Slováci, ktorí hľadali lepší život v Spojených štátoch amerických, zanechali nezmazateľnú stopu v histórii krajiny. Ich príbehy sú príbehmi odvahy, vytrvalosti a túžby po lepšej budúcnosti. Mnohí sa usadili v New Yorku a jeho okolí, kde budovali komunity a prispievali k rozvoju americkej spoločnosti.
Skoro každý máme v slede predkov niekoho, kto skúšal šťastie v Amerike. Cesty našich pradedov a prapradedov sú často zabudnuté a zapadnuté prachom času. Môj pradedo z otcovej strany išiel skúsiť šťastie do Ameriky v roku 1906 zo Stredného Považia. Viac o tom neviem, okrem stiahnutých dát z archívu z Ellis Island. Na rozdiel od pradeda, ktorý sa plavil možno 20 dní, som ich stiahol za pár sekúnd. Ostala fotka lode, rok príchodu a úradné listiny. Pozemky, ktoré si po návrate kúpil, mu zobrali komunisti do družstva. Prapradedo z maminej strany išiel do Ameriky približne v roku 1924. Robil v bani, kde omylom vkročil do pasce, ktorú narafičil neprajník z vedľajšej dediny. Do očí dostal dávku vápna a oslepol. Dovtedy sa mu v Amerike darilo.
Na konci 19. storočia u nás existovala rozsiahla sieť pašerákov a ich pomocníkov, ktorá siahala do každej karpatskej doliny. Ak sa človek vydal na cestu do Ameriky, bol vystavený ich pasciam, vďaka ktorým ho okradli skoro o všetko, čo mal. Rôznymi podvodmi, predraženými cenami, falošnými poplatkami, falošnými lístkami, vymysleným povinným účesom alebo potrebou špeciálneho oblečenia - tisícmi variáciami podfukov. Migrujúci z Horného Uhorska a Haliče o Amerike veľakrát nič nevedeli, kolovali len povery o blahobyte. Niektorí si mysleli, že Amerika leží niekde pri Londýne. Nie je na tom nič zvláštne, úroveň vzdelania bola vtedy mizerná. V Južnej Amerike sa migrujúcim často žilo horšie ako doma. V Brazílii sa stali otrokmi veľkostatkárov. U nás už vtedy bolo približne 100 rokov zrušené druhé nevoľníctvo.
Počas cesty za oceán boli ľudia natlačení v lodi ako sardinky. Lode boli preťažené, do medzipalubia, ktoré bolo určené 600 ľuďom, dali viac ako 1000. Tak to bolo v starom hrdzavom parníku Suevia spustenom na vodu v roku 1874, ktorý mal jeden komín a dva stožiare. Parník vyrazil do Ameriky v roku 1888. Mal zle osvetlené miestnosti s nízkymi stropmi, zapratané poschodovými posteľami, medzi ktorými zostávali len úzke uličky, plné ľudského pachu, nevyprataných šiat, zvratiek, moču a výkalov.
Amerika neprijíma každého, kto zaklope na jej dvere. Vstup do Spojených štátov sa zakazuje chorým, neduživým, retardovaným, duševne chorým aj epileptikom; ľuďom bez prostriedkov aj ľuďom, u ktorých sa dá očakávať, že si budú vyžadovať podporu z verejných zdrojov; anarchistom atď. Ale mladý americký priemysel sústavne potrebuje robotníkov, ktorí nekladú priveľa otázok a nemajú veľké nároky.
Bohatí Američania sa obávali o demokraciu, podobne ako my dnes, keď do Európy prúdia ľudia z autokratických režimov a chudobných krajín. Zakladali sa spolky združujúce protestantov, ktoré sa usilovali príval neželaných európskych živlov zastaviť. Za cudzí živel považujú každého, kto je iný ako oni, kto si priviezol svojrázne, odlišné zvyky, inak myslí, inak sa modlí, inak hovorí.
