Čiastočné a úplné náhradné materstvo: komplexný pohľad

Inštitút náhradného materstva nie je výmyslom modernej doby, ale jeho počiatky siahajú do dávnych čias, kedy hlavným cieľom bola túžba po zachovaní dedičov vrchných vrstiev spoločnosti. Tak vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupne modifikovala.

Dôvodov, prečo sa tejto kontroverznej problematike dostáva stále viac pozornosti, je hneď niekoľko. Za najvšeobecnejší možno považovať stúpajúcu neplodnosť párov túžiacich po potomstve, a to najlepšie po vlastnom s priamymi genetickými väzbami. Túžba po vlastnom dieťati viedla k vzniku gestačnej formy náhradného materstva, ktoré sa teší vzrastajúcej obľube a ktoré zotiera genetickú ingerenciu náhradnej matky voči dieťaťu.

Medzinárodná federácia gynekológie a pôrodníctva („FIGO“) vysvetľuje náhradné materstvo ako „reproduktívny model, kde žena nosí plod a porodí dieťa pre pár, v ktorom žena nie je schopná ani pôrodu a tehotenstva pre kongenitálnu alebo maternicovú abnormalitu alebo tehotenstvo znemožňuje vážna zdravotná kontraindikácia". Aj napriek tomu, že tehotenstvo a materstvo sú dve krásne sociálne udalosti, nie každej žene sú dopriate. Existujú rôzne typy neplodnosti a v niektorých prípadoch je fyzicky aj lekársky nemožné a nežiaduce vynosiť dieťa a tak naplniť túžbu neplodného páru založiť si rodinu.

Náhradné materstvo sa v súčasnosti najčastejšie vyskytuje v gestačnej forme, kde dochádza k mimotelovému oplodneniu a následnému preneseniu embrya do maternice náhradnej matky. Darcom genetického materiálu pre náhradnú matku v tejto podobe je nielen muž, ale aj žena a preto ho možno považovať za úplné náhradné materstvo.

Typy náhradného materstva

Existujú dva základné typy náhradného materstva:

• Tradičné (čiastočné) náhradné materstvo: Náhradná matka je geneticky spojená s dieťaťom, pretože poskytuje vlastné vajíčko, ktoré je oplodnené spermiami povereného otca alebo darcu. V tomto prípade je náhradná matka biologickou matkou dieťaťa.
• Gestačné (úplné) náhradné materstvo: Náhradná matka nemá žiadne genetické spojenie s dieťaťom. Embryo, vytvorené z vajíčka a spermií poverených rodičov alebo darcov, je implantované do maternice náhradnej matky. Náhradná matka dieťa len donosí.

Ekonomické a právne aspekty

Hlavným ekonomickým míľnikom je rozlišovanie náhradného materstva na altruistické a komerčné náhradné materstvo.

• Altruistické náhradné materstvo: Toto je preferovaná forma, ktorá je bezodplatná. Vystupuje v ňom žena, ktorá dobrovoľne vynosí objednávateľskému páru dieťa bez prijatia akejkoľvek finančnej kompenzácie. Väčšina náhradných materstiev vykonaných bezodplatne sa deje medzi členmi rodiny alebo blízkymi priateľmi. Možno konštatovať, že český zákonodarca reflektoval bezodplatné náhradné materstvo, keď prelomil zákaz osvojenia medzi príbuznými v priamom rade a medzi súrodencami: „Osvojení je vyloučeno mezi osobami spolu příbuznými v přímé linii a mezi sourozenci. To neplatí v případě náhradního mateřství.“ Uvedené zákonné ustanovenie odlišuje slovenskú právnu úpravu v otázkach náhradného materstva, ktorá náhradné materstvo vo svojich relevantných ustanoveniach neuvádza.
• Komerčné náhradné materstvo: Toto je náhradné materstvo za odplatu a práve pri ňom vystáva veľa kontroverzných otázok, či už z hľadiska jeho právnych, morálnych alebo etických aspektov.

