Dieťa neustále nasáva našu náladu. Keď sa zamyslíme, ako veľmi nás ovplyvňujú ľudia, ktorými sme obklopení, prostredie, v ktorom sa nachádzame, strava, ktorú konzumujeme, aktivity, ktoré vykonávame, uvedomíme si, ako všetko dokopy tvorí našu náladu a potenciálne nás stresuje alebo rozveseľuje. Pokúsme sa vžiť do pocitov nášho dieťaťa. Primárnou a hlavnou osobou v jeho blízkosti sme my, jeho mama a otec. Domov, ktorý mu vytvárame, spoločnosť, do akej ho vodíme, aktivity, ktoré s ním vykonávame, alebo ktoré ho necháme robiť samo, strava, ktorú mu servírujeme. Skôr než začnú deti hovoriť a vyjadrovať svoje pocity slovami, demonštrujú ich svojím správaním.
Odborníci tvrdia, že spôsob, akým držíme dieťa, keď sme v strese, pohľad, aký mu venujeme a tón hlasu sú nepopierateľnými spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa ako má matka. Dokonca tvrdia, že negatívne emócie matky sa u dieťaťa niekoľkokrát znásobujú. U dieťaťa sa zrýchľuje tlkot srdca, je nervózne, plačlivé a neschopné zaspať. Dôležitá vec, ktorú si potrebujeme uvedomiť je, že nervózna a nešťastná mama nemôže očakávať šťastné, spokojné a veselé dieťa. Veľakrát sa ocitáme v začarovanom kruhu, kedy nás rozčuľuje dieťa svojou nervóznou náladou, a pritom si neuvedomujeme, že správanie dieťaťa je naším odrazom. Dieťa nám vždy zrkadlí, čo do neho vkladáme, či už je to náš záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá svojím správaním o pomoc. Po vylúčení potenciálnych zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku, hladu, prichádza na rad sebareflexia. Potrebujeme sa na chvíľu zastaviť a uvedomiť si samých seba. Ako sa cítime my? Nie sme vyčerpaní a unavení? Nie sme nervózni po hádke s blízkymi? Nie sme vystresovaní zo zlej finančnej alebo sociálnej situácie?
Depresia v tehotenstve má za následok dieťa náročnejšie na pozornosť
David Code, autor svetového bestselleru Deti nás vo všetkom kopírujú: Stres rodičov je pre dieťa toxický (Kids Pick Up On Everything: How Parental Stress Is Toxic To Kids) vo svojej knihe tvrdí, že neexistuje čas, kedy stres rodičov negatívne nevplýva na dieťa, ale najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú zasiahnuté. Výskum preukázal súvis medzi stresom tehotnej ženy a problémami vo vývine detí, nevynímajúc nervové vypätie, ADHD a zvýšené riziko autizmu. Hoci sú za tieto ochorenia zodpovedné hlavne genetické faktory, odborníci potvrdzujú nezanedbateľný vplyv environmentálnych faktorov, ako je napríklad dlhodobý stres matky.
Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod automaticky reaguje a prispôsobuje svoj mozog výrazne stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. David Code preto považuje za najdôležitejšiu métu princíp mieru a pokoja. Pre dieťa nie je dôležité šesťkrát do dňa počuť, ako veľmi ho ľúbime. Oveľa dôležitejšie je preň vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma našu náladu a naše vyžarovanie. Ovplyvňujeme ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Sme pre neho alfou a omegou, najdôležitejšími bytosťami na svete a ak cíti, že s nami niečo nie je v poriadku, automaticky sa cíti ohrozené aj ono. Dieťa nasáva pocity zo svojho najbližšieho okolia. Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota. Dieťa, ktoré je často alebo neustále vystavené napätým a stresujúcim situáciám súvisiacimi so zlou náladou v rodine, trpí pocitmi neistoty a viny. Dieťa nie je schopné rozlíšiť, z čoho pramení zlá nálada a vníma iba napätú atmosféru, ktorá ho frustruje.