Mnohí nativisti, v Amerike narodení anglosaskí protestanti, sa báli, že pápež zosnoval sprisahanie, aby pomocou katolíkov ovládol Ameriku. Bola to reakcia na vlnu emigrácie Írov, Talianov, katolíkov a Židov. Neskôr nativisti vystupovali proti chudobným a nevzdelaným ľuďom zo Strednej a Východnej Európy, čiže aj Slovákom.
Slovenskí sedliaci so sebou neprinášajú radikálne myšlienky a nesnujú plány na prevrat. V spišských a iných dedinách obyvatelia nadávajú na vrchnosť, na úradníkov, ktorí určujú dane, na policajtov, ktorí im udelia pokutu, keď v opitosti vyvádzajú, ale nikdy nestratia úctu voči štátu, každú nedeľu horlivo chodia do kostola a poslušne dodržiavajú pôst. Rovnako sa správajú aj v Amerike. Návrat za radikalizmus im nehrozí. Ostáva im len tvrdo pracovať, aby si zaplatili svoju draho kúpenú cestu a niečo si našporili.
Úspešní navrátilci si postavia kamenný komín miesto otvoreného ohniska, zväčšia si okná, miesto slamenej strechy si dajú škridlu alebo plech. Dokonca si spravia policu na knihy, čo bolo dovtedy nevídané. Alebo si kúpia kus lesa, zvieratá, vyplatia dlhy a nedoplatky na daniach. Ale veľa ľudí sa vráti rovnako chudobných ako odišli, prípadne ešte chudobnejších, ak ich v Amerike napríklad nevyplatili.
V chudobných častiach Horného Uhorska a Haliče bola veľká časť ľudí závislá od poľnohospodárstva. Hladomor ako výsledok zlého počasia nebol ničím výnimočným. Spolu s epidémiami kosil ľudí rýchlejšie ako smrť s kosou. Niektoré matky nechávali vyhladovať svoje deti, aby ostatné prežili. Zemiaky s kyslou smotanou sa považovali za slávnostné jedlo. Domkári a nádenníci často vlastnili len jeden kožuch a jedny čižmy. Cez zimu mohol ísť do studne po vodu alebo drevo vždy len jeden člen rodiny. Mohli ste pracovať akokoľvek, vaša situácia sa ani nepohla.
Vznikala vrstva vzdušných ľudí, ktorí akoby žili zo vzduchu. Ráno nevedeli, či budú mať večer čo jesť. V okolí Ľvova sa vo veľa okresoch cez cirkevné sviatky drží pôst v priemere až 105 dní v roku. Priemerná dĺžka života v Anglicku bola 40 rokov, v najchudobnejších častiach Rakúsko-Uhorskej monarchie bola 27 rokov. V Haliči v rokoch 1850 až 1900 stúpne počet obyvateľov z 4,5 milióna na 7,3 milióna. Čím je človek chudobnejší, tým má viacej detí. V dôsledku tohto rastu všetci schudobnejú a emigrácia do Ameriky sa akceleruje.
Ľudia zo Strednej a Východnej Európy patrili k chudobným, nevzdelaným a špinavým katolíkom (špinaví zo strastiplnej cesty), ktorých Amerika vôbec nevítala s otvorenou náručou. Našli sa domáci, ktorí si mysleli, že prišli Indiáni a o to viac sa ich báli. Odbory aj obyvatelia sa báli, že kvôli nim nebude rásť mzda, že budú kaziť štrajky. Podobne sa nás báli Angličania, Francúzi a ďalšie krajiny v 21. storočí po našom vstupe do Európskej Únie.
Prišelci do Spojených štátov pracovali v ťažkých podmienkach pri stavbe železníc, v rudných a uhoľných baniach a v železiarňach. Veľa žien bolo oklamaných a predaných do zahraničia do sexuálneho otroctva. Podviedli ich, že budú slúžkami u bohatých ľudí, že budú pracovať v reštauráciách a podobne. Nemali čas spoznať nový jazyk, čakalo ich fyzické násilie, ak sa vzpierali. Ženy sa postupne v bordeli zadlžovali, museli platiť úžernícke sumy za priestory a postupne sa dostali na ulicu.
