Výživové hodnoty pre deti do dvoch rokov

Správna výživa je základným kameňom pre zdravý rast a vývoj detí, najmä v prvých dvoch rokoch života. V tomto kľúčovom období sa kladú základy pre celkové zdravie a imunitu. Upevňovanie zdravia detí prostredníctvom zdravej stravy nie je náročné, pokiaľ sa dodržiavajú základné princípy.

Hlavným cieľom výživových odporúčaní je upevniť zdravie spoločnosti. Správna výživa sa totiž podieľa na prevencii mnohých civilizačných ochorení, akými sú napríklad cukrovka, obezita, nadváha, vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia. Výživové odporúčania udávajú správne stravovacie zvyklosti a ideálnu spotrebu určitých potravín, upravujú príjem soli, spotrebu jednoduchého cukru, vlákniny a tukov, a zameriavajú sa na príjem ovocia a zeleniny, rýb, strukovín, mliečnych výrobkov a podobne. Strava, ktorú konzumujeme, by mala byť pestrá a vyvážená.

Zásady správnej výživy pre deti do dvoch rokov

V detskom veku je mimoriadne dôležité zachovať príjem stravy zodpovedajúci potravinovej pyramíde. Zelenina a ovocie dodávajú dieťaťu energiu, vitamíny, antioxidanty a vodu. Mlieko, syry a jogurty sú bohaté na proteíny a vápnik, ktoré pomáhajú budovať silné kosti a zuby. Proteíny, alebo inak bielkoviny, sú dôležité pre správny rast svalov. Potraviny s obsahom bielkovín, napríklad mäso, ryby, strukoviny a orechy obsahujú aj ďalšie potrebné vitamíny a minerály ako sú železo, zinok, vitamín B12 a omega 3-mastné kyseliny. Sacharidy obsahuje najmä ryža, chlieb, kukurica, cestoviny a cereálie. Vstrebávajú sa pomerne dlho a obsahujú dostatok vlákniny, preto oveľa lepšie zasýtia.

Nutričné zložky v strave detí

• Sacharidy: Bohatým zdrojom sacharidov sú napríklad obilniny a výrobky z nich, tiež ovocie.
• Tuky: Tuky nájdeme v rastlinných olejoch, masle ale aj v mäse, mliečnych výrobkoch a orechoch.
• Bielkoviny: Bohatým zdrojom bielkovín sú mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, ale aj strukoviny.

Zásadné pre zdravú stravu je, aby súčasťou každého jedla bola zelenina alebo ovocie. Zelenina môže ovocie dokonca prevyšovať, keďže ovocie obsahuje veľa fruktózy.

Dôležitosť vody a obmedzenie sladkých nápojov

Voda je bezpochyby najzdravší a najlacnejší nápoj pre deti aj dospelých. Sladké nápoje, ovocné šťavy, športové nápoje, ochutené vody a sladené mlieka majú vysoký obsah cukru a nízky obsah živín. Ich konzumácia môže viesť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a vzniku zubného kazu. Tieto nápoje dodávajú telu pocit plnosti a energie a tak deti nemusia pociťovať hlad, respektíve nahrádzajú plnohodnotnú stravu sladkými nápojmi.

Obmedzenie nezdravých tukov a striedmosť v konzumácii "mňamiek"

Tuky tvoria veľkú časť kalorického príjmu, a preto sa odporúča obmedziť tuky z transmastných kyselín, akými sú rastlinné oleje a margaríny. Ich úlohou v potravine je napríklad dobrá roztierateľnosť, avšak majú celý rad nežiaducich účinkov. Vrchol pyramídy pre zdravé stravovanie tvoria sladkosti, slané snacky, fastfood a iné mňamky, ktorým sa len s ťažkosťami dokážeme naozaj vyhnúť. Čipsy k televízii, burger na výlete, koláčik ako dezert po dobrom obede. Tieto potraviny majú vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru a nízky obsah vlákniny a živín. Zvyšujú tým riziko detskej obezity a cukrovky.

Energetický príjem a výdaj: Základ pre zdravú hmotnosť

Pre správne fungovanie organizmu je nevyhnutné pochopiť koncept energetického príjmu a výdaja.

