Vystrašené dieťa: Pochopenie, zvládanie a podpora

Strach je prirodzenou súčasťou vývinu každého dieťaťa. Keď dieťa zažíva strach, jeho mozog mu dáva informáciu o tom, že je v ohrození, a tým ho strach motivuje chrániť sa. V mozgu sa nachádzajú rôzne časti, ktoré sa aktivujú v prípade strachu. Jednou z nich je amygdala, fungujúca ako alarm. Čelný lalok je časťou mozgu, ktorá kontroluje situáciu. V prípade nebezpečnej situácie spomínané dve časti mozgu vedú boj o to, ktorá vyhrá. Ak vyhrá amygdala, dieťa bude vystrašené.

Deti sa boja, lebo sa vyvíjajú, a boja sa, lebo to majú naučené. V prvom prípade ide o to, že v každom období vývinu sa dieťa niečoho bojí. Súvisí to s rozvojom mozgu - vnímaním, interpretovaním a chápaním vecí a udalostí, ktoré deti obklopujú. V druhom prípade ide o to, že dieťa napodobňuje svojich rodičov a bojí sa toho, čoho aj rodičia. Môžu za to „zrkadlové neuróny“ v mozgu.

K bežným detským strachom patria strach z hlučných zvukov, rýchleho priblíženia a straty fyzickej podpory v prvom polroku života dieťaťa. Bábätká medzi 7. a 12. mesiacom sa typicky boja cudzích ľudí. Šesť- až dvanásťročných detí sa môže zmocniť hrôza zo zlodejov, z toho, že im niekto ublíži, že ich niekto potrestá, hrôza zo zlyhania v škole.

Spôsob, akým sa dieťa naučí čeliť strachu v detstve, určí spôsob, ako mu bude čeliť v dospelosti. Dôležité je brať strach dieťaťa vážne, neposmievať sa mu, neapelovať na to, že už je veľké a malo by to zvládnuť. Pokiaľ sa správame takto necitlivo, dieťa sa neprestane báť, len sa bude cítiť samo a tým sa jeho strach prehĺbi. Ak má dieťa strach, nedokáže spokojne zaspať ani tvrdo spať, pretože jeho mozog neustále vyhodnocuje, aká je miera nebezpečenstva.

Pochopenie detského strachu

Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, z rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov. Sedemmesačné až ročné deti sa typicky boja cudzích ľudí. Malé deti až do 5 rokov sa boja rôznych vecí: strašidiel, tmy, búrok, zvierat, silných zvukov (hlučné vysávače a iné stroje, hromy či sirény môžu byť pre malé deti desivé). Malé deti do 3 rokov ešte nemajú plne rozvinutú schopnosť odlíšiť fantáziu od reality. Ich predstavivosť je veľmi silná, čo je prirodzenou súčasťou vývoja ich mozgu.

Strach z tmy je u detí veľmi častý a prirodzený. Aj niektorí dospelí nemajú z tmy dobrý pocit. Dôvod je prostý. Noc, respektíve tma bola vo vývoji ľudstva nebezpečná. Náš hlavný zmysel - zrak, ktorý nás bežne informuje o tom, čo sa deje okolo nás, v tme nemôže pracovať. Stávame sa tak oveľa zraniteľnejší a prirodzene reagujeme väčším pocitom ohrozenia. Keď spal pračlovek v jaskyni, podobný strach ho chránil, pretože ho udržiaval v strehu, keby sa blížil nejaký predátor. U detí hrá rolu aj to, že majú veľkú fantáziu a potme si predstavujú najrôznejšie strašidlá či zloduchov. Na to nepotrebujete televíziu, stačí napríklad náhodne vypočutý rozhovor, niečo, čo dieťa videlo a nerozumelo tomu. Pokiaľ chodí syn do škôlky, veľa informácií si odovzdajú deti medzi sebou. Deti zároveň v tme prisudzujú významy tvarom a obrysom.