Už len z úcty k utrpeniu našich predkov by sme sa mali naučiť byť viac empatickí k ľuďom, ktorí prichádzajú alebo prechádzajú našou krajinou a zažívajú to, čo si my dnes ani nevieme predstaviť. Buďme radi za každého človeka, ktorý si našu krajinu vyberie pre prežitie svojho života. Prichádzajúci nám svojimi svedectvami hovoria príbeh o krajine, z ktorej odišli. Príbeh o vojne, o hlade, o politickom prenasledovaní a mučení, o chudobe a korupcii.
Počiatky slovenskej prítomnosti v Amerike
Slovenskí Američania (angl. Slovak Americans) sú občania Spojených štátov amerických slovenského pôvodu. Podľa sčítania obyvateľstva v USA z roku 2020 tvorili slovenskí Američania tretí najväčší podiel slovanských etnických skupín.
Isaac Ferdinand Šaroši bol prvým známym prisťahovalcom z územia dnešného Slovenska, vtedy súčasťou Kráľovského Uhorska. Šaroši prišiel 22. apríla 1695 do náboženskej kolónie Germantown v Pensylvánii, kde pracoval ako učiteľ a kazateľ.
Po jeho vyhlásení za kráľa Madagaskaru a obdržaní odporúčajúcich listov od Benjamina Franklina a financií od potomka Fernãoa de Magalhãesa prišiel Móric Beňovský do Ameriky, kde bojoval spolu s americkými vojskami v Americkej vojne za nezávislosť. Pridal sa k jazdectvu generála Pulaskiho a bojoval s nimi pri obliehaní Savannah.
Ďalší Slovák, ktorý bojoval v americkej revolúcii, bol Major Ján Polerecký, ktorý sa vycvičil na francúzskej kráľovskej vojenskej akadémii v Saint Cyr. Prišiel do Ameriky z Francúzska, aby bojoval vo vojskách Georgea Washingtona vo vojne o nezávislosť. Bol v spoločnosti 300 „modrých husárov“, ktorým sa vzdali britské vojská pri porážke v Yorktowne.
Počas americkej občianskej vojny schválil Abraham Lincoln požiadavku na vytvorenie vojenskej spoločnosti menom „Lincoln Riflemen of Slavonic Origin“ (slov. „Lincolnskí strelci slovanského pôvodu“). Prvá dobrovoľnícka jednotka z Chicaga, kde pôsobilo veľa Slovákov, bojovala v občianskej vojne a neskôr bola inkorporovaná do 24. pešieho pluku Illinois.
Veľká vlna emigrácie
Slováci začali vo veľkom imigrovať do Spojených štátov v 70. rokoch 19. storočia kvôli maďarizačnej politike vtedajšej maďarskej vlády. Keďže si americkí imigrační funkcionári neuchovávali oddelené záznamy pre každú etnickú skupinu z Rakúsko-Uhorska, je nemožné určiť presný počet Slovákov, ktorí sa prisťahovali do Spojených štátov. Predpokladá sa, že medzi 80. rokmi 19. storočia a polovicou 20. rokov 20. storočia prišlo do Spojených štátov zhruba 500 000 Slovákov. Viac ako polovica z nich sa usadila v Pensylvánii. Medzi iné obľúbené destinácie patrili Ohio, Illinois, New York a New Jersey.
V roku 1910 slovenskí a iní etnickí predstavitelia úspešne presvedčili federálne úrady, aby osoby klasifikovali podľa ich jazyka namiesto ich krajiny pôvodu.