Energetický príjem

Energetický príjem predstavuje množstvo energie, ktoré získavame z potravy a nápojov, ktoré konzumujeme. Táto energia je meraná v kalóriách a predstavuje palivo, ktoré náš organizmus potrebuje pre svoje životne dôležité funkcie a fyzické aktivity. Keď konzumujeme jedlo a nápoje, náš organizmus spracováva vstupné živiny, ako sú sacharidy, tuky a proteíny a transformuje ich na energiu, ktorá je využívaná na udržanie telesnej teploty, podporu metabolických procesov, fungovanie orgánov a svalov, ale aj na vykonávanie rôznych fyzických aktivít. Každý jednotlivec má odlišné energetické potreby na základe faktorov, ako sú vek, pohlavie, hmotnosť, telesná konštrukcia, fyzická aktivita a metabolizmus. Rovnako dôležité je zohľadňovať aj individuálne ciele, napríklad udržanie súčasnej hmotnosti, chudnutie alebo nárast svalovej hmoty. Správne pochopenie energetického príjmu nám umožňuje lepšie plánovať svoju stravu a zabezpečiť, aby sme poskytovali nášmu organizmu potrebné množstvo energie, ktorú potrebuje pre optimálne fungovanie.

Energetický výdaj

Energetický výdaj je množstvo energie, ktorú náš organizmus spotrebuje pri vykonávaní rôznych fyzických aktivít a funkcií tela počas dňa. Energetický výdaj je vyjadrený v kilokalóriách (kcal) alebo kilojouloch (kJ). 1 kJ = 1 kcal, ktoré merajú množstvo tepelnej energie, ktorá sa uvoľňuje z potravy. Výdaj sa môže líšiť v závislosti od množstva a intenzity fyzickej aktivity, telesnej konštrukcie, veku, pohlavia a celkového metabolizmu každého z nás. Energetický výdaj predstavuje súčet energie potrebnej k udržaniu základných životných pochodov (BMR), energie uvoľnenej vo forme tepla pre príjem potravy (TEF - termický efekt potravy), úbytok energie potrebnej na termoreguláciu a energiu potrebnú na fyzickú a duševnú prácu. EE= BMR+TEF + termoregulácia + práca

Bazálny metabolizmus (BMR)

Bazálny metabolizmus (BMR) je množstvo energie, ktorú náš organizmus spotrebuje v pokoji na udržanie základných životne dôležitých funkcií, ako je dýchanie, obnovovanie buniek, udržiavanie telesnej teploty, činnosť srdca a ďalšie metabolické procesy. Ide o energiu potrebnú na udržanie životne dôležitých orgánov a tkanív v činnosti pri absolútnom odpočinku. BMR predstavuje približne 60 až 75 percent z celkového energetického výdaja jednotlivca, pričom jeho hodnota je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú telesná hmotnosť, telesná konštrukcia, vek, pohlavie, genetika a hormonálna činnosť. Všeobecne platí, že muži majú zvyčajne vyšší BMR ako ženy a ľudia s väčšou svalovou hmotou majú tendenciu mať vyšší BMR ako tí s vyšším podielom telesného tuku. Hodnota bazálneho metabolizmu bude závisieť od troch základných faktorov: veku, pohlavia a veľkosti povrchu tela. Vo významnej miere dokáže bazálny metabolizmus zvýšiť teplota okolitého prostredia.

Termický efekt potravy (TEF) a termoregulácia

TEF predstavuje energetický výdaj za 3-5 hodín po príjme potravy. Jedná sa o energiu, ktorú musí organizmus vynaložiť na to, aby potravu strávil, vstrebal, transportoval a premenil na využiteľné formy. Termický efekt sa vyjadruje v % energie z prijatej potravy. Sacharidy 6%, Lipidy 4%, Bielkoviny 30%. Je preukázané, že príjem potravy vo viacerých dávkach je spojený s väčším termickým efektom než príjem toho istého množstva stravy v jednom jedle. Tento fakt má dôležitý význam pri chudnutí, kde jedno z hlavných doporučení pri chudnutí, je rozdeliť denný prídel do viacerých porcii. Najnižšie nároky organizmu na udržanie telesnej teploty sú asi pri 20 C (ľahký odev). Vyššie i nižšie teploty zvyšujú energetické nároky na termoreguláciu. Pri zníženej teplote sa zvyšujú energetické nároky na aktiváciu metabolických pochodov a svalového stresu. Pri zvýšenej teplote je zvýšený energetický výdaj energie potrebný pre tvorbu potu.

Práca a fyzická aktivita

Pri práci je energetický výdaj potrebný na činnosť kostrového svalstva, aktivity srdca, dýchacieho systému, nervového systému i metabolizmu. Svalová práca zvyšuje energetickú spotrebu až 10-násobne. I fyzická a duševná práca, stres a silné emócie si vyžadujú veľkú dávku energie. S vekom sa energia na prácu znižuje a poväčšine príjem stravy zostáva nezmenený, čo narúša pozitívnu energetickú bilanciu a vedie k vzniku obezity.

Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo SR

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike. Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (ďalej „OVD“) vytvárajú základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy. Pri vypracovaní OVD boli ako základné kritériá zohľadňované vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, ďalej u detí a mladej populácie základné ukazovatele funkcie telesného rastu a vývinu, ale tiež pohybové aktivity. U dospelých sú zohľadnené, napr. údaj výškovo-hmotnostného indexu, celková fyzická činnosť, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky.

