Prvé tri mesiace majú v živote dieťaťa výnimočné postavenie. Dieťa nadväzuje vzťah s rodičmi a s okolitým svetom, učí sa základným procesom - ako spať a tráviť. Je dobré, ak v tomto období čo najviac prispôsobíme rytmus a priebeh našich dní potrebám bábätka. Sledujme, ako prechádza z bdenia do spánku, z hladu do nasýtenia, z pokojného bdenia a záujmu k príliš veľkému rozrušeniu.
Ak pozorujeme veľké extrémy v prechodoch medzi bdením a spánkom, signalizuje to, že nervový systém dieťaťa sa nevie plynule prispôsobovať signálom z vnútorného a vonkajšieho prostredia. Inými slovami - podnetov obklopujúcich dieťa je príliš veľa a ono ich nevie adekvátne spracovať. V prvom období života (prvé tri mesiace) väčšinou dieťa bdie iba krátke časové úseky. V čase bdenia je dobré sa s ním hrať, dotýkať sa ho, rozprávať mu a využívať najmä kontakt očí (zrkadlenie) a rozlišovať chvíle, kedy je bábätko síce bdelé, ale jeho pozornosť je nasmerovaná dovnútra. Vtedy je najlepšie dieťa nerušiť. Táto oddychová fáza môže prejsť opäť do aktívnejšieho bdenia alebo do aktívneho odpočinku - spánku.
Vzťah s okolitým svetom nadväzujeme prostredníctvom zmyslov. Vývin zmyslov postupuje od zmyslov vnímajúcich vnútornejšie podnety k vonkajším. Využitím postupnosti vývinu zmyslov môžeme podporiť moduláciu vonkajšieho a vnútorného zamerania. Zrakové vnemy sú v našom civilizovanom svete od malička u detí mimoriadne stimulované, čo spôsobuje nasmerovanie pozornosti smerom von. Pri narodení a v prvých mesiacoch po narodení dieťa využíva na komunikáciu s prostredím najmä rannejšie zmysly, ktoré mu poskytovali informácie ešte v maternici, dotyk (hmat a pohyb), čuch a chuť, ktoré sú maximálne aktívne hneď po narodení, aby dieťa mohlo prijímať potravu.
Po dlhých 9 mesiacoch čakania ste sa stali rodičmi a plod vašej lásky uzrel svetlo sveta. Už v pôrodnici sa prestrihnutím pupočnej šnúry síce prerušilo fyzické puto medzi vaším drobcom a vami, ale to silné puto lásky sa od toho dňa stále viac znásobuje. Domov ste si doniesli novorodenca a až do 28. dňa života mu tento titul právom patrí. Ukončeným prvým mesiacom bude už vo vašej rodine kraľovať dojča a po prvých narodeninách z neho bude batoľa. Na všetko, čo vás čaká sa, samozrejme, tešíte. Hoci tie prvé dni a týždne dávajú skutočne zabrať. Bábätko, doposiaľ zvyknuté na ničím nerušený spánok v maminom brušku, stály prísun živín, večný wellness v plodovej vode, do ktorej mohlo aj cikať a nepotrebovalo žiadnu plienku, sa tiež musí nastaviť na iný režim. U niektorých drobčekov to trvá práve ten prvý „novorodenecký“ mesiac, iné potrebujú viac času.
Vývoj v prvom mesiaci
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. V prvom mesiaci života môžu mať niektoré detičky obrátený deň s nocou, ale zväčša väčšinu dňa prespia. Avšak niektorí drobčekovia môžu byť senzitívnejší a na akékoľvek zmeny či pocity nepohodlia reagovať zvýšeným plačom. Rozlíšiť skutočnú príčinu plaču je zo začiatku pre niektoré mamičky „sherlockovská“ úloha. Najčastejšie za tým môže byť hlad, bolesť bruška, nekomfort (príliš teplo alebo, naopak, chlad), mokrá plienka, ale i únava (ak dieťatko plače napríklad príliš dlho a nemôže kvôli tomu zaspať). Vzájomným spoznávaním sa a nachádzaním toho, čo na dieťatko „zaberá“, sa však aj táto „plačlivá“ komunikácia časom výrazne zlepšuje.
Na chrbte - otáča hlavičku a kope nožičkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté, dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku u mamičky. Malo by dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len toľko, aby ju dokázalo pretočiť. Ručičky má väčšinou zaťaté v päsť a palček schovaný. Nemali by byť držané kŕčovito a bábätko by malo pästičku z času na čas krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Ihneď po pôrode na svet novorodenec rozozná podľa hlasu matku aj ostatné blízke osoby. Behom 10 dní sa mu zo stredného ucha odstráni plodová voda - do toho času vníma zvuky tlmene - aj keď ostrý zvuk mu vadí. Len pár minút po narodení si dieťa veľmi pozorne prezerá osoby a veci, ktoré vidí - od začiatku vníma farby aj tvary. Najlepšie vidí na vzdialenosť 18 - 40 cm - ďalej vidí len nejasne. Videnie však ešte nie je prispôsobené a dieťa vidí veci opačne - až postupom času sa mozog učí otáčať veci a predmety, ktoré dieťa vidí. Dieťa ešte nedokáže aktívne sledovať objekt, ktorý ho zaujme. Súvisí to s nezrelosťou očných pohybov a diferenciácie.
