Veľký prieskum americkej univerzity a detskej nemocnice ukázal, že obrovské množstvo detí trpí pre zlé návyky problémami so zubami.
Kazy a ochorenia ďasien môžu viesť aj k problémom s jedením či rečou. Viac ako tretina rodičov uvádza, že ich deti majú problémy so zubami, ktoré sú výsledkom zlej ústnej hygieny.
Deti si nečistia zuby pravidelne dvakrát denne a mnohé z nich nepoužívajú nástroje na čistenie medzizubných priestorov. Hovorí o tom prieskum Univerzity Michigan a detskej nemocnice C.S.
„Udržiavanie ústneho zdravia od mladého veku, vrátane pravidelného čistenia zubov a používania zubnej nite, pomáha predchádzať kazom, ochoreniam ďasien a iným problémom, ktoré sťažujú deťom jedenie a jasnú reč,“ povedala spoluautorka prieskumu Sarah Clark.
Dôležitosť pravidelnej ústnej hygieny
Pri umývaní zubov nezabúdame ani na medzizubné priestory. Používame zubnú niť, alebo tzv. interdentálne kefky. Nespoliehame sa na to, že mliečne zuby aj tak vypadnú.
Menej rodičov však tvrdí, že ich dieťa pravidelne dodržiava ďalšie odporúčania týkajúce sa ústneho zdravia. Napríklad iba tretina rodičov uviedla, že ich dieťa pravidelne čistí jazyk, a menej než štvrtina pravidelne používa zubnú niť, čo pomáha odstraňovať ťažko dostupné zvyšky jedla medzi zubami.
„Pravidelná ústna hygiena zabraňuje tvorbe zubného povlaku a udržuje ďasná zdravé tým, že zabraňuje zápalom, krvácaniu a infekciám,“ povedala Clark.
Aby sa zlepšila ústna hygiena, dodáva, rodičia musia nájsť spôsoby, ako zabezpečiť, aby mali všetci členovia rodiny dostatok času ráno a večer, pričom sa zároveň uistia, že deti si správne čistia zuby a používajú zubnú niť.
Štatistiky a realita
Na preventívnej prehliadke u zubného lekára bolo v roku 2023 menej ako polovica Slovákov, pričom chrup po nej potrebovalo ošetriť 65% pacientov. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií.
Štatistika zachytáva aj vývoj indexu orálneho zdravia - pomer počtu pokazených, plombovaných a extrahovaných trvalých zubov u detí v konkrétnom veku k počtu detí v systematickej starostlivosti ambulancie v tomto veku. Má dlhodobo klesajúcu tendenciu.
Dvanásťročné deti mali priemerne 1,41 trvalého zuba postihnutého kazom, ošetreného plombou alebo extrahovaného. U pätnásťročných detí dosiahol index orálneho zdravia hodnotu 2,26.
Súvislosti so psychickým zdravím a socializáciou
Psychologička Katarína Rezníková hovorí o tom, ako sa problémy so zubami a ústnou hygienou môžu odraziť aj na psychickom stave detí a ich socializácii. „Veľmi často idú deti do negativizmu voči sebe. Ale niekde ho museli nabrať. Dieťa sa nezačne „dávať dole“ samo od seba,“ vysvetľuje.
Podľa psychologičky tínedžeri cítia aj veľký tlak od rodičov - aby mali samé jednotky, išli na tú najlepšiu strednú a aj vysokú školu. „Lenže my rast vnímame iba vertikálne. Napredujeme iba vtedy, keď ideme vertikálne hore,“ dodáva.
V skupinových terapiách pre tínedžerov, ktorí majú problémy so socializáciou, sa často objavujú aj deti s rôznymi vývinovými poruchami, ako sú dyslexia, dysortografia či dyspraxia. Tieto poruchy môžu ovplyvniť nielen akademický výkon, ale aj sebavedomie a schopnosť nadväzovať vzťahy.
„Dieťa sa nevychováva samo. Má genetiku rodičov plus ich správanie a vzory, ktoré vidí v rodine,“ zdôrazňuje Rezníková. Zraniteľnosť niektorých detí dokážu tie ostatné deti veľmi dobre vycítiť, ako v stáde vyčlenia toho najzraniteľnejšieho.
Vplyv rodinného prostredia a výchovy
Traumatické skúsenosti v ranom detstve, ako napríklad urážanie zo strany rodičov, nerešpektujúce správanie či príliš direktívna výchova, môžu deti zanechať zraniteľnejšími. „Traumy ich oberajú o silu, ktorú načerpá dieťa v zdravom, vo vrúcnom a v prijímajúcom prostredí,“ hovorí psychologička.
„Sú veľmi nešťastné, lebo neustále sa stretávajú so zlyhaním. Lebo na to jednoducho ešte nemajú - či už vyvinutý mozog, alebo schopnosti na to, aby viedli rodinu,“ opisuje situáciu, keď deti riadia rodinu a preberajú na seba zodpovednosť, na ktorú ešte nemajú.
Všetky dysfunkčné vzorce vedú k tomu, že sa nikto necíti v rodine bezpečne. Bezpečie je najzákladnejšia potreba nás všetkých. Ak sa necítime bezpečne, nič ďalšie sa nedarí.
„Máme málo príkladov strednej, demokratickej výchovy, ktorá je najlepšia. Taká, kde je dieťa partner, má svoj hlas, ale rodič je veľký šéf so zodpovednosťou. Máme skôr extrémy,“ dodáva.
Spoločenský tlak a individuálny rast
Spoločnosť je nastavená na neustály rast a porovnávanie. „Lenže my rast vnímame iba vertikálne. Napredujeme iba vtedy, keď ideme vertikálne hore,“ konštatuje psychologička.
„Neuznávame však vôbec horizontálnu úroveň rastu. Nemusíme stúpať hore, ale môžeme skvalitňovať úroveň, na akej už sme,“ navrhuje.
Rodiny s viacerými deťmi, ktoré sa zameriavajú na kvalitu vzťahov a vzájomnú spoluprácu, môžu byť príkladom takéhoto horizontálneho rastu. „Staráme sa viac o kvalitu vnútorného pocitu naplnenosti, ktorý sa odvíja vnútri, od nášho spolužitia,“ opisuje.
Zraniteľnosť a potreba prijatia
Deti sú dnes často krehkejšie a menej odolné. „Pravdepodobne niekde na začiatku ich života niečo nefungovalo tak dobre, ako malo,“ pripomína Rezníková.
„Byť prijatý a milovaný bezpodmienečne. Nielen keď budem mať samé jednotky, ale bez podmienok,“ to je gro, ktoré potrebujeme dostať v detstve, aby sme si vybudovali odolnosť a sebavedomie.