Barack Hussein Obama II. sa narodil 4. augusta 1961 v Honolulu na Havaji. Jeho otec prišiel do USA ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou. Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene a pôsobil na ministerstve financií.
Po rozvode rodičov trávil mladý Barack časť detstva v Indonézii, kde sa jeho matka druhýkrát vydala, neskôr žil v Honolulu so starými rodičmi. V roku 1983 získal titul bakalára na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Tri roky pracoval ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v Chicagu.
Na jeseň v roku 1988 začal študovať právo na Harvardovej univerzite. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prestížneho univerzitného právnického časopisu, o rok neskôr získal titul doktora práv s čestným uznaním. V Chicagu nastúpil do malej právnickej firmy špecializujúcej sa na občianske práva, v rokoch 1992 - 2004 vyučoval ústavné právo na právnickej fakulte University of Chicago.
V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má spolu dve dcéry - Maliu Ann a Natashu.
V roku 1997 získal Barack Obama politický post v Senáte štátu Illinois, kde pôsobil do roku 2004. Do Snemovne reprezentantov USA neúspešne kandidoval v roku 2000. Neskôr sa stal členom amerického Senátu.
Počas kampane pred voľbami do tejto funkcie Obama kritizoval vedenie vojny v Iraku, vyjadril sa k sociálnym a ekonomickým prioritám americkej vlády. Za prejav na Demokratickom kongrese si vyslúžil uznanie.
Vo februári 2007 v Springfielde v Illinois Obama oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2008. V primárkach súperil s Hillary Clintonovou, ktorá sa po neúspechu napokon stala ministerkou zahraničných vecí vo vláde svojho protikandidáta. Obama 4. novembra 2008 zvíťazil v prezidentských voľbách nad republikánskym kandidátom Johnom McCainom. Od 20. januára 2009 sa stal 44. prezidentom Spojených štátov amerických a post si udržal až do roku 2017.
Úradovania v Bielom dome sa Obama ujal po ôsmich rokoch pôsobenia Georgea W. Busha na tomto poste. V USA sa opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. Obama si do úradu viceprezidenta vybral Joea Bidena.
Ako nastávajúci prezident čelil mnohým výzvam - ekonomickému kolapsu, vojnám v Iraku a Afganistane aj pretrvávajúcej hrozbe terorizmu. V prvom volebnom období sa zasadil za zákon umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov či legislatívu reformujúcu národné finančné inštitúcie. Ukončil vojnu v Iraku a umožnil lepšiu dostupnosť vzdelania.
Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu „nádej na lepšiu budúcnosť“, pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
Afroamerický prezident taktiež dohliadal na zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina v roku 2011. Nasledujúci rok opätovne obhájil svoj úrad, keď 6. novembra porazil republikána Mitta Romneyho. Blízky východ zostal kľúčovou výzvou jeho zahraničnej politiky. Za jeho vlády bola dosiahnutá jadrová dohoda s Iránom.
Obamovo funkčné obdobie sa skončilo 20. januára 2017, nahradil ho kandidát Republikánskej strany Donald Trump. Súčasného amerického prezidenta Joea Bidena nazval Barack Obama „levom americkej histórie".
Obama je autorom viacerých kníh, ako napríklad The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna, diela pre deti Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters, memoáre Dreams from My Father: A Story of Race and Inheritance.
Barack Obama: 44. prezident Spojených štátov amerických | Životopis
Barack Obama sa narodil 4. augusta 1961 v meste Honolulu v americkom štáte Havaj. Jeho otec prišiel do Spojených štátov amerických ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou, neskôr svojou manželkou a matkou Baracka Obamu.
Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Mladý pár bol však už v tom čase odlúčený, a preto Obamova matka podala žiadosť o rozvod.
Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene, kde pôsobil na ministerstve financií. Svojho syna videl potom už iba počas krátkej návštevy USA v roku 1971, keď mal Barack Obama desať rokov. Barack Obama starší zomrel v roku 1982 v dôsledku zranení z automobilovej nehody. Obamova matka podľahla rakovine v roku 1995.
Obama strávil prvé roky života na Havaji. V roku 1967 sa s matkou a jej novým manželom presťahoval do Indonézie, kde získal základné vzdelanie. Od piateho ročníka pokračoval v štúdiu na Havaji, kde ho vychovávali starí rodičia.
Vysokoškolské štúdiá začal v Los Angeles, titul bakalára získal v roku 1983 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Predtým, ako začal študovať právo na Harvardovej univerzite, pôsobil tri roky ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v americkom Chicagu.
Na jeseň v roku 1988 začal svoje štúdium práva na prestížnej Harvardovej univerzite, kde v roku 1991 získal titul doktora práv s čestným uznaním. Barack Obama vyznáva kresťanskú vieru. V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má spolu dve dcéry Maliu Ann a Natashu.