OVD sú vypracované pre 29 fyziologických populačných skupín, z toho 11 skupín tvoria deti, v tom samostatne tvoria 2 skupiny dojčatá a dospievajúca mládež oboch pohlaví a 18 skupín dospelí, diferencovane podľa pohlavia (ženy tvoria 10 a muži 8 skupín). OVD tvoria základné dávky určené pre praktickú potrebu s obsahom 16 tabelovaných nutričných faktorov, ktoré sú základom pre bežnú prax a plánovanie zabezpečenia výroby a spotreby potravín obyvateľstva. Okrem uvedených nutričných faktorov v tabuľkovej časti je dôležitým usmernením oblasť denného príjmu kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 r. a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň (u mladších detí sa toto odporúčanie nachádza v pásme od 0,5 g až 2 g na deň).

Výživa detí v rôznych vekových obdobiach

Nutričné požiadavky ľudského tela sa menia počas rôznych období života.

Výživa dojčiat (0-12 mesiacov)

Bábätká zvyčajne zdvojnásobia svoju dĺžku a strojnásobia svoju váhu od narodenia do dovŕšenia jedného roka. Materské mlieko je jediným zdrojom výživy v tomto veku a obsahuje všetky ochranné a imunologické faktory pre dieťa. V tomto veku sa neodporúča podávať dieťaťu ovocné šťavy. Pevné potraviny by mali byt do stravy pridané okolo 6.-teho mesiaca, kedy treba doplniť rastúce nutričné a vývojové potreby. Dojčenie by však stále nemalo prestať, minimálne do veku jedného roka, alebo tak dlho ako sa rozhodne matka dieťaťa. Pri postupnom odstavovaní od materského mlieka, môže dieťa prichádzať o zásoby železa. Dávajte dieťaťu potraviny bohaté na železo a zinok, ktorými sú: dojčenské obilniny, pyré z hydinového mäsa, tofu, strukoviny /šošovica, sójové bôby/ a ryža, ktorá sa radí medzi najodporúčanejšie vzhľadom na najnižšie riziko vzniku alergických reakcií. Potraviny môžu byť zavedené v ľubovoľnom poradí, za predpokladu, že ich štruktúra je vhodná pre fázu vývoja dieťaťa.

Výživa batoliat (1-3 roky)

Akonáhle sa zavedie pevná strava do stravovacieho cyklu dieťaťa, máme na výber zo širokej ponuky jedál. Malé deti sú však dosť často vyberavé. Detské potravinové potreby sa veľmi líšia v závislosti od ich rastu a výdaja energie. Rovnako, ako energetické potreby, sa zvyšujú aj potreby bielkovín, vitamínov a minerálov. Deťom v tomto veku doprajte aj potraviny bohaté na vápnik, ktorý môžete deťom podávať vo forme mliečnych výrobkov, napr. v jogurtoch, či syroch. Vápnik deťom zabezpečí zdravý vývoj kostí, rovnako ochráni i zuby. Strava ročného dieťaťa sa stále viac podobá strave dospelých. Môžete si ušetrite prácu a ponúkať dieťaťu podobné pokrmy. V jedálničku aj po prvom roku života svoje nezastupiteľné miesto. stolovanie, pri ktorom dieťa opozerá správne návyky. Výživa detí od jedného roka pre vás môže byť o niečo jednoduchšia. podobá zdravému jedálničku dospelých. Stále ale dávajte pozor na množstvo soli. dieťaťu už môžete jedlo mierne okoreniť, najlepším korením ale budú čerstvé bylinky.

Ako zostaviť jedálniček batoľaťa medzi 2. a 3. rokom

V minulom diely sme si hovorili, že pri zostavovaní denného jedálničku batoľaťa nesmieme opomenúť ovocie, zeleninu, mäso, vápnik vo forme mlieka alebo mliečnych výrobkov a sacharidy v zemiakoch, obilninách alebo strukovinách.

Veríme, že s týmto ťahákom budete mať vždy prehľad o tom, ako v jedálničku batoľaťa zastúpiť všetky dôležité živiny. Ak navyše vyhľadávate BIO suroviny, HiPP pre vás pripravil kompletné menu pre batoľatá, ovocné príkrmy a nápoje z ekologického hospodárstva, ktoré môžete dieťatku ponúknuť tak, ako sú, alebo ich použiť ako kvalitný a preverený základ na varenie.

Aké potraviny sú v tomto veku vhodné?

