Po pôrode sa váš život môže prevrátiť hore nohami - zatiaľ čo sa zotavujete, začínate sa pomaly zoznamovať so svojím novorodencom. Emocionálne môžete byť totálne rozhodená, najmä medzi druhým a piatym dňom, kedy veľa mamičiek zažije dve úplne nové situácie naraz, začne sa im „tvoriť materské mlieko“ a môžu mať „popôrodnú depresiu.“ Navyše sa od vás často očakáva, že sa rýchlo zotavíte a budete hneď supermamou.
Dojčenie je biologická funkcia tela. Zákonitosti fungovania dojčenia sú definované bezprostrednou blízkosťou matky a bábätka, kontaktom koža na kožu, možnosťou prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčením priamo z prsníka bez zmätenia používaním umelých náhrad prsníka, častým výdatným nočným dojčením. Súhra týchto biologických zákonitostí je mimoriadne dôležitá v prevencii problémov s dojčením - už od prvých okamihov po narodení.
Napriek všemožnej snahe sa niektorým maminkám dojčiť nepodarí. Myslite na to, že či už kojíte, alebo nie, ste pre svoje dieťatko tá najlepšia mamina. Milujete ho, staráte sa o neho, tešíte sa keď má radosť, trápite sa, keď je choré.
Začiatky dojčenia: Kľúčové momenty
Odporúčame pokúsiť sa dieťa nadojčiť počas prvej hodiny po narodení. „V ideálnom prípade vám pôrodná asistentka ihneď po pôrode položí dieťa na hrudník tak, aby si mohlo nájsť váš prsník. Podržte ho, nechajte ho, nech sa pokúsi nájsť si cestu k prsníku a prisať sa k nemu (tento postup si môžete pozrieť online na videu s názvom „hľadanie prsníka - breast crawl“). Pokiaľ sa však dieťa neprisaje samo, skúsené pôrodné asistentky vám obvykle s polohou dieťaťa pomôžu. V tejto prvej magickej hodinke teda zabudnite na váženie a obliekanie dieťaťa a namiesto toho sa ho pokúste nadojčiť. Užite si maznanie a vzájomný kontakt vašich nahých tiel.“
„Akonáhle sa pôrodné asistentky uistili, že je náš syn zdravý, nechali nám ako rodine (mne, manželovi a dieťaťu) dostatok času na to, aby sme sa vzájomne zoznámili. A vedeli ste, že keď sa dieťa dojčí, pomáha vám tým zotaviť sa z pôrodu? Dôvodom je skutočnosť, že oxytocín tiež sťahuje maternicu.“
„Pokiaľ zo zdravotných dôvodov nemôže dieťa ležať na vašom hrudníku, bude najlepšie, keď sa tejto úlohy ujme váš partner. Ak sa dieťa nie je schopné samo nadojčiť, je dobré začať mlieko odsávať čo najskôr a čo najčastejšie, a to tak dlho, kým sa nebude dieťa samo schopné kŕmiť.“
„Priame dojčenie, zahájené čo najskôr, znamená dobrý štart pre mamičku a dieťa, nie je to však to najdôležitejšie,“ uisťuje Cathy. Pre zahájenie tvorby mlieka môžete na začiatku odstriekavať mlieko ručne alebo použiť nemocničnú odsávačku. A vzácnym mledzivom, ktoré takto získate, môžete následne svoje dieťa nakŕmiť.
Nemajte pocit, že dojčenie je pre vás nedosiahnuteľné, ak sa dieťa narodí predčasne alebo má zdravotné komplikácie, ktoré mu na začiatku v dojčení bránia. Dobré prisatie je pre zahájenie dojčenia zásadné, pretože miera prisatia ovplyvňuje to, ako dobre dieťa pije a následne ako rastie a vyvíja sa.