Mozog dieťaťa je pri narodení plne vyvinutý - nervové bunky sa už netvoria, už sa rozrastajú a vytvárajú sa nové a nové spojenia. Práve po pôrode sa prepojenia, ktoré vnímajú a riadia pohyb.
Prvé tri mesiace života sú obdobím adaptácie aj mamy na svoje dieťa. Nesnažte sa byť perfektnou vo všetkých oblastiach. Usporiadajte si svoje priority a určite si, čo je pre vás najdôležitejšie. Zvýšený stres a nervozita, ktorá sa spája s nedostatkom spánku - ak si ho nedoprajete - spôsobujú zvýšenú únavu a tým aj podráždenosť a môžu viesť k negatívnym pocitom voči dieťatku a následne voči sebe samej a môžu vás uvrhnúť do bludného kruhu.
V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum - prvé mlieko, ktoré má vysoký obsah imunitných a rastových faktorov a je pre vývoj bábätka nesmierne dôležité. Toto prechodné mlieko sa postupne svojím zložením mení a dieťatku poskytuje všetky zložky potrebné pre jeho rast a vývoj. K dojčeniu však nedochádza automaticky, hoci má dieťa vo svojej „výbave“ potrebné reflexy a mamička naň tiež môže byť pripravená. Ak sa však vyskytnú ťažkosti s prisatím dieťatka, alebo má mamička problém s produkciou mlieka či správnou technikou dojčenia, vždy je dobré, ak sa obráti na pediatričku a zároveň vyhľadá laktačnú poradkyňu, ktorá ju správne usmerní.
Prirodzený biorytmus bábätka počas dňa je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je potrebné uspokojovať jeho biologické potreby - kŕmenie, prebaľovanie, hygienu.
Vývoj dieťaťa, a v prvých mesiacoch života obzvlášť, je závislý na prísune vhodných a primeraných podnetov. Ich zdrojom pre dieťa je v tomto ranom období predovšetkým rodič. Nebojte sa preto stimulovať svoje dieťatko, lebo iba tak postupne dospejete k vzájomnej interakcii - dieťatko začne reagovať na vaše podnety, postupne si začnete rozumieť - čoraz viac. Využívajte čas starostlivosti - kŕmenia, prebaľovania, kúpania, uspávania, ako priestor na poskytnutie mnohých zrakových, sluchových, hmatových a emocionálnych podnetov. Neustále dovoľte, aby bábätko cítilo vašu blízkosť. Každá mama vychováva podvedome svoje dieťa - už tým, že sa o neho stará a uspokojuje jeho základné potreby.
Kedy hodnotíme? Čo hodnotíme? Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod.
Asymetrické držanie tela do 3. mesiaca je typické. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťaté v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Novorodenec (4. - 8. týždeň) trávi najviac času spánkom, aby spracoval nové dojmy. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou.
Čo by malo zvládnuť? Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor.
Ako pracuje ručička? Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať. Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa).
Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín.
- Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
- Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
- Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
- Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
- Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.
- Chôdzový reflex: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Prehnaným by mal byť do 4. - 6. mesiaca.
Vývoj v treťom mesiaci
Okolo tretieho mesiaca sa pozornosť dieťaťa začína prenášať častejšie von, do najbližšieho okolia. V tomto období sa objavuje prvý úsmev, ktorý dáva našej spoločnej komunikácii celkom iný rozmer. Väčšina detí v treťom mesiaci ľahšie drží hlavičku, tvár začína nadobúdať jasnejšie črty a v pohľade môžeme rozpoznať určitý zámer. Toto obdobie môže byť vhodné na postupné zavádzanie určitých pravidiel, ktoré sa môžu týkať frekvencie jedenia, spania a bdenia a pod. Práve v tomto období je veľmi dôležité sledovať správanie dieťaťa a odhaliť kľúče k porozumeniu toho, čo prežíva. Mám na mysli ochranu dieťaťa pred väčším množstvom podnetov, aké je pre neho príjemné.
Tento mesiac je vo vývoji dieťaťa po mnohých stránkach kľúčový. Malo by dokázať udržať telíčko v osi. Tj. hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Do troch mesiacov dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonená a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár.
V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom. Kvalitou by malo vaše bábätko dosiahnuť určitých, vyššie popísaných, schopností.
Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách.
V ľahu na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré sú pred telom), symfýzu a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke.
V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu. V tej chvíli je jasné, že jeho vývoj bude postupovať tak, že po čase bude stáť a chodiť.
V ľahu na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami. Vedome sa s nimi hrá, pozerá sa na ne a dáva si ich do pusy. Od tejto doby všetko, čo príde do jeho rúk, bude chcieť aj ochutnať. Respektíve jazykom spoznať kvalitu predmetu, rovnako ako hmatom - ručičkami. Ručičky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Ak sa snaží hračku či váš prst uchopiť, dotkne sa predmetu najprv dlaňou z malíčkovej strany a potom hračku zabalí do celej dlane.
V ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Respektíve, podáte ak hračku sprava, bábätko na ňu siaha pravou ručičkou a opačne, ak podávate hračku zľava, bábätko ju uchopí ľavou ručičkou. Ak ponúknete hračku sprava a budete ju pozvoľna posúvať vľavo, dieťa sleduje hračku pravou ručičkou do stredu a ďalej siaha na hračku ľavou ručičkou. Až po dovŕšení veku piatich mesiacov bude vaše bábätko schopné siahať na hračku rovnakou ručičkou aj cez stredovú čiaru. Úchop, rovnako tak, ako ostatné pohyby, je závislý na stabilite polohy dieťaťa.
V ľahu na chrbte, ak ponúknete hračku v strednej rovine, tj. presne nad tvárou dieťaťa, nebude sa môcť rozhodnúť, akú ručičkou na hračku siahnúť. Toto sa bude prejavovať tzv. "motorickým nepokojom", kedy dieťa bude triasť ručičkami, kopať nožičkami, popr. sa zakláňať, otvárať ústočká, akoby celým telom chcelo hračku uchopiť.
V tomto období sa bude vaše bábätko snažiť pretočiť na bok. Pokiaľ bude mať dostatočne silné brušné svaly a jeho koordinácia prednej a zadnej strany trupu bude dobrá, dokáže sa pretočiť za ponúkanou hračkou na bok.
Po 4. mesiaci uchopuje rukou zo strany, odkiaľ je hračka ponúkaná.
Vývoj od 4. mesiaca
Okolo tretieho mesiaca sa pozornosť dieťaťa začína prenášať častejšie von, do najbližšieho okolia. V tomto období sa objavuje prvý úsmev, ktorý dáva našej spoločnej komunikácii celkom iný rozmer. Väčšina detí v treťom mesiaci ľahšie drží hlavičku, tvár začína nadobúdať jasnejšie črty a v pohľade môžeme rozpoznať určitý zámer.
4,5 - 5. mesiac - začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. V 4.mesiaci sa chytá rukami v oblasti triesel a v 5.mesiaci kolien. V ľahu na bruchu sa postupne trup dvíha nad podložku a ruky sa začínajú vystierať. Pri zrakovom kontakte (t.j. keď dieťaťu ukážeme hračku alebo čokoľvek iné) predvádza dieťa tzv. lietadlo (alebo vzor plávania).
6. mesiac - Dozrieva mimika - funkcia svalov tváre - predpoklad pre žuvanie a rozvoj reči. Je dokončené hrudné dýchanie. Chytá si rukami prsty na nohách. Dokáže sa otočiť na brucho. Na bruchu je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté (vymizol úchopový reflex na horných končatinách) a zaťaženie je na dolnej časti stehien.
7. mesiac - v tomto mesiaci je prvá lokomočná aktivita - plazenie sa po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhúpať na 4, ale zatiaľ neštvornoží. Je prítomný šikmý sed, zatiaľ ešte nezrelý.
8. mesiac - v tomto mesiaci už dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu a rozvinutú dlaň. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore. Je prítomný pinzetový úchop.
V 9. mesiaci je už predpoklad na sed v priestore bez opory končatín. Od 9.mesiaca je kliešťový úchop.
10. mesiac - vertikalizácia - dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby to nepreskočilo. V tomto období rodičia s obľubou chytajú deti za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne. Dieťa sa vo vertikále musí najprv naučiť orientovať a až potom sa môže samostatne pustiť do priestoru.
12. - 18. mesiac - v tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín - používa ich skôr na vyvažovanie.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnaným do 4. - 6. mesiaca.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným je do 3. mesiaca.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.
Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Objavuje sa až po 3. mesiaci.
Správna manipulácia a stimulácia
Prvá zásada, ako zaobchádzať s novorodencom, znie: pomaly, jemne, pokojne. Tak, aby sa pri tom pomalom pohybe dokázal aspoň trošku zorientovať, uvedomiť si priestor a čo sa s ním deje. Aj keď je psychomotorický vývin geneticky determinovaný, napriek tomu naň vplýva množstvo faktorov, ktoré dokážeme ovplyvniť. Preto ďalšou, veľmi dôležitou zásadou je správna manipulácia s dieťatkom. Skúste si spočítať, koľkokrát za deň vaše dieťatko dvíhate (z postieľky, kočíka, vajíčka, gauča…), pokladáte, otáčate, obliekate, prebaľujete, kojíte a pod..