Slováci v Amerike boli pobúrení a motivovaní k väčšej činnosti po Černovskej tragédii. 27. októbra 1907 chceli členovia farnosti v Černovej, aby Andrej Hlinka, rodák z obce, posvätil kostol, ktorý pomohol postaviť, čo bolo zamietnuté cirkevnými autoritami. V deň sa pokúsili miestni zastaviť maďarské duchovenstvo, ktoré prišlo posvätiť kostol. Kvôli tomuto začali žandári do ľudí strieľať: 9 ľudí zomrelo na mieste, dokopy 15 do konca dňa. Viac ako 60 ľudí bolo zranených.
V roku 1915 predstavitelia Českého Národného Združenia a Slovenskej ligy v Amerike podpísali Clevelandskú dohodu, v ktorej sa zaviazali k spolupráci k spoločnému cieľu nezávislého štátu pre Čechov a Slovákov. Päťbodový program ustanovil základy budúceho spoločného štátu týchto dvoch národov. O tri roky neskôr bola v americkom oddelení Československej národnej rady v Pittsburghu predstaviteľmi Čechov a Slovákov uzavretá Pittsburská dohoda. Dohoda podporila program pre úsilie vzniku spoločného česko-slovenského štátu a odsúhlasila, že nový štát bude demokratickou republikou, v ktorej bude mať Slovensko vlastnú administratívu, legislatívu a súdy.
18. októbra 1918 vyhlásil vo Philadelphii na schodoch k Independence Hall hlavný autor dohody Tomáš Garrigue Masaryk, ktorého otec bol Slovák a matka Moravanka, nezávislosť Československa. V roku 1920 bol Masaryk zvolený za prvého prezidenta nezávislého Československa.
Slováci v New Yorku a ich prínos
Najviac Slovákov emigrovalo do miest, hlavne do tých, kde sa rozrastal priemysel a bola potrebná lacná a nekvalifikovaná pracovná sila. Pre tento dôvod sa väčšina Slovákov usadila vo východných Spojených štátoch, predovšetkým v Pensylvánii, kde sa viac ako polovica z nich usadila v západnom regióne štátu, v mlynových mestečkách a regiónoch, kde sa ťažilo uhlie. Dnes žije takmer polovica slovenských Američanov v Pensylvánii (182 997) a Ohiu (108 461). Iné dôležité oblasti, kde sa usadili Slováci, zahŕňajú New York, New Jersey a Illinois. Väčšina Slovákov sa nasťahovala do miest, kde už žili iní Slováci.
Ján Olejník z Kľušova pri Bardejove, zo župy Šarišskej, ušiel z Rakúsko-Uhorskej armády. Žil v meste New York, kde bol náčelníkom polície. Juro Grúnik, drotár z Vyšného Rovného pri Trenčíne, na svojich potulkách precestoval Ameriku od San Francisca až po Buenos Aires, kde založil prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami. Obchod existuje do dnešných dní, kde ho spravujú jeho potomkovia.
Zemplínsky Slovák žijúci v Chicagu Gejza Michalovič dňa 4. februára toho roku poslal list prezidentovi Abrahámovi Lincolnovi, v ktorom ho žiada, aby mu udelil autoritu a povolenie zorganizovať v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z novoprišlých emigrantov čisto len slovanského pôvodu, ktorej chcel dať meno Lincoln Riflemen of Slavonic origin (Lincolnovi strelci slovanského pôvodu). Skupina dobrovoľníkov mala bojovať po boku Lincolnových vojsk v občianskej vojne. Lincoln tejto žiadosti Michalovičovi s poďakovaním vyhovel (list je uložený v archíve kongresovej knižnice). Podobný prípad sa stal aj v New Yorku, keď Lincolnovu výzvu z roku 1861 o žiadosti dobrovoľníkov zobral na vedomie aj Slovák menom F. Werther, vysoko vzdelaný prominentný podnikateľ a aktívny v slovenskom kultúrnom a spolkovom živote tiež v New Yorku. Spolu s niekoľkými desiatkami Slovákov z tamojšej okolice sa pripojili k Lincolnovým vojskám.