Stres a úzkosť nie sú výlučne doménou dospelých; aj deti čelia stresovým situáciám, ktoré môžu mať významný dopad na ich správanie, emócie a celkový vývoj. Dôležité je rozpoznať prejavy strachu a úzkosti u detí a poskytnúť im adekvátnu podporu a pomoc. Obvykle spájame stres so životom dospelých, ale stres sa týka rovnako aj detí. Nástup do škôlky alebo školy je jednou z takýchto situácií. I keď deti nevedia pomenovať svoju neistotu, strach zo zmien, nového prostredia, odlúčenie od rodiča, tak ako dospelí, deti nám svoje pocity dávajú najavo prostredníctvom svojho správania a emócií. Buďme k nim vnímaví a všímaví.

V dnešnej dobe sa čoraz viac stretávame s úzkosťou a stresom nielen u dospelých, ale aj u detí. Hoci deti často nemajú rovnaké zodpovednosti a starosti ako dospelí, môžu byť citlivé na rôzne zmeny, tlaky v škole, nezhody v rodine alebo dokonca atmosféru v spoločnosti. Fyzické prejavy úzkosti a stresu u detí sú prepojené s nervovým systémom, ktorý je kľúčovým riadiacim centrom pre celý organizmus. Ak dieťa zažíva nadmerný stres alebo úzkosť, telo môže reagovať viacerými spôsobmi: tráviace problémy (bolesti brucha, zápcha, hnačka alebo pocit "motýlikov v bruchu") a problémy so spánkom (neschopnosť zaspať, časté budenie).

Ako pomôcť vystrašenému dieťaťu

V okamihu, keď sa naše dieťa zľakne, najčastejšie a automaticky vyslovíme vety ako: „Veď to nič nie je. Nemáš sa čoho báť. Už si veľký, nemôžeš sa báť. Si predsa chlapec, máš byť odvážny.“ Presviedčame dieťa, že sa nemá čoho báť, hoci ono v danom momente prežíva strach. Týmito reakciami nechtiac učíme deti, aby nedôverovali svojim pocitom - svojej intuícii a svojmu telu. V budúcnosti nebudú vedieť opísať a porozumieť tomu, ako sa cítia, prečo sa tak cítia a ako majú daný pocit zvládnuť.

Namiesto toho je dôležité pomenovať pocit dieťaťa. V krátkej oznamovacej vete oslovíme strach dieťaťa („zľaklo si sa“, „bojíš sa“, „si vystrašené“). Vyjadríme tým to, že mu rozumieme a chápeme ho. Uznáme, že sa cíti naozaj vystrašene. Ak chceme svoje dieťa podporiť, mali by sme sa vžiť do jeho kože (empatia), malo by cítiť našu blízkosť a úprimný záujem byť mu oporou. Pomenovanie pocitu pomôže dieťaťu zvládnuť nepríjemný pocit a zmierniť ho.

Hovorme pokojne a empaticky so svojím dieťaťom o tom, čo ho vystrašilo - ako sa v danom momente cítilo a čo videlo. Tým, že so svojím dieťaťom hovoríme o strachu, pomáhame mu prekonať ho. V prípade pomenovania emócie strachu aj v prípade rozprávania sa o hrôzostrašnej situácii pomáhame svojmu dieťaťu upokojiť sa. V jeho mozgu totiž práve vďaka nám budú pravá a ľavá hemisféra spolu komunikovať a „racionálny mozog“ presvedčí „emocionálny mozog“, že sa nemá čoho báť.

Dospelí si často myslia, že dieťa nevie pomenovať to, čo cíti. Záleží od veku dieťaťa a je našou úlohou prispôsobiť svoj slovník tak, aby nám dieťa rozumelo. Avšak predtým než so svojim dieťaťom budeme hovoriť o jeho pocitoch, začneme najskôr sami sebou. Spoločnosť nás naučila, že musíme ukazovať len svoju bezproblémovú a usmievavú tvár. Len vtedy nás bude akceptovať okolie. Nikto nám však pravdepodobne nepovedal, že je to v poriadku, ak sa cítime smutne, vystrašene, nahnevane … sú to rovnako emócie ako radosť, šťastie a láska. Sú to len emócie a niekto nás niekedy naučil, že ich máme rozdeľovať na dobré a zlé. A táto kategorizácia nie je príliš šťastnou. Pretože prirodzene nebudeme chcieť cítiť niečo, čo je označené ako zlé. A čo s tým? Odmietame ich cítiť, potláčame ich alebo utlmujeme, čo nás vedie k závislostiam, len aby sme otupili tento “zlý” pocit.