Okrem knihy Dreams From My Father vydal Obama v roku 2006 knihu The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna. Za audioverziu tohto diela získal v roku 2008 svoju druhú cenu Grammy. V roku 2006 vydal aj knihu It Takes a Nation: How Strangers Became Family in the Wake of Hurricane Katrina.
Obama je tiež autorom detskej obrázkovej knihy, ktorá vzdáva hold 13 vplyvným Američanom. K napísaniu knihy pre deti ho inšpirovali jeho dve dcéry. Knižku s názvom Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters (O tebe spievam: List mojim dcéram) napísal prezident ešte pred nástupom do funkcie hlavy štátu v januári 2009. Je tiež autorom dvoch bestsellerov - autobiografickej knihy Dreams from My Father (Sny môjho otca) a The Audacity of Hope (Odvaha nádeje). Tretia knižka je súčasťou zmluvy na tri knihy, ktorú uzavrel s Random House v roku 2004.
Obama je prvým webovým prezidentom.
9. októbra 2009 sa Obama stal prekvapivým laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť", pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
Obamovo funkčné obdobie sa končí 20. januára 2017. Na poste ho nahradí jeden z kandidátov prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v novembri 2016, a to Hillary Clintonová (kandidátka Demokratickej strany) alebo Donald Trump (kandidát Republikánskej strany). Obama podporil 28. júla 2016 na nominačnom zjazde vo Filadelfii oficiálnu prezidentskú kandidátku Demokratickej strany Hillary Clintonovú.
Bývalý americký senátor za štát Illinois Barack Hussein Obama sa od 20. januára 2009 stal 44. prezidentom Spojených štátov amerických. Úradovania v Bielom dome sa Obama ujal po ôsmich rokoch pôsobenia Georgea W. Busha na tomto poste. V USA sa tak opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa Obama vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. V prvom volebnom období sa zasadil za zákon umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov. Ukončil vojnu v Iraku a vyvinul úsilie o ukončenie vojny v Afganistane. Venoval sa ekonomickým reformám a umožnil lepšiu dostupnosť vzdelania.
Barack Obama sa narodil 4. augusta 1961 v meste Honolulu v americkom štáte Havaj. Jeho otec prišiel do Spojených štátov amerických ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou, neskôr svojou manželkou a matkou Baracka Obamu.
Baracka Obamu staršieho krátko po narodení syna prijali na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene, kde pôsobil na ministerstve financií. Svojho syna videl potom už iba počas krátkej návštevy USA v roku 1971, keď mal Barack Obama desať rokov. Barack Obama starší zomrel v roku 1982 v dôsledku zranení z automobilovej nehody. Obamova matka podľahla rakovine v roku 1995.
Obama strávil prvé roky života na Havaji. V roku 1967 sa s matkou a jej novým manželom presťahoval do Indonézie, kde získal základné vzdelanie. Od piateho ročníka pokračoval v štúdiu na Havaji, kde ho vychovávali starí rodičia.
Vysokoškolské štúdiá začal v Los Angeles, titul bakalára získal v roku 1983 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Predtým, ako začal študovať právo na Harvardovej univerzite, pôsobil tri roky ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v americkom Chicagu. Barack Obama vyznáva kresťanskú vieru. V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má spolu dve dcéry Maliu Ann a Natashu.
Americký prezident Barack Obama (vpravo) víta slovenského premiéra Roberta Fica (vľavo) v rezidencii veľvyslanectva USA pred spoločnou večerou, 8. apríla 2010 v Prahe.
Okrem knihy Dreams From My Father vydal Obama v roku 2006 knihu The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna. Za audioverziu tohto diela získal v roku 2008 svoju druhú cenu Grammy. V roku 2006 vydal aj knihu It Takes a Nation: How Strangers Became Family in the Wake of Hurricane Katrina.
Obama je tiež autorom detskej obrázkovej knihy, ktorá vzdáva hold 13 vplyvným Američanom. K napísaniu knihy pre deti ho inšpirovali jeho dve dcéry. Knižku s názvom Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters (O tebe spievam: List mojim dcéram) napísal prezident ešte pred nástupom do funkcie hlavy štátu v januári 2009. Je tiež autorom dvoch bestsellerov - autobiografickej knihy Dreams from My Father (Sny môjho otca) a The Audacity of Hope (Odvaha nádeje).
Od 28. apríla 2009 je Obama prvým webovým prezidentom v dejinách. Obama sa 9. októbra 2009 stal prekvapivým laureátom Nobelovej ceny mieru. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť", pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
Obamovo funkčné obdobie sa končí 20. januára 2017. Na poste ho nahradí jeden z kandidátov prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v novembri 2016, a to Hillary Clintonová (kandidátka Demokratickej strany) alebo Donald Trump (kandidát Republikánskej strany). Obama podporil 28. júla 2016 na nominačnom zjazde vo Filadelfii oficiálnu prezidentskú kandidátku Demokratickej strany Hillary Clintonovú.
