Umelé oplodnenie je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa. Na Slovensku je táto oblasť regulovaná niekoľkými právnymi predpismi, ktoré však nie sú komplexné a úplne aktuálne. V súčasnosti má Slovensko jednu z najvoľnejších legislatív v Európe, čo však prináša aj svoje špecifické problémy.
Úvod do asistovanej reprodukcie
Asistovaná reprodukcia je súbor metód, ktoré pomáhajú pri liečbe neplodnosti a dosiahnutí tehotenstva. Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je jednou z najrozšírenejších a najúspešnejších metód reprodukčnej medicíny. Ide o proces, pri ktorom sa vajíčka a spermie spoja mimo tela ženy v laboratórnych podmienkach.
Následne sa oplodnené vajíčko, embryo, prenesie do maternice ženy, kde by malo dôjsť k uhniezdeniu a tehotenstvu. Táto metóda sa využíva v prípadoch, keď prirodzené počatie nie je možné z rôznych dôvodov, ako sú problémy s vajcovodmi, spermiami alebo iné zdravotné komplikácie.
Právny rámec asistovanej reprodukcie na Slovensku
Komplexná právna úprava umelého oplodnenia na Slovensku absentuje. Ucelenejšia právna úprava umelého oplodnenia je obsiahnutá v Opatrení Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie. Uvedené opatrenie dovoľuje umelé oplodnenie iba manželom a iba z konkrétnych zdravotných dôvodov uvedených v opatrení.
Zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon) zakotvuje požiadavky na zabezpečenie kvality a bezpečnosti pri darcovstve, odbere, spracovaní, konzervovaní, testovaní, skladovaní, distribúcii a transplantácii ľudského tkaniva vrátane reprodukčných ľudských buniek. Počíta pri tom aj s darcovstvom reprodukčných buniek inak ako v rámci manželstva a za tzv. partnerské darcovstvo.
V slovenskej právnej úprave absentuje výslovné ustanovenie o tom, kto sa považuje za otca pri umelom oplodnení. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po zániku manželstva. Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Určenie otcovstva na základe darovania reprodukčných buniek zákon výslovne nezakotvuje.
Vzhľadom na nekompletnú a v istom zmysle prekonanú právnu úpravu nie je možné do budúcnosti vylúčiť zmeny právnej úpravy tak, aby presne zakotvili povinnosti neanonymného darcu reprodukčných buniek. V prípade súdneho sporu by musel situáciu vyhodnotiť konajúci súd. Právna úprava práv a povinností spojených s narodením dieťaťa na základe neanonymného darcovstva reprodukčných buniek v slovenských právnych predpisoch absentuje. Právny poriadok nevylučuje možnosť matky, prípadne dieťaťa, domáhať sa určenia otcovstva a s tým súvisiacich nárokov na plnenie vyživovacej povinnosti, dedenie atď.
Záväzné opatrenie z roku 1983
Predpis, ktorý meritórne upravuje umelé oplodnenie, je Záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie (ďalej len „opatrenie“). Je to predpis, ktorý má už takmer 40 rokov a ide o podzákonnú normu s nízkou právnou silou.
Hoci toto opatrenie nebolo nikdy zrušené, v praxi sa ním nikto neriadi. Opatrenie síce dovoľuje umelé oplodnenie, súčasne však stanovuje aj viaceré limity. Predovšetkým dovoľuje umelé oplodnenie len manželom, pričom žiadosť musia podať obaja. Umelé oplodnenie pripúšťa len zo zdravotných dôvodov (poruchy plodnosti manžela, poruchy ženského genitálu, riziko dedičnej choroby alebo vývojovej chyby a iné prekážky, pre ktoré nemôžu mať manželia spolu zdravé potomstvo). Umelé oplodnenie možno vykonať len u plnoletej ženy, spravidla vo veku do 35 rokov.
Ak nie je možné použiť semeno manžela, môže sa so súhlasom manželov použiť semeno darcu, ktorého vyberie lekár. Manželia a darca majú zostať navzájom neznámi, no lekár musí zabezpečiť, aby šlo o darcu, ktorý nie je so ženou príbuzný v priamom pokolení, ani jej súrodenec.