Mozog novorodenca môžeme prirovnať k čistému pevnému disku, na ktorý sa neustále zapisujú informácie. A podľa toho, ako a aké informácie sa naň zapisujú, tak sa bude v budúcnosti správať.
Nedržať dieťatko vo zvislej polohe. Vo zvislej polohe by sa dieťatko nemalo držať, kým samo nesedí (to je cca v 9 mesiaci). Hovorím o tej najznámejšej klasickej polohe, v ktorá je najčastejšou prvou voľbou držania dieťatka v náručí. Dieťa na túto polohu nemá ešte pripravené svaly a môže z nej vznikať veľa neskorších problémov s pohybovým aparátom. Hlavička ako najťažšia časť tela tlačí na celú chrbticu, dieťa nemá tzv. posturálnu stabilitu a je vyosené - vykrivené do strán. Takéto držanie mu dáva nesprávne informácie o zapájaní svalov, provokuje sa viac záklon, zapažovanie ručičiek, dieťatko je napätejšie a táto poloha môže nepriaznivo ovplyvniť celý nasledujúci psychomotorický vývin.
Existuje mnoho úchopov, ktoré naopak podporujú správny vývin dieťatka, či už aktívne, kde sa musí samo zapájať a spolupracovať (napr. klokan, koníček) alebo polohy, ktoré sú určené na relax a odpočinok.
Nechytať bábätko za krk. Krk je veľmi citlivá oblasť a jeho časté dráždenie tiež môže viesť k neželaným záklonom. Predstavte si, že by vás niekto chytil 30-krát za deň za krk, ešte aj studenou rukou. Reakciou by bol automaticky záklon a zdvihnuté ramená. A presne to nechceme, aby dieťa robilo kvôli neskoršiemu správnemu pohybovému vývinu.
Striedať ruky. Je úplne prirodzené, že keď je človek pravák, tak mu idú veci automaticky lepšie pravou rukou. No a potom, bez toho, aby sme si to nejako uvedomili, aj to naše bábo držíme viac v pravej ruke alebo viac pretáčame do jednej strany, čo zase vedie k tomu, že aj dieťa začne samo preferovať tú jednu stranu, začne viac používať svaly na jednej strane, otáčať hlavičku viac na jednu stranu a pod. Správna manipulácia s dieťatkom je kľúčová pre jeho správne napredovanie.
V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.
Prečo je teda správny pohybový vývoj dôležitý? Poukazuje na správny vývoj nervovej sústavy. Je predpokladom správneho držania tela v neskoršom veku a teda aj kvalitného pohybového vzorca u dospelých jedincov.
Tento článok je určený pre uvedomenie si chronológie pohybových stereotypov. Naše deti ale nie sú roboti, takže každé sa vyvíja individuálne. Treba si všímať hlavne kvalitu prevedených pohybov. Pokiaľ si nebudete istí, či sa vaše dieťa vyvíja správne, navštívte svojho detského lekára, ktorý vás môže odporučiť na rehabilitácie.
Vývojové míľniky ľahko dosiahnuteľné (s nástrojom Memory!)
Kedy hodnotíme? Ako hodnotíme? Opäť môžete kvalitu vzpriamení ohodnotiť sami. Telíčko bude niesené nad podložkou tak, že dieťa dokáže zapojiť súčasne svaly na prednej i zadnej strane trupu a šije. Ak vykonáva napriamenie len zapojením svalov na zadnej strane trupu a šije, uvidíte vrásky naprieč chrbta pod lopatkami a v páse.
Ako často sledovať? Kedy hodnotíme? Čo hodnotíme? Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.
V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. stredovú líniu. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca.
Ako masírovať bábätko v 1. mesiaci? Masáže, ktoré pomáhajú psychomotorickému vývoju bábätka odporučené detskými odborníkmi.
Papanie bábätka v 1. mesiaci je kľúčové. V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum. Toto prechodné mlieko sa postupne svojím zložením mení a dieťatku poskytuje všetky zložky potrebné pre jeho rast a vývoj.
Priemerný prírastok hmotnosti počas prvých dvoch mesiacov by mal byť 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy.
Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter.
Dôležité: Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývinu.
Poznámka: Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života.
Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.
Výživa bábätka je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše: Vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte. Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly.
Dávky mliečnej výživy závisia od veku dojčaťa a jeho hmotnosti. Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia.
Pediatrická starostlivosť: Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života. Prvá preventívna prehliadka vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice.
Očkovanie: K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole.