Správne prisatie a komfort pri dojčení
„Zakaždým, keď som v pôrodnici dojčila, zvonila som na pôrodnú asistentku, aby mi skontrolovala, či je dieťa správne prisaté,“ hovorí Emma, matka dvoch detí z Austrálie. „Niekoľkokrát som si myslela, že dieťa je prisaté správne, ale dojčenie bolo pritom bolestivé, a vtedy mi pôrodná asistentka pomohla odobrať dieťa od prsníka a opäť ho správne priložiť.“
Keď sa dieťa prisáva, nasmerujte bradavku smerom na podnebie jeho úst. Týmto spôsobom sa prisaje k bradavke aj k časti dvorca pod ňou. „Prisatie by malo byť príjemné a mali by ste cítiť skôr ťahanie ako bolesť,“ hovorí Cathy. „Dieťa bude mať ústa zoširoka otvorené, spodná pera môže byť vytočená smerom von, ale horná pera bude pohodlne spočívať na vašom prsníku. Podľa reči tela zistíte, či je dieťa v pohode.“
Možno vám bolo povedané, že dojčenie by bolieť nemalo, ale v skutočnosti je pre veľa mamičiek prvých pár dní nepríjemných. „Prvých pár dní môže byť nepríjemných, pretože vaše telo aj dieťa si musia na dojčenie zvykať. Pokiaľ je dieťa na prsníku príliš dlho a nie je dobre prisaté, je to ako nosiť tuhé nové topánky,“ hovorí Cathy. „Rovnako, ako si môžete zničiť nohy, môžete si poškodiť aj bradavky. Mariah, mamička z Kanady, súhlasí: „Hoci to vyzeralo, že syn je správne prisatý, pri kŕmení mi poranil bradavky a veľmi to bolelo. Ukázalo sa, že dôvodom bol prirastený jazyk.“
Počas prvých zúfalých dní a týždňov, keď sa rúcajú vaše predstavy o bábätku, ktoré spokojne spinká v postieľke alebo sa na vás díva veľkými očkami a bez plaču, je dôležité vedieť, že toto obdobie nebude trvať donekonečna. Ak problémy prekonáte, nadobudnete sebavedomie, ktoré vám nik nevezme.
Ako rozpoznať, že bábätko pije dostatočne?
Početnosť a dĺžka dojčenia sa v prvom týždni môžu veľmi líšiť. „Správanie detí sa v prvých 24 hodinách od seba veľmi líši. Niektoré deti dlho spia, pretože sú po pôrode vyčerpané! A niektoré sa stále kŕmia,“ hovorí Cathy. „Táto variabilita je pre nové mamičky jednou z najviac mätúcich vecí. Každý vám radí niečo iné, a preto je dôležité si zapamätať, že každá matka a každé dieťa sú unikát.“
„Mledzivo je hustejšie ako zrelé materské mlieko, vytvára sa v menšom množstve, ale je v ňom veľa dobrôt. Zo začiatku je to veľmi intenzívne, často dojčíte častejšie, ako ste si vôbec vedeli predstaviť, a to väčšinu nových matiek šokuje,“ hovorí Cathy. „Nestihnú si veľakrát zájsť ani na toaletu, osprchovať sa a dať si niečo na jedenie. Tak to zažívala aj Camilla, mamička z Austrálie: „V prvom týždni sa Frankie kŕmil každé dve hodiny, vo dne v noci, a to pol hodiny a niekedy až hodinu,“ hovorí. Dobrou správou je, že toto časté kŕmenie pomáha zahájiť a zvýšiť tvorbu mlieka. Čím viac sa dieťa kŕmi, tým viac mlieka sa vytvára. Preto by ste si nemali robiť starosti s tým, ako naplánovať kŕmenie svojho dieťaťa, pretože by ste ho mohli v početnosti kŕmenia obmedziť.
Plač je poslednou známkou hladu, a pokiaľ si nie ste istá, čo sa deje, ponúknite dieťatku svoj prsník. Akonáhle začne dieťa plakať, môže byť zvlášť v tejto rannej fáze, kedy sa obaja stále učíte, problematickejšie dieťa nadojčiť.
Keď sa začne tvoriť mlieko, je normálne cítiť plné, pevné a väčšie prsia, než na aké ste boli zvyknutá pred pôrodom. Niektoré ženy majú prsia veľmi opuchnuté, tvrdé a citlivé, čo je stav známy ako hromadenie mlieka v prsníkoch. Časté kŕmenie dieťaťa by malo pomôcť tento tlak zmierniť.
To, čo ide dovnútra, musí aj von! Mledzivo pôsobí ako preháňadlo, ktoré zapríčiní prvú stolicu dieťaťa, známu ako smolka. Pokiaľ ide o moč dieťaťa, mal by byť svetložltý. Priemerný novorodenec močí raz denne … až do tretieho dňa, kedy by mal mať asi tri vlhké plienky denne, a od piateho dňa päť alebo viac vlhkých plienok denne.