V zmysle opatrenia sa za umelé oplodnenie považuje výhradne umelá inseminácia. S oplodnením mimo tela matky, prenosom embrya, kryoprezerváciou a podobne opatrenie vôbec nepočíta, pretože v tom čase sa tieto praktiky nerobili.
Transplantačný zákon a asistovaná reprodukcia
Čiastkové zmienky o umelom oplodnení, či všeobecnejšie o asistovanej reprodukcii, sa postupne začali objavovať aj v ďalších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z.) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov, pričom sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek s cieľom minimalizovať riziko infekcie a prenosu choroby pri transplantácii.
Zákon preberá šesť smerníc EÚ, v niektorých z nich sa objavujú aj zmienky o darovaní pohlavných buniek za účelom asistovanej reprodukcie. Tak sa do nášho zákona dostali ustanovenia o tom, že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Ako vidieť, je tu zjavný posun oproti záväznému opatreniu, ktoré v prípade umelého oplodnenia spomína výhradne manželov. Transplantačný zákon (smernice EÚ) predpokladajú poskytnutie asistovanej reprodukcie aj nezosobášeným partnerom, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah.
V praxi sa táto „transplantačná“ právna úprava zrejme považuje za právny základ pre umelé oplodnenie pre nemanželské páry. Lenže smernice sa nemajú chápať ako právny základ pre „legalizáciu“ určitých postupov umelého oplodnenia. Samotná Smernica 2004/23/ES, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre darované ľudské tkanivá a bunky uvádza, že: „táto smernica by nemala byť v rozpore s rozhodnutiami prijatými členskými štátmi v súvislosti s používaním alebo nepoužívaním akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek, vrátane zárodočných buniek a embryonálnych kmeňových buniek.“ Ak teda národná legislatíva neumožňuje použitie pohlavných buniek určitým spôsobom, smernica nemôže byť chápaná ako základ na zmenu takejto legislatívy. Prax na Slovensku je však taká, že umelé oplodnenie sa robí aj iným osobám, ako manželom.
Podmienky úhrady asistovanej reprodukcie
Zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú umelé oplodnenie za určitých podmienok. Dôvera zdravotná poisťovňa už nevyžaduje súhlas s úhradou liečby metódami asistovanej reprodukcie. Je ale potrebný v prípade, že má poistenka záujem o umelé oplodnenie v inom členskom štáte EÚ.
Podmienkou úhrady z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne je splnenie indikačných kritérií, ktoré sú súčasťou zmluvných podmienok s centrami asistovanej reprodukcie.
Indikácie pre úhradu asistovanej reprodukcie
Umelé oplodnenie je preplácané v nasledujúcich prípadoch:
- Chýbajúce vajcovody alebo nezvratné poškodenie vajcovodov (okrem stavov po sterilizácii alebo umelom prerušení tehotenstva).
- Endometrióza diagnostikovaná laparoskopicky alebo laparotomicky.
- Nezvratné poškodenie vaječníkov (okrem stavov po umelom prerušení tehotenstva).
- Neúspešná liečba idiopatickej sterility po dobu jedného roka v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
- Mužský faktor sterility (azoospermia, astenospermia, ejakulačné dysfunkcie, ochorenia súvisiace s chemoterapiou alebo poúrazovými stavmi) overený andrológom.
- Imunologické príčiny sterility overené laboratórne.
- Genetikom overené riziko dedičného ochorenia.
- Endokrinné príčiny sterility overené endokrinológom.
Vekové obmedzenia a počet cyklov
Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života (t. j. do 39 rokov a 364 dní).
Financovanie zo zdravotného poistenia
Nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z. vydáva katalóg zdravotných výkonov, ktorý obsahuje aj výkony asistovanej reprodukcie, vrátane in vitro fertilizácie a prenosu embryí. Nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z. zoznam chorôb a určuje, ktorá liečba sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia.