• Zelenina: Základ zdravého jedálnička by mala tvoriť zelenina. Dieťa môže jesť takmer akýkoľvek druh. Snažte sa zeleninu striedať a obmieňať, aby ste zabezpečili rôzne chute aj konzistencie.
• Mäso: Dieťaťu už môžete ponúknuť akékoľvek mäso, tučné aj chudé. Je zdrojom bielkovín a ďalších prospešných látok.
• Ryby: Zaraďte do jedálnička aj ryby, aby ste dieťaťu dodali dôležité omega-3 mastné kyseliny. Skúste nové druhy - určite mu bude chutiť losos, treska či pstruh. Vhodné sú aj sardinky vo vlastnej šťave.
• Obilniny: Obilniny plné sacharidov a vlákniny už majú v detskom jedálničku svoje stále miesto.
• Ovocie: Dieťa si už môže pochutnávať na všetkých lokálnych druhoch ovocia. Zvážte aj exotické ovocie ako ananás, grapefruit alebo pomelo.
• Orechy: Orechy sú skvelým zdrojom zdravých tukov, ale podávajte ich vo forme pasty, aby sa predišlo riziku vdýchnutia. Začnite s malým množstvom a sledujte prípadnú alergickú reakciu.
• Strukoviny: Teraz do detského jedálnička môžete zaraďovať viac strukovín, najmä pre svoj vysoký obsah bielkovín a vitamínov. Okrem šošovice môžete dieťaťu ponúknuť aj cícer alebo fazuľu mungo.
• Mliečne výrobky: Plnotučné mlieko, tvrdé a čerstvé syry a kravské mlieko sú dôležitým zdrojom vápnika.

Nevhodné potraviny a nápoje

• Soľ: Do jedla by ste nemali vo veľkom množstve pridávať soľ. Kupovaných príkrmov si radšej obsah soli skontrolujte v zložení. Vyhnite sa zmesiam korenia, mnohé z nich obsahujú vysoké množstvo soli. Používajte jednodruhové korenie či bylinky.
• Cukor: Nevhodný je tiež cukor. Čím neskôr ho dieťa ochutná, tým lepšie. Prirodzene sa vyskytujúce cukry v ovocí alebo mlieku sú v poriadku, ale pridávaný cukor by ste mali obmedziť.
• Údeniny a slané pochúťky: Údeniny ani slané pochúťky do stravy batoliat nepatria.
• Tvrdé kúsky: Podávanie malých tvrdých kúskov môže predstavovať riziko vdýchnutia potravy.
• Sladké malinovky, kofeínové nápoje, káva a čierny čaj: Tieto nápoje sú pre deti nevhodné.

Ako príkrmy správne pripravovať

Strava ročného dieťaťa sa podobá zdravému jedálničku dospelých. Jedlá by mali byť pestré, energeticky bohaté, chutné, rozmanité a výživné. Dávajte si záležať na vzhľade jedál, vytvárajte „farebné“ menu s použitím rôznych druhov ovocia a zeleniny. Jedlá by mali byť pripravené tak, aby boli pre dieťa ľahko stráviteľné a bezpečné na konzumáciu, napríklad vo forme menších kúskov.

Ako a kedy podávať jedlo?

Ak už nedojčíte, môžete ho nahradiť umelou mliečnou výživou. Nasledovať by mali plnohodnotné raňajky, samotné mlieko by dieťa už nezasýtilo. Hodí sa ovocie, jogurty, kaše, cereálie alebo pečivo. Obed by mal byť bohatý na energiu i živiny. Večera by mala mať najvyššiu energetickú hodnotu. Snažte sa dieťatku dopriať čo najrozmanitejšie chute. Jedálniček by mal obsahovať zdravé tuky, sacharidy aj bielkoviny. Niektorým deťom kaša vyhovuje viac a lepšie po nej spia. Môžete dieťatku dopriať ešte materské mlieko, alebo umelú výživu. Jedlo by malo mať vplyv na lepší spánok. Je dôležité dodržiavať pravidelné stravovanie s desiatou a olovrantom, ktoré by mali byť iné jedlá ako raňajky.

Aké je ideálne pitný režim dieťaťa?

Dieťa medzi 1. a 2. rokom života by malo mať dostatočný pitný režim. Pitný režim by sa mal skladať hlavne z čistej vody a neochutených detských čajov. Vhodné sú aj čiastočne ovocné šťavy, ale s mierou. Detské čaje sú vhodné na podporu trávenia a pri miernych črevných ťažkostiach a po obmedzenú dobu.

Kedy vyhľadať odborníka?

S riešením vám najlepšie pomôže detský lekár. Preberte s ním nielen situáciu, keď dieťa odmieta jedlo, ale aj naopak - ak sa zbytočne prejedá. Nezabudnite, že tabuľky dávajú iba štatisticky prehľad o priemernej či odporúčanej váhe pre deti. Naše nutričné potreby sa menia v priebehu nášho života niekoľkokrát.

tags: #vyzivne #pre #dieta #do #vazby