Vo všeobecnosti, náhradné materstvo neporušuje etické princípy medicíny. FIGO však vo svojich stanoviskách uvádza, že má voči náhradnému materstvu vo všeobecnosti veľké výhrady a znepokojuje ho fakt, že môžu byť porušené určité hodnoty rodiny. Poznamenáva, že náhradné materstvo je možné v praxi využívať len limitovane a veľký dôraz kladie najmä na to, aby sa dôsledne zvažovali etické princípy týkajúce sa ochrany náhradnej matky, pri ktorej hrozí riziko vykorisťovania, so zreteľom na jej sociálny status a tiež vyzdvihuje jej autonómiu, ktorá má byť rešpektovaná.

Na začiatku celého procesu je zväčša zmluva o náhradnom materstve medzi osobami, využívajúcimi technológiu asistovanej reprodukcie a náhradnou matkou, ktorú v niektorých krajinách možno uzavrieť. Vo všeobecnosti, zmluvy o náhradnom materstve majú tri nedostatky. Prvým je chýbajúci spoločný cieľ, ktorý sa týka chápania vecných práv. Dieťa považované za objekt zmluvy v právnom zmysle, je vo väčšine právnych úprav považované za nespôsobilý predmet zmluvy. Druhým nedostatkom je chýbajúci verejný záujem a posúdenie rozporu s dobrými mravmi. V hre tu totiž hodnoty, ktoré má štát ako svoj pozitívny záväzok chrániť. Najrizikovejšou sa javí odplatná zmluva o náhradnom materstve. Tá môže viesť k tzv. komodifikácii ľudského tela, ktorej sa v posledných rokoch dostáva stále viac medzinárodnej pozornosti.

Právna úprava a kontroverzie

Právna úprava náhradného materstva sa v jednotlivých krajinách líši. Náhradné materstvo je legálne regulované, čiastočne regulované alebo nelegálne, čiastočne nelegálne. Štáty sa navyše odlišujú aj v otázke, ako by sa malo náhradné materstvo a najmä služby, ktoré sa v rámci náhradného materstva poskytujú, regulovať.

Slovenská republika je štátom, kde právna úprava o inštitúte náhradného materstva stále mlčí a nesnaží sa ho akýmkoľvek spôsobom regulovať. Možno konštatovať, že si udržuje pozíciu negatívnej asertivity, ktorá náhradné materstvo v Slovenskej republike nepodporuje a vyjadruje to nepriamo aj v nižšie spomenutých ustanoveniach. Právo uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu vychádza z čl. Mater semper certa est, pater incertus, teda matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, je starý rímsky princíp, ktorý prevzal aj slovenský zákonodarca do rodinného práva. Hovoríme tak o základnom a najdôležitejšom postoji Slovenskej republiky k problematike náhradného materstva. Aj v prípade utajovaného pôrodu, alebo odložením dieťaťa do hniezd záchrany sa naďalej za matku považuje žena, ktorá dieťa porodila, avšak jej údaje sa nezapíšu do matriky.

Komodifikácia náhradnej matky a dieťaťa môže vyústiť nielen do vykorisťovania náhradnej matky, ale vzniknutá situácia nárokujúcich strán na dieťa nie je rozhodne v jeho najlepšom záujme. To je tiež dôvod, prečo je náhradné materstvo neustále diskutovanou kontroverznou problematikou.

Z hľadiska vynútiteľnosti zmlúv o náhradnom materstve sa domnievame, že ak by bol cieľ podstúpiť náhradné materstvo akýkoľvek, musí ostať nielen v intenciách práva a aktom výsostne dobrovoľným, a preto je na každom štáte, aby sa snažil tento fenomén regulovať. Na konci dňa vždy trpí dieťa, a podľa nášho názoru nie je správnym riešením náhradné materstvo ignorovať.