Martin Chalan, vynikajúci slovenský drotár z Vyšného Rovného od Trenčína, prišiel do New Yorku. Často cestoval, navštívil skoro všetky americké veľké mestá z New Yorku do Chicaga, St. Louis až po Tichý oceán.
Daniel Šustek, známy slovenský cestovateľ, prebrázdil Áziu, Afriku, Perziu, Palestínu a celú Európu. Do Ameriky prišiel z Bejrútu. Na čas sa usadil v New Yorku. Pracoval ako stolár vo fabrike v Chicagu. Bol vynikajúci stolársky majster. Za zarobené peniaze si kúpil roku 1877 v štáte Iowa 80 akrov zeme, na ktorej plánoval zriadiť čisto slovenskú kolóniu podobnú ako Slovaktown v štáte Arkansas. Zo svojich ciest svetom si pravidelne písal svoje zážitky a posielal ich do slovenských novín a časopisov na Slovensku aj v Amerike.
Vytvorila sa početná slovenská kolónia v meste Streator v štáte Illinois. Prichádzali sem nezamestnaní baníci z mesta Plymouth a Shenandoah z Pennsylvánie s nádejou, že tam nájdu prácu. Okrem nich sem prichádzali hlavne zo Spiša veľké skupiny malých roľníkov a remeselníkov, hlavne tkáčov plátna, ktorým mechanizácia na Slovensku zobrala zdroj živobytia.
Už v tomto roku mesto Cleveland, Ohio malo najväčšiu slovenskú kolóniu v Spojených štátoch amerických, a tak je to aj dnes.
Andrej Dzuriš bol prvý baník, ktorý bol zabitý v banskom nešťastí a oficiálne zaregistrovaný do kroniky banských katastrof. Mnoho slovenských rodín hlavne z východného Slovenska začalo prichádzať do mesta Youngstown, kde mali možnosť dostať zamestnanie v oceliarňach US Steel.
Janko Slovenský a jeho bratranec Július Wolf prišli v novembri toho roku do Ameriky. Obidvaja boli vyštudovaní učitelia, ale keďže neovládali angličtinu, za čas pracovali spolu v Pennsylvánskych baniach. Slovenský Zemplín počas týchto rokov stratil vyše 8 500 obyvateľov.
Presne 18. januára prví Slováci prišli do mesta Bethlehem v štáte Pennsylvánia. Po 28-dňovej unavujúcej plavbe cez oceán loď konečne pristála vo Philadelphii 27. decembra 1879, kde všetci boli uzavretí do karantény. Po prepustení sa bez centa pustili peši do neznáma. Cesta ich viedla cez husté lesy a otvorené priestranstvá po veľkej zime z kuframi na chrbte. Keď prišli do mesta Trenton v New Jersey, obyvatelia ich zahnali so zbraňami v rukách, mysliac si, že sú to Indiáni. Naši ľudia v tom čase boli oblečení v slovenských krojoch, no Trentončania to nepochopili. Až v Bethleheme boli prijatí slušným spôsobom. Väčšina obyvateľov mesta boli starí Moravania, ktorí sem došli už dávno predtým.
Prvé štatistiky hovoria, že 18. júla roku 1880 bol prvý slovenský krst v kaplnke Svätého Vincenta v meste Latrobe v štáte Pennsylvánia, kňazom bol otec Placid Piltz.
Do Ameriky prišiel kňaz otec Hušovský. 15. marca pricestoval Štefan Furdek ako mladý seminarista do Clevelandu. 1. júla ho biskup Gilmour vysvätil za kňaza. Hneď bol nasadený ako administrátor na českú faru Svätého Václava v Clevelande. Od 1. apríla 1883 až do svojej smrti 18. januára 1915 otec Furdek spravoval faru slovenskej osady Panny Márie Lurdskej, ktorú on sám založil. Bol vynikajúcim vodcom amerických Slovákov, pracoval na poli národa dedičnej v Amerike aj na Slovensku. Za túto činnosť si vyslúžil titul najznámejšieho Slováka v Amerike.