Ak sme uistili svoje dieťa, že je úplne v poriadku cítiť aj "zlé" emócie, že je to súčasťou života a každý sa cíti v určitom momente života práve takto, môžeme sa viac zaujímať o jeho pocit. Opäť prispôsobíme slovník veku dieťaťa. A môžeme ísť s našimi otázkami ešte ďalej a pýtať sa nášho dieťaťa. Ako veľká je jeho emócia, veľká ako slon? Alebo trošku ako lev? Preháňajte, deti to majú radi. Môžete používať ruky a ukázať či je emócia takto veľká (roztiahneme ruky) alebo takto malá? Alebo dajte svoju dieťaťu do ruky pastelku a nech nakreslí presne to, čo cíti. Buďte kreatívni a otvorení, čomukoľvek, čo vám dieťa dá najavo. Vyhnite sa však poskytovaniu rady, spochybňovaniu alebo negovaniu toho, čo vám dieťa hovorí.

Pomenovanie emócie je veľmi dôležitým krokom, pretože sa od nej dokážeme oddeliť. Hnev, to nie som ja. Smútok, to nie som ja. Sú to len emócie, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Ako vlny oceánu. Obvykle pocítime už určitú emočnú slobodu len tým, že sme emóciu pomenovali a oddelili sa od nej. Môžete sa opýtať, kde na svojom tele dieťa cíti tento pocit. Kde sa cíti vystrašene, zranene alebo zle. Je to v jeho brušku alebo v hrudníku alebo niekde inde? Položením týchto druhov otázok dáme deťom vedieť, že cítiť všetky emócie je v poriadku. Dáme im vedieť, že ich počujeme a milujeme. Dávame im právo cítiť presne to, čo práve cítia. Frázy ako „Prestaň s tým, si veľký chlapec“ alebo „Chlapci neplačú“, je pre dieťa veľmi mätúce.

Čo dokážeš cítiť, to dokážeš liečiť. Ak dokážeme pomenovať svoju emóciu a lokalizovať ju na svojom tele, potom ju môžeme aj uvoľniť. Emócie nie sú len mentálne, ale sú aj extrémne fyzické. Napríklad, ak sme nahnevaní, veľa času v mysli preberáme, čo by sme mali spraviť, pripravujeme si plán. A naše telo nerieši, či sa odveta odohráva v našej mysli, alebo sa deje práve teraz v realite. Naše telo reaguje a možno cítite zovretie hrude, vyšší tlak, alebo kŕčovito stiahnuté brucho, možno zrýchlený dych. Je náročnejšie zvládnuť svoje emócie, ak riešime len emócie. Je o trochu ľahšie pracovať s fyzickým prejavom tejto emócie na svojom tele. Kým myšlienky plynú veľmi rýchlo, telo je o čosi pomalšie. Keď lokalizujeme svoju emóciu na svojom tele, keď sa nám podarí nájsť fyzický prejav tejto emócie, často dochádza spontánne k zjemneniu našich pocitov.

Aj náročné emócie môžeme zvládnuť, ak s nimi nadviažeme láskyplný vzťah. Ak máme strach, sme menej otvorení našim "negatívnym" emóciám, nedokážeme ich tolerovať a nedokážeme tolerovať ani to, čo cítime. Ale ak sme k sebe láskavým a plným pochopenia, máme silu cítiť to, čo sa deje a dať si to, čo potrebujeme. Esenciálne oleje, bylinky, bachove kvapky sú pre nás a naše deti k dispozícii, ale nie preto, aby sme zmenili pociťovanú bolesť. Neutekáme pred sebou samým. Prírodné riešenia používame práve preto, lebo byť človekom (aj malým človekom) je niekedy ťažké. Prírodnými prostriedkami len zmierňujeme náročné obdobie.