Prípad „Baby M“

Medzi rokmi 1984 - 1986 je známy prvý medializovaný prípad týkajúci sa náhradného materstva. Tento prípad spustil vlnu sporov a právnych otázok vzťahujúcich sa k náhradnému materstvu po celom svete. Pani Mary Beth Whiteheadová v pozícii náhradnej matky uzavrela s pánom Wiliamom Sternom zmluvu o náhradnom materstve, za ktorú dostala finančnú odmenu. Zmluvnými stranami bol teda pán Stern, pani Whiteheadová a aj jej manžel, teda s výnimkou pani Sternovej, ktorej zmluva umožnila v prípade smrti jej manžela prevziať starostlivosť o dieťa. V tomto prípade išlo o tradičné náhradné materstvo, kde pani Whiteheadová ostala aj genetickou matkou dieťaťa a otcom dieťaťa bol pán Stern. Dohodli sa, že sa po pôrode vzdá svojich materských práv voči dieťaťa a manželka pána Sterna si tak bude môcť dieťa adoptovať. Akonáhle sa však dieťa narodilo, náhradná matka zmenila svoje rozhodnutie a chcela dieťa si nechať a žiadala o jeho vrátenie spať a napokon dieťa s manželom uniesla. Pán Stern sa domáhal svojich práv na súde a žiadal o výkon zmluvy o náhradnom materstve. Súdny proces trval približne 2 roky. Najvyšší súd napokon rozhodol, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné a keďže zrušenie rodičovských práv náhradnej matky bolo vyhlásené za neplatné, pani Sternová si nemohla dieťa adoptovať. Za matku označil náhradnú matku a za otca muža z objednávateľského páru, ktorý bol biologickým otcom dieťaťa. Aj napriek tomu však Sternovci mohli získať starostlivosť o dieťa, pričom sa zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa.

Náhradné materstvo verzus adopcia

Náhradné materstvo je na jednej strane alternatívnym riešením adopcie, a strane druhej je s ňou prepojené. Takýmto prepojením sú najmä prípady, kedy sa dieťa porodené náhradnou matkou adoptuje objednávateľským párom, alebo jedným z nich.

Aký je rozdiel medzi adopciou a náhradným materstvom z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa? Adopcia je mechanizmus, ktorý poskytuje rodinu dieťaťu, nie dieťa rodine, ako nastáva v rámci náhradného materstva. Adopcia je inštitútom, ktorý vznikol, aby zabezpečil najlepší záujem dieťaťa, a to tým, aby mu poskytol domov, rodinu, ktorú nie z vlastnej viny nemajú.

Novodobý fenomén: Surogačný turizmus

Novodobým fenoménom je „Surogačný turizmus“. Je reakciou na právne úpravy štátov, ktoré náhradné materstvo buď legislatívne ignorujú, alebo ho úplne zakazujú. Páry sú tak donútené vyhľadávať spôsoby, ako uspokojiť svoje túžby po rodine. Objednávateľský pár si objedná svoje dieťa u náhradnej matky v cudzine, v krajinách, kde je inštitút povolený. Následne sa vrátia do svojej krajiny a žiadajú o zápis dieťaťa do príslušnej matriky, ktorá ho tiež môže odmietnuť, a začína vyčerpávajúci proces, z ktorého v konečnom dôsledku môže najviac trpieť dieťa. V niektorých krajinách takému prinesenému dieťaťu uznávajú občianstvo napríklad cez inštitút adopcie.

Etické a právne otázky

Náhradné materstvo je predmetom rozsiahlych diskusií a kontroverzií. Vyvstávajú otázky týkajúce sa morálky, práv všetkých zúčastnených strán a potenciálneho dopadu na dieťa.

Etické otázky

• Citové puto: Náhradná matka si počas tehotenstva vytvára citové puto k dieťaťu, čo môže viesť k ťažkostiam pri odovzdaní dieťaťa po pôrode.
• Zdravotné riziká: Tehotenstvo a pôrod predstavujú zdravotné riziká pre náhradnú matku.
• Komercializácia: Komerčné náhradné materstvo, kde je náhradná matka finančne odmeňovaná, je často vnímané ako obchodovanie s ľudským telom a s deťmi.
• Práva dieťaťa: Dieťa má právo na poznanie svojich biologických rodičov a svojho pôvodu. Náhradné materstvo môže tieto práva komplikovať.
• Žiarlivosť: Ak sa použijú vajíčka náhradnej matky, môže vzniknúť žiarlivosť zo strany ženy z páru, ktorá nemôže mať dieťa, čo vedie k neblahému dopadu na vzťah partnerov.
• Riziko vykorisťovania: Existuje riziko vykorisťovania žien zo zraniteľných sociálnych vrstiev, ktoré sa stávajú náhradnými matkami z finančnej núdze.