Barack Hussein Obama II. (* 4. august 1961, Honolulu, Havaj, USA) je americký politik a právnik, ktorý v rokoch 2009 až 2017 pôsobil ako 44. prezident Spojených štátov. Ako člen Demokratickej strany sa stal prvým afroamerickým prezidentom. Narodil sa v Honolulu na Havaji čím sa stal prvým prezidentom, ktorý sa nenarodil na kontinentálnom území Spojených štátov.
Po ukončení štúdia na Columbia University v roku 1983 pracoval ako terénny pracovník v Chicagu. V roku 1988 nastúpil na právnickú školu v Harvarde, kde sa stal prvým afroameričanom, ktorý bol šéfredaktorom školského časopisu Harvard Law Review.
Barack Obama sa narodil v Honolulu na Havaji Barackovi Husseinovi Obamovi st. z mesta Nyang’oma Kogelo z Kene a Ann Dunhamovej, belošskej Američanke z mesta Wichita v Kansase. Jeho rodičia sa stretli v roku 1960 počas štúdií na Havajskej univerzite v meste Manoa, kde bol jeho otec zahraničným študentom. Pár sa zosobášil 2. Po rozvode sa Ann Dunhamová znovu vydala za Indonézana Lola Soetora a rodina sa v roku 1967 presťahovala do Indonézie, kde mladý Obama do desiatich rokov navštevoval tamojšiu školu v Jakarte.
Počas svojho pôsobenia v Senáte USA sa Obama zaměřoval hlavně na záležitosti týkající sa štátu Illinois. Roku 2006 navštívil Afriku. V Keni, zemi pôvodu svojho otca, sa nechal vyšetriť na HIV, aby tak propagoval prevenciu a vyšetrenie tejto choroby. Ako senátor USA podporil návrhy zákonov, ktoré boli zamerané na väčšiu kontrolu zbraní občanov a väčšiu kontrolu využívania federálnych zdrojov.
Dňa 10. februára 2007 vo Springfielde v Illinois Barack Obama oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2008. Jeho stratégia bola založená na využití internetu, cez ktorý dostal drobné finančné dary od miliónov občanov.
Dňa 4. novembra 2008 zvíťazil Barack Obama v prezidentských voľbách, keď porazil republikánskeho kandidáta Johna McCaina. Stal sa tak historicky prvým afroamerickým prezidentom Spojených štátov amerických. 20. januára 2009 zložil za prítomnosti takmer dvoch miliónov ľudí vo Washingtone, D. C. Obama zvítězil vo voľbách predovšetkým vďaka podpore mladších, vzdelanejších voličov, Afroameričanov a tzv. latinos, tj. občanov pochádzajúcich z niektorej latinskoamerickej krajiny (Mexiko, Kuba a iné). Podľa prieskumov hlasovalo viac než 90 % Afroameričanov pre Obamu. Menšiu podporu mal u starších a manuálne pracujúcich občanov, u ktorých v predvolebných prieskumoch viedol kandidát Republikánskej strany McCain o niekoľko percentných bodov.
Obama sa stal prezidentom v dobe počiatku finančnej krízy, ako reakciu na ňu začal vydávať balíčky na záchranu ekonomiky vrátane nákupu dlhopisov. V júni 2009 vyhlásila jedna z najväčších amerických priemyselných firiem, automobilka General Motors, bankrot. Totálny kolaps, ktorý by ohrozil ekonomiku, Obama odvrátil tak, že spoločnosť znárodnil, kedy jej federálna vláda poskytla 49,5 miliardy dolárov na splácanie dlhov, za čo nadobudla 61,8 percenta akcií. Firma následne podnikla reštrukturalizáciu a štátny podiel bol postupne odpredávaný až do roku 2013. Počas prvého obdobia zvýšil zadlženie krajiny o 20 % HDP, ku koncu prvého obdobia sa mu však podarilo deficit znížiť.
Na počiatku roka 2010 Obamova obľúbenosť u občanov USA klesla - podľa jedného prieskumu verejnej mienky dočasne pod 50 %. Podľa komentátorov bola hlavnou príčinou stále ešte zlá hospodárska situácia po veľkej finančnej kríze rokov 2008 a 2009. Kritiky politických oponentov aj mnohých radových obyvateľov, ale tiež súhlasu odborných kruhov a značnej časti verejnosti v USA a vo svete, sa dostalo finančným injekciám vlády USA a Federálnej rezervnej banky za účelom oživenia ekonomiky. So súhlasom a kritikou sa stretla tiež zdravotnícka reforma (The Patient Protection and Affordable Care Act, tiež populárne nazývaná ako Obamacare), ktorá narazila na odpor republikánov aj určitej časti demokratov v Snemovni reprezentantov a ktorej presadeniu venoval prezident Obama značné úsilie od jesene 2009.