Prírodné prostriedky a terapie na podporu

Je množstvo byliniek, ktoré sa používajú na upokojenie tela a mysle. Môžete pripraviť svojmu dieťaťu bylinkový čaj, ktorý bude balzamom pre jeho ubolenú dušu a zmierni jeho trápenie. Kombinácia bylín, alebo ich jednotlivé použitie, môže byť pre dieťa šetrnou cestou k uvoľneniu. Podanie čaju dieťaťu v pokojnom prostredí, s láskou a starostlivosťou, môže tiež prispieť k tomu, že sa cíti podporené a v bezpečí. Táto jednoduchá rutina môže byť súčasťou večerného rituálu, ktorý napomáha relaxácii a pripravuje telo aj myseľ na pokojný spánok.

• Harmanček: Je už dlho známy svojimi upokojujúcimi účinkami.
• Medovka: Je bylinka, o ktorej je známe, že pomáha zmierniť úzkosť.
• Valeriána: Je bylina, o ktorej je známe, že znižuje hladinu kortizolu.
• Sluncovka kalifornská: Je vhodná pre deti, ktoré majú problémy so spánkom a celou škálou menších alebo väčších mentálnych disfunkcií centrálneho nervového systému. Je využívaná pri všetkých formách insomnie, úzkosti, nervových disfunkciách, vrátane nočného pomočovania, hyperaktivity a ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder).

Čuch sme od nepamäti používali na orientáciu v priestore a upozorňoval nás na nebezpečenstvo. Ešte stále používame frázu “Niečo cítim vo vzduchu”. A ako malé deti sme podľa čuchu vedeli spoznať vôňu svojej matky. Po pocítení jej arómy sme vedeli, že sme v bezpečí a aktivovali sme vlastný upokojujúci systém. Na tomto princípe funguje náš čuch neustále. Tento princíp vieme použiť najmä v čase stresu, kedy budeme potrebovať upokojiť naše dieťa a uistiť ho, že sme tu pre naše dieťa aj keď nemá dobrú náladu, aj keď sa hnevá alebo kričí. Vieme to pochopiť a nesnažíme sa meniť jeho náladu. Akceptujeme ho presne také, aké je. Inhaláciou esenciálnych olejov len zjemňujeme tieto pocity, obrusujeme ich ostré hroty, aby sa stala bolesť nášho dieťaťa znesiteľnejšou. Všetky emócie sú energiou, hýbu sa, nie sú na mieste, a aj tie, čo cíti naše dieťa práve teraz nakoniec odídu. Zatiaľ však zostaneme s našim dieťaťom a jeho bolesťou.

Esenciálne oleje sú výťažkom liečivých rastlín a i keď sú prirodzenou súčasťou rastliny, v prírode sa nenachádzajú v tak koncentrovanom množstve, ako ich nájdete vo fľaške esenciálneho oleja. Takže vždy bezpečne a opatrne. Nasledovný zoznam esenciálnych olejov je vhodným pre deti a všetky oleje spadajú do kategórie sedatívnych. Je vždy dobré dať dieťaťu ovoňať arómu oleja a dať mu vybrať olej, ktorý si bude difúzovať napríklad vo svojej detskej izbe.

• Bergamot: Urobí najviac aktivity v rámci gastročrevného systému, pomáha s trávením, sekréciou gastrických štiav, pomáha črevnej peristaltike.
• Geranium: Stimuluje lymfatický systém, je antiseptický, protizápalový na rôzne časti tela.
• Levanduľa: Je veľmi efektívny olej strednej prchavosti so širokou škálou využitia.

