďalších kníh. Hlavným duchovným predstaviteľom bol niekdajší kráľ Etiópie Haile Selassie I. (1892 až 1975).
Bob Marley: Roots of the Man | Full Bob Marley Documentary | Reggae | Inside the Music
Odkaz Boba Marleyho nielenže obohatil hudobnú scénu, ale aj motivoval mnohých k cestovaniu. Dodnes jeho priaznivci obdivujú miesta po celom svete, ktoré spájajú kultúru a hudbu s duchovnými aspektmi. Hľadajú pritom kúty sveta, kde môžu zažiť pokoja a harmóniu. Odporúčame navštíviť ako miesta či krajiny, kde odohral mnoho slávnych koncertov, tak aj miesta, ktoré sa jeho filozofiou inšpirovali najviac.
- Jamajka - jasnou voľbou číslo jeden je rodisko legendy. Dodnes je epicentrom reggae hudby, rastafariánskej kultúry a Bobovho odkazu. Určite zamierte do Nine Miles, jeho rodnej dedinky, kde má svoj hrob a spomenuté múzeum. To nájdete aj v hlavnom meste Kingston.
- Etiópia - o prepojení Boba Marleyho s africkou krajinou, často označovanou za kolísku civilizácie, sme už písali. Najmä metropola Addis Abeba je jedným z miest, ktoré sú s rastafariánstvom neodmysliteľne späté.
- Bali - jediný hinduistický ostrov Indonézie. Prezývame ho aj ostrov bohov a mnohí cestujúci si sem prichádzajú vylepšiť karmu.
- Južná India - ajurvéda, relax a nasávanie pokojnej atmosféry v inak chaotickej krajine. Mnohí fanúšikovia Marleyho hudby sem prichádzajú, aby sa napojili na pokojné vibrácie, ktoré sú so reggae spojené.
- Srí Lanka - ostrovný poklad sám o sebe. Úsmevy domácich a ich úslužnosť i pokora vás dostanú.
- Zimbabwe (a Zambia) - na jeho najslávnejšom africkom koncerte zavítala do Zimbabwe k Viktóriiným vodopádom celá svetová smotánka.
- New York - v divadle Apollo Theatre v Harleme priblížil Bob Marley svoju hudbu významným afroamerickým umelcom.
- Kalifornia - v San Franciscu (konkrétne v Cow Palace) odohral jeden zo svojich najslávnejších koncertov, no nielen preto je mesto považované za jedno z najliberálnejších v USA a má dušu slobody.
- Paríž - v roku 1978 v Pavillon de Paris predviedol jedno zo svojich najlepších vystúpení v rámci One Love Peace Tour.
Odkaz Boba Marleyho žije dodnes a keď sa povie jeho meno, snáď každý na svete vie, o koho išlo. Bob Marley ovplyvnil svetovú hudobnú scénu tak, ako máloktorý iný umelec, no to platí aj o cestovateľskej filozofii. Vydať sa po jeho stopách nie je náročné. Ako sám spieva, Sun is shining, a tak teda lúče našej hviezdy využite a poďte do sveta hľadať svoju One love!