Z nariadenia vyplýva, že v prípade umelého oplodnenia, oplodnenia in vitro (v skúmavke) a iných asistovaných metód oplodnenia sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do 39. roku veku života v prípadoch uvedených vyššie.
Na základe nariadenia vlády sa teda všetci skladáme na spolufinancovanie umelého oplodnenia z vymenovaných dôvodov, vrátane techník IVF-ET.
Doplatky
Pacienti si doplácajú za niektoré chirurgické metódy získavania spermií u sterilizovaných mužov. Poistenky si doplácajú za umelé oplodnenie, ak je ich neplodnosť zapríčinená predchádzajúcim umelým prerušením tehotenstva z iných ako zdravotných príčin. V niektorých centrách môžete zaplatiť za vyšetrenia, ktoré sú potrebné k výkonu umelého oplodnenia. Doplácate si taktiež za lieky, väčšiu časť z nich však prepláca zdravotná poisťovňa.
Postup asistovanej reprodukcie IVF krok za krokom
Celý cyklus IVF trvá približne 4 až 6 týždňov.
- Konzultácia a vyšetrenia: Na začiatku absolvujete konzultáciu s lekárom, ktorý vám vysvetlí celý postup a dohodnete sa na najvhodnejšej metóde. V závislosti od vyšetrení a vášho zdravotného stavu sa rozhodne, či podstúpite menej invazívnu insemináciu alebo IVF.
- Stimulácia vaječníkov: 2.-3. deň cyklu začína stimulácia vaječníkov na dozretie vajíčok. Slúži na dozretie viacerých vajíčok, čo je dôležité, ak by sa niektoré v procese oplodnenia neujali.
- Lieky na dozretie vajíčok: 2.-10. až 12. deň cyklu sa podávajú lieky na dozretie čo najväčšieho počtu vajíčok počas odberu.
- Kontrola krvi a ultrazvuk: Odber krvi a ultrazvuk ukážu, či sú vajíčka pripravené na odber.
- Odber vajíčok: 12. až 14. deň cyklu prebieha odber vajíčok v celkovej anestézii, ktorý trvá 15-20 minút. Na zákrok musíte prísť nalačno a po zákroku si ešte asi cca 2,5 hodiny poležíte na izbe. Potom odchádzate domov.
- Oplodnenie vajíčok: Oplodnenie vajíčok spermiou prebehne v laboratóriu ešte v ten istý deň. Stále sa nechá oplodniť viacero vajíčok, aby sa na transfer vybralo to najvitálnejšie embryo.
- Prenos embrya do maternice: 14. až 18. deň cyklu, po 3 až 6 dňoch od oplodnenia, sa embryo (môže aj viac) prenesie do maternice. Zákrok trvá asi 1 minútu, je neinvazívny a nebolestivý. Ihla s embryom sa zavedie cez krčok maternice do maternice, kde sa embryo usadí.
- Odber krvi a tehotenský test: 26. až 30. deň cyklu sa robí stanovenie tehotenstva odberom krvi na hladinu HCG a tehotenským testom.
Pred začatím liečby musíte počítať s tým, že žiadna z metód asistovanej reprodukcie nie je stopercentná.
Metódy asistovanej reprodukcie
- Umelé oplodnenie / in vitro fertilizácia (IVF): Pri ktorej sa žene odoberú vajíčka a mužovi spermie. Mimo tela ženy dôjde k oplodneniu vajíčok spermiami a vzniká embryo. Dôležité je podotknúť, že pri IVF je dobrá pohyblivosť spermie dôležitá, keďže musí sama vojsť do vajíčka. Embryo sa vkladá do maternice, kde by sa malo uhniezdiť. Patrí k invazívnejším a časovo aj finančne náročnejším metódam.
- Intracytoplazmatická fertilizácia ICSI: Sa používa, ak sa pomocou IVF nedarí otehotnieť. Ihlou sa dopomôže spermii vojsť do vajíčka (to sa vykonáva v laboratóriu).