Bachove esencie alebo bachove kvapky, niekedy len bachovky sú dedičstvom Dr. Bacha, ktorý celý systém terapie emočných stavov ukončil v roku 1936. A prečo sa zmieňujem o tomto dátume? Pretože bachovky sa používajú už celých 85 rokov a stále viac sa tešia popularite. Bachove kvety sú určené pre variáciu emócií s ktorými nemáme dobrý vzťah. Nech je to strach, nerozhodnosť, zúfalstvo alebo pocity samoty. Sú určené nielen pre dospelých, ale aj pre deti a zvieratá, nakoľko obsahujú len výluh esencie nejedovatých kvetov. Obzvlášť deti reagujú veľmi rýchlo na esencie, nakoľko nemajú ešte vytvorenú tvrdú škrupinu potláčaných a nechcených emócií, na rozdiel od dospelých. Výber z 38 bachových kvetov je veľmi jednoduchý. Musíme len pomenovať to, čo cítime. I keď sa to zdá byť jednoduché, pre niektorých je to najťažšia úloha, ktorá im je daná. Ale s pomocou bachových kvetov dostaneme odvahu, pretože s každým problémom prichádza aj riešenie. Výber bachových kvetov je vskutku individuálnym mentálnym procesom.

• Walnut: Je jednou z prvých esencií pri nadchádzajúcej zmene, pri rozhodovaní sa o zmene alebo pre prechod do novej životnej etapy.
• Mimulus: Je esenciou pre strach. Je to strach z bežných vecí, dieťa sa všeobecne javí ustráchane, placho, môže sa prejaviť koktaním, červenaním. Je to typ strachu, ktorý je každodenne prítomný a formuje charakter dieťaťa.
• Clematis: Esencia zasnených detí. Keď dieťa nepočuje, čo mu rozprávate, lebo sa vznáša vo svete svojej fantázie. Môže byť nepozorné, narážať do vecí bez záujmu o prítomnosť a povinnosti. Môže to byť dieťa, ktoré trávi nad domácou úlohou hodiny a bez výsledku. Nie preto, že by nedokázalo úlohu spracovať, ale preto, že je zamestnané svojim vnútorným svetom a jeho obrazmi.
• Cherry Plum: Esencia je ako stvorená pre situácie, ak vidíte dieťa hádžuce sa o zem. Je určená pre stavy hystérie a zúrivosti, kedy dieťa nad sebou stratí akúkoľvek kontrolu. Je určená pre nekontrolovateľné záchvaty hnevu.
• Centaury: Esencia je pre poslušné, ústretové a submisívne dieťa. Typ detskej osobnosti sa veľmi ľahko môže stať terčom útokov a šikany.
• Impatiens: Je pre dieťa s množstvom energie, neobsedí na mieste, nevie sa koncentrovať dlhšiu dobu. Ak veci nejdú dostatočne rýchlo je netrpezlivé a niekedy podráždené alebo znudené. Stále potrebuje byť v činnosti a dokonca aj miesto chôdze, môže radšej behať.

Kraniosakrálna terapia (KST) je jemná dotyková terapia, ktorá podporuje nervový systém a pomáha obnoviť rovnováhu medzi sympatickým a parasympatickým nervovým systémom. Tento terapeutický prístup má pre deti množstvo benefitov:

• Uvoľnenie nervového systému: KST pomáha upokojiť a zharmonizovať nervový systém. Pri strese sa telo často nachádza v móde "bojuj alebo uteč," kde dominuje sympatický nervový systém. Jemné dotyky kraniosakrálnej terapie dokážu tento stav upokojiť, čo umožní telu prejsť do regeneračného režimu.
• Zlepšenie spánku: Keď sa telo dostane do hlbšej relaxácie, podporuje to lepší a kvalitnejší spánok, čo je kľúčové pre správny vývoj a pohodu dieťaťa.
• Zníženie svalového napätia a bolesti: KST podporuje uvoľnenie svalového napätia, najmä v oblasti hlavy, šije a ramien, čím sa zmierňujú bolesti hlavy a napätie spojené s úzkosťou a stresom.
• Podpora tráviaceho systému: KST má vplyv aj na blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý ovplyvňuje trávenie. Uvoľnením tohto nervu sa môže zmierniť napätie v tráviacom trakte, čo môže pomôcť pri bolestiach brucha spojených s úzkosťou.
• Posilnenie imunity: Keď sa telo dostane do pokojného a regeneračného stavu, imunitný systém je schopný lepšie fungovať.