Právne otázky

• Určenie rodičovstva: Právne predpisy týkajúce sa určenia rodičovstva sa v jednotlivých krajinách líšia. V niektorých krajinách je za matku považovaná žena, ktorá dieťa porodila, zatiaľ čo v iných sa rodičovstvo určuje na základe genetického pôvodu alebo zmluvy o náhradnom materstve.
• Platnosť zmlúv: Platnosť a vymožiteľnosť zmlúv o náhradnom materstve je v mnohých krajinách sporná.
• Cezhraničné náhradné materstvo: V prípadoch, keď pár cestuje do inej krajiny, kde je náhradné materstvo legálne, vznikajú komplikácie s uznaním rodičovstva a občianstva dieťaťa v ich domovskej krajine.
• Právna úprava na Slovensku: Na Slovensku nie je náhradné materstvo upravené zákonom. Za matku dieťaťa sa považuje žena, ktorá dieťa porodila. Dohody o náhradnom materstve sú neplatné. Napriek tomu sa niektoré slovenské páry snažia hľadať možnosti náhradného materstva v zahraničí.

Vplyv maternice na gény dieťaťa

Najnovší výskum, ktorý bol uskutočnený na Inštitúte liečby neplodnosti v španielskej Valencii v spolupráci so Stanfordovou univerzitou, tvrdí, že gény dieťaťa ovplyvňuje aj maternica, v ktorej vyrastá. Výskum teda tvrdí, že žena, ktorá v maternici nosí dieťa deväť mesiacov, má na neho vplyv. „Existujú vedecké štúdie a hypotézy, že tekutina, ktorá v maternici obmýva embryo, môže aktivovať alebo vypnúť niektoré gény. Vedci sa domnievajú, že látky obsiahnuté v tejto tekutine (endometriálnom sekréte) môžu odovzdávať genetickú informáciu od matky k embryu, a tak môže genetický kód matky priamo ovplyvňovať embryo resp.

Za vplyv matky na dieťa vyvíjajúce sa v jej maternici môžu molekuly microRNA, ktoré sa nachádzajú v sliznici maternice. MicroRNA sú jednoduché reťazce kyseliny ribonukleovej, ktoré sa podieľajú na génovej expresii - procese, pri ktorom sa informácie uložené v géne premenia na reálnu bunkovú štruktúru alebo funkciu. Takže práve microRNA je zodpovedná za zmenu genetickej informácie vyvíjajúceho sa plodu. Vedci týmto zistením potvrdili tzv. Barkerovu teóriu už z roku 1990, podľa ktorej je to, čo sa deje v maternici matky, dôležitejšie, než to, čo sa deje doma po narodení dieťaťa.

Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade prenájmu maternice (surogačné materstvo) ide o značne komplikovaný a kontroverzný postup. Žena, o ktorej sa tvrdí, že dieťa len vynosí a vajíčko neposkytuje, tak dieťaťu cez svoju maternicu poskytuje gény.

Náhradné materstvo na Slovensku a v zahraničí

Na Slovensku nie je náhradné materstvo právne upravené. Za matku dieťaťa sa považuje žena, ktorá dieťa porodila. Dohody o náhradnom materstve sú neplatné. Napriek tomu sa niektoré slovenské páry snažia hľadať možnosti náhradného materstva v zahraničí.

Právna úprava náhradného materstva sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad:

• India: Náhradné materstvo je rozšírené, najmä medzi chudobnými ženami.
• Spojené štáty americké: V niektorých štátoch je náhradné materstvo povolené, v iných nie.
• Grécko, Holandsko, Ukrajina, Anglicko: Povoľujú náhradné materstvo za určitých podmienok.
• Česká republika: Náhradné materstvo nie je upravené zákonom, ale ani zakázané. Prax je obmedzená a riadi sa súkromnými dohodami.
• Holandsko: Funguje v rámci čiastočne regulovaného systému náhradného materstva, kde sú altruistické dohody povolené, ale komerčné náhradné materstvo zostáva zakázané.

Na Slovensku je náhradné materstvo zakázané v ústave. Napriek tomu, že zákon hovorí nie, ľudia hľadajú cesty, ako ho obísť - za hranicami a v šedej zóne.