Maďarská vláda posiela do Ameriky prvého maďarónskeho kňaza, ktorý mal pôsobiť medzi Slovákmi. Jeho úlohou, okrem kňazskej, bolo rozbíjať národné orientované slovenské organizácie a spolky.
Slováci v New Yorku si založili svoj lokálny spolok pod menom The first Slovak health Benefit Society (Prvý slovenský v chorobe podporujúci spolok). Slováci v meste Passaic založili spolok Sv. Štefana I. kráľa Uhorska. V Clevelande, Ohio bol založený Podporný rímsko-katolicky spolok Sv. Luteránsky pastor Cyril Droppa oficiálne založil prvú slovenskú luteránsku osadu v meste Streator, v štáte Illinois.
Do Spojených štátov pricestoval maďarónsky kňaz Kossalko Jožka, rodák z Veľkého Šariša. Agent Budapešti, ktorého úlohou bolo potláčať slovenský národný život a slovenské povedomie, ktoré sa v Amerike rozširovalo príliš rýchlo a práve to znervózňovalo vládu v Budapešti. Kossalko za svoju protislovenskú činnosť má v histórii amerických Slovákov najnegatívnejšie miesto.
Do Ameriky prišiel z Nemecka Krištof L. Orbach, ktorý sa naučil výborne po slovensky. Bol redaktorom rozličných slovenských periodík. Jeho úlohou bolo rozoštvávať slovenskú komunitu. Vo svojich príspevkoch provokoval Slovákov a vyvolával konflikty, ktoré končili súdnym procesom.
V meste Hazleton v Pennsylvánii 6. decembra toho roku v kostole Sv. Jozefa a 8. decembra v kostole Sv. V meste Plymouth, Pennsylvánia, bola založená slovenská osada Sv. 21. októbra vyšlo v Pittsburghu prvé číslo prvých slovenských novín Amerikansko-Szlovenszke Noviny. Začal ich vydávať Janko Slovenský za finančnej podpory jeho bratranca Júliusa Wolfa (obaja pochádzali z Krompách). Vychádzali (do príchodu Rovnianka) vo východoslovenskom nárečí.
Slováci v meste Plymouth v Pennsylvánii si založili spolok bratstva Sv. V Scrantone, Pennsylvánia, založili spolok bratstva Sv. Stefan Hurajt z dediny Lipovec zo župy Šarišskej sa najprv usadil v meste Leisenring, Illinois.
Na trhu sa objavila 120-stranová kniha Janka Slovenského pod názvom Amerikánsky Tlumač (The Slovak Interpreter). Bol to anglicko-šarišský slovník, ktorý sa za krátku dobu stal najpredávanejšou knihou na trhu. Zohral veľkú úlohu, nakoľko dopomáhal slovenským emigrantom osvojiť si tunajšiu reč.
V Bayonne v New Jersey, si Slováci založili podporný spolok Princa Rudolfa (bol to mentálne postihnutý syn panovníka Franza Jozefa). Po smrti tamojšieho maďarónskeho farára Adzimu (pochádzal z Veľkého Šariša) sa Slováci v Bayonne premenovali na Spolok Sv. Prvý spolok zdravotnej podpory Spolok Sv. Prvý spolok amerických Slovákov, ktorý bol pomenovaný Spolok Sv. V meste Mc Keesport, Pennsylvánia, si tamojší Slováci založili Spolok Sv. V máji toho roku v meste Streator, Illinois, začal Edo Schwartz-Markovic za finančnej podpory farára tamojšej slovenskej osady otca Gellhofa vydávať noviny Nová vlasť.
6. septembra pricestoval do Spojených štátov Peter Rovnianek. V meste Nanticoke, Pennsylvánia, si Slováci založili rímsko-katolícku slovenskú osadu Sv. Slováci v meste Braddock, Pennsylvánia, si založili spolok zdravotného poistenia.