Pretože zo začiatku sa vytvára iba malé množstvo mlieka, môžete si myslieť, že to dieťatku nebude stačiť. Ak však kŕmite vždy, keď si dieťa samo povie, malo by sa vytvárať toľko mlieka, koľko dieťa potrebuje. Pokiaľ sa chcete uistiť, že má mlieka dostatok, sledujte počet pokakaných a pomočených plienok, ako je uvedené vyššie.
„V prvých troch alebo štyroch týždňoch sa väčšina detí iba kŕmi a spí. Po kŕmení môže dieťa vyvrátiť zvratky mliečnej farby, čo však nie je dôvod k obavám. Pokiaľ však majú zvratky oranžovú, červenú, zelenú, hnedú alebo čiernu farbu alebo dochádza k častému zvracaniu, vyhľadajte lekára. To isté platí, ak má dieťa vysokú teplotu, krv v stolici, prepadnutú fontanelu (mäkké miesto na hlave) alebo sa do dvoch týždňov nevráti späť k pôrodnej hmotnosti. Pokiaľ však dieťa nemá žiadne z týchto príznakov a rastie podľa tabuliek, má mlieka dostatok.“
Dojčenie ako dlhodobý proces
Problémy sa oplatí vyriešiť, ak viete, že potom môže nasledovať ďalšie dlhé obdobie dojčenia, kedy už tieto ťažkosti nebudete mať. Dojčenie totiž netrvá len 6 mesiacov výlučného dojčenia, ale sprevádza vás a vaše dieťatko i ďalej prvým jedlom, rastom všetkých zúbkov, prvými chorobami, prvými slovíčkami a vetami, obdobím objavovania chodenia, obdobím frustrácie či možno vzdoru až k úplnej samostatnosti - a pomáha vám všetko ľahšie zvládať.
V podpornej skupine dojčenia nájdete potrebnú podporu vydržať, pokračovať v dojčení, uvidíte, že aj iné matky sa stretávajú s rovnakými problémami a že ich prekonávajú. Budete sa navzájom povzbudzovať; zistíte, že je bežné, keď sa dojčené bábätká budia často v noci i cez deň, budete spoločne skúmať, ako zavádzať príkrmy, keď o ne dieťa prejaví záujem, a zároveň udržať dojčenie na rovnakej úrovni ako doposiaľ či ako prekonať tlak okolia na odstavenie po roku či 18 mesiacoch. Pri všetkých týchto míľnikoch vám vždy môže poradiť aj poradkyňa pri dojčení.
Ešte pred pár rokmi bola otázka dojčenia alebo podávania umelej výživy otázkou toho, pre aký životný štýl sa matka rozhodne. Avšak poznatky z neurológie poukazujú na dojčenie ako na nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu. Dojčenie je teda ďaleko viac než len prijímanie potravy. Jeho primárnou úlohou je vytváranie mozgových spojení. Materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude, a to, aj keď je dieťa dojčené dlhú dobu, čo znamená niekoľko rokov, nie mesiacov.
Dojčenie: je zdravé pre matku - „nevysáva ju“, dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu, znižuje riziko rakoviny prsníka (významná súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a zníženým rizikom rakoviny prsníka), znižuje riziko rakoviny vaječníkov, znižuje riziko rakoviny maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje riziko reumatickej artritídy, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú, medzi riziká nedojčenia môže patriť: obezita, niektoré druhy rakoviny, zápal stredného ucha, znížená imunita, hnačky, zápchy, Crohnova choroba, nekrotizujúca enterokolitída, srdcové ochorenia, horší kognitívny vývin, horší vývin zraku, ekzém.
„Rozhodnutie dojčiť alebo dojčenie samotné by počas celej doby, kým trvá, nemalo byť podkopávané komerčnými reklamami na náhrady materského mlieka alebo iné produkty, ktoré sa používajú na kŕmenie umelým mliekom (fľašky, cumlíky).“ (Materiál EU, 9. 4.) Dojčenie si zaslúži podporu „počas celej doby, kým trvá“. To, že túto podporu po šiestich mesiacoch stráca je nepopierateľné. Dôkazov o tom, že o problematiku dojčenia po 1. roku sa málokto zaujíma, je veľa, ale najlepším ukazovateľom je snaha výrobcov UM o ponúkanie svojich produktov po 6. mesiaci/1. roku a predstava mnohých (vďaka reklame výrobcov UM), že z materského mlieka sa prechádza (niekde medzi 6. a 18. mesiacom) na umelé mlieko. Výrobcovia spájajú so zavedením UM všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko: materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva, dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo, dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje, matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila, dieťa je potom možné ponechať aj v starostlivosti iných ľudí, lebo je „nezávislé“.