Postoje cirkvi

Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa zaoberala naliehavými etickými otázkami, ktoré kladú veriaci i mnohí ľudia dobrej vôle vo veci tzv. náhradného materstva. V súčasnosti sa totiž vo verejnom, a osobitne v mediálnom priestore, tzv. náhradné materstvo často predstavuje v priaznivom svetle. Ponúka sa ako medicínska pomoc bezdetným párom, či už žijúcim v manželstve alebo mimo neho, alebo aj jednotlivcom, aby mohli do svojho prostredia prijať „vlastné dieťa“. Subkomisia po dôkladnom zvážení relevantných medicínskych faktov, a tiež celého radu závažných sociálnych, etických a právnych skutočností spojených s tzv. náhradným materstvom konštatuje:

1. Tzv. náhradné materstvo (alebo zástupné, surogátne materstvo; prepožičanie, prenájom maternice) je medicínsky postup, pri ktorom žena na základe predchádzajúceho dohovoru alebo zmluvy do svojho tela prijme ľudské pohlavné bunky alebo ľudské embryo či embryá, s úmyslom vynosiť a po pôrode odovzdať inej osobe alebo osobám narodené dieťa s cieľom osvojenia. Predstavuje závažné zneužitie medicíny, biomedicínskej vedy i práva. Z morálneho hľadiska ide o podvod, zneužitie a krivdu voči hlavným zúčastneným osobám: voči „sociálnym“, prípadne „genetickým“ rodičom dieťaťa, tzv. náhradnej matke, ako aj voči samotnému dieťaťu. Zároveň táto procedúra korumpuje a hlboko mravne poškodzuje lekárov, zdravotníckych pracovníkov či osoby z iných profesií, ktoré sa na nej zúčastňujú (napr. ošetrovateľstvo, farmácia, právo, manažment).
2. Voči tzv. náhradnej matke dieťaťa ide zvyčajne o morálne neprípustný vzťah zvecnenia, obchodovania (predaja) jej tela. Teda nielen o akýsi prenájom maternice, ale o komerčné zneužitie celého tela ženy, ktorá sa v celistvosti podieľa na všetkých procesoch a záťaži, súvisiacich s tehotenstvom. Po pôrode, keď má odovzdať dieťa ako očakávaný „produkt“ svojho tehotenstva jeho „sociálnym“ rodičom, prerušujú sa všetky prirodzené biologické, emočné, sociálne a ostatné sprievodné väzby, ktoré si žena - matka počas tehotenstva zvyčajne k dieťaťu vytvára. Niektoré biologické a psychologické väzby, ako vieme, nepominú po celý život tzv. náhradnej matky (aj keď nie sú vždy uvedomované). Krivda voči žene nosiacej akoby „cudzie“ dieťa, ktoré po pôrode musí odovzdať iným ľuďom, nie je menšia ani vtedy, keď to pomýlená žena robí z altruistických či iných zdanlivo dobromyseľných dôvodov a bezodplatne (napr. matka vynosí dieťa dcére alebo aj naopak, partnerka partnerke, priateľka dvom partnerom atď.). V kontexte komerčného vzťahu ide vždy o hlboké poníženie ženy, ktoré predstavuje formu novodobého zotročenia, prostitúcie a obchodu s ľuďmi.
3. Voči “sociálnym“ rodičom dieťaťa ide o klamstvo, resp. podvod v tom zmysle, že dieťa, ktoré cestou tzv. náhradného materstva dostanú do starostlivosti, vlastne nie je ich biologickým dieťaťom: biologicky ide o dieťa ženy, ktorá ho nosila pod srdcom. Nanajvýš, ak bolo dieťa počaté z ich vlastných pohlavných buniek, ide o dieťa, ktoré preberá od nich čiastočne (ak išlo aj o pohlavné bunky darcu) alebo úplne (ak išlo o pohlavné bunky oboch rodičov) len genetický základ („genetickí“ rodičia): jeho biologické uskutočnenie, ako dnes čoraz hlbšie chápeme, je však vždy podstatne ovplyvnené životom, biologickými a inými vplyvmi organizmu tzv. náhradnej matky. Je tiež potrebné zdôrazniť, že túžba po vlastnom dieťati, ktorá sama osebe môže byť dobrá, z morálneho hľadiska neoprávňuje nikoho uchyľovať sa k mravne neprijateľným prostriedkom na jej naplnenie. Tým menej k postupom, ktoré zahŕňajú nespravodlivosť a ubližovanie nevinným (tzv. náhradnej matke, počatému dieťaťu, zúčastneným