Peter Víťazoslav Rovnianek prerušil teologické štúdiá v Clevelande a prijal v Pittsburghu pozíciu hlavného redaktora Amerikansko - Szloveszkych Novinkoch, ktorými prispel k zdokonaleniu jeho národných a kultúrnych záujmov. Maďarónsky kontroverzný kňaz Kossalko Jožka 1. februára začal vydávať noviny Zastava. Boli písané v maďarónskom duchu. Vzhľadom na národnú slovenskú orientáciu prisťahovalcov sa noviny neuchytili medzi Slovákmi. V marci toho roku sa objavili na trhu ďalšie maďarónske noviny. Rev. Ignác Jaškovič v meste Hazleton Pennsylvánia vydával Katolícke noviny. Aj napriek tomu, že Jaškovič bol Slovák, po slovensky nevedel dobre, preto si musel za plateného pomocníka zobrať Eda Schwartza-Markoviča.
21. decembra 1898 Anton S. Ambrose, 24-ročný Slovák narodený v dedine Kobyly pri Bardejove, začal v meste Plymouth, Pennsylvánia, vydávať noviny Slovák v Amerike. Vznikli na troskách skrachovanej Kossalkovej Zástavy (Ambrose ju kúpil od Kossalku aj so sadzačom veľmi lacno).
Slováci v New Yorku v 20. storočí
V roku 1970 bol v New Yorku založený Slovenský svetový kongres. V roku 1948 sa československej vlády zmocnili komunisti, čo viedlo k masívnej migrácii slovenskej inteligencie a povojnových politických osobností. Ďalšiu vlnu slovenskej migrácie priniesla invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, ktorá bola odpoveďou sovietskeho režimu na kultúrnu a politickú liberalizáciu Pražskej jari. Obdobie od roku 1989 do roku 1993 je opisované ako obdobie demokracie a nezávislosti, ktoré vyústilo vo vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 s novou vlajkou a ústavou. V anglicky-hovoriacich krajinách je toto obdobie známe aj ako Nežný rozvod (podľa Nežnej revolúcie), pričom bolo významné pre západné vplyvy na krajinu.
New York | Mega města | CZ (HD)
Dnes žije takmer polovica slovenských Američanov v Pensylvánii (182 997) a Ohiu (108 461). Iné dôležité oblasti, kde sa usadili Slováci, zahŕňajú New York, New Jersey a Illinois.
Medzi významné osobnosti slovenského pôvodu, ktoré pôsobili alebo pôsobia v USA, patria napríklad:
- Moritz Fuerst - umelec zamestnaný mincovňou Spojených štátov v 19. storočí.
- Bianca Kajlich - herečka, jej otec Dr. Victor S.
- John D. Mark Critz - bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 12.
- William T. John Mica - bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 7.
- Joseph M. Gaydos - bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 20.
- Peter P. John Katko - bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 24.
- Tom Ridge - Republikán, 43. guvernér Pensylvánie a 1.
- Philip Ruppe - bývalý republikánsky člen Snemovne reprezentantov za 11.
- Claudine Schneider - bývalá republikánska členka Snemovne reprezentantov za 2.
- Joe Sestak - bývalý demokratický člen Snemovne reprezentantov za 7.
- Steve Sisolak - 30.
- Jesse Ventura - 38.
- Pete Visclosky - bývalý demorkatický člen Snemovne reprezentantov za 1.
- Joseph E. Michael Strank - seržant námornej pechoty Spojených štátov, jeden zo šiestich vlajkonosičov, ktorý pomohol vyvesiť americkú vlajku na vrchu Mount Suribachi na Iwodžime.
- David A. Douglas D.
- Johnny Kucab - nadhadzovač pre Philadelphia Athletics v 40. a 50. rokoch 20. storočia.
- John Kundla - profesionálny tréner NBA, člen Naismith Memorial Basketball Hall of Fame.