Aj matka staršieho dieťaťa, ktorá je zmätená tlakom na odstavenie potrebuje podporu v tom, že: Materské mlieko je pre dieťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie. Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje "výhody". Mnohé úžasné aspekty dojčenia ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa. Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí (ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého) a že tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené. Odstavenie je proces, ktorý nastane sám od seba a prirodzene, rovnako ako sa dieťa naučí chodiť; rodičovi stačí, aby bol pri tomto procese pomocníkom, ktorý citlivo vníma potreby dieťaťa. Napriek tomu, že niektoré deti začnú spať po celú noc, vo väčšine prípadov je nočné dojčenie (a dojčenie na zaspatie) posledným dojčením, ktoré postupne ustúpi. Prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť. Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom (schopnosť, ku ktorej dieťa prirodzene dospeje) je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania. Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku - táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť (vyčerpanie matky častým budením je vo veľkej miere vyčerpanie zo psychologickej neistoty, či vlastne dieťaťu neubližujú do budúcnosti).
Posledné zistenia dr. Kentovej potvrdzujú, že neexistuje žiadna norma dojčenia ani konkrétny vzor či schéma, ktorými by sa dojčatá a ich matky mali riadiť. Tiež nikde nenájdete žiadny súbor pravidiel vymedzujúcich správny spôsob dojčenia. Každý vzťah medzi dojčiacou matkou a jej dieťaťom je jedinečný, počas obdobia dojčenia sa mení a prispôsobuje. Vzájomné odlišnosti sa síce môžu zdať obrovské, ale sú prirodzené a nemusia byť známkou nedostatočnej dodávky mlieka alebo iných problémov.
Z výskumu vyplýva, že zdravotníci by mali inštruovať matky v otázkach dojčenia novým spôsobom tak, aby zvýšili ich sebavedomie pri dojčení a nestresovali ich, pretože sa ich rytmus, častosť či dĺžka dojčenia dramaticky líši od zavedených odporúčaní. Lepšia informovanosť o rozmanitosti dojčenia by mala zvýšiť sebadôveru dojčiacich matiek hlavne v otázkach či majú dosť mlieka, či je ich mlieko dosť „silné“. Výsledky napovedajú, že:
- Dojčené deti môžu regulovať príjem mlieka tak, aby odpovedal ich chuti na jedlo a rýchlosti rastu.
- Dojčatá vypijú toľko, koľko potrebujú.
- Deti, ktoré sú výhradne dojčené, bežne vykazujú širokú škálu správania sa pri dojčení.
- Deti sú rôzne, dojčenie tiež
Medzi prvým a šiestym mesiacom laktácie prijímajú dojčené deti menšie či väčšie dávky, prijímajú ich rýchlejšie alebo pomalšie, ale ich celkový denný príjem mlieka je konštantný. Výsledky výskumov upozornili na zmeny v režime dojčenia v priebehu individuálneho vývoja dojčaťa a na to, že režim sa niekedy mení každý mesiac. Ďalej tiež preukazujú, že i medzi dojčatami existuje značná rozmanitosť typov dojčenia, ktoré nemusí vždy odpovedať priemeru.
Praktické rady pre dojčiace matky
Významná variabilita v počte dojčení a objeme vypitého mlieka u zdravých a výhradne dojčených detí vo veku 1 až 6 mesiacov:
- 4-13 - počet jednotlivých dojčení za deň
- 12-67 minút - doba jedného dojčenia
- 54-234 ml - objem mlieka vypitého pri jednom dojčení
- 478-1356 ml - objem mlieka vypitého počas 24 hodín
Všetky dojčatá, ktoré boli sledované v priebehu zmienenej štúdie, rástli normálne podľa rastových tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie. V každom veku dojčiat existuje široké rozpätie počtu dojčení počas dňa, ale frekvencia dojčení medzi 1. a 6. mesiacom v priemere klesá a po šiestich mesiacoch sa stabilizuje. Rovnako tak existuje v každom veku dojčiat značná variabilita v dĺžke jednotlivých dojčení, ale v dobe medzi 1. a 6. mesiacom sa dĺžka dojčení v priemere skracuje.