- In vitro inseminácia: Je menej invazívnou metódou. Základom je vstreknutie ejakulátu priamo do dutiny maternice počas ovulácie, aby sa čo najviac skrátila cesta, ktorú musia spermie pri oplodnení prekonať. Práve táto metóda je čoraz viac bežná aj v gynekologických ambulanciách.
Riziká a úspešnosť asistovanej reprodukcie
Umelé oplodnenie však prináša aj rôzne riziká, ktoré je dôležité zvážiť. Oplodnenie viacerých embryí môže viesť k viacpočetnému tehotenstvu (dvojčatá, trojčatá alebo viac). Tento stav môže nastať ako reakcia na hormonálne lieky používané na stimuláciu vaječníkov.
Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane veku ženy, príčiny neplodnosti a kvality embryí.
Odborník na IVF: Predpovedajú stupne embryí úspech IVF?
Darcovstvo reprodukčných buniek
Veľmi citlivou oblasťou v rámci reprodukčnej medicíny je darcovstvo spermií, vajíčok a embryí. Podobne ako Slovensko, aj Česká republika je cieľom zahraničných párov, ktoré využívajú najmä neobmedzený darcovský program.
V Česku bolo medializovaných niekoľko prípadov úmrtí darkýň, preto sa tamojšie ministerstvo zdravotníctva rozhodlo predložiť novelu, podľa ktorej by sa malo darcovstvo vajíčok regulovať. Žena preto po novom bude môcť darovať maximálne šesťkrát za život, pričom ako dôvod limitu ministerstvo uvádza ochranu zdravia darkýň, ale aj dosah darovania pohlavných buniek na spoločnosť. Rezort vyjadril obavy z existencie možných neúmyselných incestných vzťahov.
Tento zámer podporuje aj česká gynekologická spoločnosť, pričom upozorňuje, že všeobecne sa odporúča darovať vajíčka tri- až päťkrát za život, obmedzenie odberov na šesť odporučila aj Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu.
Opakované darovanie vajíčok ohrozuje zdravie darkýň
Niektoré ženy, ktoré darovali vajíčka v slovenských centrách, uviedli, že ich motívom bola finančná kompenzácia. Jedna z nich dokonca darovala vajíčka desaťkrát, čím podľa vyjadrení spomenutých medzinárodných organizácií v centre, v ktorom to prebehlo, do výraznej miery ohrozili jej zdravie.
Príbeh Anny: Dilemy spojené s umelým oplodnením
Anna (nie je to jej skutočné meno, poprosila o anonymitu) sa s manželom túžila po dieťati, ktoré však neprichádzalo. Lekár ich nasmeroval do centra asistovanej reprodukcie. Anna, ktorá je veriaca, si bola vedomá, že cirkev umelé oplodnenie neschvaľuje, ale túžba po vlastnom dieťati nakoniec zvíťazila.
Lekára upozornila, že sú veriaci a veľký počet embryí by bol pre nich problém. Napriek tomu jej lekár počas stimulácie hormonálne dávky postupne zvyšoval. Výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Keďže jej hrozil ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), embryá zmrazili a jedno z nich jej po troch mesiacoch vložili do maternice. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka.
Napriek veľkej radosti zo syna však Anna vo vnútri prežíva bolesť. „Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Anna má 35 rokov a je si vedomá, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje.
Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Zmrazené embryá na Slovensku
Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nevieme. Národné centrum zdravotníckych informácií tieto údaje nespracováva.
Z oslovených kliník sme dostali len dve odpovede. V prvom prípade sa centrum odvolalo na GDPR. Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer.
„Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru,“ dodala embryologička.
Hypoteticky, ak by každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryí za posledných päť rokov. Na Slovensku pritom máme aj centrá s väčšou klientelou a so sieťami pobočiek, takže sa dá predpokladať, že v slovenskom kontexte v aktuálnom čase hovoríme o viac ako tridsiatich tisícoch zmrazených embryí.
