Súdne konanie o zverení polročného dieťaťa do starostlivosti

Rozhodovanie o zverení dieťaťa do opatrovníctva je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých aspektov života dieťaťa a rodičov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnom konaní o zverení dieťaťa do opatrovníctva, vrátane právnych základov, postupov a dôležitých faktorov, ktoré súd berie do úvahy pri rozhodovaní.

Úvod

V predchádzajúcich článkoch sa venovali otázkam rozvodu manželstva a rozchodu rodičov dieťaťa, ktorí neboli manželia. V oboch prípadoch súd rozhoduje aj o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Avšak, čo ak sa potreby dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa zmeniť?

Zmena súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa

Zákon o rodine v §26 umožňuje súdne rozhodnutie o zverení dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa, príp. rodičov natoľko, že je v záujme dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho vyplývajúci záujem dieťaťa sú jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života dieťaťa, je potrebné zvážiť dôvody takéhoto rozhodnutia a zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody musia byť vážne a odôvodňovať zásadnú zmenu v živote dieťaťa. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, sa nevie alebo nemôže o dieťa riadne postarať, ak si to želá dieťa, alebo ak jeden z rodičov opakovane a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom.

V prípade, že dieťa bolo zverené do starostlivosti otca, Vaše rodičovské práva zostali zachované a ste povinná chrániť pri ich výkone záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pokiaľ sa pomery na strane otca zmenili a jeho správanie ohrozuje vývoj maloletého, je možné podať na súd návrh na zmenu rozhodnutia o zverení dieťaťa. Napriek tomu, že Váš syn bol zverený do starostlivosti otca, Vaše rodičovské práva zostali zachované a ste povinná chrániť pri ich výkone záujmy maloletého dieťaťa.

Odporúčam čo najskôr podať na súd návrh na zmenu rozhodnutia spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. V tomto návrhu je potrebné zdôvodniť ako sa zmenili pomery na strane otca a akým spôsobom je ohrozený vývoj maloletého, tak ako ste to popísali vo svojej otázke.

Ak súd rozhoduje na základe návrhu, o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne do 24 hodín od doručenia návrhu. Ak súd nariadil neodkladné opatrenie o zverení maloletého do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, zabezpečí, aby rozhodnutie bolo vykonané.

Príprava na súdne konanie

Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. Odporúča sa konzultovať rozhodnutie s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Tento orgán môže poskytnúť ďalšie odborné či psychologické poradenstvo.

Návrh na súd

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa, v praxi označovaný aj ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode má dieťa svoje bydlisko.

Obsah návrhu

• Osobné údaje navrhovateľa (rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia dieťaťa) s uvedením mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
• Osobné údaje odporcu (rodiča, proti ktorému návrh smeruje).
• Zdôvodnenie zmeny súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a dôvodov.
• V návrhu je potrebné podrobne zdôvodniť zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, a zdôvodniť záujem dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení dieťaťa.
• Rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania dieťaťa, či už týždenný, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.
• Návrh úpravy výživného a styku.

Prílohy návrhu

• Rodný list dieťaťa.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa (rodiča). Ide napríklad o nasledovné: potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere, daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na dieťa, príp.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné: nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu, elektrina, plyn, koncesionárske poplatky, káblová TV, pevná linka, príp. internet, smetné a daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.
• Odhadom vyčíslené opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné: mobil, životná poistka, pôžičky a pod.
• Odhadom vyčíslené výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
• Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na dieťa. Ide napríklad o nasledovné: stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ, hračky, životné poistky, príp. sporenia, lieky a zdravotné pomôcky, cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty, krúžky a záujmy, mobil.
• Odhadom vyčíslené opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Priebeh súdneho konania

Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní dieťa.

Úloha kolízneho opatrovníka

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Dokazovanie a rozhodovanie súdu

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu súd sa musí vysporiadať s otázkami:

• Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení dieťaťa?
• Aká bude výška výživného na dieťa?
• Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s dieťaťom?

Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Zisťovanie záujmu dieťaťa

V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Zistiť, čo je v záujme dieťaťa však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“ ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení dieťaťa zisťuje záujem dieťaťa prostredníctvom:

• Výsluchu rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.
• Pomerov v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
• Názoru dieťaťa, ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch dieťaťa na súde.
• Znaleckého dokazovania. Pokiaľ je dieťa útleho veku, resp. nieje možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu dieťaťa, príp.

Novinky v zákone o rodine

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti, t.j.

Výška výživného

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

Majetkové pomery rodičov

Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na dieťa.

Schopnosti a možnosti rodičov

Ako sme už uviedli výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

Nový zákon o rodine zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť (SOS) ako právny inštitút je zavedená v právnom poriadku od 1. júla 2010. Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Dohoda Rodičov o Úprave Výkonu Rodičovských Práv a Povinností k Maloletému Dieťaťu

Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.

Podmienky Uzavretia Rodičovskej Dohody

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:

• Spolu nežijú: Z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
• Rozvádzajú sa alebo spolu nežijú a rozvádzajú sa: V prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode.

Forma a Vykonateľnosť Dohody: Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou.

Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok.

Formy Starostlivosti o Dieťa

Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká a dopady na život dieťaťa a rodičov.

Výlučná Osobná Starostlivosť

Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená, že prebieha na základe ústnej dohody medzi oboma rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde.

Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí. Napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie.

Striedavá Osobná Starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, príp. dvojtýždenný. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania.

Spoločná Osobná Starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.

Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.

Úprava Styku s Blízkymi Osobami

K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

Zastupovanie a Správa Majetku

Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne.

Výživné

Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou. Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Vzájomná Informovanosť a Komunikácia

Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.

tags: #sudne #konanie #zverenie #polrocneho #dieta