- Depresia a nervozita. Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje. Dieťa začne trpieť úzkosťou a značnou nervozitou. Jeho potláčané pocity, ktoré nedá najavo v domácnosti sa väčšinou vyhrotia v školskom prostredí alebo medzi vrstovníkmi.
- Agresivita. Rodičia, ktorí sú často zle naladení, nie sú schopní dostatočne a kvalitne sa venovať dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu. Dieťa začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, a to hlavne agresivitou voči druhým deťom, zvieratám a hračkám.
- Obezita. Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú výrazne viac nezdravého jedla a polotovarov. Vyplýva to zo skutočnosti, že unavený a vyčerpaný rodič nemá dostatok energie a chuti pripravovať dieťaťu aj sebe hodnotnú stravu.
6 denných návykov na uzdravenie vášho nervového systému (staňte sa šťastnou mamou)
Čo môžeme robiť proti zlej nálade?
Je veľmi dôležité, starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Veľa matiek má s týmto problém, je pre ne neprirodzené správať sa voči dieťaťu sebecky. Ak si však uvedomíme, že dieťa kopíruje naše pocity, nemôžeme očakávať spokojné dieťa, ak my samy nie sme spokojné a vyrovnané. Samozrejme, nie je možné žiť v neprirodzenom prostredí bez stresu.
- Priznanie problému. Keď sa odvážime priznať, že dlhšie trpíme pocitmi zlej nálady, sme na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača. V prvom rade potrebujeme špecifikovať z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia. Ďalším dôležitým krokom je naša vôľa veci zmeniť. Človek je spoločenský tvor, a ako hovorí David Code vo svojej knihe, sme naprogramovaní vytvárať spoločenské väzby. Naplňujúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí nás odolnejšími voči každodenným problémom. Ak máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a sú nám ochotní nie len pomôcť, ale sa s nami aj zabávať, výrazne prispievame k svojej dávke šťastia a spokojnosti. Možno ste si všimli, že dieťa je mnohokrát najspokojnejšie práve vtedy, keď okolo neho rodič nekrúži, nechá mu slobodu byť dieťaťom a on sám sa venuje napríklad veselej komunikácii s priateľmi. Tento aspekt v žiadnom prípade nenavádza ani k najmenšiemu zanedbávaniu dieťaťa, práve naopak.
- Úprimnosť voči dieťaťu. Hoci si mnohí rodičia myslia, že dieťa ich pocity nevníma alebo ho nezaujímajú, nie je to pravda. Dieťa markantne nasáva pocity rodiča a pokiaľ mu nie je, adekvátne k jeho veku, vysvetlené, prečo sa rodič nejako správa, ako dlho to bude trvať, kto je za to zodpovedný, dieťa veľmi rado prevezme úlohu vinníka. Máme voči dieťaťu zodpovednosť mu objasniť, čo sa s nami deje a ako ho naše správanie môže zasiahnuť.
Dojčenie nespôsobuje duševné problémy, naopak. Dojčenie je pozitívny faktor pre duševné zdravie. Ak dojčenie funguje bezproblémovo, môže byť pre ženy niekedy jedným z mála svetlých bodov dodávajúcich pocit sebaistoty. Situácia však vyzerá inak, ak sa ženy s dojčením trápia, prežívajú pri dojčení bolesť, strach o priberanie bábätka, sú konfrontované s plačom bábätka a jeho nespokojnosťou alebo riešia pri dojčení problémy. Vtedy ženy akútne potrebujú pomoc s dojčením - nie rady o ukončení dojčenia, potrebujú sa vyspať, načerpať nové sily a energiu, zbaviť sa bolesti a začať zažívať normálne fungujúce dojčenie. Dojčenie je súčasťou duševného zdravia žien.
Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. Soňa Ondrušová, toto do hĺbky na základe štúdií vysvetľuje vo svojej práci zverejnenej v časopise Česká a slovenská psychiatrie, kde uvádza: „Autori výskumov uvádzajú, že hormóny, ktoré sú po pôrode vylučované vďaka dojčeniu, majú stabilizačný účinok na psychiku žien..., čo naznačuje, že dojčenie môže mať ochranný účinok pred rozvojom popôrodnej depresie, či ju zmierňovať, ak sa napriek dojčeniu rozvinie. ... Zistili sme, že kým v zahraničí sa neodporúča ukončenie dojčenia a zastavenie tvorby mlieka v prípade diagnózy popôrodnej depresie, na Slovensku je to stále bežnou, odporúčanou praxou, ktorá v článkoch nebola podporená žiadnymi relevantnými výskumami či argumentmi.“ O duševnom zdraví žien treba začať hovoriť. Duševné zdravie žien je mimoriadne dôležité. Zaslúži si našu pozornosť, ženy si zaslúžia pomoc a podporu. Mať na starosti maličké bábätko môže byť náročné a vyčerpávajúce. Nie všetko je ružové. Materstvo so sebou prináša širokú škálu pozitívnych aj negatívnych pocitov, zážitkov, vynárajú sa pocity nedostatočnosti, zlyhania, viny. Ženám sa nedostáva dostatok ocenenia a povzbudenia. Mnoho z nich zisťuje, že si život s bábätkom predstavovali inak. Starať sa o bábätko je ťažšie ako tá najnáročnejšia práca. A k tomu všetky tie mätúce rady, strach z posudzovania, neistota. Ale môže to zájsť ešte ďalej: Určité percento žien zažije popôrodnú depresiu (a veľká časť z nich nevyhľadá a ani nedostane odbornú pomoc). Popôrodná psychóza, ako závažné psychické ochorenie, sa týka jednej až dvoch žien z tisíc. Všetky ženy potrebujú, aby sme ich symptómy brali vážne a by sme im podali pomocnú ruku.
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú dostať do materského mlieka. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka. V dnešnej dobe často čítam, ako sú matky kritizované za akúkoľvek výpomoc (cumlík, kočík, zavinovanie), prípadne za to, že po niekoľko mesačnom nevyspatí túžia potom, aby si oddýchli. Najsmutnejšie na tom je to, že matky, kritizujú matky. Vidím to v jednom kuse. Sme kritizované preto, lebo chceme byť nášmu dieťatku k dispozícii cez deň oddýchnuté (veku dieťatka primerane ) a chceme sa mu cez deň naplno venovať a v noci k nemu nevstávať 10krát (k 6-12 mesačnému) ale napr 1-2-3krát. Pritom veda potvrdzuje pravidlo SPOKOJNÁ MATKA = SPOKOJNÉ DIEŤA. Spánok je mimoriadne dôležitý nielen pre naše deti, ale aj pre nás rodičov. Neustále ho však podceňujeme a robíme všetko preto, aby sme spali stále menej a menej. Pritom spánok je základnou biologickou potrebou človeka (spolu s potrebou jesť a rozmnožovať sa). Nedostatok kvalitného spánku je veľkým rizikom, pokiaľ pretrváva dlhodobo. Ďalším závažným rizikom nedostatku spánku je depresia. Výskumy potvrdzujú, že matky, ktoré majú dlhodobo nedostatok spánku, majú vyššie riziko vzniku depresie a úzkosti. Depresia je vážne ochorenie, ktoré vplýva negatívne na matku, jej partnera, ale v nemalej miere aj na deti. Vedci zistili, že vzťah/väzba matka-dieťa v rodinách, kde matka trpí depresiou, môže byť narušený. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia, nestará sa o nich tak, ako zdravá matka, je nervózna, neresponzívna. To má za následok dokonca riziko zníženého IQ dieťaťa, slabšiu slovnú zásobu, podráždenie, nervozitu a výbuchy zlosti dieťaťa, slabší kognitívny vývoj a mnohé iné. Matky menej reagujú na deti a sú menej citlivé k ich potrebám, odchádzajú od nich, len čo to ide. Detičky reagujú v takýchto situáciách zhoršeným zaspávaním a spánkom, čo štartuje začarovaný kruh nevyspatia oboch. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo aj po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a v prvom rade podporu (nie odsudzovanie) partnera a blízkeho okolia. Matky by sa za to nemali hanbiť, ale pomoc by mali neodkladne vyhľadať, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Existujú rôzne formy liečby, ktoré im odborník vie odporučiť a nemusia zahŕňať len lieky. Veľa maminiek býva dlhé mesiace spánkovo deprivovaných a frustrovaných a nervóznych. Preto dbajme na to, aby sme sebe aj našim deťom zabezpečili zdravé spánkové návyky od narodenia a spokojné matky. Oddýchnuté a spokojné im dáme veľa lásky a kvalitného spoločného času, ktorý tak potrebujú.