Nedostatok mlieka je často uvádzaný ako jeden z dôvodov, prečo matky prestávajú dojčiť. Obava, že dieťa nemá dostatok mlieka, je prirodzene zdrojom starosti. Matky si niekedy myslia, že pokiaľ sa ich dieťa dožaduje kŕmenia častejšie, je to známka toho, že pri každom kŕmení nedostáva dosť mlieka, ale vďaka dr. Kentovej sme sa dozvedeli, že to tak nemusí byť vždy.
Ak budú použité nové výsledky práce dr. Kentovej k ďalšiemu vzdelávaniu matiek a zdravotníkov v oblasti dojčenia, dôjde k vysvetleniu a postupnému odstráneniu mýtov spojených s dojčením. Štúdia by sa tak mohla stať skutočne prevratnou prácou v odbore laktácie.
Je potrebné poznamenať, že len veľmi málo detí sa prirodzene dojčí v pravidelných intervaloch. Niektoré vyžadujú kojenie častejšie, iné len raz za niekoľko hodín. Tento nepravidelný rytmus je úplne normálny a neznamená žiadny problém. O tom, ako dlho a často by ste mali bábätko dojčiť, aby bolo spokojné a podporili jeho správny rast a vývoj, sa dozviete ďalej v článku.
Ako sa prejavuje, že bábätko je pripravené na dojčenie? Ak je bábätko hladné, vie to dať najavo. Ako uvádzajú odborníci, tieto signály prezradia, že je pripravené na kojenie:
- Pohyb očí pod viečkami - bábätko môže pohybovať očami, aj keď má viečka zatvorené, čo je znak, že sa začína prebúdzať a hľadá prsník.
- Rúčky pri tvári - keď dieťatko dvíha ruky k tvári alebo si ich cmúľa, znamená to, že sa chce nakojiť.
- Pohyb úst - môže začať otvárať ústa, akoby sa chystalo začať piť.
- Mrnčanie - dieťatko môže začať jemne mrnčať, čo naznačuje, že je hladné a vyžaduje kojenie.
- Napätie tela a úst - keď je novorodenec hladný, môže začať rýchlejšie dýchať alebo vydávať jemné mrmlanie.
- Plač je neskorý signál - ak dieťatko začne plakať, je už naozaj hladné, ale v tomto momente je pre neho ťažšie sa správne prisať. Preto je lepšie ho najprv upokojiť a až potom mu ponúknuť prsník.
Ako dlho kojiť novorodenca? Obdobie novorodenca je od narodenia do 3 mesiacov veku. V tomto čase sa bábätko rýchlo vyvíja a jeho potreby, vrátane dojčenia, sa môžu meniť. Tieto prvé tri mesiace sú veľmi dôležité, pretože pomáhajú vytvoriť správny dojčiaci rytmus, ktorý podporuje nielen jeho rast a výživu, ale aj posilňuje emocionálnu väzbu medzi vami a vaším dieťatkom.
Koľko mlieka má novorodenec vypiť na jedenkrát? Množstvo materského mlieka sa v prvých dňoch postupne zvyšuje a telo sa automaticky prispôsobuje jeho potrebám. Tu je uvedený orientačný prehľad množstva mlieka, ktoré by malo dieťatko vypiť pri jednom kŕmení na základe odporúčaní odborníkov z Austrálskej dojčenskej asociácie:
- 1. deň: približne 2 až 10 ml.
- 2. deň: 5 až 15 ml.
- 3. deň: 15 až 30 ml.
- 4. deň: 30 až 60 ml.
Nezabúdajte, že tieto hodnoty sú len orientačné - každé bábätko je iné. Dôležité je, že kojenie vyžaduje často, je spokojné a dobre priberá.
Po pôrode sa počas prvých 2 až 3 dní vytvára kolostrum (mledzivo), v množstve približne 40 - 50 ml - to je však pre novorodenca úplne dostačujúce. Kolostrum je žltkastej farby a obsahuje vysoký podiel protilátok, má aj vyšší obsah bielkovín, minerálov a vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú vitamíny A, E a K. Toto prvotné materské mlieko poskytuje dieťaťu dôležitú imunitnú ochranu, najmä keď sa po prvýkrát stretáva s mikroorganizmami z prostredia.
O niečo neskôr, medzi 2. a 4. dňom po pôrode, začne vaše telo produkovať viac mlieka, aby uspokojilo potreby rastúceho dieťatka.