zdravotníckym pracovníkom a iným). Túžba po dieťati nie je v žiadnom prípade „právom na dieťa“ - a nikto nemá povinnosť druhému takéto domnelé právo naplniť. Túto povinnosť nemá ani štát, medicína alebo zdravotnícky systém, a ani ich predstavitelia či pracovníci. Budúci „sociálni“ rodičia, ktorí si objednávajú služby tzv. náhradnej matky, konajú tak v rozpore so základnými morálnymi princípmi slobodnej demokratickej spoločnosti (napr. zákaz obchodovania s ľuďmi, komercializácie ľudského tela, vykorisťovania, ponižovania a zneužitia osôb atď.), so všeobecne rešpektovanými ľudskými právami, ako aj v protiklade s oprávnenými záujmami tzv. náhradnej matky a nimi objednávaného dieťaťa.
4. Voči dieťaťu tzv. náhradnej matky ide o krivdu preto, že prichádza na svet počatím v nezvyčajných, niekedy až bizarných podmienkach, pričom dochádza k umelému, vopred plánovanému rozdeleniu medzi jeho genetickými, biologickými a sociálnymi rodičmi. Navyše, jeho počatie sa zvyčajne uskutočňuje niektorou z metód tzv. asistovanej reprodukcie. Táto rozporuplná situácia predstavuje pre dieťa závažné riziká z hľadiska jeho biologickej a psychickej identity, jeho osobnosti a ďalšieho zdravého vývinu. Ohrozuje aj právo dieťaťa pravdivo poznať svoj biologický pôvod. Dieťa v tomto kontexte - v príkrom rozpore s jeho dôstojnosťou, základnými ľudskými právami i s príslušnými etickými normami - vystupuje ako produkt, tovar, ktorého „výrobu“ si niekto objednáva, za ktorý sa platí a na ktorý sa, aspoň podvedome, vzťahujú aj iné skutočnosti a procedúry obvyklé vo výrobných alebo v obchodných vzťahoch (napr. „kontrola kvality“ či následná „reklamácia“).
5. Voči iným osirelým deťom, ktoré by mohli byť adoptované, ide o krivdu preto, že sa aj takto zmenšuje ich reálna možnosť dostať sa do adoptívnej starostlivosti a mať vhodné rodinné prostredie pre svoj vývin a dobrý štart do života, napriek nešťastnej situácii, do ktorej sa nevinne svojím osirením alebo opustením žijúcimi rodičmi dostali. Tolerancia či dokonca podpora danej spoločnosti vo vzťahu k produkcii (akoby) „vlastných detí“ pre záujemcov o služby tzv. náhradného materstva môže znížiť šance osirelých a opustených detí na nájdenie vhodných adoptívnych rodičov. Zároveň sa tým v nich a tiež v spoločnosti môže zakoreňovať vedomie, že sú „nechcené“.
6. Voči spoločnosti znamená presadzovanie či akákoľvek podpora tzv. náhradného materstva veľmi rizikové konanie. Je totiž v skutočnosti zameraná proti samotným základom jej sociálnej štruktúry a demokratického fungovania, s potenciálne závažnými mravnými, sociálnymi a právnymi dôsledkami. Javí sa ako nezodpovedný, komerčne motivovaný útok smerovaný proti zdravej rodine, manželstvu, rodičovstvu, materstvu.

Z týchto dôvodov je povinnosťou každého kresťana i každého človeka dobrej vôle mať jasno v uvedených otázkach, zaobstarať si a poskytovať v rámci svojich možností náležité informácie o tejto veci vo svojom okolí, a tiež podporovať vhodnými prostriedkami účinné zabránenie uvedenia takýchto praktík do medicínskeho, zdravotníckeho či právneho prostredia na Slovensku. Osobitne dôležitá je v tejto oblasti úloha dobre informovaných pracovníkov masovokomunikačných médií, dnes predovšetkým osôb pracujúcich v prostredí internetu (odborné, popularizačné či rodinné webové stránky; blogosféra) a sociálnych sietí. Nezastupiteľnú úlohu ochrany spoločného dobra, ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv každého človeka - občana pred nebezpečnými, nekalými praktikami a zneužitím, ako aj ochrany verejného, resp. štátneho záujmu, majú vláda a parlament Slovenskej republiky.

tags: #ciastocne #a #uplne #nahradne #materstvo