Asistovaná reprodukcia ako biznis
V súvislosti s výkonom asistovanej reprodukcie vzniká mnoho sporných situácií, a to tak morálnych, ako aj právnych. Aj viaceré európske skôr liberálne krajiny majú k asistovanej reprodukcii konzervatívnejší prístup ako Slováci. V skutočnosti ide o veľký biznis, ku ktorému prispievame všetci, keďže slovenské zdravotné poisťovne uhrádzajú ženám tri cykly IVF.
Reprodukčná medicína je rýchlo sa rozvíjajúci medicínsky odbor a dopyt po jej službách neustále rastie, a to aj vzhľadom na trend odkladania rodičovstva do vyššieho veku.
Cenové porovnanie IVF na Slovensku a v zahraničí
Podľa údajov portálu fertilitymapper.com, žena, ktorá je samoplatcom v Veľkej Británii, zaplatí za jeden cyklus IVF vrátane doplnkových služieb ako ICSI, vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Cena môže narásť až na 14 500 eur v prípade kryoembryotransferu.
V centre Reprofit Bratislava žena, ktorá ide na IVF ako samoplatca a rozhodne sa pre balík IVF Premium, zaplatí 3450 eur. S liekmi a kryoembryotransferom celková cena vyjde na približne 5650 eur. Výrazný cenový rozdiel vysvetľuje turistiku za umelým oplodnením do slovenských reprodukčných kliník.
Slovensko má jednu z najvoľnejších legislatív v Európe
Na Slovensku máme v oblasti asistovanej reprodukcie jednu z najvoľnejších legislatív. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien.
Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S oplodnením mimo tela matky, prenosom embrya, zmrazením embryí a podobne vôbec nepočíta.
Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Napríklad transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z.) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov.
Ponúkame aj to, čo inde nie je povolené
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Centrá vo svojich cenníkoch ponúkajú tiež možnosť priplatiť si za PGD, teda preimplantačnú genetickú diagnostiku, čo je metóda, ktorá umožňuje diagnostikovať vývojovú chybu alebo dedičnú chorobu ešte pred embryotransferom. Inými slovami: selekcia zdravých embryí a následné zničenie nevyhovujúcich.
Ženy, s ktorými sme hovorili a ktoré si IVF prešli, nám potvrdili, že istý druh selekcie vykonávajú v centrách aj bez tejto metódy. Podľa ich tvrdení centrá svoje klientky na tretí deň po oplodnení vajíčok informujú, ako sa vyvíjajú. Tie, ktoré sa podľa odborníkov nevyvíjajú dostatočne „pekne“ a vo svojom vývoji meškajú za tými kvalitnejšími, ani nemrazia. Časť vznikajúcich embryí sa tak likviduje ešte na samom začiatku celého procesu umelého oplodnenia.
Turistika za umelým oplodnením
Najmä pre náš darcovský program bez väčších obmedzení centrá na Slovensku vyhľadávajú aj zahraniční klienti prichádzajúci z krajín, ktorých legislatíva túto možnosť nepovoľuje. Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší.
Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami.
Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok.
Najnovšie rozvíril stojaté vody dokument vysielaný na Netflixe Jeden otec, tisíc detí o mužovi, ktorý bol darcom spermií opakovane minimálne na jedenástich holandských klinikách a nie je vylúčené, že je už otcom viac ako sto detí, pričom plánuje ďalej pokračovať. Stalo sa to v menšom holandskom regióne, a preto vznikla obava, že sa tieto deti v budúcnosti stretnú, netušiac, že sú súrodenci. Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
Chýbajúce dáta o asistovanej reprodukcii
Navyše na Slovensku nemáme verejne dostupné dáta o činnosti a výsledkoch centier asistovanej reprodukcie, nevieme, koľko žien ročne ich vyhľadá, koľko detí sa vďaka ich technikám narodilo či koľko žien využilo darcovský program.
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval.
Národný register asistovanej reprodukcie dlhé roky po svojom legislatívnom schválení vôbec neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022. Centrá reprodukčnej medicíny majú povinnosť zaslať do NCZI údaje do 90 dní od transferu embrya, respektíve od neúspechu v prípade predčasného ukončenia cyklu.
tags: #asistovana #reprodukcia #pravo