Bratislavskí mestskí policajti našli večer na Karloveskej ulici iba osemročné dievčatko osamotené na lavičke. Na situáciu upozornili okoloidúci, ktorí privolali mestskú políciu. Policajti z okresného veliteľstva v Dúbravke našli dieťa a zistili, že sa bálo zostať samo doma. Policajti dievča upokojili a odviedli ho späť domov do bytového domu. Následne sa pokúsili skontaktovať rodičov prostredníctvom susedov, tí však na nich nemali kontakt. Ide tak už o druhý prípad v priebehu dvoch týždňov, kedy sa maloleté dieťa pohybovalo osamotené po večerných uliciach Bratislavy. Mestská polícia v tejto súvislosti upozorňuje, že aj krátka neprítomnosť rodiča môže u dieťaťa vyvolať strach. „Aj krátka neprítomnosť rodiča môže byť pre dieťa zdrojom strachu. Komunikujte so svojimi deťmi otvorene, zostaňte v kontakte alebo oslovte susedov, nech sú pripravení v prípade núdze pomôcť,“ uviedli policajti.

Dieťa má niečo zo samostatnosti dospelého. Nemôže sa ním stať bez toho, aby sa odpútalo od svojho pôvodu. C. G. Odlúčenie je proces, s ktorým sa dieťa neustále stretáva. Znamená musieť sa postaviť novým výzvam - odpútanie sa zo symbiotickej jednoty s matkou, návšteva materskej školy, nástup do základnej školy, zmena školy, príprava na budúce povolanie - to je len niekoľko príkladov odlúčenia. Odlúčenie... Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa.

Keď sa naše dieťa bojí zostať bez vás, ale vy musíte ísť do práce, tak ho nechávajte s niekým, koho pozná a vy mu veríte. So svojím dieťaťom sa rozlúčte a ubezpečte ho, že sa poň vrátite. Keď sa dieťa zľakne nejakého silného zvuku, napríklad, že niečo padlo a buchlo, uznajme, že sa zľaklo. Stačí to povedať a vysvetliť, čo je zdrojom hluku. Môžeme dodať aj to, že mu je to nepríjemné, príliš silné a pod. „Zľakol si sa. V prvom rade verme nášmu dieťaťu, že má vo svojej izbe strašidlo. Dlhé presviedčania o tom, prečo strašidlá neexistujú vzhľadom na vývinové charakteristiky daného veku nebudú účinné. Pomenujme pocit strachu nášho dieťaťa. Vyzvime ho, aby to strašidlo čo najdetailnejšie popísalo, ideálne nakreslilo či inak znázornilo. Toho škaredého desivého tvora môže prerobiť do milšej alebo smiešnejšej verzie. Môžeme spolu hľadať aj spôsoby na jeho zneškodnenie - urobme to, čo dieťa vymyslelo a preverme, či to fungovalo a strašidlo je preč.

Nie je vhodné deti strašiť tým, že im Mikuláš nič neprinesie do čižmičky, alebo ich vezme čert, keď nebudú poslúchať. Vyhrážanie sa, že ak nebudú poslúchať, tak na Vianoce žiadne darčeky nedostanú je tiež neefektívne. Malé deti do troch rokov sú ešte značne egocentrické, impulzívne a nedokážu sa ovládať. Mikuláš, čert, ľudia v rôznych kostýmoch na vystúpeniach, v kostoloch, v meste alebo počas „halloweenu“ môžu deti vystrašiť, pretože masky môžu pôsobiť príliš realisticky a strašidelne. Ak sa s deťmi chystáme na nové miesto, popíšme, čo môže očakávať. Strach u malých detí je prirodzenou súčasťou ich vývoja. Ako rodičia máme príležitosť podporiť ich odvahu a dôveru vo svet tým, že ich obavy pochopíme a správne na ne zareagujeme.

tags: #vystrasene #dieta #obrazok