Dňa 19. januára 2010 došlo k doplňujúcim senátnym voľbám v Massachusetts. Pôvodne sa predpokladalo hladké víťazstvo demokratov, ktorí dané kreslo držali 57 rokov, senátne voľby v Massachusetts neprehrali od roku 1972 a ich kandidátka mala na počiatku kampane podľa prieskumov preferencií 20 % náskok. Avšak republikán Scott Brown postavil svoju kampaň predovšetkým na odmietaní Obamovej zdravotníckej reformy a demokratickú kandidátku Marthu Coakley nakoniec s týmto tématom porazil o 5 % hlasov. Aj keď demokomaťskí predstavitelia najprv tvrdili, že to nemení nič na ich snahe presadiť reformu čo najskôr, víťazstvom Browna stratili fakticky superväčšinu v Senáte, a tým pádom aj schopnosť čeliť republikánskemu obstrukčnému rečneniu (tzv. filibusteringu). Senát tým bol pre konečné schválenie reformy dočasne nepriechodný.
Dňa 6. novembra 2012 sa konali v USA prezidentské voľby, v ktorých Obama porazil svojho konkurenta, republikánskeho kandidáta Mitta Romneyho a obhájil svoj úrad na ďalšie štyri roky (do januára 2017). K víťazstvu bolo potrebné získať 270 voliteľských hlasov (electoral vote). Obama získal 332 voliteľských hlasov vrátane tých za štát Florida, kde sa hlasy voličov museli prepočítavať.
Počas druhého obdobia sa Obamovi podarilo znížiť deficit federálneho rozpočtu na 2,5 % HDP (k roku 2014). Tiež sa mu podarilo znížiť nezamestnanosť na 6 % (k roku 2014). Rast hrubého domáceho produktu (HDP) bol pomerne rýchly, okrem prvého kvartálu roku 2014, kedy klesol z dôvodu tuhej zimy a menšieho vytvárania zásob, a v druhom štvrťroku roku 2014 bol opäť očakávaný rast 3,5 %. Avšak za celú dobu, po ktorú bol prezidentom Barack Obama, sa americký štátny dlh zdvojnásobil na takmer 20 000 miliárd US-dolarov. Obama bol niektorými republikánmi a fiškálnymi konzervatívcami kritizovaný za nadmerné utrácanie.
K koncu mája 2015 dosiahlo zahraničné zadlženie USA 6 135 miliárd US-dolarov.
V decembri roku 2014 Obama oznámil zmenu politiky voči Kube, zmiernenie cestovných obmedzení pre cesty na Kubu a plán opätovne otvoriť veľvyslanectvo.
Obama udelil za celú dobu vo funkcii milosť alebo zmiernenie trestu celkom 1 927 jednotlivcom odsúdeným za federálne zločiny - viac než predchádzajúcich 13 prezidentov dohromady.
Dňa 9. októbra 2009 obdržal Barack Obama Nobelovu cenu mieru ako jeden z najmenej očakávaných kandidátov. Hlavným dôvodom pre zvolenie Obamu boli podľa príslušného výboru jeho „mimoriadne snahy riešiť problémy s dôrazom na právo a dialóg“. Barack Obama sa v niekoľkých svojich prejavoch, najmä v Prahe, vyslovil pre svet bez jadrových zbraní, podporil rokovania s moslimskými krajinami a venoval sa tiež blízkovýchodnému mierovému procesu. Pre Obamu hlasoval päťčlenný výbor jednomyselne. Okrem súhlasných ozvien vo svete bolo ocenenie Obamu podrobené niektorými komentátormi silnej kritike, lebo podľa nich obdržal cenu za štýl, sľuby a prejavy, nie za reálne výsledky. Z ocenenia bol do istej miery rozpakoch aj sám Obama, ktorý vyhlásil: „Aby som bol úprimný, nemám pocit, že by som si zaslúžil byť v spoločnosti toľkých prelomových osobností.“ Obama priľúbil, že sa bude teraz ešte viac snažiť o udržanie mieru. Cenu prevzal krátko potom, čo oznámil vyslanie ďalších 30 tisíc mužov do Afghánistánu.
Barack Obama je laureátom Nobelovej ceny mieru, dohliadal na zabitie Usámu bin Ládina a uzavrel jadrovú dohodu s Iránom.
Barack Obama bol v poradí 44. prezidentom Spojených štátov amerických a prvým Afroameričanom, ktorému sa podarilo získať oficiálnu prezidentskú nomináciu jednej z hlavných politických strán v USA. Prezidentský úrad zastával dve volebné obdobia.