Úzkosť rodiča - najčastejšie matky - sa netýka len jej samotnej. Podľa psychologičky neexistuje jeden univerzálny scenár, ako sa úzkosť matky na dieťati prejaví. Niektoré deti reagujú zvýšenou podráždenosťou, hnevom či agresiou. Iné si úzkosť rodiča postupne „preberú“ ako vlastnú a začnú svet vnímať ako nebezpečné miesto. Častým signálom je aj silná potreba byť neustále pri matke, problém s odlúčením či strach z nových situácií. Mnohí rodičia si myslia, že úzkosť matky ovplyvňuje najmä malé deti. Dospievajúci si medzi sebou svoje skúsenosti zdieľajú a čoraz viac si uvedomujú rozdiely v rodinnom fungovaní. Psychologička zdôrazňuje, že cieľom nie je byť „dokonalým“ rodičom bez obáv.
Počas pandémie sa zhoršila finančná situácia mnohých rodín. Finančný stres zažíva v súčasnosti viac rodín. Sociálne nerovnosti sa po nástupe ochorenia COVID-19 prehĺbili. Veľká časť rodín s deťmi má problém vyžiť všeobecne. Podľa psychológa Fishera sa až 40 percent rodín v USA počas pandémie stretáva s finančnými ťažkosťami ako s platením nájomného, potravín a služieb. Tento problém sa netýka len dospelých, ale aj detí. Rodičia nechtiac prenášajú tento stres na svoje deti, ktoré následne zažívajú takzvaný „toxický stres.” Takýto stav znižuje imunitu detí a spomaľuje kognitívny vývoj detí. Stres nie je vhodný pre malé deti a práve rodičia môžu zmierniť účinok stresu na ne.
Podľa čínskej štúdie uverejnenej v januári 2021, ktorej autorom je Guo Ying Qian et al., matky s dvoma deťmi zažívajú väčší stres ako matky s jedným dieťaťom. Štúdie sa zúčastnilo 621 dvojdetných rodín a len 319 jednodetných rodín z Číny s deťmi vo veku od 3 do 7 rokov. Podľa výsledkov výskumu matky dvojdetných rodín prežívali vyšší rodičovský stres než to bolo u rodín s jedným dieťaťom. Druhým zistením bolo, že matky s rozdielnym pohlavím detí prežívali väčší stres, ako keď matky vychovávali dve deti s rovnakým pohlavím. Podobne na prežívanie stresu vplýval finančný príjem, pričom vyšší príjem znižoval stres.
Rodičovský stres spojený s výchovou detí úzko súvisí s pocitom napätia, ktoré bráni rodičom cítiť pokoj a rozvahu. Tento tlak môže pochádzať z pocitu nedostatočnej schopnosti rodičovstva alebo aj obmedzení v sebarealizácii matiek v iných životných rolách. Často mamám chýba sociálna podpora blízkych, na ktorých by sa mohli spoľahnúť. Neustály život pod tlakom vyvoláva negatívne emócie ako úzkosť, strach, obavy a vyčerpanie.
Odborníci dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že psychický stres môže podnecovať vytváranie hormónov, ktoré dokážu prejsť aj placentou a ovplyvniť vývoj dieťaťa. Významná súvislosť bola preukázaná napríklad medzi prenatálnym stresom a nižšou pôrodnou hmotnosťou detí či predčasným pôrodom. So zvyšujúcou sa hladinou stresu u matky sa zvyšuje aj riziko spontánneho potratu.
Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu. Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb. Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1].